Zariadenia založené na Linuxe

V pred­chá­dza­jú­cej čas­ti sme si spo­me­nu­li de­fi­ní­cie nie - kto­rých poj­mov z ob­las­ti náš­ho zá­uj­mu, te­da Li­nuxu. Vy­svet­li­li sme si, čo je to Open Sour­ce, Pub­lic Do­main, pro­prie­tár­ny sof­tvér a GNU GPL. Ten­to­raz uká­že­me, ako sa tie­to poj­my vy­uží­va­jú v praxi.

Sof­tvér pod li­cen­ciou GPL
linux_prakticky obr1.jpg Mož­no ani net­re­ba spo­mí­nať, že naj­zná­mej­ší sof­tvér pod tou­to li­cen­ciou je náš mi­lo­va­ný Li­nux. V tes­nom zá­ve­se za ním sú GCC (GNU Com­pi­ler Collec­tion) a ja­zyk Perl. GNU Com­pi­ler Collec­tion, skrá­te­ne GCC, je súp­ra­va prek­la­da­čov prog­ra­mo­va­cích ja­zy­kov pro­jek­tu GNU. GCC je slo­bod­ný sof­tvér dis­tri­buo­va­ný or­ga­ni­zá­ciou Free Software Foun­da­tion. GCC bol spo­čiat­ku len prek­la­dač ja­zy­ka C (GNU C Com­pi­ler), na­pí­sa­ný Ri­char­dom Stallma­nom v ro­ku 1987. V ro­ku 1997 sa sku­pi­na prog­ra­má­to­rov od­de­li­la od ofi­ciál­nej vý­vo­jo­vej vet­vy GCC. Expe­ri­men­tal/En­han­ced GNU Com­pi­ler Sys­tem, skrá­te­ne EGCS, bol vy­ví­ja­ný rých­lej­šie a do­sa­ho­val lep­šie vý­sled­ky ako GCC, pre­to ho v ap­rí­li 1999 uz­na­li za ofi­ciál­nu ver­ziu GCC. GCC je spra­vo­va­ný mno­hý­mi prog­ra­má­tor­mi po ce­lom sve­te a je pre­ne­se­ný na množ­stvo pro­ce­so­rov a ope­rač­ných sys­té­mov. Me­dzi ne pa­tria GNU/Li­nux, BSD, Mac OS X, NeXTStep a BeOS. Pou­ží­va sa pri vý­vo­ji slo­bod­né­ho, ale i ko­mer­čné­ho sof­tvé­ru.

(Sko­ro) li­nuxový sof­tvér v neš­tan­dar­dných za­ria­de­niach
Eš­te do­ne­dáv­na som si mys­lel, že ot­vo­re­ný a slo­bod­ný sof­tvér, prí­pad­ne sof­tvér od­vo­de­ný z Li­nuxu (pres­nej­šie z je­ho jad­ra) sa na­chá­dza iba v ob­las­ti in­for­mač­ných tech­no­ló­gií, kon­krét­ne v po­čí­ta­čoch a server­och. Asi pr­vou las­to­vič­kou bo­lo za­ve­de­nie Li­nuxu a fir­mvé­ru na je­ho bá­ze do za­ria­de­ní po­čí­ta­čo­vých sie­tí. Ty­pic­ké prík­la­dy sú rôz­ne DSL a Wi-Fi rou­te­ry. Hlav­ným pred­sta­vi­te­ľom je sys­tém OpenWRT.

OpenWRT
Sys­tém OpenWrt je opi­so­va­ný ako dis­tri­bú­cia Li­nuxu up­ra­ve­ná pre em­bed­ded za­ria­de­nia. Na roz­diel od sna­hy vy­tvo­riť jed­not­ný sta­tic­ký fir­mvér OpenWrt pos­ky­tu­je pl­ne za­pi­so­va­teľ­ný sú­bo­ro­vý sys­tém so sprá­vou ba­líč­kov. To­to dá­va slo­bo­du pri vý­be­re ap­li­ká­cií a kon­fi­gu­rá­cii pos­ky­to­va­nej vý­rob­com a umož­ňu­je pris­pô­so­biť ľu­bo­voľ­né za­ria­de­nia po­mo­cou ba­líč­kov tak, aby vy­ho­vo­va­li kaž­dej ap­li­ká­cii. Pre vý­vo­já­rov uvá­dza­me, že OpenWrt je rá­mec na zos­ta­ve­nie ap­li­ká­cie bez nut­nos­ti bu­do­vať kom­plet­ný fir­mvér oko­lo ne­ho, pre pou­ží­va­te­ľa to zna­me­ná mož­nosť pl­né­ho pris­pô­so­be­nia a mož­nosť pou­ží­vať za­ria­de­nia na spô­sob, kto­rý si dov­te­dy má­lok­to pred­sta­vo­val. Ty­pic­kým pred­sta­vi­te­ľom ta­kých­to za­ria­de­ní je LIN­KSYS WRT54GL Rou­ter WiFi 54 Mb (obr. 1).

linux_prakticky obr2.jpg
Obr. 1

Mik­ro­Tik V ro­ku 1995 v Lo­tyš­sku vznik­la fir­ma Mik­ro­Tikls, kto­rá sa za­obe­rá vý­vo­jom a vý­ro­bou za­ria­de­ní pre bez­drô­to­vé sie­te, hlav­ne pre veľ­kých pos­ky­to­va­te­ľov ko­nek­ti­vi­ty. Mik­ro­Tik je zná­my vďa­ka svoj­mu ope­rač­né­mu sys­té­mu Mik­ro­Tik Rou­te­rOS, ale po­nú­ka nie­len sof­tvér, ale aj prís­luš­ný har­dvér. Naj­zná­mej­šie har­dvé­ro­vé pro­duk­ty sú dos­ky (boar­dy) v štý­le all-in-one, všet­ko v jed­nom. Pro­duk­ty Mik­ro­Ti­ku sú:

- Mik­ro­Tik Rou­te­rOS – ope­rač­ný sys­tém pre rou­te­ry na bá­ze Li­nuxu, vy­ví­ja­ný pre rôz­ne plat­for­my ako open sour­ce
- Mik­ro­Tik Rou­ter­BOARD – kom­bi­ná­cia har­dvé­ru spo­loč­nos­ti Mik­ro­Tik a Mik­ro­Tik Rou­te­rOS, vy­ví­ja­ná hlav­ne pre stred­ne veľ­kých pos­ky­to­va­te­ľov pri­po­je­nia do inter­ne­tu
- The Du­de – mo­ni­to­ro­va­cí sof­tvér pre plat­for­mu Mic­ro­sof­tu, kto­rý slú­ži na mo­ni­to­ro­va­nie sta­vu dos­tup­nos­ti sie­ťo­vých slu­žieb

Pre úpl­nosť tre­ba po­ve­dať, že ho­ci je Rou­te­rOS pos­ta­ve­ný na jad­re Li­nuxu, v sú­čas­nos­ti exis­tu­je šesť ty­pov je­ho li­cen­cií, kto­ré sa lí­šia rôz­ny­mi ob­me­dzenia­mi. Ce­na boar­dov Mik­ro­Ti­ku sa za­čí­na od 27 € (typ R52N).

Sa­te­lit­né pri­jí­ma­če
Li­nux vstú­pil aj do ob­las­ti sa­te­lit­né­ho príj­mu. Kla­sic­kú elek­tro­ni­ku nah­ra­di­li pro­ce­so­ry – v pod­sta­te kom­plet­né jed­noú­če­lo­vé po­čí­ta­če. Je len lo­gic­ké, že vý­rob­co­via pou­ži­li ako ria­dia­ci ope­rač­ný sys­tém Li­nux, pre­to­že nie­len­že ne­mu­sia ni­ko­mu pla­tiť li­cen­čné pop­lat­ky, ale zís­ka­li ob­rov­skú pod­po­ru dob­ro­voľ­ných vý­vo­já­rov. Dnes už je sa­te­lit­ných pri­jí­ma­čov nep­re­ber­né množ­stvo, spo­meň­me as­poň AB IP­Box 200S. Ten­to sa­te­lit­ný pri­jí­mač má Li­nux s jad­rom 2.6.9. Umož­ňu­je až 4000 prog­ra­mo­vých pred­vo­lieb pre TV a rá­dio. Ob­sa­hu­je eter­ne­to­vú sie­ťo­vú kar­tu, pod­po­ru jed­no- aj dvo­jú­rov­ňo­vých pre­pí­na­čov DiS­EqC 1.0, 1.1 a mo­to­rov DiS­EqC 1.2. Pro­ce­sor je IBM PowerPC405 350 MIPS s cash: 16 KB. Roz­lí­še­nie: 720 × 576 (PAL) ale­bo 720 × 480 (NTSC), audio­de­ko­dér MPEG-1 Audio Layer 1,2. Pa­mäť: 64 MB.

Mo­de­lár­ske ov­lá­da­če
Keď som pred viac ako dvad­sia­ti­mi rok­mi za­čal s di­aľ­ko­vo ria­de­ný­mi le­tec­ký­mi mo­del­mi (RC = ra­dio con­trol), zá­kla­dom vy­sie­la­ča bo­la ele­men­tár­na elek­tro­ni­ka, kto­rej úlo­hou bo­lo od­ov­zdá­vať mo­de­lu na ne­bi po­ve­ly pres­ne ko­pí­ru­jú­ce po­hy­by ov­lá­da­cích pák, tak­zva­ných knip­lov. Ta­ké­to vy­sie­la­če sme si vy­rá­ba­li z dô­vo­du ne­dos­tat­ku a ob­rov­skej ce­ny „zá­pad­ných“ zna­čiek (obr. 2).

linux_prakticky obr5.jpg

Obr. 2

In­te­li­gen­cia ok­rem tej v pi­lo­to­vej hla­ve vô­bec žiad­na ale­bo mi­ni­mál­na. Keď som sa k mo­de­lár­stvu po dvad­sať - roč­nej pres­táv­ke vrá­til, ča­kal ma tech­no­lo­gic­ký šok – ta­ký pok­rok som neo­ča­ká­val. Ov­lá­da­cie vy­sie­la­če sú ria­de­né po­čí­tač­mi a ma­jú svoj ope­rač­ný sys­tém – niek­to­ré vlast­ný em­bed­ded, iné zná­my aj nám. Ty­pic­kým prík­la­dom je vy­sie­lač od fir­my Fu­ta­ba s ozna­če­ním Fu­ta­ba 14MZ. Ten­to vy­sie­lač vy­uží­va dva ne­zá­vis­lé pro­ce­so­ry z dô­vo­du maximál­nej efek­ti­vi­ty. Vlast­ný pro­ce­sor Fu­ta­ba ria­di všet­ky fun­kcie pot­reb­né na let. Nas­ta­vo­va­nie a prog­ra­mo­va­nie fun­kcií ria­di ope­rač­ný sys­tém za­lo­že­ný na MS Win­dows CE. Na­priek ne­vô­li rôz­nych vý­rob­cov a pre­daj­cov „znač­ko­vých“ vy­sie­la­čov v dneš­nej do­be vstú­pil do po­ve­do­mia mo­de­lár­skej ve­rej­nos­ti slo­bod­ný sof­tvér. V pre­da­ji sa ob­ja­vil no­vý, veľ­mi lac­ný vy­sie­lač, za­lo­že­ný na mik­ro­kon­tro­lé­ri AT­MEL s ozna­če­ním T9X (obr. 3).

linux_prakticky obr7.jpg
Obr. 3

Exis­tu­je nie­koľ­ko je­ho har­dvé­ro­vých klo­nov pod rôz­ny­mi znač­ka­mi. Ten je z tech­nic­kej strán­ky na sluš­nej úrov­ni a je­ho ce­na pred­sta­vu­je len de­sa­ti­nu z ce­ny spo­mí­na­nej Fu­ta­by. Slab­šou strán­kou vy­sie­la­ča je je­ho sof­tvér. Ten ob­sa­ho­val mno­ho chýb a sku­toč­ne ďa­le­ko za­os­tá­val za znač­ko­vý­mi vy­sie­lač­mi. Keď­že vý­rob­ca T9X – mož­no zá­mer­ne, mož­no len zo zá­bud­li­vos­ti – neu­zam­kol pro­ce­sor AT­MEL, nie je žiad­ny prob­lém vy­me­niť sof­tvér v tom­to vy­sie­la­či. Sku­pi­na prog­ra­má­to­rov nad­šen­cov vy­tvo­ri­la no­vý sof­tvér s ozna­če­ním Er9X (a je­ho klon th9x) na pod­sta­te open sour­ce. Ten­to sof­tvér v ja­zy­ku C na bá­ze li­nuxových prog­ra­mov je dos­tup­ný v dob­re oko­men­to­va­ných zdro­jo­vých kó­doch. A ako je to už v li­nuxovom sve­te bež­né, v prie­be­hu nie­koľ­kých dní vzni­kol veľ­mi dob­rý sof­tvér, kto­rý sa na­ďa­lej vy­ví­ja a nie­len­že do­be­hol vlas­tnos­ťa­mi pro­prie­tár­ne sof­tvé­ry iných znač­ko­vých mo­de lár­skych vy­sie­la­čov, ale v niek­to­rých sme­roch ich aj pred­be­hol. Fi­lo­zo­fia open sour­ce pri­nies­la aj tu svo­je ovo­cie.

(Ak sa chce­te do­čí­tať o tej­to prob­le­ma­ti­ke, ako aj o prob­le­ma­ti­ke le­tec­ké­ho mo­de­lár­stva viac, nav­štív­te mo­ju mo­de­lár­sku strán­ku na ad­re­se rcmo­de­ly.ce­va­ro.sk).

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter