Koniec adresného priestoru IPv4 internetu

SH_Vnet OBR2.jpg Za­čiat­kom feb­ruára nas­tá­va veľ­ký deň D pre sú­čas­ný inter­net. Kaž­dé za­ria­de­nie – či už na inter­ne­te, ale­bo v lo­kál­nej sie­ti – má jed­noz­nač­nú L3 ad­re­su, a keď­že sa vo sve­te pre­sa­dil pro­to­kol IP, je to ad­re­sa IPv4, za­pí­sa­ná v 4 ok­te­toch, nap­rík­lad 217.73.17.2. Prob­lé­mom je to, že ad­res­ný sys­tém IPv4, na kto­rom je po­sta­ve­ný sú­čas­ný inter­net, bol navr­hnu­tý na za­čiat­ku 80. ro­kov mi­nu­lé­ho sto­ro­čia, keď sa zda­lo, že  vy­še 4 mi­liárd uni­kát­nych IP ad­ries bu­de sta­čiť na ve­ky ve­kov. Ni­ko­mu sa vte­dy az­da ani len nes­ní­va­lo, koľ­ko za­ria­de­ní bu­de na sie­ti, a asi nik­to nep­red­pok­la­dal roz­mach inter­ne­tu. Mno­hí po­sky­to­va­te­lia inter­ne­tu, vý­rob­co­via har­dvé­ro­vých ale­bo do­dá­va­te­lia sof­tvé­ro­vých rie­še­ní, ako aj po­uží­va­te­lia však ten­to prob­lém po­dce­ňu­jú, keď­že v mi­nu­los­ti bo­lo mož­né po­mo­cou no­vých tec­hník sub­net­tin­gu, pri­vát­nych ad­ries (RFC1918) a NAT-u ten­to deň od­dia­liť. V sú­čas­nos­ti je však ad­ries IPv4 tak má­lo aj v tom ­prí­pa­de, ke­by veľ­ké or­ga­ni­zá­cie uvoľ­ni­li ne­vy­uží­va­né roz­sa­hy, že blíz­ky ko­niec ad­res­né­ho pries­to­ru IPv4 sú­čas­né­ho inter­ne­tu je nez­vrat­ný.

SH_Vnet OBR1.jpg

Za­čiat­kom feb­ruára toh­to ro­ka or­ga­ni­zá­cia IANA (Inter­net As­sig­ned Num­bers Aut­ho­ri­ty), zod­po­ved­ná za alo­ko­va­nie IP ad­res­né­ho pries­to­ru, vy­čer­pa­la po­sled­ných päť voľ­ných blo­kov IPv4. Tie bo­li pri­de­le­né pia­tim re­gio­nál­nym ­inter­ne­to­vým re­gis­trá­to­rom (RIR) pre jed­not­li­vé re­gió­ny RI­PE NCC, Af­ri­NIC, AP­NIC, ARIN, LACNC. Nás­led­ne sa po­sled­né ad­res­né re­zer­vy týc­hto re­gio­nál­nych inter­ne­to­vých re­gis­trá­to­rov (RIR) v zá­vis­los­ti od re­gió­nu mi­nú naj­nes­kôr do kon­ca sep­tem­bra 2011. Ten­to ter­mín sa ak­tuál­ne od­ha­dol vý­poč­tom na zá­kla­de sú­čas­né­ho tem­pa pri­de­ľo­va­nia ad­res­ných blo­kov. No už te­raz mož­no ba­dať is­tú pa­ni­ku, le­bo kaž­dé­mu LIR ale­bo te­le­ko­mu­ni­kač­né­mu ope­rá­to­ro­vi je jas­né, že po­kiaľ ne­bu­de mať dos­ta­tok voľ­ných roz­sa­hov IPv4, bu­de vo veľ­kej ne­vý­ho­de op­ro­ti kon­ku­ren­cii na tr­hu. Pre­to si do­vo­lím tvr­diť, že ak­tuál­ny od­had de­fi­ni­tív­ne­ho vy­čer­pa­nia IPv4 je opäť nes­práv­ny, prav­de­po­dob­ne to bu­de pre vzras­ta­jú­ce po­žia­dav­ky od ISP a te­le­ko­mu­ni­kač­ných ope­rá­to­rov ove­ľa skôr. Pre­to mož­no oča­ká­vať aj is­tý roz­mach čier­ne­ho tr­hu s tou­to „ko­mo­di­tou“, keď sa bu­dú roz­sa­hy IPv4 z Af­ri­ky pre­ná­šať nap­rík­lad do Ázie, kde sú po­treb­né, a tak je aj do­pyt po IPv4 naj­väč­ší.

De­fi­ni­tív­nym rie­še­ním toh­to prob­lé­mu je prec­hod na pro­to­kol IPv6. Naj­väč­šia vý­ho­da IPv6 je tak­mer ne­ko­neč­ný ad­res­ný pries­tor 2128, čo v praxi pred­sta­vu­je pre kaž­dé­ho oby­va­te­ľa na­šej pla­né­ty 295 ad­ries. Pre­čo sme te­da na IPv6 už všet­ci dáv­no ne­mig­ro­va­li, ale ča­ká­me, čo sa sta­ne? Aj pri spl­ne­ní všet­kých tran­zi­tív­nych stra­té­gií je tu stá­le kla­sic­ký prob­lém „sliep­ky a vaj­ca“. Pre­čo po­dpo­ro­vať IPv6 na stra­ne webo­vé­ho ob­sa­hu, keď po­uží­va­te­lia stá­le vy­uží­va­jú IPv4? Pre­čo vy­uží­vať IPv6 na pri­po­je­nie po­uží­va­te­ľov, keď eš­te ne­jes­tvu­je dos­ta­tok webo­vé­ho ob­sa­hu na IPv6? Is­tú úlo­hu tu zoh­rá­va aj oba­va po­sky­to­va­te­ľov webo­vé­ho ob­sa­hu, že v prí­pa­de spus­te­nia ver­zie IPv6 strán­ky je tá up­red­nos­tňo­va­ná. No ne­ko­rek­tná kon­fi­gu­rá­cia ale­bo zlá po­dpo­ra IPv6 na stra­ne pri­po­je­nia po­uží­va­te­ľa by ma­la za nás­le­dok cel­ko­vú ne­dos­tup­nosť webo­vé­ho ob­sa­hu po­sky­to­va­te­ľa.

Pri­tom ak­tuál­ne ope­rač­né sys­té­my všet­kých po­pred­ných pro­du­cen­tov, či už ide o  Win­dows, Mac OS, Li­nux, ale­bo BSD, ale aj vý­rob­co­via sie­ťo­vej infra­štruk­tú­ry ma­jú pl­nú po­dpo­ru IPv6 už na­tív­ne im­ple­men­to­va­nú. Is­tým prob­lé­mom však stá­le os­tá­va ne­dos­ta­toč­ná po­dpo­ra v ap­li­ká­ciách bež­iacich na týc­hto sys­té­moch, ako aj po­dpo­ra IPv6 u te­le­ko­mu­ni­kač­ných ope­rá­to­rov. Prá­ve pre­to lo­kál­ny inter­ne­to­vý re­gis­trá­tor (LIR) VNET, a. s., nap­rík­lad už v ro­ku 2008 spus­til pa­ra­lel­nú pre­vád­zku obid­voch ver­zií pro­to­ko­lu IP v ce­lej sie­ťo­vej infra­štruk­tú­re IP/MPLS (dual stack), aby umož­nil zá­kaz­ní­kom „bez­bo­lest­ný“ prec­hod na IPv6.  
Ako bu­de vy­ze­rať prec­hod na IPv6 v praxi? Exis­tu­jú ini­cia­tí­vy nap­rík­lad zo stra­ny Goog­lu sta­no­viť Sve­to­vý deň IPv6 na 6. 6. 2011, kto­rý by spo­čí­val vo vý­zve na ma­so­vé spus­te­nie webo­vé­ho ob­sa­hu IPv6 v tom­to ter­mí­ne. Čas sa však krá­ti a od­ďa­ľo­va­nie prec­ho­du vám pri­ne­sie len vý­raz­né do­da­toč­né nák­la­dy.

vojtech nemeth.jpg Voj­tech Ne­meth
Chief tec­hno­lo­gy of­fi­cer
VNET, a. s.

Zdroj: Infoware 3/2011



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Kon­fi­gu­rá­cia vy­so­kej dos­tup­nos­ti / 1. časť
V našom článku načrtneme možnosti konfigurácie, ktoré umožňujú zabezpečiť vysokú dostupnosť služieb elektronickej pošty v prostredí Exchange Server 2010. čítať »
 
Prog­ra­mu­je­me gra­fic­ký en­gi­ne XXXIV.
V tejto časti seriálu vám v stručnosti predstavíme tzv. systémy častíc (particle systems). Kvalitne navrhnutými systémami častíc dokážeme veľmi rýchlo a elegantne zvýšiť dynamiku grafických aplikácií. čítať »
 
CON­TAI­NED da­ta­bá­zy
V našom predošlom článku sme sa venovali inštalovaniu SQL Denali v najaktuálnejšom CTP. Takisto sme opísali, ako si pripraviť testovacie prostredie spolu so vzorovými databázami. čítať »
 
Ko­niec ad­res­né­ho pries­to­ru IPv4 inter­ne­tu
Začiatkom februára nastáva veľký deň D pre súčasný internet. Každé zariadenie – či už na internete, alebo v lokálnej sieti – má jednoznačnú L3 adresu, a keďže sa vo svete presadil protokol IP, je to adresa IPv4, zapísaná v 4 oktetoch. čítať »
 
Op­ti­ma­li­zá­cia dá­to­vé­ho skla­du - Spoz­ná­va­me BI: 9. časť
Modelovanie dát dátového skladu je zvláštna disciplína, v rámci ktorej denormalizujeme štruktúry na lepší výkon, aby sme potom z tejto denormalizácie urobili normu a z nej zase výnimky. čítať »
 
Ro­zum­né fi­nan­co­va­nie v IT
Aj napriek oživeniu trhu je opatrnosť a rozumný prístup k použitiu finančných prostriedkov stále na mieste. čítať »
 
IT je vý­hod­nej­šie vy­uží­vať ako vlas­tniť
O lízing informačných technológií akoby na Slovensku ani nebol záujem. Predstavuje menej ako jedno percento z celkovej hodnoty prefinancovaných hnuteľných vecí čítať »
 
In­teg­rá­cia ko­mu­ni­kač­ných mé­dií
Podstatou každej komunikačnej technológie je odstránenie ­bariér. Telefónne systémy napríklad odstránili prekážku v podobe vzdialenosti medzi ľuďmi, čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter