Ďalšie možnosti programu yum

linux_server.jpg V pred­chád­za­jú­cich čas­tiach sme sa nau­či­li po­uží­vať prog­ram yum – či už pria­mo na prí­ka­zo­vom riad­ku, ale­bo po­mo­cou kli­ka­cích nás­tro­jov v gra­fic­kom pros­tre­dí. Te­raz je pred na­mi po­sled­ná úlo­ha – uká­že­me si, ako vy­la­diť prog­ram yum, ako ho po­uží­vať v sie­ťo­vom pros­tre­dí tam, kde exis­tu­je proxy server, po­vie­me si nie­čo o vy­tvo­re­ní vlas­tných re­po­zi­tá­rov a o po­vý­še­ní náš­ho ope­rač­né­ho sys­té­mu na vy­ššiu ver­ziu.

Lo­kál­ny re­po­zi­tár
Veľ­mi čas­to sa stá­va, že po­tre­bu­je­me mať prís­tup k re­po­zi­tá­ru, kto­rý ne­bu­de na inter­ne­te, ale pria­mo v na­šom po­čí­ta­či ale­bo v lo­kál­nej sie­ti. Dô­vo­dov mô­že byť nie­koľ­ko, ale naj­čas­tej­šie je to vte­dy, ak chce­me ak­tua­li­zo­vať nie je­den po­čí­tač, ale viac po­čí­ta­čov a nec­hce­me za­ťa­žo­vať inter­ne­to­vú lin­ku. Dru­hým dô­vo­dom mô­že byť, že po­uží­va­me prog­ram, kto­ré­ho ak­tua­li­zá­cie nik­de v inter­ne­to­vých re­po­zi­tá­roch ne­náj­de­me, a po­sled­ný dô­vod je, že chce­me ak­tua­li­zo­vať po­čí­tač, kto­rý ne­má pri­po­je­nie k inter­ne­tu. Tre­ba po­ve­dať, že lo­kál­ny re­po­zi­tár má svo­je vý­ho­dy a ne­vý­ho­dy, kto­ré tu však ne­bu­de­me hlb­šie ana­ly­zo­vať. Na­šou úlo­hou je uká­zať si, ako ta­ký lo­kál­ny re­po­zi­tár vy­tvo­rí­me. No a ďa­lej uká­že­me, že ho mô­že­me vy­užiť pri prec­ho­de na vy­ššiu ver­ziu náš­ho ope­rač­né­ho sys­té­mu.

Tvor­ba lo­kál­ne­ho re­po­zi­tá­ra
Pred­stav­me si, že má­me DVD mé­dium, na kto­rom sa nac­hád­za­jú ak­tua­li­zo­va­né sú­bo­ry po­uží­va­ných prog­ra­mov. To­to mé­dium chce­me pri­po­jiť ako lo­kál­ny re­po­zi­tár. Naj­prv niek­de na dis­ku vy­tvo­rí­me ad­re­sár, kde bu­de umies­tne­ný ob­raz ISO da­né­ho mé­dia. Aby sme moh­li vy­tvo­riť ob­raz ISO ta­ké­ho DVD mé­dia, bu­de­me po­tre­bo­vať až 3,5 GB voľ­né­ho mies­ta. Da­ný ad­re­sár, nap­rík­lad /in­stall/fc, vy­tvo­rí­me prí­ka­zom

 [root@ru­bin root]# mkdir /in­stall/fc
Do toh­to ad­re­sá­ra prej­de­me prí­ka­zom:
 [root@ru­bin fc]# cd /in­stall/fc

Aby sme moh­li vy­tvo­riť žia­da­ný ob­raz ISO, naj­prv mu­sí­me mé­dium od­mon­to­vať (ak bo­lo pri­mon­to­va­né) a ob­raz ISO, nech sa na­zý­va fc.iso, vy­tvo­rí­me do toh­to ad­re­sá­ra prí­kaz­mi (pred­pok­la­daj­me, že za­ria­de­nie DVD mec­ha­ni­ky má ozna­če­nie /dev/cdrom):

 
[root@ru­bin fc]# umount /dev/cdrom
[root@ru­bin fc]# dd if=/dev/cdrom of=fc.iso bs=1024

Ale ope­rač­ný sys­tém Li­nux ne­vie pra­co­vať s ob­raz­mi ISO v reál­nom ča­se. Pre­to mu­sí­me vy­tvo­re­ný ob­raz ISO pri­po­jiť ako sluč­ku (loop) do iné­ho ad­re­sá­ra (mož­no si spo­me­nie­me na za­čiat­ky náš­ho se­riá­lu, kde sme sa nau­či­li na­pa­ľo­vať pod Li­nuxom – aj tam sme po­uží­va­li sluč­ku a ob­ra­zy ISO...). Vy­tvor­me te­da ďal­ší ad­re­sár, nap­rík­lad /in­stall/lo­calre­po/dvd:

 [root@ru­bin root]# mkdir /in­stall/lo­calre­po/dvd 
Te­raz pri­po­jí­me ob­raz ISO prí­ka­zom:
 [root@ru­bin root]# mount –r –o loop /in­stall/fc/fc.iso /in­stall/lo­calre­po/dvd
Tak­to pri­po­je­ný ob­raz ISO je už „vi­di­teľ­ný“, te­da mô­že­me vi­dieť jed­not­li­vé sú­bo­ry ulo­že­né v ňom. A na­ko­niec sa pre­su­nie­me do ad­re­sá­ra lo­kál­ne­ho re­po­zi­tá­ra:
 [root@ru­bin root]# cd /in­stall/lo­calre­po

(Po­zor! Nie do ad­re­sá­ra /in­stall/lo­calre­po/dvd!)

Ďal­ším kro­kom je vy­ge­ne­ro­va­nie zoz­na­mu ba­líč­kov v tom­to ad­re­sá­ri. Na to slú­ži prog­ram crea­te­re­po. Ak ho eš­te ne­má­me v na­šom sys­té­me, náj­de­me ho na in­šta­lač­nom mé­diu dis­tri­bú­cie Fe­do­ra Co­re. Ak má­me opí­sa­ným spô­so­bom pri­po­je­né in­šta­lač­né mé­dium Fe­do­ry, prog­ram crea­te­re­po nain­šta­lu­je­me prí­ka­zom:

 [root@ru­bin lo­calre­po]# rpm –Uvh dvd/Fe­do­ra/RPMS/crea­te­re­po*

Ak sa prog­ram crea­te­re­po ne­nac­hád­za v na­šom sys­té­me ani na prís­luš­nom mé­diu, stiah­ne­me si ho z inter­ne­to­vej ad­re­sy http://dag.wieers.com/rpm/pac­ka­ges/crea­te­re­po/. Ak už má­me prog­ram crea­te­re­po nain­šta­lo­va­ný (buď te­raz, ale­bo už pred­tým), pris­tú­pi­me k vy­tvo­re­niu zoz­na­mu ba­líč­kov:

 [root@ru­bin lo­calre­po]# crea­te­re­po . 

(Po­znám­ka: Aj s tou bod­kou na kon­ci. Tá je po­vin­ná, nie je to inter­pun­kčné zna­mien­ko ve­ty, ale pa­ra­me­ter prí­ka­zu!)

Tak­to má­me pri­po­je­ný ob­raz ISO s ba­líč­ka­mi a zá­ro­veň vy­tvo­re­ný zoz­nam ba­líč­kov. Pri­po­je­ný ob­raz ISO je iba do­čas­ný – do naj­bliž­šie­ho reš­tar­tu ope­rač­né­ho sys­té­mu. Aby ne­bo­lo tre­ba po kaž­dom reš­tar­te pri­po­jo­vať ob­raz ISO ruč­ne, za­ve­die­me ho do sú­bo­ru /etc/fstab. Na ko­niec sú­bo­ru /etc/fstab pri­dá­me ria­dok:

/in­stall/fc/fc.iso /in­stall/lo­calre­po/dvd iso9660 ro,loop 0 0

Po­znám­ka:
Sú­bor /etc/fstab mu­sí byť vždy ukon­če­ný práz­dnym riad­kom, inak by mo­hol ope­rač­ný sys­tém hlá­siť chy­bu.

Nas­ta­ve­nie klien­tskej čas­ti
Te­raz nas­ta­ví­me klien­tsku časť prog­ra­mu yum. Tak­to vy­tvo­re­ný re­po­zi­tár pri­dá­me do zoz­na­mu úlo­žísk, tak ako sme si to uka­zo­va­li v pred­chád­za­jú­cich čas­tiach pri pri­dá­va­ní inter­ne­to­vých re­po­zi­tá­rov. V da­nej ad­re­sá­ro­vej štruk­tú­re /etc/yum.re­pos.d/ vy­tvo­rí­me sú­bor nap­rík­lad s náz­vom lo­cal.re­po. Do sú­bo­ru za­pí­še­me tie­to riad­ky:

[lo­calre­po]
na­me=Lo­kal­ny re­po­zi­tar
ba­seurl=fi­le:///in­stall/lo­calre­po
enab­le=1
gpgcheck=0

a sú­bor /etc/yum.re­pos.d/ lo­cal.re­po ulo­ží­me. Od­te­raz mô­že­me tak­to vy­tvo­re­ný re­po­zi­tár po­uží­vať tak, ako sme si to uká­za­li v pred­chád­za­jú­cich čas­tiach se­riá­lu.

Po­znám­ka:
Ak vy­tvo­re­ný re­po­zi­tár ulo­ží­me na zdie­ľa­ný disk, bu­de prís­tup­ný aj iným po­čí­ta­čom v lo­kál­nej sie­ti.

In­šta­lá­cia sof­tvé­ru pria­mo zo sa­mos­tat­né­ho ba­líč­ka
Ak chce­me nain­šta­lo­vať iba je­den ba­lí­ček, net­re­ba vy­tvá­rať ce­lý lo­kál­ny re­po­zi­tár. Mô­že­me po­užiť prog­ram yum s pa­ra­met­rom lo­ca­lin­stall na nain­šta­lo­va­nie ba­líč­ka. Pred­stav­me si, že chce­me nain­šta­lo­vať prog­ram tsclient-0.132-4.i386.rpm. Da­ný prog­ram ne­ja­kým spô­so­bom zís­ka­me (stiah­ne­me z inter­ne­tu, pre­ne­sie­me na kľú­či­ku USB či náj­de­me na cé­deč­ku) a ulo­ží­me na vhod­né mies­to, nap­rík­lad do ad­re­sá­ra /in­stall. Prej­de­me do toh­to ad­re­sá­ra prí­ka­zom cd /in­stall a na in­šta­lá­ciu za­dá­me prí­kaz:

 [root@ru­bin root]# yum lo­ca­lin­stall tsclient-0.132-4.i386.rpm
Prog­ram sa nain­šta­lu­je tak, ako ke­by bol stiah­nu­tý z inter­ne­tu.

Vy­tvo­re­nie vlas­tné­ho inter­ne­to­vé­ho re­po­zi­tá­ra
Uve­de­ný spô­sob vy­tvo­re­nia lo­kál­ne­ho ad­re­sá­ra je vhod­ný len v ta­kej sie­ti, kde je prís­tup k da­né­mu sie­ťo­vé­mu dis­ku. V prí­pa­de, že sa k re­po­zi­tá­ru po­tre­bu­je­me pri­pá­jať z ne­lo­kál­ne­ho pros­tre­dia, je vhod­nej­šie vy­tvo­riť re­po­zi­tár prís­tup­ný pro­to­ko­lom HTTP, te­da ako­by z inter­ne­tu.

Vy­tvo­re­nie zá­klad­né­ho re­po­zi­tá­ra na HTTP server­i
Aby sme moh­li ko­mu­ni­ko­vať pro­to­ko­lom HTTP, bu­de­me po­tre­bo­vať vhod­ný HTTP (webo­vý) server. Keď­že naj­čas­tej­šie po­uží­va­ný webo­vý server je Apac­he, po­uži­je­me ten. Hlav­ný (Do­cu­men­tRoot) ad­re­sár v HTTP server­i Apac­he v dis­tri­bú­cii Fe­do­ra Co­re je /var/www/html. V tom­to ad­re­sá­ri vy­tvo­rí­me po­dad­re­sár s náz­vom yum prí­ka­zom

 [root@ru­bin root]# mkdir /var/www/html/yum

Ma­lá od­boč­ka
Tre­ba po­zna­me­nať, čo je z praxe zná­me: Na vy­tvo­re­nie za­ují­ma­vé­ho re­po­zi­tá­ra je po­treb­né dos­ta­toč­ne veľ­ké mies­to na dis­ku, a to v jed­not­kách gi­ga­baj­tov. Ak te­da ne­má­me dos­ta­tok voľ­né­ho mies­ta v tom­to ad­re­sá­ri, vy­tvo­rí­me ho na inom voľ­nej­šom mies­te a vy­tvo­rí­me k ne­mu sof­tvé­ro­vú lin­ku. Pred­stav­me si, že má­me dos­ta­tok mies­ta v ad­re­sá­ri /ho­me (kto­rý le­ží na inej par­tí­cii dis­ku ale­bo na inom dis­ku v na­šom server­i). Tu vy­tvo­rí­me ad­re­sár /yum

 [root@ru­bin root]# mkdir /ho­me/yum
a sof­tvé­ro­vou lin­kou ho pri­po­jí­me do vy­tvo­re­né­ho ad­re­sá­ra /var/www/html/yum tak­to:
 [root@ru­bin root]# ln -s /ho­me/yum /var/www/html/yum
Vráť­me sa te­raz k jad­ru ve­ci.

Vy­tvo­re­nie ad­re­sá­ro­vej štruk­tú­ry
Te­raz mu­sí­me vy­tvo­riť ad­re­sá­ro­vú štruk­tú­ru, v kto­rej bu­de­me uc­ho­vá­vať jed­not­li­vé ba­líč­ky. Nes­mie­me za­bud­núť, že ak chce­me po­dpo­ro­vať rôz­ne ver­zie prís­luš­nej dis­tri­bú­cie, mu­sí­me mys­lieť na to už pri vy­tvá­ra­ní ad­re­sá­ro­vej štruk­tú­ry. Vie­me, že Fe­do­ra Co­re má nie­koľ­ko ver­zií, a ak bu­de­me chcieť po­dpo­ro­vať 5. a 6. ver­ziu, vy­tvo­rí­me ad­re­sá­re pre ver­ziu 5 a 6. Zá­ro­veň kaž­dá ver­zia dis­tri­bú­cie má ur­či­té sku­pi­ny ba­líč­kov – zá­klad­nú (ba­se), mo­der­nej­šiu (up­da­tes) a iné. Štruk­tú­ra mô­že byť nas­le­du­jú­ca:

yum
|-Fe­do­ra
  |-Co­re
    |-6
      |-ba­se
Vy­tvo­rí­me štruk­tú­ru:
 [root@ru­bin root]# mkdir -p /var/www/html/yum/Fe­do­ra/Co­re/2/ba­se

(Pa­ra­me­ter –p zna­čí, že ak neexis­tu­jú niek­to­ré nad­ra­de­né (ro­di­čov­ské = pa­rents) ad­re­sá­re, bu­dú sú­čas­ne vy­tvo­re­né.) Do vy­tvo­re­né­ho ad­re­sá­ra umies­tni­me ba­líč­ky. Na­ko­niec mu­sí­me vy­tvo­riť sú­bo­ry ne­sú­ce zoz­na­my ba­líč­kov. Mô­že­me po­užiť už spo­mí­na­ný prog­ram crea­te­re­po ale­bo star­ší yum-arch, prí­pad­ne troc­hu všeo­bec­nej­ší prog­ram mre­po, kto­rý náj­de­me na inter­ne­to­vej strán­ke http://dag.wieers.com/ho­me-ma­de/mre­po/.

Vy­tvo­re­nie ad­re­sá­ra up­da­tes
Do ad­re­sá­ra /ba­se uk­la­dá­me zá­klad­né ba­líč­ky. „Zlep­še­né“ ba­líč­ky mô­že­me uk­la­dať do ad­re­sá­ra /up­da­tes. Ad­re­sá­ro­vá štruk­tú­ra sa roz­ší­ri tak­to:

yum
|-Fe­do­ra
  |-Co­re
    |-6
      |-ba­se
      | |-hea­ders
      |-up­da­tes
Vy­tvo­rí­me ho tak­to:
 [root@ru­bin root]# mkdir -p /var/www/html/yum/Fe­do­ra/Co­re/2/up­da­tes

A už spo­mí­na­ným spô­so­bom pre­ko­pí­ru­je­me da­né ba­líč­ky a vy­tvo­rí­me ich zoz­na­my. Ak sme tak uro­bi­li, nes­mie­me za­bud­núť, že v na­šom ad­re­sá­ri by ma­li byť „vždy čer­stvé“ ak­tua­li­zá­cie ba­líč­kov. Na­ko­niec mu­sí­me dať sve­tu ve­dieť, že ok­rem veľ­mi zná­mych re­po­zi­tá­rov tu exis­tu­je aj ten náš (ale to už je iná úlo­ha).

Kon­fi­gu­rá­cia klien­tskej čas­ti
Kon­fi­gu­rá­cia klien­tskej čas­ti je nám už zná­ma. Do po­lož­ky ba­seurl za­dá­me ad­re­su náš­ho server­a, a ak sme vy­tvá­ra­li ad­re­sá­re pre rôz­ne čís­lo­va­né ver­zie, mô­že­me my (ale­bo na­ši klien­ti) po­uží­vať aj pre­men­né ty­pu $re­lea­se­ver a $ba­search.

Zme­na ver­zie dis­tri­bú­cie
Zme­na ver­zie dis­tri­bú­cie, tak­zva­ný up­gra­de, nap­rík­lad z FC5 na FC6, ne­mu­sí vždy zna­me­nať od­in­šta­lo­va­nie sta­rej a nain­šta­lo­va­nie ver­zie tej­to dis­tri­bú­cie. Aj tu mô­že­me vy­užiť prog­ram yum. Uká­že­me si prin­cíp ak­tua­li­zá­cie dis­tri­bú­cie z FC5 na FC6, ale bu­de to fun­go­vať aj s iný­mi ver­zia­mi. Po­uži­je­me na to jed­no­duc­hý prí­kaz:

 [root@ru­bin root]# yum up­gra­de
Tre­ba mať na pa­mä­ti, že bu­dú vy­me­ne­né (sko­ro) všet­ky ba­líč­ky v na­šom sys­té­me, a pre­to to bu­de tr­vať po­mer­ne dl­hý čas. Naj­vhod­nej­šie je to rie­šiť v no­ci zo so­bo­ty na ne­de­ľu. Mô­že­me ta­kis­to po­užiť už spo­mí­na­ný prin­cíp lo­kál­ne­ho re­po­zi­tá­ra, keď si „pri­tiah­ne­me“ mé­dium s vy­ššou ver­ziou.

Po­uži­tie prog­ra­mu yum v sie­ti s proxy server­om
Mô­že sa stať, že náš po­čí­tač s Li­nuxom, na kto­rom chce­me po­uží­vať prog­ram yum, sa nac­hád­za v sie­ti, kto­rú strá­ži proxy server. A keď­že yum ko­mu­ni­ku­je pro­to­ko­lom HTTP a proxy server ta­kis­to, mu­sí­me klien­tsky prog­ram nas­ta­viť tak, aby si nav­zá­jom ro­zu­me­li.

Nas­ta­ve­nie prís­tu­pu cez proxy server
Aby sme umož­ni­li prog­ra­mu yum ko­mu­ni­ko­vať s proxy server­om, mu­sí­me up­ra­viť kon­fi­gu­rač­ný sú­bor /etc/yum. V tom­to sú­bo­re mu­sí­me uviesť nie­len ad­re­su proxy server­a, ale ak to proxy server vy­ža­du­je, aj prís­tu­po­vé me­no a hes­lo. Na ukáž­ku si pred­stav­me, že náš proxy server má ad­re­su www.ru­bin.sk, pra­cu­je na po­rte 3128 a prís­tu­po­vé me­no je ce­va­ro a hes­lo 7h89pdf. Do kon­fi­gu­rač­né­ho sú­bo­ru /etc/yum.conf dopl­ní­me tie­to riad­ky:

# proxy server - proxy server:po­rt cis­lo
proxy=http://www.ru­bin.sk:3128
# Pris­tup je:
proxy_user­na­me=ce­va­ro
proxy_password=7h89pdf

Ak de­fi­nu­je­me proxy server v sú­bo­re /etc/yum.conf, všet­ci na­ši po­uží­va­te­lia sa mô­žu ko­nek­to­vať cez proxy server.

Nas­ta­ve­nie prís­tu­pu cez proxy server pre da­né­ho po­uží­va­te­ľa
Ak bu­de­me po­tre­bo­vať prís­tup prog­ra­mu yum cez proxy server iba pre špe­ci­fic­ké­ho po­uží­va­te­ľa, ne­bu­de­me prís­tup nas­ta­vo­vať v sú­bo­re /etc/yum.conf. Nas­ta­ve­nie vy­ko­ná­me pria­mo v shel­li a len pre da­né­ho po­uží­va­te­ľa. Do sú­bo­ru s me­nom .bash_pro­fi­le v do­mov­skom ad­re­sá­ri žia­da­né­ho po­uží­va­te­ľa za­dá­me:

http_proxy="http://www.ru­bin.sk:3128"
export http_proxy
 
Ak tre­ba za­dať prís­tu­po­vé me­no a hes­lo, do sú­bo­ru .bash_pro­fi­le v do­mov­skom ad­re­sá­ri po­uží­va­te­ľa za­dá­me:
http_proxy="http://ce­va­ro:7h89pdf @www.ru­bin.sk:3128"
export http_proxy
Od­te­raz bu­de ko­mu­ni­ká­cia prog­ra­mu yum cez proxy server bez­prob­lé­mo­vá.

A na zá­ver eš­te jed­na fin­ta...
Ak sa nám z aké­ho­koľ­vek dô­vo­du ne­po­da­rí spus­tiť prog­ram yum ale­bo je­ho gra­fic­kú nad­stav­bu, prí­pad­ne sa ob­ja­ví chy­bo­vé hlá­se­nie ty­pu:

Loa­ding "in­stallon­lyn" plu­gin
Exis­ting lock /var/run/yum.pid: anot­her co­py is run­ning. Abor­ting.
zna­čí to, že na po­za­dí beží prog­ram (služ­ba) Yum up­da­ter. Mu­sí­me ho za­sta­viť prí­ka­zom:
 [root@ru­bin root]#  /etc/init.d/yum-up­da­tesd stop
prí­pad­ne servic­e yum-up­da­tesd stop.

Ukon­či­li sme časť ve­no­va­nú prog­ra­mu yum. Ve­rím, že ste sa ho nau­či­li po­uží­vať a oce­ní­te je­ho mož­nos­ti. Aj mne po­dstat­ne zjed­no­du­šil ži­vot pri sprá­ve rôz­nych server­ov. Na­bu­dú­ce sa za­čne­me ve­no­vať no­vej té­me, a to HTTP server­u Apac­he.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 6/2007



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter