Technológie pod drobnohľadom: Kam kráča vývoj pevných diskov?

Strana 1/3

Ži­je­me v di­gi­tál­nej do­be. Ob­jem dát vy­tvá­ra­ných v on-li­ne pries­to­re i v do­má­cich pod­mien­kach kaž­dým ro­kom na­ras­tá a hlad po čo­raz väč­ších dis­koch neu­tí­cha. Dá­ta skrát­ka tre­ba nie­kam uk­la­dať a vý­voj úlo­žísk mu­sí nap­re­do­vať. Za­tiaľ čo v pred­chá­dza­jú­com vy­da­ní PC RE­VUE sme sa ve­no­va­li bu­dú­ce­mu vý­vo­ju SSD, v tom­to čís­le sa dos­ta­nú na rad tech­no­ló­gie pou­ží­va­né v pev­ných dis­koch. Kam sme­ru­jú HDD a ako to s ni­mi bu­de v naj­bliž­ších ro­koch?

Ana­ly­tic­ká spo­loč­nosť IDC uve­rej­ni­la v mi­nu­lom ro­ku za­ují­ma­vú štú­diu, kde od­had­la cel­ko­vé množ­stvo dát, kto­ré ľu­dia roč­ne pro­du­ku­jú či už pod­ni­ko­vej sfé­re, ale­bo v rám­ci do­mác­nos­tí a on-li­ne čin­nos­ti. Na zá­kla­de množ­stva in­for­má­cií z pre­da­ja za­ria­de­ní a on-li­ne ob­sa­hu zis­ti­la, že za­tiaľ čo v ro­ku 2010 ľud­stvo pro­du­ko­va­lo prib­liž­ne je­den ze­ta­bajt dát (te­da bi­lión te­ra­baj­tov) roč­ne, v ro­ku 2012 to už bo­lo 2,5 ZB a v mi­nu­lom ro­ku 3,8 ZB.

V tom­to ro­ku vy­tvá­ra­nie di­gi­tál­nych dát prav­de­po­dob­ne prek­ro­čí 5 ZB a v ro­ku 2015 na­ras­tie na 8 ZB. Zna­me­ná to, že ob­jem vy­tvá­ra­ných dát sa za päť ro­kov osem­ná­sob­ne zvý­ši. Tie­to dá­ta tre­ba, sa­moz­rej­me, nie­kam uk­la­dať, pri­čom naj­pou­ží­va­nej­šie mé­dium sú prá­ve pev­né dis­ky s mag­ne­tic­kým zá­pi­som. Aj keď pre­da­je SSD ras­tú ra­ke­to­vým tem­pom (v ro­ku 2013 za­zna­me­na­li ná­rast o 83 % op­ro­ti ro­ku 2012), z hľa­dis­ka cel­ko­vých pre­da­jov tvo­rí ich po­čet op­ro­ti HDD prib­liž­ne de­sa­ti­nu. V reál­nych čís­lach je to 57 mi­lió­nov pre­da­ných ku­sov op­ro­ti 552 mi­lió­nom. Po­mer ce­ny za GB je dô­le­ži­tý fak­tor a asi net­re­ba pri­po­mí­nať, že znač­ný po­diel na pre­da­joch ma­jú ob­rov­ské dá­to­vé cen­trá spo­loč­nos­tí, ako je nap­rík­lad Goog­le a Fa­ce­book. Pod­ľa od­ha­dov rôz­nych ana­ly­tic­kých spo­loč­nos­tí by SSD moh­li do­siah­nuť tre­ti­nu pre­da­jov HDD v ro­ku 2017.

Aká bu­de ro­la HDD z hľa­dis­ka do­mác­nos­tí v naj­bliž­ších ro­koch? Po­kiaľ ide o no­te­boo­ky a sto­lo­vé po­čí­ta­če, ich si­tuácia je stá­le sil­ná. Na vý­kon­ných des­kto­poch má sí­ce SSD sta­bil­nú po­zí­cii v úlo­he sys­té­mo­vé­ho dis­ku, ale o dá­to­vé úlo­žis­ko sa sta­rá níz­koo­táč­ko­vý pev­ný disk. Do no­te­boo­kov sú SSD osa­dzo­va­né čo­raz viac, ale v dr­vi­vej väč­ši­ne mo­de­lov sú z dô­vo­du ce­ny stá­le HDD. Po­zor­nosť si za­slu­hu­jú hyb­rid­né dis­ky, kto­ré po­zos­tá­va­jú z HDD osa­de­né­ho dopl­nko­vou pa­mä­ťou SSD a tvo­ria tak dob­rý kom­pro­mis z hľa­dis­ka ka­pa­ci­ty, ce­ny a vý­ko­nu.

V ho­ri­zon­te naj­bliž­ších ro­kov mô­že­me v ob­las­ti no­te­boo­kov oča­ká­vať, že rý­dze HDD us­tú­pia a za­ria­de­nia bu­dú mať buď SSD, ale­bo hyb­rid­ný disk. To však nez­na­me­ná, že zmiz­ne zvy­čaj­ná prax ma­ji­te­ľov no­te­boo­kov, kto­rí si ku­pu­jú exter­ný pev­ný disk z dô­vo­du roz­ší­re­nia ka­pa­ci­ty ale­bo na zá­lo­hy. V dneš­nej do­be, keď má jed­na ro­di­na nie­koľ­ko no­te­boo­kov, smar­tfó­nov a tab­le­tov, na­be­ra­jú na po­pu­la­ri­te aj NAS, te­da sie­ťo­vé úlo­žis­ká, kto­ré pos­ky­tu­jú veľ­kú ka­pa­ci­tu pre všet­ky in­te­li­gen­tné za­ria­de­nia v do­mác­nos­ti. Dva ale­bo viac pev­ných dis­kov tak pos­ky­tu­je pros­tred­níc­tvom NAS te­ra­baj­to­vé ka­pa­ci­ty pre všet­kých čle­nov ro­di­ny, pri­čom sú mul­ti­me­diál­ne dá­ta dos­tup­né nap­rík­lad aj v rám­ci mo­der­né­ho te­le­ví­zo­ra.

Sú­čas­ná si­tuácia na tr­hu pev­ných dis­kov

V sú­čas­nos­ti na tr­hu s pev­ný­mi dis­ka­mi náj­de­me z hľa­dis­ka tech­no­ló­gií len troch vý­rob­cov. Ide o Wes­tern Di­gi­tal, Sea­ga­te a Tos­hi­bu. Po­dob­ne ako v prí­pa­de vý­rob­cov NAND pre SSD ani tu net­re­ba za­mie­ňať sku­toč­ných vý­rob­cov, kto­rí ťa­ha­jú vý­voj dop­re­du, s jed­no­du­chý­mi zos­ta­vo­va­teľ­mi kon­co­vých pro­duk­tov.

Ty­pic­ký prík­lad je spo­loč­nosť A-DA­TA, od kto­rej si mô­že­te SSD ale­bo exter­ný HDD kú­piť, ale ona sa­ma tie­to tech­no­ló­gie nep­ro­du­ku­je. V prí­pa­de SSD na­kú­pi či­py a ra­di­če od iných spo­loč­nos­tí, za­tiaľ čo v prí­pa­de HDD zas kom­plet­ný pro­dukt iné­ho vý­rob­cu, kto­rý len osa­dzu­je do svoj­ho pre­nos­né­ho boxu. V mi­nu­los­ti bo­lo na­tív­nych vý­rob­cov pev­ných dis­kov viac, v ži­vej pa­mä­ti má­te prav­de­po­dob­ne eš­te dis­ky od Hi­ta­chi (pô­vod­ná tr­ho­vá troj­ka) a Sam­sun­gu (pô­vod­ná tr­ho­vá štvor­ka).

V pos­led­ných ro­koch sme však vi­de­li zre­du­ko­va­nie sta­vu naj­sil­nej­ší­mi hráč­mi. V mar­ci ro­ku 2011 kú­pil Wes­tern Di­gi­tal dis­ko­vú di­ví­ziu Hi­ta­chi a v de­cem­bri to­ho is­té­ho ro­ku kú­pil Sea­ga­te zas dis­ko­vú di­ví­ziu Sam­sun­gu. Oba dis­ko­vé gi­gan­ty tak svo­ju po­zí­ciu eš­te po­sil­ni­li, pri­čom v ro­ku 2012 kaž­dý z nich ob­sa­dil 43 % tr­hu. Zos­tá­va­jú­cich 14 % pat­ri­lo Tos­hi­be, kto­rá už dl­ho­do­bo vy­rá­ba prak­tic­ky vý­hrad­ne 2,5" dis­ky.

V prie­be­hu mi­nu­lé­ho ro­ka sa však po­mer síl tro­chu zme­nil a bu­de za­ují­ma­vé sle­do­vať, či bu­de ten­to trend pok­ra­čo­vať. Po­diel Sea­ga­tu to­tiž v ro­ku 2013 kle­sol naj­prv na 41 % a na je­ho kon­ci až na 40 %, za­tiaľ čo po­diel Wes­tern Di­gi­tal na­rás­tol za rov­na­ké ob­do­bie na 45 %. Dru­hý me­no­va­ný vý­rob­ca sa tak vy­hu­pol do po­zí­cie sve­to­vej jed­not­ky. Po­diel jas­ne tre­tej Tos­hi­by je v sú­čas­nos­ti 15 %.

Za­ují­ma­vé je, že Tos­hi­ba dnes vlas­tní časť ak­tív dis­ko­vej di­ví­zie Hi­ta­chi. Ak­vi­zí­cia, kto­rú vy­ko­nal Wes­tern Di­gi­tal v ro­ku 2011, sa to­tiž stret­la s od­po­rom Fe­de­rál­nej ob­chod­nej ko­mi­sie USA, Európ­skej ko­mi­sie a čín­ske­ho mi­nis­ter­stva ob­cho­du, kto­ré sa svor­ne obá­va­li vzni­ku sil­né­ho duo­po­lu. Na­ria­di­li te­da spo­loč­nos­ti Wes­tern Di­gi­tal, aby pre­da­la Tos­hi­be ak­tí­va na vý­ro­bu a pre­daj 3,5" dis­kov pa­tria­cich Hi­ta­chi, a to vrá­ta­ne pô­vod­ných vý­rob­ných zá­vo­dov. Di­ví­zia Hi­ta­chi na­vy­še eš­te dva nas­le­du­jú­ce ro­ky (2012 a 2013) mu­se­la pod­ľa na­ria­de­ní ope­ro­vať ne­zá­vis­le (i keď ako sú­časť WD).

Prá­ve z toh­to dô­vo­du sme v pos­led­ných dvoch ro­koch moh­li vi­dieť na tr­hu eš­te aj zo­pár dis­kov od tej­to spo­loč­nos­ti. To, či 3,5" vý­rob­ná časť pri­ne­sie roz­ší­re­nie po­die­lu Tos­hi­by, je otáz­ne. Wes­tern DI­gi­tal však zís­kal od Hi­ta­chi to naj­dô­le­ži­tej­šie - pa­ten­ty a vý­vo­jo­vé od­de­le­nia.

Roadmap.png

Pev­né dis­ky by si ma­li za­cho­vať rov­na­kú mie­ru ras­tu ka­pa­ci­ty ako NAND. V tom­to ro­ku sa dos­tá­va k slo­vu SMR, v ro­ku 2016 HAMR a v ro­ku 2020 je nap­lá­no­va­né dopl­ne­nie o tech­no­ló­giu vzor­ko­va­nia (BPM).

Z hľa­dis­ka tech­no­ló­gie sa vý­voj pev­ných dis­kov po­sú­va dop­re­du pre­dov­šet­kým zvy­šo­va­ním hus­to­ty zá­pi­su. Po­dob­ne ako sme sa v pred­chá­dza­jú­com člán­ku o SSD ve­no­va­li sna­hám o vy­ro­be­nie čo naj­men­ších tran­zis­to­rov, v prí­pa­de HDD ide o úsi­lie vy­ro­biť čo naj­men­šie re­gió­ny z fe­ro­mag­ne­tic­kých zr­nie­čok, kto­ré slú­žia na ulo­že­nie bi­to­vej hod­no­ty.

V ro­ku 2005, keď zmen­šo­va­nie vo­do­rov­ne kla­de­ných re­gió­nov do­sia­hlo svo­je hra­ni­ce, preš­lo od­vet­vie na tech­no­ló­giu tzv. kol­mé­ho mag­ne­tic­ké­ho zá­pi­su (PMR - Per­pen­di­cu­lar Mag­ne­tic Re­cor­ding). Pri nej sú re­gió­ny pos­ta­ve­né kol­mo, čo si vy­ža­do­va­lo veľ­ký pok­rok v čí­ta­cích a za­pi­so­va­cích hla­vách. Dĺžka re­gió­nov tak moh­la zos­tať rov­na­ká (zme­ni­la sa na vý­šku) a tech­no­lo­gic­ký po­sun za­čal za­ob­sta­rá­vať pok­rok v zu­žo­va­ní ich pô­vod­nej vý­šky (tá sa zme­ni­la zas na šír­ku).

Kým v ro­ku 2005 hus­to­ta dát na plat­ni do­sa­ho­va­la 120 gi­ga­bi­tov na štvor­co­vý pa­lec, čo umož­ňo­va­lo vý­ro­bu 200 GB dis­ko­vých plat­ní (100 GB z kaž­dej stra­ny), v ro­ku 2009 sa hra­ni­ca po­su­nu­la na 300 gi­ga­bi­tov na pa­lec a 500 GB plat­ne (4 plat­ne na 2 TB disk), v ro­ku 2010 na 400 gi­ga­bi­tov na pa­lec a 667 GB plat­ne (3 plat­ne na 2 TB disk) a v ro­ku 2011 na 500 gi­ga­bi­tov na pa­lec a 800 GB plat­ne. Pro­to­ty­py tých­to rie­še­ní bo­li ozná­me­né, po­cho­pi­teľ­ne, o nie­čo skôr.

Na pre­lo­me ro­kov 2011 a 2012 sa na tr­hu za­ča­li ob­ja­vo­vať dis­ky s 1 TB plat­ňa­mi a s hus­to­tou 625 gi­ga­bi­tov na štvor­co­vý pa­lec, čo umož­ni­lo zos­ta­vo­va­nie aj štvorplat­ňo­vých pev­ných dis­kov s ka­pa­ci­tou 4 TB. A po­tom? Po­tom už len ti­cho. Po pr­výk­rát za pos­led­né de­ká­dy sa sta­lo, že za ce­lé dva ro­ky nep­ri­šiel žiad­ny pos­tup v zvy­šo­va­ní hus­to­ty zá­pi­su pev­ných dis­kov. Tech­no­ló­gii kol­mé­ho zá­pi­su skrát­ka do­šiel dych.

Čo spô­so­bu­je preš­ľa­po­va­nie na mies­te?

To, že tech­no­ló­gia kol­mé­ho zá­pi­su sa ne­dá pou­ží­vať do­ne­ko­neč­na, sa­moz­rej­me, ni­ko­ho nep­rek­va­pi­lo. Kaž­dá tech­no­ló­gia má svoj čas a mies­to a skôr či nes­kôr ju tre­ba nah­ra­diť no­vou. Už pred ro­kom 2004, keď do­šiel dych pozdĺžne­mu mag­ne­tic­ké­mu zá­pi­su, sa od­ha­do­va­lo, že mož­nos­ti no­vej me­tó­dy ver­ti­kál­ne­ho mag­ne­tic­ké­ho zá­pi­su sa skon­čia niek­de me­dzi hus­to­tou 500 až 1000 gi­ga­bi­tov na štvor­co­vý pa­lec.

Vzhľa­dom na to, že už dva ro­ky sme sa ne­poh­li z hra­ni­ce 625 gi­ga­bi­tov na štvor­co­vý pa­lec, dnes už zrej­me poz­ná­me pres­nú hod­no­tu. Prob­lém, kto­rý vzni­ká pri zvy­šo­va­ní hus­to­ty mag­ne­tic­ké­ho zá­pi­su, je zná­my ako su­per­pa­ra­mag­net­izmus. Ten­to jav bol z hľa­dis­ka ve­dy iden­ti­fi­ko­va­ný po pr­výk­rát v ro­ku 1990 a vý­vo­já­ri pev­ných dis­kov naň na­ra­zi­li za­čiat­kom 21. sto­ro­čia. Na dis­ko­vej plat­ni sú dá­ta ulo­že­né v po­do­be re­gió­nov zlo­že­ných zo sku­pín zr­niek fe­ro­mag­ne­tic­ké­ho ma­te­riá­lu.

Ta­ká­to sku­pin­ka zr­niek sa mag­ne­ti­zu­je za­pi­so­va­cou hla­vou, pri­čom ich mag­ne­tic­ká orien­tá­cia ur­ču­je to, či má re­gión hod­no­tu 0 ale­bo 1. Na to, aby bol re­gión z fy­zi­kál­ne­ho hľa­dis­ka sta­bil­ný, mu­sí ob­sa­ho­vať prib­liž­ne 100 zŕn. Hus­to­ta sa dl­hý čas zvy­šo­va­la tak, že sa vy­ví­ja­li čo­raz lep­šie pos­tu­py na zmen­še­nie zŕn. Pre­to­že čím men­šie zr­nká má­te, tým men­šie re­gió­ny, a te­da hus­tej­ší zá­pis dát mô­že­te do­siah­nuť. V ča­se pr­vej kon­fron­tá­cie so su­per­pa­ra­mag­ne­tiz­mom vý­voj do­šiel až na zr­ná veľ­kos­ti 7 až 8 na­no­met­rov.

V tom­to ob­do­bí sa pou­ží­val pozdĺž­ny mag­ne­tic­ký zá­pis s hus­to­tou 120 gi­ga­bi­tov na štvor­co­vý pa­lec (200 GB plat­ne) a re­gió­ny bo­li na plat­ni po­lo­že­né na­le­ža­to vo veľ­kos­ti prib­liž­ne 200 na­no­met­rov. Pri ďal­šom zmen­šo­va­ní sa za­čal ob­ja­vo­vať su­per­pa­ra­mag­net­izmus, pri kto­rom zr­nká za­ča­li bez von­kaj­šie­ho vply­vu mag­ne­tic­ké­ho po­ľa (za­pi­so­va­cej hla­vy) sa­mo­voľ­ne me­niť svo­ju mag­ne­tic­kú orien­tá­ciu vply­vom ma­lých vý­ky­vov tep­lôt.

Nás­led­kom to­ho sa zni­čí dá­to­vá hod­no­ta, pre­to­že mô­že ná­hod­ne pres­ko­čiť z 0 na 1 a nao­pak. Rie­še­ním sa stal ver­ti­kál­ny mag­ne­tic­ký zá­pis, čo si vy­ža­do­va­lo tech­no­lo­gic­ký skok v konštruk­cii čí­ta­cích a za­pi­so­va­cích hláv a ta­kis­to v konštruk­cii plat­ní. Re­gió­ny sa te­da pres­ta­li zmen­šo­vať po­mo­cou stá­le men­ších zr­niek, na­mies­to to­ho sa za­ča­li zr­nká zos­ku­po­vať ver­ti­kál­ne, čím sa pô­vod­ná šír­ka re­gió­nu sta­la vý­škou (poz­ri ob­rá­zok).

ZapisHlava.png

Sche­ma­tic­ké zná­zor­ne­nie za­pi­so­va­cej a čí­ta­cej hla­vy sú­čas­né­ho kol­mé­ho zá­pi­su a hla­vy bu­dú­ce­ho zá­pi­su s te­pel­nou asis­ten­ciou

Zjed­no­du­še­ne, ale za­to veľ­mi ná­zor­ne si mô­že­me pred­sta­viť ce­lý pro­ces tak, že li­mi­tom sa sta­la „plac­ka" z fe­ro­mag­ne­tic­kých zŕn šír­ky 200 nm. Keď­že už men­šia „plac­ka" sa z dô­vo­du li­mi­tu veľ­kos­ti zŕn vy­ro­biť ne­da­la, za­ča­lo sa zmen­šo­vať ko­pe­ním zŕn na se­ba. Zvý­še­nie hus­to­ty zá­pi­su sa te­da ne­do­sia­hlo zmen­še­ním 200 nm „plac­ky" na 150 nm, ale nahr­nu­tím rov­na­ko veľ­kých zŕn do 150 nm „kôp­ky" vy­so­kej 50 nm (roz­me­ry sú len ilus­trač­né).

Ak ste chce­li ďal­šie zmen­še­nie, pok­ro­kom v tech­no­ló­gii ste zme­ni­li šír­ku kôp­ky nap­rík­lad na 100 nm pri vý­ške 100 nm. Čím bo­li kôp­ky už­šie, tým viac sa ich na ho­ri­zon­tál­nu plat­ňu dis­ku zmes­ti­lo a tým vy­ššia ka­pa­ci­ta sa do­siah­la. Ak pok­ra­ču­je­te ďa­lej, dos­ta­ne­te sa k 50 nm kôp­kam vy­so­kým 150 nm a na­po­kon k cel­kom pô­vod­ným plac­kám vy­so­kým 200 nm, kto­ré sú umies­tne­né zvis­lo. A tu vás opäť uví­ta su­per­pa­ra­mag­net­izmus. Dis­ky tak vďa­ka ho­ri­zon­tál­nej tech­no­ló­gii pos­tup­ne zvý­ši­li hus­to­tu zá­pi­su zo 120 na 625 gi­ga­bi­tov na štvor­co­vý pa­lec (skok z 200 GB plat­ní na 1 TB), ale na­po­kon ich opäť uví­tal sta­rý zná­my ne­pria­teľ.

Si­tuácia, sa­moz­rej­me, ne­bo­la pres­ne ta­ká ako v na­šom zjed­no­du­še­nom prík­la­de a vo vý­vo­jo­vých la­bo­ra­tó­riách sa tes­to­va­li aj plat­ne s hus­to­tou 700 a 800 gi­ga­bi­tov na štvor­co­vý pa­lec. Tie sa však ne­do­ká­za­li tran­sfor­mo­vať do ús­peš­nej sé­rio­vej vý­ro­by za pri­ja­teľ­nú ce­nu. Ob­rov­ské tech­no­lo­gic­ké vý­zvy, kto­ré vy­plý­va­jú zo zmen­šo­va­nia kľú­čo­vých sú­čas­tí tech­no­ló­gií, nie sú len v rám­ci pev­ných dis­kov. Z náš­ho pre­doš­lé­ho člán­ku o SSD už vie­te, že ťaž­ké hla­vy ma­jú aj vý­rob­co­via NAND flash, kto­rí v naj­bliž­ších ro­koch za­čnú rie­šiť ob­rov­ský prob­lém zmen­šo­va­nia pod 15 nm hra­ni­ce, a v sú­čas­nos­ti vi­dí­me pres­me­ro­va­nie vý­vo­ja do ver­ti­kál­ny NAND, pri kto­rých sa nez­men­še­né bun­ky uk­la­da­jú ho­ri­zon­tál­ne.

Len ťaž­ko by sme moh­li oča­ká­vať, že vý­vo­já­ri pev­ných dis­kov iba naiv­ne čer­pa­li z mož­nos­tí ver­ti­kál­ne­ho zá­pi­su, po­kiaľ sa len da­lo, a v mo­men­te, keď na­ra­zi­li na dno, sa za­ča­li na se­ba prek­va­pe­ne po­ze­rať. Nás­tup­ca ver­ti­kál­ne­ho zá­pi­su je už dl­hé ro­ky zná­my a po­dob­ne ako kaž­dá no­vá tech­no­ló­gia aj ona pre­chá­dza zdĺha­vým a ná­roč­ným vý­vo­jom (inak to ne­bo­lo ani pri vý­vo­ji ver­ti­kál­ne­ho zá­pi­su). Ide o HAMR (Heat As­sis­ted Mag­ne­tic Re­cor­ding), čo je tech­no­ló­gia mag­ne­tic­ké­ho zá­pi­su s te­pel­nou asis­ten­ciou.

O tej sa už ho­vo­rí dl­hé ro­ky a do jej vý­vo­ja sa in­ves­tu­je znač­né úsi­lie. Nep­rí­jem­né je to, ak nie je no­vá tech­no­ló­gia prip­ra­ve­ná skôr, než sa tá pre­doš­lá úpl­ne vy­čer­pá a ne­dá sa už po­sú­vať ďa­lej. Pod­ľa sú­čas­ných pred­po­ve­dí to vy­ze­rá tak, že HAMR by mal byť prip­ra­ve­ný nie­ke­dy v ro­ku 2016. K de­tai­lom o je­ho vý­vo­ji sa eš­te dos­ta­ne­me, ale to, čo vý­rob­co­via mu­sia rie­šiť, je me­dze­ra, kto­rá tr­vá už dva ro­ky a potr­vá prav­de­po­dob­ne eš­te ďal­šie dva. Pot­re­bu­jú te­da vhod­ný me­dzič­lá­nok, kto­rým tú­to me­dze­ru vy­pl­nia.


« prvá strana « predchádzajúca strana ďalšia strana » posledná strana »  

 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Re­cen­zia: So­ny XPE­RIA M4 Aqua
Lákadlom nového modelu predstaveného na MWC je nielen jeho deklarovaná odolnosť proti vode a prachu, ale aj atraktívny, elegantný prémiový dizajn, interne nazývaný OmniBalance, ktorý sa Sony osvedčil vo vlajkovom modeli Xperia Z3. čítať »
 
Re­cen­zia: In­tel Com­pu­te Stick - po­čí­tač do vrec­ka
Kompletný počítač v puzdre o niečo väčšom ako bežný kľúč USB od Intelu je jeden z prvých predstaviteľov novej kategórie výpočtových zariadení. čítať »
 
PC RE­VUE vi­deo: Sam­sung Gear VR In­no­va­tor Edi­tion
Otestovali sme okuliare pre virtuálnu realitu využívajúce telefóny Samsung Galaxy S6 a S6 edge. čítať »
 
PowerI­SO
Dlho sme hľadali univerzálny nástroj, ktorý by zvládol všetky operácie s obrazmi CD, DVD alebo Blu-ray. čítať »
 
Aomei Par­ti­tion As­sis­tant Pro
Každý IT nadšenec iste už raz prišiel do styku s partíciami na diskoch a potrebou ich úpravy či opravy. čítať »
 
Vi­deo: Prih­lá­se­nie do inter­net ban­kin­gu od­tlač­kom prs­ta
UniCredit Bank pre svojich klientov pripravil zaujímavé novinky v mobilnom bankovníctve. Vďaka využitiu najnovších funkcií inteligentných telefónov sa do mobilných aplikácií Smart Banking a Smart kľúč môžu prihlásiť jednoduchým zosnímaním odtlačku prsta. čítať »
 
Re­cen­zia: Har­man/Kar­don OM­NI
Zvukový systém OMNI je na prvý pohľad ďalší z radu reproduktorov, ktoré majú bezdrôtový prenos a možnosť párovania medzi sebou. čítať »
 
Re­cen­zia: GoP­ro He­ro 4
Spoločnosť GoPro prišla koncom minulého roka s ďalšou generáciou obľúbeného modelu športovej kamery s označením Hero 4. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter