Je internetová anonymita prežitkom?

Fe­no­mén so­ciál­nych sie­tí sa vý­raz­nou mie­rou po­die­ľa na sú­čas­nej po­do­be inter­ne­tu. V mi­nu­los­ti za­uží­va­ný prin­cíp „on-li­ne iden­ti­ty“ sa čo­raz viac vy­trá­ca a zre­teľ­ný pre­del me­dzi bež­ným a elek­tro­nic­kým ži­vo­tom už pre mno­hých ľu­dí vô­bec neexis­tu­je. Tá­to si­tuácia pri­nies­la roz­ší­re­nie no­vé­ho ja­vu, v an­glič­ti­ne ozna­čo­va­né­ho vý­ra­zom over­sha­ring, kto­rý sa stá­va čo­raz akút­nej­ším prob­lé­mom pos­led­ných ro­kov. Ide o nad­mer­né od­ha­ľo­va­nie osob­ných in­for­má­cií, kto­ré­ho dôs­led­ky si mno­ho ľu­dí neu­ve­do­mu­je.

Jed­na z dob­re vi­di­teľ­ných zmien sprá­va­nia inter­ne­to­vých pou­ží­va­te­ľov, kto­ré sa da­jú pri­pí­sať na vrub roz­ší­re­niu so­ciál­nych sie­tí, je ná­rast pou­ží­va­nia reál­nych mien. Na za­čiat­ku mi­nu­lej de­ká­dy, keď inter­ne­to­vej ko­mu­ni­ká­cii vlád­li pre­dov­šet­kým dis­kus­né fó­ra a klien­ti na okam­ži­té po­sie­la­nie správ (v na­šich kon­či­nách hlav­ne ICQ), bo­la iden­ti­fi­ká­cia pros­tred­níc­tvom nic­ku, res­pek­tí­ve pre­zýv­ky, nie­čo úpl­ne sa­moz­rej­mé. Oby­čaj­ný člo­vek, kto­rý v dis­kus­nom fó­re ale­bo v ob­las­ti ko­men­tá­rov strán­ky vy­stu­po­val pod kom­plet­ným me­nom, bol po­va­žo­va­ný tak­mer za „exo­ta“, kto­rý buď ned­bá na svo­je súk­ro­mie, ale­bo je na inter­ne­te nes­kú­se­ným no­vá­či­kom. Nás­tup so­ciál­nych sie­tí, kto­ré sta­va­jú na bu­do­va­ní on-li­ne pro­fi­lu fy­zic­kej iden­ti­ty, tú­to si­tuáciu od zá­kla­du zme­nil. Ľudia si zvyk­li na to, že vy­stu­po­va­nie pod reál­nym me­nom a so sku­toč­nou fo­tog­ra­fiou je na inter­ne­te sa­moz­rej­mé. Vďa­ka veľ­kej in­teg­rá­cii sie­tí do sú­čas­nej po­do­by webu na mno­hých strán­kach mož­no za­ne­chá­vať ko­men­tá­re nap­rík­lad pria­mo pros­tred­níc­tvom svoj­ho fa­ce­boo­ko­vé­ho úč­tu a pou­ží­va­nie pre­zý­vok us­tu­pu­je čo­raz viac do úza­dia. Na niek­to­rých mies­tach sa do­kon­ca na pou­ží­va­te­ľov s pre­zýv­ka­mi po­ze­ra­jú ľu­dia s deš­pek­tom a ozna­ču­jú ich za bo­jaz­li­vých ano­ny­mov, kto­rí sa pod svoj ná­zor bo­ja pod­pí­sať.

Je prav­da, že pri pou­ží­va­ní reál­nej iden­ti­ty kle­sá prav­de­po­dob­nosť bez­sta­ros­tné­ho po­sie­la­nia pri­mi­tív­nych, ag­re­sív­nych a pro­vo­ka­tív­nych správ, kto­ré sú čas­tou cho­ro­bou inter­ne­to­vých dis­ku­sií. V tom­to prí­pa­de ide o žia­da­ný stav, kto­rý po­má­ha ľud­skú ko­mu­ni­ká­ciu ci­vi­li­zo­vať. Na dru­hej stra­ne zho­de­nie jed­no­du­ché­ho pláš­ťa ano­ny­mi­ty nie je bez ri­zík. Za­tiaľ čo von­ku na uli­ci či pri po­se­de­ní s pria­teľ­mi ho­vo­rí­te zvy­čaj­ne „do vet­ra“, inter­ne­to­vý pries­tor k va­šim slo­vám ta­ký­to mi­losrd­ný zväč­ša nie je. Na roz­diel od kla­sic­kej ne­zá­väz­nej roz­pra­vy sú to­tiž va­še slo­vá uk­la­da­né, in­dexova­né a ka­te­go­ri­zo­va­né, čo sa mô­že prev­te­liť do mno­hých prob­lé­mov. Mož­no si po­vie­te, že sa za svo­je slo­vá ale­bo či­ny ne­han­bí­te. Prob­lém je v tom, že to pla­tí pre sú­čas­nosť a oby­čaj­ne sa ne­da­jú od­had­núť všet­ky mož­né dôs­led­ky, kto­ré z nich mô­žu v bu­dúc­nos­ti vy­ply­núť. Ľudia ma­jú na­vy­še ten­den­ciu vý­raz­ne pod­ce­ňo­vať ri­zi­ká, kto­ré hro­zia až o dl­hší čas. Vhod­ný prík­lad je faj­če­nie, kto­ré v ma­sív­nej mie­re zvy­šu­je prav­de­po­dob­nosť ra­ko­vi­ny. Bez­sta­ros­tné vy­jad­ro­va­nie sa na inter­ne­te ale­bo faj­če­nie mô­že dl­ho pre­bie­hať bez akých­koľ­vek náz­na­kov prob­lé­mov. Keď­že neexis­tu­je „tá osud­ná“ ci­ga­re­ta, člo­vek pok­ra­ču­je bez obáv ďa­lej. V oka­mi­hu, ako ho však v bu­dúc­nos­ti do­beh­nú nás­led­ky, je už príl­iš nes­ko­ro na to, aby sa zme­nou da­lo všet­ké­mu za­brá­niť. Nik­dy ne­vie­te, kto­rý zdan­li­vo ne­vin­ný ko­men­tár, vi­deo či fo­tog­ra­fia vás mô­že v bu­dúc­nos­ti po­riad­ne „poh­ryz­núť“. Tie­to ne­bez­pe­čen­stvá sú naj­váž­nej­šie pre­dov­šet­kým pri tí­ne­dže­roch. U nich sa mô­že­me stret­núť s tým, že vní­ma­jú uda­los­ti spred dvoch či troch ro­kov ako veľ­mi vzdia­le­nú mi­nu­losť, kto­rá sa ich už zdan­li­vo ne­tý­ka (pre­to­že ju čas­to vý­raz­ne mo­rál­ne či inak pre­rást­li). Dvad­sať­roč­né­mu člo­ve­ku sa tak ne­raz zda­jú uda­los­ti zo 16. ro­ku je­ho ži­vo­ta vzdia­le­nej­šie než zre­lé­mu päť­de­siat­ni­ko­vi zá­žit­ky spred dvoch de­kád. Vy­ne­se­nie sta­rých in­for­má­cií na povrch v pra­vej chví­li tak mô­že byť pre niek­to­ré oso­by po­riad­ne šo­ku­jú­ce.

Graf.jpg

Per­cen­to dos­pe­lých pou­ží­va­te­ľov, kto­rí ma­jú nep­rí­jem­nú skú­se­nosť spô­so­be­nú on-li­ne ak­ti­vi­tou

Bez­sta­ros­tne zdie­ľaj dnes, ľu­tuj za­jtra

Ná­rast so­ciál­ne­ho pou­ží­va­nia webu sa pod­pí­sal na tom, že množ­stvo ľu­dí pres­tá­va rie­šiť to, aký ob­jem in­for­má­cií o se­be na inter­ne­te prez­rá­dza. Na over­sha­ring, te­da preh­na­né zdie­ľa­nie osob­ných in­for­má­cií, sa tak v sú­čas­nos­ti dá na­ra­ziť čo­raz čas­tej­šie. Mark Zuc­ker­berg, za­kla­da­teľ a ria­di­teľ spo­loč­nos­ti Fa­ce­book, sa v tej­to sú­vis­los­ti vy­jad­ril, že „tá­to so­ciál­na nor­ma sa v prie­be­hu ča­su zme­ni­la a ľu­dia si pos­tup­ne zvyk­li nie­len na to, že zdie­ľa­jú čo­raz viac osob­ných in­for­má­cií, ale zá­ro­veň aj na to, že ich pre­zen­tu­jú ot­vo­re­ne pre rôz­nych ľu­dí“. Mno­ho ľu­dí, naj­mä tých mlad­ších, ne­má prob­lé­my ve­rej­ne zdie­ľať bez os­ty­chu svo­je vý­či­ny v po­do­be opi­lec­kých či nar­ko­tic­kých dob­rod­ruž­stiev, pria­mo sa chvá­liť van­da­liz­mom ale­bo sa v dis­ku­siách pre­zen­to­vať ne­ná­vis­tný­mi ko­men­tár­mi tý­ka­jú­ci­mi sa ra­sy či sexuál­nej orien­tá­cie. Nej­de pri­tom o to, že by sa vý­raz­nej­šie lí­ši­li od ge­ne­rá­cií, kto­ré bo­li pred ni­mi (to je zvy­čaj­ne len po­cit star­ších ľu­dí), ale o to, že ich či­ny bu­dú v bu­dúc­nos­ti čas­to ľah­ko doh­ľa­da­teľ­né. Kým ne­roz­váž­ne či­ny nez­ná­me­ho 19-roč­né­ho mla­dí­ka dnes zvy­čaj­ne za­ují­ma­jú len je­ho ro­di­nu, o pár ro­kov už mô­že byť si­tuácia znač­ne od­liš­ná a je­ho me­no mô­žu za­dá­vať do vy­hľa­dá­va­ča ľu­dia, o kto­rých dnes vô­bec ne­tu­ší. V USA dnes prib­liž­ne štvr­ti­na za­mes­tná­va­te­ľov priz­ná­va, že ich per­so­na­lis­ti pred pra­cov­ným po­ho­vo­rom pre­ze­ra­jú so­ciál­ny pro­fil kan­di­dá­tov a pou­ží­va­jú inter­ne­to­vý vy­hľa­dá­vač na zis­te­nie re­le­van­tných in­for­má­cií o da­ných oso­bách. Niet po­chýb o tom, že to­to čís­lo bu­de stá­le na­ras­tať a roz­ši­ro­vať sa aj do ďal­ších kra­jín. Mno­ho ľu­dí má prob­lém uve­do­miť si, že v oka­mi­hu, ako zho­dia plášť as­poň zá­klad­nej ano­ny­mi­ty, ste­na me­dzi on-li­ne iden­ti­tou a fy­zic­kou iden­ti­tou sa zrú­ti. Kom­pro­mi­tu­jú­ce in­for­má­cie, kto­ré bez­sta­ros­tne chrlia do inter­ne­to­vé­ho éte­ru, sú pri­tom čas­to po­ľah­ky doh­ľa­da­teľ­né a v bu­dúc­nos­ti im mô­žu nap­rík­lad za­brá­niť v zís­ka­ní vy­sne­nej prá­ce.

Aj keď pre mno­hých ľu­dí je dnes fy­zic­ká a on-li­ne iden­ti­ta prak­tic­ky to­tož­ná (v po­do­be zve­rej­ne­né­ho me­na, fo­tog­ra­fie, byd­lis­ka), pa­ra­doxom je, že množ­stvo z nich si pre­po­je­nie na svo­ju reál­nu fy­zic­kú oso­bu čas­to neu­ve­do­mu­je. V pros­tre­dí inter­ne­tu sú tak ľu­dia nak­lo­ne­ní k zdie­ľa­niu mno­hých in­for­má­cií, kto­ré by vo fy­zic­kom sve­te cu­dzím oso­bám nik­dy nep­rez­ra­di­li. Ten­to fakt dob­re de­monštro­va­la ak­tuál­na ini­cia­tí­va Mic­ro­sof­tu, naz­va­ná Sa­fer On­li­ne (www.mic­ro­soft.com/se­cu­ri­ty/sa­fe­ron­li­ne). Mic­ro­soft pri nej naj­al inter­ne­to­vé­ho hu­mo­ris­tu Jac­ka Va­le­ho , kto­rý je na YouTu­be zná­my svo­ji­mi vý­strel­ka­mi so skry­tý­mi ka­me­ra­mi. Ten sa spo­lu so svo­jím tí­mom pos­ta­vil na pláž v Ka­li­for­nii a po­mo­cou smar­tfó­nov za­čal vy­hľa­dá­vať čer­stvé sprá­vy z Twit­te­ru, In­stag­ra­mu a iných so­ciál­nych sie­tí, kto­ré ma­li po­vo­le­nú lo­ka­li­zá­ciu a pat­ri­li oso­bám v je­ho oko­lí. Keď­že šlo čas­to o fo­tog­ra­fie a sprá­vy ob­sa­hu­jú­ce dô­ver­né in­for­má­cie, za­čal na uli­ci za­sta­vo­vať jed­not­li­vých ľu­dí a pred­stie­ral, že ich poz­ná ale­bo že je jas­no­vi­dec. Do­chá­dza­lo tak k zá­bav­ným si­tuáciám, pri kto­rých vo­lal na ľu­dí ich me­nom a bla­ho­že­lal im k na­ro­de­ni­nám, pý­tal sa, ako sa ma­jú ich do­má­ce zvie­ra­tá, pri­čom im opí­sal ich vý­zor (zná­my z od­os­la­nej fo­tog­ra­fie) a po­dob­ne. Mno­ho vcel­ku neš­kod­ných de­tai­lov jed­not­li­vých ľu­dí sku­toč­ne prek­va­pi­lo, pre­to­že roz­hod­ne nik­to ne­bol zvyk­nu­tý na to, aby k nim na uli­ci pris­tú­pil nez­ná­my člo­vek, os­lo­vil ich me­nom a po­ve­dal: „Tak čo, po­ve­dal si na­ko­niec tej čaš­níč­ke, že sa ti pá­či?“ Ale­bo: „Ako sa má tvoj syn, vi­del som, že má tak tri ro­ky,“ a po­dob­ne. V extrém­nej­ších prí­pa­doch hu­mor­ista di­kto­val ľu­ďom rov­no ich ce­lé ad­re­sy či bla­ho­že­lal k na­ro­de­niu de­tí. Jed­na zo žien do­kon­ca uve­rej­ni­la in­for­má­ciu o tom, že sa v da­ný deň ulia­la z prá­ce tak, že nah­lá­si­la, že je cho­rá, a na­mies­to to­ho sa šla za­bá­vať. Str­nu­la však v mo­men­te, keď k nej hu­mor­ista pris­tú­pil, spý­tal sa jej, či pra­cu­je pre za­mes­tná­va­te­ľa XY, a s tou­to si­tuáciou ju kon­fron­to­val. Az­da naj­zá­bav­nej­šia časť jed­né­ho z vi­deí je si­tuácia, keď hlav­ný pred­sta­vi­teľ pris­tú­pi k dvom mu­žom a za­čne im ho­vo­riť de­tai­ly z ich súk­ro­mia, kto­ré oni sa­mi pred pár mi­nú­ta­mi zve­rej­ni­li pre ko­ho­koľ­vek na so­ciál­nych sie­ťach. Jed­né­ho z mu­žov to na­toľ­ko roz­hor­čí, že sa za­čne vy­hrá­žať pri­vo­la­ním po­lí­cie, pre­to­že sa dom­nie­va, že hu­mor­ista váž­ne na­ru­šil je­ho súk­ro­mie.

Microsoft.jpg

Strán­ka ini­cia­tí­vy Mic­ro­sof­tu, kto­rá sa sna­ží upo­zor­niť na ne­bez­pe­čen­stvá over­sha­rin­gu

Kon­com mi­nu­lé­ho ro­ka uve­rej­ni­la ana­ly­tic­ká or­ga­ni­zá­cia Pew Re­search Cen­ter za­ují­ma­vý pries­kum, z kto­ré­ho vy­ply­nu­lo, že až 50 % inter­ne­to­vých pou­ží­va­te­ľov sa obá­va množ­stva in­for­má­cií, kto­ré o nich mož­no doh­ľa­dať on-li­ne. Ich po­čet od ro­ku 2009 vý­znam­ne na­rás­tol, pre­to­že v tom ča­se vy­jad­ri­lo rov­na­kú oba­vu v pries­ku­me len 33 % res­pon­den­tov. Ne­me­nej za­ují­ma­vé sú aj pod­rob­nej­šie dá­ta z pries­ku­mu, kto­ré od­ha­li­li, že až 13 % pou­ží­va­te­ľov za­ži­lo prob­lé­my v par­tner­skom ale­bo ro­din­nom vzťa­hu z dô­vo­du kom­pro­mi­tu­jú­cich in­for­má­cií na so­ciál­nych sie­ťach. Prib­liž­ne 12 % pou­ží­va­te­ľov za­ži­lo osob­né ob­ťa­žo­va­nie na zá­kla­de ich on-li­ne úč­tov, 6 % sa mu­se­lo vy­rov­nať s poš­ko­de­ním re­pu­tá­cie z dô­vo­du zve­rej­ne­ných in­for­má­cií a 4 % sa do­kon­ca dos­ta­li z toh­to dô­vo­du do fy­zic­ké­ho ne­bez­pe­čen­stva. Az­da net­re­ba pri­po­mí­nať, že pri sú­čas­nom roz­ší­re­ní inter­ne­tu tvo­rí jed­no per­cen­to pou­ží­va­te­ľov viac ako de­sať mi­lió­nov osôb. Množ­stvo ľu­dí, kto­rí za­ži­li to, že zve­rej­ne­né súk­rom­né in­for­má­cie sa ob­rá­ti­li pro­ti nim, je ob­rov­ské. Vzhľa­dom na to, že ob­jem a roz­sah dát, kto­ré ľu­dia zdie­ľa­jú, stá­le na­ras­tá, je ne­vyh­nut­né oča­ká­vať, že po­dob­né prí­pa­dy bu­dú čo­raz čas­tej­šie. Dnes si na ľah­ko dos­tup­ných osob­ných dá­tach mô­že­te do­kon­ca za­lo­žiť aj biz­nis. V zá­pad­ných štá­toch Euró­py mô­že­te nap­rík­lad v te­le­ví­zii na­ra­ziť na rek­la­my ur­če­né pre tí­ne­dže­rov, kto­ré po­nú­ka­jú po­moc pri „špe­ho­va­ní“ ich taj­nej lás­ky. Sta­čí pos­lať na spop­lat­ne­né te­le­fón­ne čís­lo na ob­ra­zov­ke me­no a prib­liž­né byd­lis­ko do­tyč­né­ho a po krát­kom ča­se vám prí­du zoz­bie­ra­né in­for­má­cie. Keď­že ide prav­de­po­dob­ne len o jed­no­du­ché vy­hľa­dá­va­nie a zber dát zve­rej­ne­ných na so­ciál­nych sie­ťach, nej­de o nič proti­zá­kon­né. Ko­niec kon­cov do­tyč­ný dá­ta zve­rej­nil sám.

Ochra­na pred vlas­tnou ne­roz­váž­nos­ťou

Väč­ši­na so­ciál­nych sie­tí sa ni­ja­ko nes­na­ží, aby jej pou­ží­va­te­lia zdie­ľa­li dá­ta vý­hrad­ne so svo­ji­mi naj­bliž­ší­mi zná­my­mi. To, čo ich za­ují­ma, sú príj­my z rek­la­my. Čím viac ob­sa­hu sa zdie­ľa, tým lep­šie. Mno­ho sie­tí má ve­rej­né zdie­ľa­nie do­kon­ca pred­nas­ta­ve­né v zá­kla­de, pri­čom sta­vi­li na to, že pou­ží­va­te­lia ne­ve­nu­jú pri­veľ­kú po­zor­nosť nas­ta­ve­niu. Čo­raz čas­tej­šie sa tak mô­že­me stret­núť s cel­kom ot­vo­re­ný­mi pro­fil­mi ale­bo bez­sta­ros­tným zdie­ľa­ním kaž­dej sprá­vy, fo­tog­ra­fie či do­kon­ca pria­mo po­lo­hy s ce­lým sve­tom. Smut­ná prav­da je, že mno­hých ta­ká­to stra­ta súk­ro­mia buď vô­bec ne­zau­jí­ma, ale­bo si ju ne­do­ká­žu po­riad­ne uve­do­miť. Prá­ve ten dru­hý prí­pad dob­re vi­dieť na spo­me­nu­tých vi­deách Sa­fer On­li­ne od Mic­ro­sof­tu, kto­ré si mô­že­te po­zrieť na vir­tuál­nom DVD RE­VUE. Ľudia čas­to nad dôs­led­ka­mi zdie­ľa­nia osob­ných dát veľ­mi nep­re­mýš­ľa­jú. Jed­no­du­cho len schytia smar­tfón a od­fo­tia sa s vy­smia­ty­mi tvá­ra­mi na do­vo­len­ke, pri­čom da­né fot­ky nás­led­ne zdie­ľa­jú pros­tred­níc­tvom so­ciál­nych sie­tí s ce­lým sve­tom. Mno­ho smar­tfó­nov v sú­čas­nos­ti pri­dá­va do fo­tog­ra­fií tak­zva­né geo­ta­gy, te­da dá­ta o ze­me­pis­nej šír­ke a dĺžke, zís­ka­né cez mo­dul GPS, kto­ré na­poh­ľad nie sú vi­di­teľ­né. Zber tých­to dát prog­ra­mom či vy­hľa­dá­va­cím me­cha­niz­mom je však tri­viál­na zá­le­ži­tosť. Po­kiaľ fo­tog­ra­fie uve­rej­ňu­je­te nie­koľ­kok­rát den­ne, ako je čo­raz čas­tej­šie u ľu­dí v zá­pad­nom sve­te, ten, kto sa o vás za­ují­ma, ne­má prob­lém po­mo­cou oby­čaj­nej ma­py Goog­le vy­tvo­riť dob­rý preh­ľad o tom, kde bý­va­te, kde pra­cu­je­te, kde sa ba­ví­te a aký je váš den­ný har­mo­nog­ram. Všet­ko z dát, kto­ré ste dob­ro­voľ­ne (ale­bo ne­ve­dom­ky) pos­kyt­li, čo je mi­mo­riad­ne cen­né nap­rík­lad pri plá­no­va­ní „ne­ča­ka­nej bie­lia­cej náv­šte­vy“ vo va­šom do­me.  

Geo­ta­gy fo­tiek ma­jú svoj zmy­sel. Ak si nap­rík­lad už ne­pa­mä­tá­te, kde ste da­nú fot­ku zho­to­vi­li, mô­že­te tie­to dá­ta ľah­ko vy­užiť a lo­ka­li­tu zis­tiť. Ta­kis­to je to cen­ná in­for­má­cia pre nie­ko­ho, kto na­ra­zí na inter­ne­te na fot­ku krás­ne­ho po­ho­ria, ja­ze­ra či pa­miat­ky a z geo­ta­gu sa doz­vie, kde sa da­né mies­to na­chá­dza. Na to, že tie­to dá­ta mô­žu byť aj kom­pro­mi­tu­jú­ce, však čas­to ľu­dia za­bú­da­jú, a to do­kon­ca aj tí, u kto­rých by ste to ne­ča­ka­li. Zná­my je prí­pad Joh­na McA­fee­ho, za­kla­da­te­ľa anti­ví­ru­so­vej spo­loč­nos­ti ne­sú­cej je­ho me­no, kto­rý sa v ro­ku 2012 dos­tal do prob­lé­mov so zá­ko­nom a uk­rý­val sa pred po­lí­ciou v Gua­te­ma­le. Na inter­ne­te sa pri­tom poch­vá­lil fot­kou zo svo­jej skrý­še, pri­čom si neu­ve­do­mil, že je­ho smar­tfón do nej auto­ma­tic­ky pri­dal je­ho ak­tuál­ne sú­rad­ni­ce GPS, pod­ľa kto­rých ho po­lí­cia onedl­ho naš­la. Tie­to dá­ta však ne­mu­sí pou­žiť len po­lí­cia. V ro­ku 2007 uve­rej­ni­lo nie­koľ­ko ame­ric­kých vo­ja­kov fot­ky z pris­tá­tia bo­jo­vých he­li­kop­tér na zá­klad­ni v Ira­ku, pri­čom ich po­zí­cia z geo­ta­gu bo­la pou­ži­tá na pres­ne mie­re­ný útok vzbú­ren­cov. Prob­lé­mom s geo­ta­gom sa ne­vy­hol ani Adam Sa­va­ge, kto­rý je zná­my svo­jím do­ku­men­tár­nym/expe­ri­men­tál­nym se­riá­lom Myt­hBus­ters. Ten sa to­tiž na svo­jom úč­te na Twite­ri poch­vá­lil fo­tog­ra­fiou svoj­ho au­ta sto­ja­ce­ho v ga­rá­ži je­ho do­mu, čím všet­kým fa­nú­ši­kom od­ha­lil, kde bý­va. Niet sa však sku­toč­ne čo­mu ču­do­vať. Keď­že ta­ké­to sprá­va­nie smar­tfó­nu je čas­to pred­nas­ta­ve­né, mu­sí pou­ží­va­teľ vy­vi­núť sna­hu ta­kú­to fun­kciu vy­pnúť, čo je prob­lém, po­kiaľ o nej ani ne­tu­ší. Dôs­led­ky bez­sta­ros­tné­ho zve­rej­ňo­va­nia inak ne­vin­ných fo­tog­ra­fií si tak ne­do­ká­že uve­do­miť. Fun­kciu geo­ta­go­va­nia fo­tog­ra­fií (lo­ca­tion servic­es ale­bo lo­ca­tion tag) mô­že­te zvy­čaj­ne vy­pnúť v nas­ta­ve­ní fo­toa­pa­rá­tu smar­tfó­nu (An­droid) ale­bo v sek­cii nas­ta­ve­ní súk­ro­mia (iOS).

Má pou­ží­va­teľ prá­vo byť v zá­kla­de chrá­ne­ný pred ta­ký­mi­to služ­ba­mi? Vý­rob­co­via sa chrá­nia pro­ti pos­ti­hom svo­ji­mi li­cen­čný­mi pod­mien­ka­mi. Ide o zmlu­vu zná­mu pod skrat­kou EU­LA (End-User-Li­cen­se-Ag­ree­ment), kto­rá ur­ču­je, čo pou­ží­va­teľ smie a nes­mie ro­biť a čo vý­rob­ca mô­že s va­ším zvo­le­ním vy­ko­ná­vať. To­to us­ta­no­ve­nie, kto­ré sa zob­ra­zu­je pred pr­vým pou­ži­tím, dr­vi­vá väč­ši­na pou­ží­va­te­ľov nik­dy ne­čí­ta a len rých­lo klik­ne na „Áno, súh­la­sím“. Nie je sa čo­mu ču­do­vať. Čas­to nie­koľ­kos­tra­no­vý text je pí­sa­ný práv­nic­kou a nie príl­iš zro­zu­mi­teľ­nou re­čou, kto­rá už po pár riad­koch člo­ve­ka unu­dí ale­bo cel­kom pop­le­tie. Od­súh­la­se­ním sa však pou­ží­va­teľ mô­že zriek­nuť mno­hých svo­jich práv, pri­čom v jej ob­sa­hu mô­že byť nap­rík­lad to, že súh­la­sí s tým, že bu­de mo­ni­to­ro­va­ný a je­ho dá­ta bu­dú pos­ky­to­va­né tre­tím stra­nám bez ná­ro­ku na zma­za­nie a bez akých­koľ­vek po­vin­nos­tí a zod­po­ved­nos­tí zo stra­ny pre­vádz­ko­va­te­ľa. Od­súh­la­se­ním nep­re­čí­ta­nej zmlu­vy ľu­dia ob­vyk­le vy­jad­ru­jú dô­ve­ru k da­nej spo­loč­nos­ti, pri­čom ve­ria, že v zmlu­ve nie je žiad­ny há­čik, kto­rý by im mo­hol ub­lí­žiť. Ke­by vás nap­rík­lad v bu­dúc­nos­ti kom­pro­mi­to­va­la fun­kcia geo­ta­go­va­nia fo­tog­ra­fií a po­kú­si­li by ste sa pre­to vý­rob­cu za­ža­lo­vať, mo­hol by vám od­po­ve­dať: „Pre­čo ste prek­va­pe­ní? Veď pou­ži­tie tej­to fun­kcie bo­lo jas­ne uve­de­né na 15. stra­ne EU­LA, kto­rú ste od­súh­la­si­li pred pr­vým pou­ži­tím.

Je za­ují­ma­vé uva­žo­vať nad tým, či by mal mať člo­vek v sú­vis­los­ti s EU­LA prá­vo na ochra­nu pred vlas­tnou ne­ve­do­mos­ťou, hlú­pos­ťou či le­ni­vos­ťou. Nej­de o ni­ja­ký ža­rt. Tre­ba my­slieť na to, že pod­vo­dy so zmlu­va­mi, pri kto­rých je člo­vek zma­ni­pu­lo­va­ný a do­nú­te­ný pod­pí­sať nie­čo, čo pri pl­ných zmys­loch oľu­tu­je, sú sta­ré ako zmlu­vy sa­my. V sú­čas­nos­ti sa nap­rík­lad za žiad­nych okol­nos­tí ne­mô­že­te zriek­nuť svo­jich zá­klad­ných ľud­ských práv a je jed­no, či by ste do­ku­ment zmlu­vy pod­pi­so­va­li tak, že by ste sa pri­tom nah­ra­li na ka­me­ru, pri­da­li fo­tog­ra­fiu, od­tla­čok prs­ta a pod­pí­sa­li ste sa vlas­tnou kr­vou. Zmlu­va by bo­la jed­no­du­cho nep­lat­ná, pre­to­že tých­to práv sa pod­ľa zá­ko­na ne­mô­že­te vzdať. S ob­rov­ský­mi zme­na­mi, kto­ré so­ciál­ne sie­te pri­ná­ša­jú do na­šej spo­loč­nos­ti, sa mož­no ot­vá­ra čas na to, aby sa člo­vek niek­to­rých práv v sú­vis­los­ti s ochra­nou súk­ro­mia ta­kis­to ne­mo­hol vzdať.

American-Airlines-Tweet.jpg

Te­ro­ris­tic­ká hroz­ba pre le­tec­kú spo­loč­nosť, kto­rú v rám­ci ža­rtu vy­ko­na­lo 14-roč­né di­ev­ča na Twit­te­ri. Neu­ve­do­mi­lo si, že po­dob­né či­ny ma­jú nás­led­ky.

Za on-li­ne vtip „do ba­sy“

Kaž­dá ochra­na má svo­je me­dze a pred vlas­tným hlú­pym sprá­va­ním vás v ko­neč­nom dôs­led­ku neochrá­ni prak­tic­ky nič. Na za­čiat­ku mi­nu­lé­ho ro­ka za­ujal prí­pad 18-roč­né­ho Jus­ti­na Car­te­ra z ame­ric­ké­ho Texasu, kto­rý sa po preh­ra­tom zá­pa­se v on-li­ne hre Lea­gue of Le­gends za­čal roz­ču­ľo­vať na svo­jom fa­ce­boo­ko­vom pro­fi­le. Je­den z je­ho her­ných opo­nen­tov ho naz­val „re­tar­do­va­ným“, na čo sa Car­ter roz­hor­čil a na­pí­sal: „Áno, som úpl­ný blá­zon. Mys­lím, že pôj­dem do škôl­ky a vy­strie­ľam ju.“ Okam­ži­te po­tom pri­dal dva ďal­šie prís­pev­ky s do­dat­kom, že bu­de „sle­do­vať, ako te­čie krv ne­vin­ných“, a „zje bi­jú­ce sr­dce jed­né­ho z nich“. Je sí­ce smut­né, že po­dob­né neu­vá­že­né slo­vá z tí­ne­dže­ra ob­čas vy­jdú, ale veľ­ký vý­znam sa im prik­la­dať ne­dá. Prob­lém je, že ten­to zjav­ný sar­kaz­mus na­pí­sal chla­pec ve­rej­ne pod vlas­tným me­nom a niek­to ten­to čin ano­nym­ne nah­lá­sil. Car­ter bol v krát­kom ča­se za­tknu­tý po­lí­ciou, kto­rá po­va­žo­va­la je­ho slo­vá za te­ro­ris­tic­kú hroz­bu. Aj keď pri pre­hliad­ke je­ho do­mu ne­naš­la žiad­nu zbraň ani dô­ka­zy prip­ra­vo­va­nej te­ro­ris­tic­kej ak­ti­vi­ty, vza­li ho do väz­by. Ce­lý čas do za­čiat­ku súd­ne­ho pro­ce­su (5 me­sia­cov) strá­vil Car­ter vo vä­ze­ní, pre­to­že si on ani je­ho ro­di­na ne­moh­li do­vo­liť za­pla­tiť vy­so­kú kauciu, kto­rá bo­la sta­no­ve­ná na pol mi­lió­na do­lá­rov. Je neu­ve­ri­teľ­né, že ce­lý pro­ces ne­bol za­lo­že­ný na ni­čom inom než troch uve­de­ných ko­men­tá­roch na Fa­ce­boo­ku (chlap­co­vi však pri­ťa­ži­lo, že v mi­nu­los­ti bol na ne­ho uva­le­ný do­čas­ný súd­ny zá­kaz prib­lí­že­nia sa k svo­jej bý­va­lej pria­teľ­ke, kto­rej sa po roz­cho­de vy­hrá­žal tým, že za­bi­je se­ba aj ju). Is­te, da­né ve­ty na Fa­ce­boo­ku bo­li hlú­pe a iš­lo o sku­toč­ne zvlášt­ny zmy­sel pre hu­mor, ale tre­ba my­slieť na to, že v texto­vej ko­mu­ni­ká­cii ne­mô­že­te svo­ju ne­roz­váž­nosť pod­po­riť tó­nom hla­su. Je­ho práv­nik (kto­rý vzal ce­lý prí­pad bez ná­ro­ku na od­me­nu) sa vy­jad­ril, že „vy­hrá­ža­nie sa“ po­dob­né­ho ty­pu sa den­ne ob­ja­vu­je na uli­ci či špor­to­vis­kách. Po­dot­kol, že Car­ter neus­ku­toč­nil vý­hraž­ný te­le­fo­nát do no­vín, na po­lí­ciu ani do ško­ly, ale šlo o pri­vát­nu sprá­vu pre jed­né­ho člo­ve­ka. Na dru­hej stra­ne v do­be ot­vo­re­ných úč­tov na so­ciál­nych sie­ťach už čas­to ide o cel­kom ve­rej­nú sprá­vu, pri­čom zá­stup­co­via po­lí­cie sa na sú­de vy­jad­ri­li, že po­dob­né hroz­by po nes­láv­nych prí­pa­doch streľ­by v ame­ric­kých ško­lách jed­no­du­cho ne­mô­žu brať na ľah­kú vá­hu. Car­ter bol ob­vi­ne­ný z vy­ko­na­nia te­ro­ris­tic­kej hroz­by a hro­zí mu až 8-roč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy. Tes­ne pred za­ča­tím pro­ce­su v jú­ni mi­nu­lé­ho ro­ka mu de­tek­tí­vi mies­tnej po­lí­cie navrh­li do­ho­du v po­do­be de­sať­roč­né­ho tres­tu ve­rej­nop­ros­peš­ných prác, ale Car­te­rov práv­nik ju od­mie­tol ako uráž­ku a po­kú­ša sa ob­vi­ne­nie úpl­ne zmiesť zo sto­la. Ce­lý pro­ces te­da pok­ra­ču­je dod­nes. Car­ter ho naš­ťas­tie už ne­mu­sí preč­ká­vať vo väz­be, pre­to­že za ne­ho pol­mi­lió­no­vú kauciu za­pla­til ano­nym­ný dar­ca.

Ďal­ší me­diál­ne zná­my prí­pad po­dob­né­ho cha­rak­te­ru sa od­oh­ral v ap­rí­li toh­to ro­ka v Ho­lan­dsku. Pros­tred­níc­tvom svoj­ho úč­tu za­ne­cha­la len 14-roč­ná Ho­lan­ďan­ka Sa­rah na Twit­te­ri ame­ric­kej le­tec­kej spo­loč­nos­ti Ame­ri­can Airli­nes nas­le­du­jú­cu sprá­vu: „Ahoj, mo­je me­no je Ib­ra­him a som z Af­ga­nis­ta­nu. Som sú­čas­ťou Al-Kái­dy a pr­vé­ho jú­na sa chys­tám uro­biť nie­čo veľ­ké.“ Ame­ri­can Airli­nes na svo­jom Twit­te­ri od­po­ve­da­li okam­ži­te sprá­vou: „Sa­rah, ta­ké­to vy­hrá­ža­nie be­rie­me veľ­mi váž­ne. Tvo­ja IP ad­re­sa a de­tai­ly bu­dú od­ov­zda­né bez­peč­nos­tným zlož­kám a FBI.“ Mla­dé di­ev­ča, kto­ré sa na svo­jom twit­te­ro­vom úč­te pre­zen­tu­je svo­jím krstným me­nom a fo­tog­ra­fiou, sa okam­ži­te zo­sy­pa­lo a za­ča­lo pí­sať ďal­šie prís­pev­ky. Spr­vu len: „Bol to len ža­rt.“ Nes­kôr: „Veľ­mi ma to mr­zí, mám strach.“ „Šlo len o vtip a ne­bo­la som to ja, ale mo­ja pria­teľ­ka, vez­mi­te si jej IP ad­re­su.“ „Pro­sím, ne­rob­te to, som len di­ev­ča a nie som z Af­ga­nis­ta­nu.“ Na svo­jom úč­te na­po­kon na­pí­sa­la eš­te nie­koľ­ko pa­nic­kých správ, na­ko­niec ho zma­za­la a sa­ma sa prih­lá­si­la na po­li­caj­nej sta­ni­ci v Rot­ter­da­me. Di­ev­ča bo­lo ob­vi­ne­né zo ší­re­nia pop­laš­nej sprá­vy. Ko­neč­né dôs­led­ky ce­lej uda­los­ti bu­dú zná­me až v prie­be­hu ďal­ších me­sia­cov.

Ne­ve­dom­ky zdie­ľa­né dá­ta

Ok­rem dát, kto­ré ľu­dia pos­ky­tu­jú dob­ro­voľ­ne bez to­ho, aby si uve­do­mi­li všet­ky mož­né dôs­led­ky, ale­bo nep­re­mys­le­ných ža­rtov, vy­ko­ná­va­ných pod svo­ji­mi sku­toč­ný­mi iden­ti­ta­mi, sa mož­no stret­núť aj s prí­pad­mi, pri kto­rých člo­vek o pos­ky­to­va­ní dát vô­bec ne­vie. Mier­ne sme sa k tej­to té­me dos­ta­li už pri geo­ta­goch fo­tog­ra­fií, kto­ré čas­to vy­zra­dia po­lo­hu od­osie­la­te­ľa bez je­ho ve­do­mia. Kaž­dý člo­vek má ne­ja­ké súk­rom­né zá­le­ži­tos­ti, o kto­ré sa chce de­liť len so svo­jou naj­bliž­šou ro­di­nou ale­bo sa o ne nech­ce de­liť vô­bec s ni­kým. Ne­mu­sí ísť pri­tom o žiad­ne ne­le­gál­ne ta­jom­stvá, ale len o naj­dô­ver­nej­šie súk­ro­mie, kto­ré si väč­ši­na ľu­dí chrá­ni. Po­kiaľ je to­to súk­ro­mie na­ru­še­né me­cha­niz­ma­mi so­ciál­nych sie­tí bez to­ho, aby si to do­tyč­ný člo­vek uve­do­mil, ide o alar­mu­jú­cu zá­le­ži­tosť. V tej­to sú­vis­los­ti je dob­re zná­ma ve­ta, kto­rú pred pár rok­mi vy­slo­vil vte­daj­ší ria­di­teľ spo­loč­nos­ti Goog­le Eric Schmidt: „Ak ro­bí­te nie­čo, o čom nech­ce­te, aby sa ľu­dia doz­ve­de­li, mož­no by ste to ne­ma­li ro­biť vô­bec.“ Po­kiaľ ta­kú­to naiv­nú ve­tu vy­slo­ví naj­vyš­ší pred­sta­vi­teľ spo­loč­nos­ti, kto­rá dis­po­nu­je jed­nou z naj­väč­ších da­ta­báz osob­ných dát pou­ží­va­te­ľov, je to sku­toč­ne dô­vod na oba­vy. Krát­koz­ra­kosť ta­ké­ho­to vy­jad­re­nia to­tiž nie je ťaž­ké vy­sto­po­vať. Je prav­da, že po­kiaľ nap­rík­lad pá­cha­te nie­čo proti­zá­kon­né (plá­nu­je­te po­mo­cou inter­ne­to­vej ko­mu­ni­ká­cie nap­rík­lad van­dal­izmus, krá­dež či útok na iné­ho člo­ve­ka), je viac-me­nej ta­ká­to ra­da dob­rá. Ak to­tiž chce­te, aby zos­ta­lo ta­jom­stvom to, o čom vie­te, že je nes­práv­ne, zrej­me by ste to ne­ma­li ro­biť vô­bec, a nie in­ves­to­vať čas do to­ho, aby sa to nik­to ne­doz­ve­del. Po­ru­šo­va­nie zá­ko­na však nie je je­di­ná vec, kto­rú ľu­dia chcú dr­žať v taj­nos­ti. Množ­stvo ľu­dí má nap­rík­lad ne­ja­ký druh men­šie­ho či väč­šie­ho sexuál­ne­ho fe­ti­šu ale­bo úchyl­ku, kto­rú mô­že zdie­ľať so svo­jím par­tne­rom. Či už ide o jem­ný va­riant v po­do­be drob­ných hier či uni­fo­riem, prí­pad­ne extrém­nej­ší prí­pad za­hŕňa­jú­cich pu­tá či bi­čí­ky, ide o ve­ci, kto­ré ľu­dia oby­čaj­ne chcú dr­žať mi­mo ve­rej­nos­ti,  na čom nič nie je nez­vy­čaj­né. Tie­to ve­ci to­tiž do súk­ro­mia pa­tria a nik­to si ne­zas­lú­ži, aby bo­li ter­čom zá­uj­mu cu­dzích ľu­dí (ob­vyk­le to­tiž ide len o neš­kod­né fan­tá­zie, kto­ré ne­ma­jú s reál­nym vy­stu­po­va­ním oso­by nič spo­loč­né).

Zve­rej­ne­nie de­tai­lov toh­to ty­pu mô­že byť spô­so­be­né kom­pro­mi­to­va­ním his­tó­rie vy­hľa­dá­va­nia ale­bo ne­že­le­ným prek­lik­nu­tím na strán­ke pre dos­pe­lých, kto­rý si do­tyč­ná oso­ba neu­ve­do­mí. Dneš­ný web je pl­ný ak­tív­nych tla­či­diel so­ciál­nych sie­tí a pre mno­hých ľu­dí by bo­lo veľ­mi nep­rí­jem­né, ke­by sa nap­rík­lad na ich ve­rej­nom pro­fi­le ob­ja­vi­la auto­ma­tic­ky ge­ne­ro­va­ná sprá­va, že sa im pá­či vi­deo na Red­Tu­be.com s ve­ľav­rav­ným náz­vom in­di­ku­jú­cim da­nú úchyl­ku. Nej­de však len o neš­ťas­tné prek­lik­nu­tia my­šou ale­bo dôs­le­dok tuč­né­ho prs­ta na dis­ple­ji smar­tfó­nu. Ne­ga­tív­ne vás mô­žu za­sko­čiť aj drob­nos­ti, na kto­rých prez­ra­de­ní ste sa prak­tic­ky vô­bec ne­po­die­ľa­li. Pred­stav­te si nap­rík­lad, že si so svo­jou man­žel­kou plá­nu­je­te oži­viť sexuál­ny ži­vot a kú­pi­te si ne­ja­kú po­môc­ku z on-li­ne sexsho­pu. Ako by ste za­rea­go­va­li, ke­by ste nás­led­ne ot­vo­ri­li nap­rík­lad so­ciál­nu sieť Fa­ce­book a na vlas­tnej ste­ne prís­pev­kov by ste vi­de­li auto­ma­tic­ky ge­ne­ro­va­nú sprá­vu, kto­rá by ozna­mo­va­la: „Pán ZZXXYY si prá­ve za­kú­pil pro­dukt XY,“ pri­čom by bo­la dopl­ne­ná o ve­ľav­rav­nú fo­tog­ra­fiu vý­rob­ku? Ak sa vám zdá, že ta­ké­to pre­po­je­nie so­ciál­nych sie­tí na ob­cho­dy je čí­ra fan­tá­zia, mý­li­te sa. Po­dob­ný me­chan­izmus pou­ží­val v mi­nu­los­ti Fa­ce­book (v USA v ro­koch 2007 ÷ 2009). Šlo o sys­tém Bea­con, kto­rý umož­ňo­val vy­bra­ným ob­cho­dom ta­ké­to od­osie­la­nie dát. Me­diál­ne zná­my bol prí­pad Ame­ri­ča­na, kto­rý pre svo­ju pria­teľ­ku kú­pil v za­po­je­nom e-sho­pe zá­snub­ný pr­steň. Na je­ho prek­va­pe­nie mu o ma­lú chví­ľu za­ča­li te­le­fo­no­vať pria­te­lia a ro­di­na a gra­tu­lo­vať mu. Sprá­va o kú­pe pr­ste­ňa bo­la to­tiž auto­ma­tic­ky od­os­la­ná na je­ho ste­nu prís­pev­kov, kde ju vi­de­li všet­ci zná­mi a aj prek­va­pe­ná bu­dú­ca ne­ves­ta.

Fun­go­va­nie rôz­nych so­ciál­nych sie­tí, kto­rým pou­ží­va­te­lia bez os­ty­chu zve­ru­jú svo­je iden­ti­ty, sa mô­že zne­naz­da­nia zme­niť. Člo­vek si pri­tom ne­mu­sí ih­neď uve­do­miť všet­ky dôs­led­ky a naiv­ne na ne dá zvo­le­nie ale­bo ich ig­no­ru­je. V uve­de­nej si­tuá­cii s pr­ste­ňom si pou­ží­va­teľ mo­hol v mi­nu­los­ti ku­po­vať nap­rík­lad no­vý smar­tfón, pri­čom sa ho e-shop opý­tal, či sa chce s ná­ku­pom poch­vá­liť na Fa­ce­boo­ku. Pri klik­nu­tí na „áno“ si pri­tom muž neu­ve­do­mil, že do sys­té­mu Bea­con je za­po­je­ných množ­stvo ďal­ších ob­cho­dov a po­vo­le­nie bu­de od­te­raz pla­tiť pre všet­ky. Kým niek­to­ré od­ha­le­nia súk­ro­mia na ve­rej­nos­ti mô­žu byť znač­ne nep­rí­jem­né (sexuál­na po­môc­ka či zá­snub­ný pr­steň), iné mô­žu člo­ve­ka po­ľah­ky spo­lo­čen­sky zni­čiť. V sú­čas­nos­ti exis­tu­je množ­stvo me­cha­niz­mov, kto­ré sa vy­zna­ču­jú zbe­rom in­for­má­cií o inter­ne­to­vých pou­ží­va­te­ľoch a auto­ma­tic­kým vy­tvá­ra­ním pro­fi­lov. Je veľ­mi nep­rí­jem­né do­mýš­ľať si, aká moc sa ot­vá­ra pre vlas­tní­kov ta­kých­to da­ta­báz a za akú su­mu ale­bo pod akou hroz­bou mô­žu tie­to dá­ta pos­kyt­núť tre­tím stra­nám. Ta­ké­mu­to sle­do­va­niu pou­ží­va­te­ľov po­mo­cou rek­lam­ných a iných dopl­nkov strá­nok sme sa pod­rob­ne ve­no­va­li v člán­ku Kto sa na vás po­ze­rá? (PC RE­VUE č. 6/2013). Obe­ťou so­ciál­nej po­va­hy webu sa dnes mô­že stať tak­mer kaž­dý a vý­nim­ku tvo­ria az­da len úpl­ní exhi­bi­cio­nis­ti, kto­rí sú schop­ní prih­lá­siť sa do reali­ty show, kto­rá ich sle­du­je 24 ho­dín den­ne. Ta­kí­to ľu­dia si, nao­pak, od­ha­ľo­va­nie svoj­ho súk­ro­mia uží­va­jú a te­ší ich kaž­dý zá­ujem. Väč­ši­na z nás však ta­ká­to nie je, a pre­to je dôs­led­nosť a opatr­nosť v tých­to ve­ciach vždy veľ­mi dô­le­ži­tá.

Via­ce­ro tvá­rí jed­nej osob­nos­ti

Ľud­ská osob­nosť nie je jed­no­du­chá ani plo­chá. Jed­na zo sla­bín sú­čas­ných mul­ti­fun­kčných so­ciál­nych sie­tí je, že ne­pos­ky­tu­jú dos­ta­toč­ne efek­tív­ne de­le­nie vlas­tných osob­nos­tí. Ne­má­me pri­tom na mys­li du­šev­né po­ru­chy, pri kto­rých by jed­nu hla­vu obý­va­li dve sa­mos­tat­né en­ti­ty. Je po­mer­ne bež­né, že ľu­dia sa sprá­va­jú tro­chu od­liš­ne k svo­jim ka­ma­rá­tom, zná­mym z prá­ce, naj­bliž­šie­mu pria­te­ľo­vi, par­tne­ro­vi či ro­di­ne. Ide o nas­ta­ve­nie rôz­nych tvá­rí, pri­čom všet­ky sú tie va­še. Sta­čí si uve­do­miť nap­rík­lad to, že väč­ši­na ľu­dí sa za­čne sprá­vať inak v prí­tom­nos­ti na­dria­de­né­ho. Ta­kis­to nie je ni­ja­ké prek­va­pe­nie, že di­eťa sa sprá­va od­liš­ne me­dzi svo­ji­mi vr­stov­ník­mi a inak pri náv­šte­ve ba­bič­ky a otec sa sprá­va pred svo­ji­mi ma­lý­mi deť­mi inak než v par­tii svo­jich ka­ma­rá­tov. Ne­vý­ho­dou „jed­no­lia­tych“ so­ciál­nych sie­tí je, že nie­ke­dy sa jed­not­li­vé sve­ty skrí­žia. De­le­nie na jed­not­li­vé sku­pi­ny to­tiž buď nie je dos­ta­toč­ne efek­tív­ne, ale­bo naň člo­vek po­za­bud­ne. Do­chá­dza tak k vzni­ku rôz­nych ko­mic­kých si­tuá­cií, kto­ré v reali­te vzni­ka­jú má­lo­ke­dy (vo fy­zic­kom sve­te by sa nap­rík­lad tí­ne­džer nik­dy ne­po­kú­sil „zba­liť“ di­ev­ča v prí­tom­nos­ti svo­jich vlas­tných ro­di­čov). Na inter­ne­te sa hlav­ne mla­dí ľu­dia mô­žu po­kú­šať bu­do­vať ale­bo udr­žať svo­ju re­pu­tá­ciu pred spo­lu­žiak­mi ale­bo pria­teľ­mi, kto­rá mô­že byť dosť od­liš­ná od osob­nos­ti, s kto­rou sa pre­zen­tu­jú nap­rík­lad pred ro­dič­mi. Na ob­ráz­ku mô­že­te vi­dieť jed­nu z ko­mic­kých si­tuá­cií, pri kto­rej sa mla­dé di­ev­ča od­fo­ti­lo vo zvod­nej bie­liz­ni a uve­rej­ni­lo fo­tog­ra­fiu na Fa­ce­boo­ku. Pod fot­ku však na­pí­sal ve­ľav­rav­ný ko­men­tár jej otec, kto­rý sa po­kú­sil na­po­dob­niť jej bu­dú­ce­ho man­že­la: „Poz­ri­te sa na mo­ju krás­nu že­nu. Mo­hol by som si priať lep­šiu mat­ku svo­jich de­tí?“ Nas­le­du­je nie­koľ­ko hys­te­ric­kých vý­kri­kov dcé­ry, kto­rá ot­co­vi pri­ka­zu­je, aby ko­men­tár zma­zal, pre­to­že ho mô­žu vi­dieť jej pria­te­lia.

Selfie.jpg

Tí­ne­dže­ri ob­čas na so­ciál­nych sie­ťach zve­rej­nia aj od­váž­nej­šie sním­ky, pri­čom si neu­ve­do­mia, že ich uvi­dia aj ich vlas­tní ro­di­čia. V tom­to prí­pa­de otec, kto­rý dcé­ru sar­kas­tic­ky poch­vá­lil...

Bu­de za­ují­ma­vé sle­do­vať, ako sa v prie­be­hu nas­le­du­jú­cich ro­kov bu­de si­tuácia vy­ví­jať. Trend naj­väč­ších so­ciál­nych sie­tí je pri­tom jas­ný. Bu­dú­ci pou­ží­va­teľ inter­ne­tu by mal byť pod­ľa nich kom­plet­ne zba­ve­ný ano­ny­mi­ty, pos­ky­to­vať svo­je fo­tog­ra­fie, me­no, zá­žit­ky, hod­no­te­nia či do­kon­ca svo­ju po­lo­hu ce­lé­mu sve­tu. Zber čo naj­väč­šie­ho množ­stva osob­ných in­for­má­cií a pod­rob­né sle­do­va­nie čin­nos­ti a ná­vy­kov pou­ží­va­te­ľa sú pot­reb­né na čo naj­lep­šie cie­le­nie mar­ke­tin­gu. Z toh­to hľa­dis­ka sa te­da ano­ny­mi­ta z inter­ne­tu vy­trá­ca (má­me, sa­moz­rej­me, na mys­li pou­ží­va­nie pseu­do­ny­mov a al­ter ega, nie sku­toč­né mas­ko­va­nie sie­ťo­vej pre­vádz­ky v po­do­be nás­tro­jov, ako je nap­rík­lad Tor). Na naj­väč­šej so­ciál­nej sie­ti, kto­rou je Fa­ce­book, je nap­rík­lad pou­ží­va­nie fa­loš­né­ho me­na ale­bo pre­zýv­ky pria­mo v roz­po­re s pra­vid­la­mi služ­by. V bež­ných inter­ne­to­vých dis­ku­siách je dnes si­tuácia zmie­ša­ná a ved­ľa se­ba čas­to vy­stu­pu­jú oso­by s reál­ny­mi me­na­mi a oso­by s pre­zýv­ka­mi. Od­ha­do­vať bu­dúc­nosť však nie je ľah­ké. Niek­to­ré so­ciál­ne weby ideu inter­ne­to­vej ano­ny­mi­ty za­cho­vá­va­jú a sú na nej pria­mo pos­ta­ve­né. Je­den z naj­výz­nam­nej­ších z nich je Red­dit, kde sú pre­zýv­ky pre­fe­ro­va­né a zve­rej­ňo­va­nie osob­ných in­for­má­cií je v roz­po­re s pra­vid­la­mi (s vý­nim­kou hos­tí v po­do­be ce­leb­rít, kto­ré us­po­ria­da­jú na webe dis­ku­sie ty­pu „ask me anyt­hing“, te­da „pý­taj sa ma na čo­koľ­vek“). Kým Fa­ce­book je spá­ja­ný s reál­nou iden­ti­tou, zdie­ľa­ním fo­tog­ra­fií a pí­sa­ním krát­kych ko­men­tá­rov o va­šej sú­čas­nej čin­nos­ti, Red­dit je ži­vé dis­kus­né mies­to nad ob­ráz­ka­mi a člán­ka­mi z ce­lé­ho inter­ne­tu, kde ved­ľa se­ba ži­jú krát­ke hu­mor­né ko­men­tá­re a roz­siah­le a dob­re pre­mys­le­né ese­je zo sto­viek až ti­sí­cov zna­kov od inter­ne­to­vých ano­ny­mov. Ide o za­ují­ma­vé, ba až ča­rov­né mies­to, kde pod jed­nou stre­chou exis­tu­jú sa­mos­tat­né fó­ra (tzv. sub­red­di­ty), ur­če­né pre de­tin­ské té­my, sexuál­ne úchyl­ky či ob­ráz­ky ma­čiek, a zá­ro­veň vy­so­ko se­rióz­ne ob­las­ti, ur­če­né na kva­lit­nú a pre­cíz­nu dis­ku­siu o aka­de­mic­kých té­mach.

Inter­net dnes ži­je v dvoch hlav­ných po­do­bách. Tej zľah­ka ano­nym­nej a tej kom­plet­ne nea­no­nym­nej a ve­rej­nej. Je ťaž­ké pred­po­ve­dať, či jed­na tvár cel­kom za­bi­je tú dru­hú ale­bo bu­dú nav­ždy exis­to­vať pos­po­lu. Nech už pat­rí­te k fa­nú­ši­kom jed­nej ale­bo dru­hej, nik­dy net­re­ba za­bud­núť na opatr­nosť a my­slieť na to, že na dru­hej stra­ne inter­ne­to­vej lin­ky sú reál­ni ľu­dia. Dob­rí, zlí aj tí šia­le­ní.


Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Re­cen­zia: So­ny XPE­RIA M4 Aqua
Lákadlom nového modelu predstaveného na MWC je nielen jeho deklarovaná odolnosť proti vode a prachu, ale aj atraktívny, elegantný prémiový dizajn, interne nazývaný OmniBalance, ktorý sa Sony osvedčil vo vlajkovom modeli Xperia Z3. čítať »
 
Re­cen­zia: In­tel Com­pu­te Stick - po­čí­tač do vrec­ka
Kompletný počítač v puzdre o niečo väčšom ako bežný kľúč USB od Intelu je jeden z prvých predstaviteľov novej kategórie výpočtových zariadení. čítať »
 
PC RE­VUE vi­deo: Sam­sung Gear VR In­no­va­tor Edi­tion
Otestovali sme okuliare pre virtuálnu realitu využívajúce telefóny Samsung Galaxy S6 a S6 edge. čítať »
 
PowerI­SO
Dlho sme hľadali univerzálny nástroj, ktorý by zvládol všetky operácie s obrazmi CD, DVD alebo Blu-ray. čítať »
 
Aomei Par­ti­tion As­sis­tant Pro
Každý IT nadšenec iste už raz prišiel do styku s partíciami na diskoch a potrebou ich úpravy či opravy. čítať »
 
Vi­deo: Prih­lá­se­nie do inter­net ban­kin­gu od­tlač­kom prs­ta
UniCredit Bank pre svojich klientov pripravil zaujímavé novinky v mobilnom bankovníctve. Vďaka využitiu najnovších funkcií inteligentných telefónov sa do mobilných aplikácií Smart Banking a Smart kľúč môžu prihlásiť jednoduchým zosnímaním odtlačku prsta. čítať »
 
Re­cen­zia: Har­man/Kar­don OM­NI
Zvukový systém OMNI je na prvý pohľad ďalší z radu reproduktorov, ktoré majú bezdrôtový prenos a možnosť párovania medzi sebou. čítať »
 
Re­cen­zia: GoP­ro He­ro 4
Spoločnosť GoPro prišla koncom minulého roka s ďalšou generáciou obľúbeného modelu športovej kamery s označením Hero 4. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter