Pojmy z oblasti

linux_server.jpg Ten­to­raz na chví­ľu tro­chu od­bo­čí­me od bez­peč­nos­ti Li­nuxu a je­ho sie­te. V tej­to neš­tan­dar­dnej čas­ti se­riá­lu sa mu bu­de­me ve­no­vať len ok­ra­jo­vo. Spo­čiat­ku sa bu­de zdať, že na­še roz­prá­va­nie s Li­nuxom ani ne­sú­vi­sí, ale na­ko­niec zis­tí­me, ako to všet­ko má k ne­mu blíz­ko.

De­fi­ní­cie niek­to­rých poj­mov z ob­las­ti Li­nuxu

My sme už skú­se­ní li­nuxoví pou­ží­va­te­lia a vie­me, že s Li­nuxom sú­vi­sia aj slo­vá ako open sour­ce, slo­bod­ný sof­tvér, pub­lic do­main, GNU GPL či iné. Tu­ší­me ich vý­znam, no az­da nie všet­ci vie­me de­fi­no­vať roz­die­ly me­dzi ni­mi a mož­no sa nám tie­to slo­vá aj ako­si ple­tú. Pre­to ich tro­chu ob­jas­ní­me.

Open sour­ce

Open sour­ce (z an­glic­ké­ho spo­je­nia ot­vo­re­ný zdroj) je všeo­bec­ne ľu­bo­voľ­ná in­for­má­cia dos­tup­ná ko­mu­koľ­vek za pod­mien­ky, že mož­nosť jej slo­bod­né­ho ší­re­nia zos­ta­ne za­cho­va­ná (te­raz nie je dô­le­ži­té ho­vo­riť o pop­lat­ku za jej zís­ka­nie). Open sour­ce ako po­jem zna­me­ná slo­bo­du prís­tu­pu. Zá­ro­veň je to fi­lo­zo­fia hnu­tia s ta­kým is­tým náz­vom (open sour­ce), za­lo­že­né­ho Eri­com Ray­mon­dom. Čas­tej­šie slo­vá open sour­ce skrá­te­ne ozna­ču­jú open sour­ce sof­tvér, čo bol pô­vod­ný vý­znam, kto­rý sa nes­kôr zov­šeo­bec­nil (všeo­bec­ne sa pou­ží­va aj open con­tent, z angl. ot­vo­re­ný ob­sah). Open sour­ce sof­tvér je te­da po­čí­ta­čo­vý sof­tvér, kto­ré­ho zdro­jo­vý kód je prís­tup­ný pod ta­kou li­cen­ciou, kto­rá umož­ňu­je je­ho štu­do­va­nie, prí­pad­ne vkla­da­nie zmien a zlep­še­ní do zdro­jo­vé­ho kó­du a je­ho ďal­šiu re­dis­tri­bú­ciu v mo­di­fi­ko­va­nej ale­bo nez­me­ne­nej for­me. Je to vý­znač­ný prík­lad open sour­ce vý­vo­ja. Na tých­to pro­jek­toch sa tak­to mô­že po­die­ľať ho­cik­to z ce­lé­ho sve­ta. Kaž­dý do pro­jek­tu mô­že pri­dať svoj ná­pad, svo­je zna­los­ti a um. Ak ide o uce­le­ný ba­lík sof­tvé­ru, ho­vo­rí­me o pro­jek­te.

Me­dzi naj­zná­mej­šie open sour­ce pro­jek­ty pat­rí vý­voj Li­nuxu a je­ho jed­not­li­vých dis­tri­bú­cií. Dis­tri­bú­cie sú tvo­re­né tak pre bež­ných pou­ží­va­te­ľov, ako aj pre pro­fe­sio­ná­lov. Me­dzi zná­me dis­tri­bú­cie pa­tria:

- Ubun­tu, Ku­bun­tu, Xubun­tu a Edu­bun­tuz
- De­bian
- Man­dri­va
- Fe­do­ra
- Slax
- Gen­too
- a iné

Ďal­ší vý­znam­ný open sour­ce pro­jekt je ba­lík kan­ce­lár­skych ap­li­ká­cií Ope­nOf­fi­ce. Ten­to sys­tém tvo­rí pl­no­hod­not­nú al­ter­na­tí­vu ku kan­ce­lár­ske­mu ba­lí­ku MS Of­fi­ce. Pre vý­vo­já­rov ap­li­ká­cií slú­ži pro­jekt No­te­pad++, kto­rý pos­ky­tu­je poz­nám­ko­vý blok s mno­hý­mi fun­kcia­mi.

Open sour­ce sof­tvér mu­sí pos­ky­to­vať nie­len pre­lo­že­ný prog­ram, ale aj je­ho zdro­jo­vý kód. Pou­ží­va­te­lia mu­sia mať prá­vo prog­ram voľ­ne pou­ží­vať, mo­di­fi­ko­vať, ší­riť - a po­zor! - aj prá­vo ba­liť a pre­dá­vať. Sof­tvér so zdro­jo­vým kó­dom uvoľ­ne­ným ako pub­lic do­main aj pod li­cen­ciou GNU GPL spĺňa tie­to pod­mien­ky. Open sour­ce li­cen­cie mô­žu ob­sa­ho­vať eš­te ďal­šie ob­me­dzu­jú­ce pod­mien­ky, ako napr. uve­de­nie me­na auto­ra a uve­de­nie autor­ských práv.

Na­priek zjav­ným po­dob­nos­tiam je open sour­ce sof­tvér od­liš­ný od slo­bod­né­ho sof­tvé­ru. De­fi­ní­cia Na­dá­cie slo­bod­né­ho sof­tvé­ru je už­šia ako de­fi­ní­cia open sour­ce. Dôs­led­kom je, že slo­bod­ný sof­tvér je open sour­ce, ale open sour­ce sof­tvér ne­mu­sí byť slo­bod­ný (free). Sof­tvér dis­tri­buo­va­ný za pod­mie­nok li­cen­cií GPL aj li­cen­cie BSD sa po­va­žu­je za open sour­ce aj slo­bod­ný sof­tvér.

Os­vo­je­nie si ter­mí­nu open sour­ce navrh­la Chris­ti­ne Pe­ter­so­no­vá po ne­do­ro­zu­me­niach ply­nú­cich z dvo­ja­ké­ho vý­zna­mu slo­va free pri slo­bod­nom sof­tvé­ri (ten­to prob­lém v slo­ven­či­ne ne­nas­tá­va, keď­že free sof­tvér sa prek­la­dá ako slo­bod­ný sof­tvér). Open sour­ce je aj re­gis­tro­va­ná ob­chod­ná znač­ka pre slo­bod­né sof­tvé­ro­vé pro­duk­ty.

Pub­lic do­main

Pub­lic do­main (z an­glic­ké­ho ve­rej­ná ob­lasť) je po­jem z an­glo­sas­ké­ho práv­ne­ho sys­té­mu. Zna­me­ná:

• ve­rej­né vlas­tníc­tvo, te­da pô­du a vo­dy v dr­žbe a vlas­tníc­tve Spo­je­ných štá­tov a jed­not­li­vých člen­ských štá­tov USA na roz­diel od pô­dy vlas­tne­nej jed­not­liv­ca­mi a práv­nic­ký­mi oso­ba­mi,

• v autor­skom prá­ve ide o pub­li­ká­cie, do­ku­men­ty a po­dob­ne, kto­ré ma­jú pos­ta­ve­nie ve­rej­né­ho vlas­tníc­tva, ve­rej­né­ho ma­jet­ku, te­da nie sú chrá­ne­né autor­ským prá­vom.

V slo­ven­skom autor­skom prá­ve po­dob­ný po­jem neexis­tu­je, pre­to­že v zmys­le náš­ho práv­ne­ho sys­té­mu sa nik­to ne­mô­že vzdať svo­jich (autor­ských) práv, mô­že iba po­núk­nuť ve­rej­nos­ti bez­úp­lat­nú li­cen­ciu na ľu­bo­voľ­né pou­ži­tie di­ela, prí­pad­ne mož­no pred­pok­la­dať, že autor, kto­rý svo­je di­elo tak­to ozna­čil, sa svo­jich práv ne­bu­de do­má­hať. V slo­ven­skom autor­skom zá­ko­ne exis­tu­je iba už­ší po­jem voľ­né di­elo, kto­rý ozna­ču­je (pri­naj­men­šom) di­elo, kto­ré­ho autor­ské prá­va vy­pr­ša­li pre­to, le­bo autor ne­má de­di­čov ale­bo tí autor­ské prá­va od­miet­li.

Slo­bod­ný sof­tvér je pod­ľa na­dá­cie slo­bod­né­ho sof­tvé­ru ta­ký sof­tvér, kto­rý pos­ky­tu­je:

• slo­bo­du spus­tiť prog­ram na aký­koľ­vek účel (slo­bo­da 0),

• slo­bo­du štu­do­vať a up­ra­vo­vať prog­ram (slo­bo­da 1, kto­rá vy­ža­du­je prís­tup k zdro­jo­vé­mu kó­du),

• slo­bo­du ko­pí­ro­vať prog­ram, aby bo­lo mož­né po­má­hať svo­jim blíž­nym (slo­bo­da 2),

• slo­bo­du zlep­šiť prog­ram a pos­kyt­núť to­to zlep­še­nie ve­rej­nos­ti, aby bo­lo na úži­tok ce­lej spo­loč­nos­ti (slo­bo­da 3).

V päť­de­sia­tych a šes­ťde­sia­tych ro­koch dvad­sia­te­ho sto­ro­čia sa sof­tvér naj­čas­tej­šie pos­ky­to­val s vý­ho­da­mi slo­bod­né­ho sof­tvé­ru. Do­dá­va­ný sof­tvér (kto­rý bol ne­vyh­nut­ný na „oži­ve­nie" har­dvé­ru) sa pos­ky­to­val „za­dar­mo", keď­že nák­la­dy bo­li za­hr­nu­té do nák­la­dov na har­dvér. I v 70. ro­koch si prog­ra­má­to­ri čas­to vy­mie­ňa­li sof­tvér po­dob­ným spô­so­bom, ako je to dnes pri slo­bod­nom sof­tvé­ri. Kon­com 70. ro­kov za­ča­li fir­my do svo­jich li­cen­cií sys­te­ma­tic­ky pri­dá­vať ob­me­dzenia pre pou­ží­va­te­ľov. V ro­ku 1984 za­čal Ri­chard Stallman pra­co­vať na pro­jek­te GNU a o rok nes­kôr za­lo­žil Na­dá­ciu slo­bod­né­ho sof­tvé­ru (Free Software Foun­da­tion, FSF). Stallman za­vie­dol poj­my slo­bod­ný sof­tvér a co­py­left, kto­ré bo­li navr­hnu­té tak, aby da­li pou­ží­va­te­ľom slo­bo­du a aby ob­me­dzi­li mož­nosť, že si vý­sle­dok niek­to priv­las­tní.

Pro­prie­tár­ny sof­tvér

Ter­mín pro­prie­tár­ny sof­tvér sa pou­ží­va pre sof­tvér pos­ky­to­va­ný pod prís­nej­ší­mi li­cen­cia­mi, kto­ré neu­mož­ňu­jú tie­to slo­bo­dy. Autor­ský zá­kon vy­hra­dzu­je väč­ši­nu práv na úp­ra­vu, ko­pí­ro­va­nie a dis­tri­bú­ciu prog­ra­mu vlas­tní­ko­vi co­py­rig­htu. Sof­tvér pub­li­ko­va­ný pod li­cen­ciou slo­bod­né­ho sof­tvé­ru sa vý­slov­ne vzdá­va väč­ši­ny tých­to vy­hra­de­ných práv.

V an­glic­kom ja­zy­ku má slo­vo free dva vý­zna­my: slo­bod­ný a za­dar­mo. Vý­raz free software mož­no te­da po­cho­piť ako slo­bod­ný sof­tvér ale­bo sof­tvér za­dar­mo. FSF zdô­raz­ňu­je pr­vý vý­znam slo­ga­nom „free as in speech, not as in beer" (slo­bod­ný ako slo­bo­da pre­ja­vu, nie za­dar­mo ako pi­vo za­dar­mo).

Pre­dá­va­nie sof­tvé­ru za pe­nia­ze nie je v roz­po­re s de­fi­ní­ciou slo­bod­né­ho sof­tvé­ru. Cé­deč­ká so slo­bod­ným sof­tvé­rom (ako nap­rík­lad Li­nux) sa bež­ne pre­dá­va­jú. Ten, kto si ta­ké­to CD kú­pi, má však prá­vo ko­pí­ro­vať ho a ší­riť ďa­lej. Na dru­hej stra­ne po­jem sof­tvér za­dar­mo ne­raz ne­vy­ho­vu­je de­fi­ní­cii slo­bod­né­ho sof­tvé­ru, pre­to­že ne­pos­ky­tu­je niek­to­ré slo­bo­dy - nap­rík­lad za­ka­zu­je niek­to­ré úče­ly a spô­so­by pou­ži­tia, neob­sa­hu­je zdro­jo­vý kód, za­ka­zu­je ší­re­nie za pop­la­tok atď.

Vý­znam­né prík­la­dy slo­bod­né­ho sof­tvé­ru sú jad­rá ope­rač­ných sys­té­mov Li­nux a BSD, kom­pi­lá­tor GCC, de­bug­ger GDB, kniž­ni­ce ja­zy­ka C, DNS server BIND, poš­to­vý server Sen­dMail ale­bo Pos­tfix, webo­vý server Apa­che, re­lač­né da­ta­bá­zy MySQL a PostgreSQL, prog­ra­mo­va­cie ja­zy­ky Perl, Pyt­hon, Tcl a PHP, ok­no­vý sys­tém X Win­dow Sys­tem, pra­cov­né pros­tre­dia GNO­ME a KDE, kan­ce­lár­sky ba­lík Ope­nOf­fi­ce, webo­vý pre­hlia­dač Mo­zil­la a gra­fic­ký edi­tor GIMP.

GNU GPL

GNU Ge­ne­ral Pub­lic Li­cen­se (GNU GPL či jed­no­du­cho GPL) je po­pu­lár­na li­cen­cia pre slo­bod­ný sof­tvér, kto­rú pô­vod­ne na­pí­sal Ri­chard Stallman pre pro­jekt GNU (pro­jekt na vy­tvo­re­nie kom­plet­né­ho ope­rač­né­ho sys­té­mu, kto­rý by bol slo­bod­ným sof­tvé­rom). Pos­led­nou ver­ziou li­cen­cie je ver­zia 3 vy­da­ná 29. jú­na 2007. Voľ­nej­ším kom­ple­men­tom GPL je tzv. LGPL - Les­ser Ge­ne­ral Pub­lic Li­cen­se.

GPL za­ru­ču­je ve­rej­nos­ti slo­bo­du:

• spúš­ťať prog­ram na aký­koľ­vek účel

• štu­do­vať, ako prog­ram fun­gu­je, a me­niť ho (na to je pot­reb­ný prís­tup k zdro­jo­vé­mu kó­du)

• ďa­lej ší­riť kó­pie

• zlep­šo­vať prog­ram, a zve­rej­ňo­vať zlep­še­nia (na to je pot­reb­ný prís­tup k zdro­jo­vé­mu kó­du).

Op­ro­ti to­mu iné dru­hy li­cen­cií - li­cen­cie pre kon­co­vých pou­ží­va­te­ľov, kto­ré zvy­čaj­ne pou­ží­va­jú tvor­co­via pro­prie­tár­ne­ho (ko­mer­čné­ho) sof­tvé­ru - zried­ka­ke­dy za­ru­ču­jú aké­koľ­vek slo­bo­dy kon­co­vé­mu pou­ží­va­te­ľo­vi, do­kon­ca ob­me­dzu­jú ak­ti­vi­ty zvy­čaj­ne neob­me­dze­né zá­ko­nom, ako je re­ver­se en­gi­nee­ring a po­dob­ne.

Pri­már­ny roz­diel me­dzi GPL a iný­mi li­cen­cia­mi sof­tvé­ru je, že pri GPL sa uve­de­né slo­bo­dy za­cho­vá­va­jú aj pre tzv. od­vo­de­né prá­ce. To­to sa de­je po­mo­cou práv­ne­ho me­cha­niz­mu na­zý­va­né­ho co­py­left (proti­pól co­py­rig­htu), za­ve­de­né­ho Ri­char­dom Stallma­nom, kto­rý vy­ža­du­je, aby od­vo­de­né prá­ce bo­li ta­kis­to zve­rej­ňo­va­né pod li­cen­ciou GPL. Kri­ti­ci opi­su­jú li­cen­cie co­py­left ako vi­ru­len­tné (vi­ral). Nap­rík­lad li­cen­cie ty­pu BSD do­vo­ľu­jú dis­tri­buo­vať od­vo­de­né prá­ce aj ako pro­prie­tár­ny sof­tvér.

Na­bu­dú­ce si uká­že­me, ako sa tie­to poj­my vy­uží­va­jú v praxi a ako za­siah­li aj do iných ob­las­tí ľud­skej čin­nos­ti.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 4/2011



Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter