Seriál: Linux súkromne i pracovne - Používame Apache + MySQL + PHP – 9. časť

linux.jpg

Pozn. re­dak­cie: Se­riál za­čal vy­chá­dzať v IN­FOWARE už v ro­ku 2006, od­vte­dy už bo­lo uvoľ­ne­ných via­ce­ro sof­tvé­ro­vých ak­tua­li­zá­cií, ap­li­ká­cií či ope­rač­ných sys­té­mov. Na vý­po­ved­nú hod­no­tu člán­ku by to ne­ma­lo mať zá­sad­ný vplyv.

Pre­doš­lá časť se­riá­lu bo­la ako vy­strih­nu­tá z učeb­ni­ce – sa­má teória, žiad­na prax... Te­raz však to­mu uro­bí­me ra­zant­ný ko­niec a nud­né teo­re­tic­ké pouč­ky vy­me­ní­me za čis­tú prax. Na za­čiat­ku si náš pred­chá­dza­jú­ci vý­klad dopl­ní­me opi­som skrip­to­va­cie­ho ja­zy­ka PHP, čím na­dob­ro ukon­čí­me časť opi­su „troj­kom­bi­ná­cie“ Apa­che + MySQL + PHP a za­čne­me sa ve­no­vať prak­tic­kej in­šta­lá­cii.

Po­kú­si­me sa čo naj­pod­rob­nej­šie opí­sať in­šta­lá­ciu všet­kých troch ap­li­ká­cií s ich vzá­jom­ným pre­po­je­ním tak, aby sme vy­tvo­ri­li jed­not­né pros­tre­die webo­vé­ho server­a.


PHP (http://www.php.net)
linux_sukromne OBR.gif PHP je ak­ro­nym zlo­že­ný z angl. slov Hyper­text Prep­ro­ces­sor. PHP je voľ­ne ší­ri­teľ­ný a voľ­ne dos­tup­ný skrip­to­va­cí ja­zyk, vy­tvo­re­ný špe­ciál­ne na pou­ži­te vo webo­vom pros­tre­dí. O spra­co­va­nie strá­nok vy­tvo­re­ných za po­mo­ci ja­zy­ka PHP sa sta­rá je­den z množ­stva mo­du­lov server­a Apa­che. PHP ja­zyk je sí­ce nad­vä­zu­jú­ci na kla­sic­ký kód HTML, no nie­ke­dy ho do­ká­že úpl­ne nah­ra­diť. Mo­dul Apa­che na spra­co­va­nie PHP skrip­tov je nah­ra­tý v prí­pa­de, keď pou­ží­va­teľ žia­da spra­co­vať webo­vú strán­ku, kto­rá ob­sa­hu­je prí­ka­zy ja­zy­ka PHP. Ta­ké­to strán­ky sú veľ­mi po­dob­né kla­sic­kým strán­kam HTML, in­teg­ro­va­né skrip­ty PHP ich však pod­stat­ne zdo­ko­na­ľu­jú.

Server Apa­che ak­ti­vu­je pod­po­ru skrip­tov PHP za­ra­de­ním mo­du­lu PHP do zoz­na­mu mo­du­lov uve­de­ných v kon­fi­gu­rač­nom sú­bo­re httpd.conf. Na správ­nu fun­kčnosť strá­nok PHP ďa­lej pot­re­bu­je­me Apa­che in­for­mo­vať, že ta­ké­to strán­ky bu­de pri svo­jej čin­nos­ti spra­cú­vať. O tej­to sku­toč­nos­ti ho in­for­mu­je­me za­ra­de­ním prís­luš­ných di­rek­tív do spo­mí­na­né­ho kon­fi­gu­rač­né­ho sú­bo­ru httpd.conf.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že aj keď PHP in­šta­lu­je­me oso­bit­ne (od­de­le­ne od in­šta­lá­cie Apa­che), je­ho pou­ží­va­nie de­fi­nu­je­me prá­ve v rám­ci kon­fi­gu­rá­cie server­a Apa­che. In­šta­lá­cia PHP ne­má žiad­ny vplyv na fun­kčnosť server­a a jej vý­sled­kom nie je žiad­na sa­mos­tat­ne spus­ti­teľ­ná ap­li­ká­cia. PHP vždy in­teg­ru­je­me do server­a, pre kto­rý bu­de vy­ko­ná­vať tzv. ren­de­ring strá­nok PHP.

Vlas­tnos­ti PHP
Inštruk­cie PHP od­de­ľu­je­me od kla­sic­kých zna­čiek HTML po­mo­cou špe­ciál­nej štar­to­va­cej a ukon­čo­va­cej znač­ky. Uzav­re­tím prog­ra­mo­vé­ho kó­du do blo­ku me­dzi znač­ky server­u Apa­che ozná­mi­me, že má pou­žiť mo­dul PHP, po­mo­cou kto­ré­ho má spra­co­vať všet­ky inštruk­cie v tom­to blo­ku.

Pa­mä­taj­me si, že aký­koľ­vek kód PHP je vy­ko­na­ný na stra­ne server­a a klient dos­tá­va iba ko­neč­ný vý­sle­dok po vy­ko­na­ní všet­kých inštruk­cií PHP. To zna­me­ná, že klient ne­vi­dí kód PHP, ale iba vý­sled­ky po je­ho vy­ko­na­ní.

PHP po­nú­ka vý­vo­já­rom op­ro­ti pô­vod­né­mu HTML roz­ší­re­nú súp­ra­vu inštruk­cií, bez kto­rej by nik­dy nev­znik­li ta­ké kom­plexné webo­vé strán­ky, aké sa dnes po­nú­ka­jú v pros­tre­dí inter­ne­tu. PHP má sí­ce rov­na­ko ako HTML ve­ľa ob­me­dze­ní, je ich však pod­stat­ne me­nej a vý­vo­já­ro­vi tak po­čas tvor­by webo­vých strá­nok po­nú­ka ove­ľa väč­ší prog­ra­má­tor­ský kom­fort. Štruk­tú­ra ja­zy­ka PHP je veľ­mi po­dob­ná štruk­tú­re ja­zy­ka C++. Prog­ra­má­tor te­da do­ká­že do svoj­ho kó­du in­teg­ro­vať aj ta­ké konštruk­cie, kto­ré bež­né HTML ne­po­nú­ka.

PHP má vy­tvo­re­ný po­mer­ne sluš­ný sys­tém hlá­se­nia prog­ra­mo­vých chýb a va­rov­ných hlá­se­ní, čím sa pre prog­ra­má­to­ra stá­va veľ­mi jed­no­du­chým a ele­gan­tným nás­tro­jom na tvor­bu nie­len jed­no­du­chých, ale aj zlo­ži­tej­ších webo­vých strá­nok. Prog­ra­má­tor má neus­tá­le k dis­po­zí­cii preh­ľad o tom, kde spra­vil chy­bu, prí­pad­ne akým pos­tu­pom sa má pri svo­jej prá­ci vy­hnúť.

Roz­ší­re­nia ja­zy­ka PHP
PHP po­dob­ne ako Apa­che ale­bo aj OpenGL po­nú­ka tzv. sys­tém roz­ší­re­ní. Po­mo­cou tých­to roz­ší­re­ní sa pô­vod­né jad­ro neus­tá­le obo­ha­cu­je o no­vú fun­kcio­na­li­tu. Po­mo­cou roz­ší­re­ní ja­zy­ka PHP doň do­ká­že­me in­teg­ro­vať pod­po­ru pre rôz­ne špe­ciál­ne gra­fic­ké efek­ty či pod­po­ru rôz­nych da­ta­bá­zo­vých pros­tre­dí (tý­ka sa to aj na­mi pou­ží­va­né­ho MySQL).

Apa­che + MySQL + PHP
V tom­to mo­men­te mô­že­me ukon­čiť opis jed­not­li­vých ap­li­ká­cií tvo­ria­cich jed­not­né webo­vé pros­tre­die. Stá­le sme si však ne­po­ve­da­li, aká je vlas­tne sú­vis­losť me­dzi uve­de­ný­mi tro­mi ap­li­ká­cia­mi.

Vý­vo­já­ri mo­der­ných webo­vých strá­nok ma­jú stá­le väč­šie ná­ro­ky na mie­ru vy­uži­tia ja­zy­ka HTML pri tvor­be tých­to strá­nok. Hor­šie je, že pou­ží­va­te­lia ma­jú ta­kis­to čo­raz väč­šie ná­ro­ky na to, aké mož­nos­ti im po­nú­ka­jú webo­vé strán­ky. Ob­jed­ná­va­te­lia slu­žieb po­ža­du­jú roz­ší­re­nú fun­kcio­na­li­tu – chcú kom­plexné webo­vé por­tá­ly s fun­kcio­na­li­tou po­dob­nou bež­ným ap­li­ká­ciám, po­ža­du­jú in­teg­ro­vať do strá­nok kom­po­nen­ty na zvý­še­nie inter­ak­ti­vi­ty, chcú vi­dieť rôz­ne gra­fic­ké, zvu­ko­vé (mul­ti­me­diál­ne) efek­ty, po­ža­du­jú, aby por­tá­ly ne­bo­li ur­če­né iba na pre­zen­tá­ciu fir­my, ale aby slú­ži­li aj na vý­me­nu rôz­nych dru­hov in­for­má­cií, aby bo­li mies­tom, kde sa za­čí­na a kon­čí kaž­do­den­ná prá­ca. V ne­pos­led­nom ra­de chcú úda­je uk­la­dať do da­ta­báz, zá­lo­ho­vať ich, pris­tu­po­vať k nim pria­mo cez por­tál a ta­kis­to ich kon­tro­lo­vať. Jed­no­du­cho chcú mať prís­tup k roz­sia­hle­mu sú­bo­ru in­for­má­cií...

Bež­ný kód HTML po­nú­ka sí­ce po­mer­ne ve­ľa nás­tro­jov, kto­rý­mi by mo­hol spl­niť niek­to­ré po­žia­dav­ky ob­jed­ná­va­te­ľa, stá­le mu však čo­si chý­ba.

Tú­to „di­eru“ bo­lo tre­ba vy­kryť ur­či­tou sku­pi­nou nás­tro­jov, kto­ré spo­lu do­ká­žu spl­niť aj tie naj­ná­roč­nej­šie po­žia­dav­ky jed­nak vý­vo­já­rov a ob­jed­ná­va­te­ľov, ale aj pou­ží­va­te­ľov. A prá­ve tú­to úlo­hu veľ­mi ele­gan­tne a na po­mer­ne vy­so­kej úrov­ni pl­ní „troj­kom­bi­ná­cia“ ap­li­ká­cií Apa­che + MySQL + PHP. Jej pou­ži­tím zís­ka­jú všet­ci účas­tní­ci pro­ce­su ob­jed­na­nia – tvor­by – pub­li­ko­va­nia a pou­ží­va­nia webo­vých por­tá­lov to, čo po­ža­do­va­li: 

- mož­nosť tvor­by kom­plexných webo­vých por­tá­lov, kto­ré do­ká­žu pra­co­vať ako bež­né ap­li­ká­cie spúš­ťa­né na lo­kál­nych po­čí­ta­čoch,
- vy­so­kú mie­ru inter­ak­ti­vi­ty vo for­me ši­ro­kej šká­ly kom­po­nen­tov in­teg­ro­va­teľ­ných do webo­vých por­tá­lov,
- mož­nosť umies­tniť rôz­ny mul­ti­me­diál­ny ob­sah na webo­vé por­tá­ly,
- prá­cu s da­ta­bá­za­mi, tvor­bu, zhro­maž­ďo­va­nie, spra­cú­va­nie, prís­tup k veľ­ké­mu množ­stvu in­for­má­cií,
-  kon­tro­lu nad in­for­má­cia­mi a nad tým, čo sa na por­tá­li de­je...

In­šta­lá­cia Apa­che + MySQL + PHP
In­šta­lá­cia tých­to troch ap­li­ká­cií je buď nes­mier­ne jed­no­du­chá, ale­bo nes­mier­ne zlo­ži­tá. Je ťaž­ké po­ra­diť všet­kým bu­dú­cim ad­mi­nis­trá­to­rom, kto­rý kon­krét­ny pos­tup ma­jú pou­žiť, aby ús­peš­ne nain­šta­lo­va­li a pri­nú­ti­li spo­lup­ra­co­vať všet­ky tri ap­li­ká­cie. Za­bud­ni­me na to, že nám po­mô­žu aké­koľ­vek kva­lit­né kni­hy, prí­ruč­ky, ná­vo­dy na in­šta­lá­ciu, inter­ne­to­vé how-to strán­ky ale­bo iné zdro­je. Raz sme si už po­ve­da­li, že kaž­dý po­čí­tač s nain­šta­lo­va­ným Li­nuxom je je­di­neč­ný. To je nie­ke­dy vý­ho­da, čas­to však nep­re­ko­na­teľ­ná pre­káž­ka.

Ja sám som po­čas príp­ra­vy toh­to člán­ku na­ra­zil na nie­koľ­ko prob­lé­mov pri in­šta­lá­cii a kon­fi­gu­rá­cii uve­de­ných troch ap­li­ká­cií. Vý­sled­kom mo­jich po­ku­sov je pos­tup, kto­rý na mo­jom po­čí­ta­či vie­dol k ús­peš­nej in­šta­lá­cii a ko­rek­tné­mu pre­po­je­niu všet­kých troch ap­li­ká­cií.

V prí­pa­de, že môj pos­tup na va­šom po­čí­ta­či zly­há, je­di­nou mo­jou ra­dou je hľa­dať od­po­ve­de na inter­ne­te. Čas­to sa však stret­ne­te s rie­še­ním, kto­ré aj tak ne­bu­de fun­kčné, le­bo ako sme už uvied­li, kaž­dý je­den li­nuxový stroj je is­tým spô­so­bom je­di­neč­ný.

Čis­tý stôl
Môj pos­tup sa za­čí­na na tzv. čis­tom sto­le. Na po­čí­ta­či mám nain­šta­lo­va­ný OS Li­nux a ďal­šie pot­reb­né ap­li­ká­cie, kon­krét­ne:

- Li­nux Fe­do­ra Co­re 5 s jad­rom 2.6.17-1.2187_FC5smp i686 i386 GNU/Li­nux
- X Win­dow Sys­tem Ver­sion 7.0.0, KDE 3.5.4-0.3.fc5 Fe­do­ra-Co­re
- gcc (GCC) 4.1.1

Na in­šta­lá­ciu som pou­žil voľ­ne prís­tup­né in­šta­lač­né ba­lí­ky jed­not­li­vých ap­li­ká­cií (ná­zov strán­ky a ná­zov stiah­nu­té­ho sú­bo­ru uvá­dzam na za­čiat­ku kaž­dé­ho blo­ku).

Po­kiaľ pra­cu­je­te v rov­na­kom pros­tre­dí, ako je to mo­je, uve­de­ný pos­tup by mal viesť k ús­peš­nej in­šta­lá­cii. Jed­not­li­vé kro­ky pos­tu­pu od­po­rú­čam vy­ko­nať v pres­ne sta­no­ve­nom po­ra­dí a na in­šta­lá­ciu od­po­rú­čam pou­žiť rov­na­kú súp­ra­vu ba­lí­kov. Mo­di­fi­ká­ciou pos­tu­pu, resp. pou­ži­tím iných in­šta­lač­ných ba­lí­kov mô­že dôjsť k zly­ha­niu ce­lé­ho pro­ce­su a webo­vý server ne­bu­de funkč­ný.

1. krok
In­šta­lá­ciu mu­sí­me bez­pod­mie­neč­ne vy­ko­nať ako ad­mi­nis­trá­tor sys­té­mu, te­da ako su­per­pou­ží­va­teľ root. Na za­čiat­ku si stiah­ne­me in­šta­lač­né ba­lí­ky všet­kých troch ap­li­ká­cií, kto­ré umies­tni­me napr. do ad­re­sá­ra /usr/lo­cal/bin. Všet­ky tri ba­lí­ky sú zba­le­né sú­bo­ry ob­sa­hu­jú­ce zdro­jo­vé sú­bo­ry jed­not­li­vých ap­li­ká­cií. Roz­ba­le­nie vy­ko­ná­me buď po­mo­cou prí­ka­zu tar, ale­bo jed­no­duch­šie pria­mo v Mid­night Com­man­de­ri.

2. krok
Vy­ko­ná­me in­šta­lá­ciu server­a Apa­che:

APA­CHE
- sú­bor httpd-2.2.4.tar.bz2 stiah­nu­tý z http://httpd.apa­che.org/download.cgi
- prej­de­me do ad­re­sá­ra, kde sme roz­ba­li­li sú­bo­ry so zdro­jo­vým kó­dom:
           cd /usr/lo­cal/bin/httpd-2.2.4/
- do prí­ka­zo­vé­ho riad­ka pos­tup­ne za­dá­me:
           ./con­fi­gu­re --enab­le-so
           ma­ke
           ma­ke in­stall
- sle­du­je­me, aké sú vý­stu­py po vy­ko­na­ní jed­not­li­vých prí­ka­zov, v prí­pa­de akej­koľ­vek chy­by mu­sí­me ce­lý pos­tup pre­ru­šiť a po­kú­siť sa náj­sť rie­še­nie
- prí­pad­né va­rov­né hlá­se­nia ne­mu­sí­me brať do úva­hy, je však dob­ré si ich poz­na­me­nať a v bu­dúc­nos­ti sa k nim vrá­tiť a po­kú­siť sa ich vy­rie­šiť, niek­to­ré va­rov­né hlá­se­nia mô­žu byť na­toľ­ko dô­le­ži­té, že ho­ci sa nám po­da­rí server Apa­che ús­peš­ne spus­tiť, ne­mu­sí to pla­tiť o ďal­ších ap­li­ká­ciách, kto­ré doň bu­de­me chcieť nes­kôr in­teg­ro­vať
- pre­doš­lé dva od­se­ky pla­tia aj pre in­šta­lá­ciu MySQL a PHP

3. krok
In­šta­lá­cia da­ta­bá­zo­vé­ho pros­tre­dia MySQL:
MySQL
- sú­bor mysql-5.0.33.tar.gz stiah­nu­tý z http://dev.mysql.com/downloads/mysql/5.0.html#downloads
- do prí­ka­zo­vé­ho riad­ka pos­tup­ne za­dá­me:
           grou­padd mysql
           use­radd -g mysql mysql
... do náš­ho sys­té­mu sme pri­da­li sku­pi­nu a pou­ží­va­te­ľa s me­nom mysql
- prej­de­me do ad­re­sá­ra, kde sme roz­ba­li­li sú­bo­ry so zdro­jo­vým kó­dom:
           cd /usr/lo­cal/bin/mysql-5.0.33/
- do prí­ka­zo­vé­ho riad­ka pos­tup­ne za­dá­me:
           ./con­fi­gu­re --pre­fix=/usr/lo­cal/mysql
           ma­ke
           ma­ke in­stall
           cp sup­port-fi­les/my-me­dium.cnf /etc/my.cnf
... kon­fi­gu­rač­ný sú­bor MySQL sme na­ko­pí­ro­va­li do /etc/my.cnf
... ne­za­bud­ni­me do sek­cie [mysqld] v sú­bo­re /etc/my.cnf do­pí­sať text: old-passwords=1
- pok­ra­ču­je­me ďa­lej v za­dá­va­ní prí­ka­zov:
           cd /usr/lo­cal/mysql
           bin/mysql_in­stall_db --user=mysql
... vy­tvo­ri­li sme tzv. MySQL grant ta­buľ­ky
           chown -R root .
... zme­ni­li sme vlas­tní­ka skom­pi­lo­va­ných sú­bo­rov na root
          chown -R mysql var
... zme­ni­li sme vlas­tní­ka ad­re­sá­ra s MySQL da­ta­bá­za­mi na mysql
          chgrp -R mysql .
... zme­ni­li sme sku­pi­nu skom­pi­lo­va­ných sú­bo­rov na mysql

4. krok
In­šta­lá­cia mo­du­lu PHP:
PHP
- sú­bor php-4.4.4.tar.bz2 stiah­nu­tý z http://sk2.php.net/get/php-4.4.4.tar.bz2/from/a/mirror
- prej­de­me do ad­re­sá­ra, kde sme roz­ba­li­li sú­bo­ry so zdro­jo­vým kó­dom:
            cd /usr/lo­cal/bin/php-4.4.4/
- do prí­ka­zo­vé­ho riad­ka pos­tup­ne za­dá­me:
           ./con­fi­gu­re --with-apxs2=/usr/lo­cal/apa­che2/bin/apxs --with-mysql
           ma­ke
           ma­ke in­stall
           cp php.ini-dist /usr/lo­cal/lib/php.ini


5. krok
Úpra­va kon­fi­gu­rač­né­ho sú­bo­ru server­a Apa­che:
vi /usr/lo­cal/apa­che2/conf/httpd.conf
- za text Di­rec­to­ryIn­dex pri­dá­me in­dex.php
- skon­tro­lu­je­me, či sa v sú­bo­re httpd.conf na­chá­dza text
           Load­Mo­du­le php4_mo­du­le mo­du­les/libphp4.so
... ak nie, do sú­bo­ru ho pri­dá­me (naj­lep­šie do čas­ti Dy­na­mic Sha­red Ob­ject (DSO) Sup­port)
- skon­tro­lu­je­me, či sa v sú­bo­re httpd.conf na­chá­dza text:
          Ad­dTy­pe ap­pli­ca­tion/x-httpd-php .php .phtml
          Ad­dTy­pe ap­pli­ca­tion/x-httpd-php-sour­ce .phps
... ak nie, do sú­bo­ru ho pri­dá­me (naj­lep­šie do čas­ti )

6. krok
Jed­no­du­chý test:

- v ad­re­sá­ri /usr/lo­cal/apa­che2/htdocs/ vy­tvo­rí­me sú­bor in­dex.php, kto­ré­ho ob­sa­hom bu­de:

- po­kú­si­me sa spus­tiť da­ta­bá­zo­vé pros­tre­die MySQL:
           mysqld_sa­fe --user=mysql &
- po­kú­si­me sa spus­tiť webo­vý server Apa­che:
          /usr/lo­cal/apa­che2/bin/httpd -k start
- do pou­ží­va­né­ho inter­ne­to­vé­ho pre­hlia­da­ča na­pí­še­me URL ad­re­su http://127.0.0.1
... a sle­du­je­me, aký je vý­sle­dok...

Na­bu­dú­ce…
V nas­le­du­jú­cej čas­ti se­riá­lu si uve­de­ný opis in­šta­lá­cie Apa­che + MySQL + PHP dopl­ní­me o niek­to­ré dô­le­ži­té in­for­má­cie, kto­ré sme do­po­siaľ neuvied­li, čím ukon­čí­me té­mu ve­no­va­nú opi­su a in­šta­lá­cii webo­vé­mu server­a v pros­tre­dí Li­nuxu.

Na­ko­niec nap­rog­ra­mu­je­me jed­no­du­chú webo­vú strán­ku, kto­rá bu­de vy­uží­vať všet­ky tri ap­li­ká­cie, čím ná­zor­ne pred­ve­die­me schop­nos­ti nain­šta­lo­va­né­ho jed­not­né­ho webo­vé­ho server­a.

Pozn. re­dak­cie: Se­riál za­čal vy­chá­dzať v IN­FOWARE už v ro­ku 2006, od­vte­dy už bo­lo uvoľ­ne­ných via­ce­ro sof­tvé­ro­vých ak­tua­li­zá­cií, ap­li­ká­cií či ope­rač­ných sys­té­mov. Na vý­po­ved­nú hod­no­tu člán­ku by to ne­ma­lo mať zá­sad­ný vplyv.

Zdroj: Infoware



Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Se­riál: Li­nux súk­rom­ne i pra­cov­ne - In­šta­lá­cia no­vých ap­li­ká­cií I – 11. časť
Táto časť nášho seriálu o používaní Linuxu počas každodennej práce bude nepatrne odlišná od tých predchádzajúcich. Dokonca by som mohol tvrdiť, že bude odlišná od akýchkoľvek iných článkov uverejnených v tomto časopise. čítať »
 
Se­riál: Li­nux súk­rom­ne i pra­cov­ne - Pou­ží­va­me Apa­che + MySQL + PHP – 10. časť
Touto časťou seriálu o používaní Linuxu ukončíme tému, v ktorej sme sa venovali „kombinácii“ LAMP – Linux + Apache + MySQL + PHP. čítať »
 
Se­riál: Li­nux súk­rom­ne i pra­cov­ne - Pou­ží­va­me Apa­che + MySQL + PHP – 9. časť
Predošlá časť seriálu bola ako vystrihnutá z učebnice – samá teória, žiadna prax... Teraz však tomu urobíme razantný koniec a nudné teoretické poučky vymeníme za čistú prax. čítať »
 
Se­riál: Li­nux súk­rom­ne i pra­cov­ne - Pou­ží­va­me Apa­che + MySQL + PHP – 8. časť
Počuli ste niekedy o skratke LAMP? Vznikla zoskupením prvých písmen slov Linux, Apache, MySQL a PHP. Uvedená skupina, zložená z operačného systému a troch spolupracujúcich aplikácií, je základom jedného z najrozšírenejších webových serverov. čítať »
 
Se­riál: Li­nux súk­rom­ne i pra­cov­ne - Zdie­ľa­nie tla­čiar­ní Win­dows – 7.časť
V predchádzajúcich častiach seriálu sme uviedli, ako možno zdieľať úložný priestor ponúknutý naším kolegom pracujúcim s Windows PC.  čítať »
 
Se­riál: Li­nux súk­rom­ne i pra­cov­ne - Pre­hlia­da­nie dis­ku Win­dows II - 6. časť
V tejto časti seriálu budeme pokračovať v opise možností zdieľania sieťových zdrojov, ktorými sme sa začali zaoberať pred mesiacom.  čítať »
 
Se­riál: Li­nux súk­rom­ne i pra­cov­ne - Preh­lia­da­nie Win­dows dis­ku I - 5. časť
Na konci predošlej časti seriálu sme uviedli, že budeme pokračovať v ukážkach rôznych spôsobov prenosu údajov medzi naším Linux PC a okolitými Windows PC. čítať »
 
Se­riál: Li­nux súk­rom­ne i pra­cov­ne - USB kľúč - 4. časť
Z dôvodu odľahčenia témy venovanej vzájomnému sieťovému prenosu údajov medzi LinuxPC a WindowsPC si v tejto časti seriálu povieme pár slov o použití tzv. USB kľúčov. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter