Grafické nadstavby programu yum

linux_server.jpg V pred­chá­dza­jú­cej čas­ti sme sa oboz­ná­mi­li s klien­tskym prog­ra­mom yum. Už vie­me ľu­bo­voľ­ný prog­ra­mo­vý ba­lí­ček nain­šta­lo­vať, od­in­šta­lo­vať, up­da­to­vať a po­dob­ne. To­to všet­ko sme ro­bi­li na prí­ka­zo­vom riad­ku. Nie všet­ci pou­ží­va­te­lia Li­nuxu však ma­jú ra­di prí­ka­zo­vý ria­dok, do­kon­ca som sa stre­tol s tým, že tí pou­ží­va­te­lia Li­nuxu, kto­rí ho pou­ží­va­jú ako des­kto­po­vú sta­ni­cu, ani vô­bec ne­ve­dia, že exis­tu­je ne­ja­ký prí­ka­zo­vý ria­dok (v pod­sta­te to aj je cie­ľom nie­len Li­nuxu ako des­kto­pu, ale všet­kých gra­fic­kých des­kto­po­vých ope­rač­ných sys­té­mov). Pre­to si te­raz uká­že­me gra­fic­ké nad­stav­by prog­ra­mu yum.

Sa­mos­tat­ný prog­ram ale­bo nad­stav­ba?
Na za­čiat­ku si mu­sí­me uve­do­miť, že na roz­diel od iných ope­rač­ných sys­té­mov sa v Li­nuxe dr­vi­vá väč­ši­na prog­ra­mov (vý­nim­ku tvo­ria az­da iba gra­fic­ké hry) a rôz­nych uti­lít „od­oh­rá­va“ na prí­ka­zo­vom riad­ku. To, čo v gra­fic­kom pros­tre­dí vi­dí­me, je iba aká­si nad­stav­ba nad prog­ra­mom v prí­ka­zo­vom riad­ku, te­da na jej riad­nu čin­nosť je pot­reb­ný prá­ve prís­luš­ný prog­ram, pou­ží­va­ný na kon­zo­le. Jed­no­du­cho po­ve­da­né, ak ne­bu­de­me mať funkč­ný prog­ram na prí­ka­zo­vom riad­ku, ne­bu­de správ­ne fun­go­vať ani gra­fic­ká časť. Gra­fic­ká časť v pod­sta­te slú­ži iba na to, aby nám uľah­či­la ži­vot kli­ka­ním a nas­ta­vi­la tak rôz­ne pa­ra­met­re, kto­ré sa pou­ži­jú v prí­ka­zo­vom riad­ku. Prí­kaz pre­bie­ha ako­by na po­za­dí, te­da kon­zo­lo­vú časť ne­vi­dieť, vi­dí­me stá­le iba gra­fic­kú nad­stav­bu.

Gra­fic­ké nad­stav­by prog­ra­mu yum
V zmys­le uve­de­né­ho aj prog­ram yum má svo­je gra­fic­ké nad­stav­by. Všet­ky pot­re­bu­jú na správ­nu čin­nosť dob­re fun­gu­jú­cu klien­tsku kon­zo­lo­vú časť, kto­rú už do­ká­že­me nas­ta­viť a pou­ží­vať. Pre prog­ram yum exis­tu­je dos­ta­toč­né množ­stvo gra­fic­kých nad­sta­vieb, my te­raz opí­še­me naj­pou­ží­va­nej­šie z nich.

Zá­klad­ná vý­ba­va dis­tri­bú­cie Fe­do­ra Co­re
V pos­led­ných ver­ziách dis­tri­bú­cie Fe­do­ra Co­re sa na­chá­dza­jú dve zá­klad­né gra­fic­ké nad­stav­by. Jed­na sa vo­lá Pi­rut a dru­há Pup.

Pi­rut
Pi­rut (skrat­ka od slov Pac­ka­ge In­stall, Re­mo­ve, and Up­da­te Tool, vy­slo­vuj ako an­glic­ké pi­ra­te, te­da fo­ne­tic­ky pi­rejt) je no­vý gra­fic­ký ba­líč­ko­vý ma­na­žér. Ako sme už uvied­li, na svo­ju čin­nosť pot­re­bu­je funkč­ný prog­ram yum ako „bac­kend“. Pos­ky­tu­je sku­pi­nu gra­fic­kých nás­tro­jov na sprá­vu sof­tvé­ru. Žiaľ, pat­rí k tým naj­jed­no­duch­ším nás­tro­jom, umož­ňu­jú­cim iba pri­da­nie a od­ob­ra­nie ur­či­té­ho prog­ra­mu zo sys­té­mu. Pre­to je vhod­ný hlav­ne pre za­čia­toč­ní­kov. Prog­ram spus­tí­me pria­mo z hlav­né­ho me­nu vy­bra­tím po­lož­ky Pri­dať/Ub­rať prog­ra­my (Add/Re­mo­ve software), kde sa zob­ra­zí nás­troj s ti­tul­kom Správ­ca ba­lí­kov (Pac­ka­ge Ma­na­ger) – obr. č. 1.

linux_prakticky OBR1.jpg
Obr. 1

Ak sa vám zdá vzhľad prog­ra­mu veľ­mi po­dob­ný in­šta­lač­né­mu prog­ra­mu pri in­šta­lá­cii ope­rač­né­ho sys­té­mu, je to v po­riad­ku. Ten­to prog­ram je jed­no­du­chý, tak­že neu­mož­ňu­je prá­cu s re­po­zi­tár­mi. Tre­ba však poz­na­me­nať, že na inter­ne­te sa ne­dáv­no ob­ja­vi­la no­vá ver­zia Pi­ru­tu, kto­rá už má tú­to schop­nosť. Ov­lá­da­nie toh­to nás­tro­ja je in­tui­tív­ne, tak­že sa to­mu ne­bu­de­me te­raz ve­no­vať.

Pup
Pup je ďal­ší gra­fic­ký nás­troj na sprá­vu ba­líč­kov v sys­té­me. Na roz­diel od prog­ra­mu Pi­rut, kto­rý do­ká­zal iba pri­dať ale­bo od­strá­niť ba­lí­ček, úlo­hou prog­ra­mu Pup je ak­tua­li­zo­vať (up­da­te) nain­šta­lo­va­né ba­líč­ky. Prog­ram Pup spus­tí­me z hlav­né­ho me­nu, prej­de­me do sek­cie Sys­té­mo­vé nás­tro­je (Sys­tem Tools) a klik­ne­me na prog­ram Software Up­da­ter. Ot­vo­rí sa ok­no s náz­vom Pac­ka­ge Up­da­ter – obr. č. 2.

linux_prakticky OBR2.jpg
Obr. 2

Prog­ram naj­prv vy­hľa­dá dos­tup­né ak­tua­li­zá­cie, kto­ré nám po­núk­ne v hlav­nom ok­ne. Klik­nu­tím vy­be­rie­me ten prog­ram, kto­rý chce­me ak­tua­li­zo­vať, prí­pad­né pod­rob­nos­ti ak­tua­li­zá­cie si pre­zrie­me v dol­nom ok­ne. Klik­nu­tím na tla­čid­lo Pou­žiť ak­tua­li­zá­cie (App­ly up­da­tes) spus­tí­me žia­da­nú ak­tua­li­zá­ciu. Zá­ro­veň sa zis­tia zá­vis­los­ti, kto­ré potvr­dí­me. Na­ko­niec pre­beh­ne žia­da­ná ak­tua­li­zá­cia, kto­rá mô­že tr­vať tro­chu dlh­šie a prí­pad­ne bu­de­me vy­zva­ní na reš­tart po­čí­ta­ča. Všim­ni­me si, že oba prog­ra­my, Pi­rut aj Pup, ma­jú iné náz­vy v hlav­ných ok­nách.

Dopl­nko­vá vý­ba­va
Ok­rem zá­klad­nej vý­ba­vy, kto­rá je sú­čas­ťou dis­tri­bú­cie Fe­do­ra Co­re, mô­že­me na inter­ne­te náj­sť ďal­šie prog­ra­my.

Yumex
Yumex (Yum Exten­der) sa na­chá­dza na ad­re­se www.yum-exten­der.org/cms/mo­du­les/news/. Je to je­den z naj­lep­ších gra­fic­kých roz­hra­ní k prog­ra­mu yum. Mož­no ho pou­žiť na všet­kých dis­tri­bú­ciách, kto­ré pou­ží­va­jú ba­líč­ky RPM (nie­len Fe­do­ra Co­re). Prog­ram mô­že­me in­šta­lo­vať veľ­mi jed­no­du­cho – po­mo­cou prí­ka­zu yum v prí­ka­zo­vom riad­ku. Za­dá­me te­da (na­pos­le­dy) prí­kaz:

yum in­stall yumex

a poč­ká­me, kým sa prog­ram nain­šta­lu­je. Náj­de­me ho v hlav­nom me­nu v Sys­té­mo­vých nás­tro­joch. Na pra­cov­nej plo­che sa zob­ra­zí ok­no prog­ra­mu yumex – obr. č. 3.

linux_prakticky OBR3.jpg
Obr. 3

Prog­ram umož­ňu­je po­hodl­ne pre­ze­rať zoz­na­my nie­len in­šta­lo­va­ných, ale aj dos­tup­ných ba­líč­kov. Ba­líč­ky mož­no in­šta­lo­vať, od­stra­ňo­vať, prí­pad­ne ak­tua­li­zo­vať, čí­tať o nich rôz­ne in­for­má­cie a po­dob­ne, pres­ne tak ako pri prog­ra­me yum v prí­ka­zo­vom riad­ku. Ba­líč­ky mô­že­me vy­hľa­dá­vať na zá­kla­de náz­vu ale­bo len čas­ti náz­vu, prí­pad­ne pod­ľa ko­men­tá­rov! Ba­líč­ky sa da­jú trie­diť do sku­pín. Pod­po­ru­je via­ce­ro zdro­jov s ba­líč­ka­mi (re­po­si­to­ries), pri­čom mož­no jed­not­li­vé zdro­je za­pí­nať/vy­pí­nať, prí­pad­ne pri­dá­vať no­vé. Pri sťa­ho­va­ní do­ká­že auto­ma­tic­ky náj­sť naj­rý­chlej­ší zdroj žia­da­né­ho ba­líč­ka. Pre priaz­niv­cov jed­not­li­vých gra­fic­kých pros­tre­dí Li­nuxu exis­tu­jú špe­cia­li­zo­va­né gra­fic­ké nad­stav­by prog­ra­mu yum. Pre pros­tre­die Gno­me je to prog­ram Gno­me-yum a pre pros­tre­die KDE to je prog­ram Kyum.

Gno­me-yum
Gno­me-yum je gra­fic­ký „fra­meo­vý“ prog­ram nie­len na prá­cu s ba­líč­ka­mi, ale umož­ňu­je po­hodl­né nas­ta­ve­nie prog­ra­mu yum. Umož­ňu­je nas­ta­vo­vať, pri­dá­vať ale­bo vy­pí­nať jed­not­li­vé re­po­si­to­ry, spra­vo­vať (čis­tiť) pries­tor ca­che, ma­nuál­ne in­šta­lo­vať, pre­sú­vať ale­bo ma­zať stiah­nu­té ba­líč­ky a po­dob­ne. Skla­dá sa z via­ce­rých zá­lo­žiek a okien. Náj­de­me ho na inter­ne­to­vej strán­ke http://gno­me-yum.sour­ce­for­ge.net/ ale­bo ho nain­šta­lu­je­me po­mo­cou prí­ka­zu yum. Po in­šta­lá­cii v hlav­nom me­nu a po­lož­ke Sys­té­mo­vé nás­tro­je sa na­chá­dza prog­ram Gno­me-yum. Po klik­nu­tí sa zob­ra­zí hlav­né ok­no prog­ra­mu – obr. č. 4.

linux_prakticky OBR4.jpg
Obr. 4

V po­moc­ných ok­nách zob­ra­zu­je in­for­má­cie o ba­líč­ku a o jed­not­li­vých sú­bo­roch v ba­líč­ku. Na svo­ju prá­cu ok­rem prog­ra­mu yum a rpm v sys­té­me pot­re­bu­je vir­tuál­ny sú­bo­ro­vý sys­tém gno­me-vfs v2.x, nás­troj GConf2 a Vte.

Kyum
Aj pre pros­tre­die KDE exis­tu­je po­dob­ný nás­troj. Vo­lá sa Kyum a je to gra­fic­ký ma­na­žér ba­líč­kov rpm po­mo­cou prog­ra­mu yum. Umož­ňu­je pre­hlia­da­nie, prí­pad­ne zme­nu jed­not­li­vých sú­bo­rov úlo­žísk (re­po­si­to­ry), úp­ra­vu kon­fi­gu­rač­né­ho sú­bo­ru yum.conf a, sa­moz­rej­me, všet­ky dos­tup­né čin­nos­ti prog­ra­mu yum „kli­ka­cou“ me­tó­dou. Prog­ram sa na­chá­dza na ad­re­se http://kde-apps.org/con­tent/show.php?con­tent=22185, nain­šta­lo­vať ho však mô­že­me za­se kla­sic­ky po­mo­cou prog­ra­mu yum (yum in­stall kyum). Po in­šta­lá­cii sa na­chá­dza v hlav­nom me­nu v Sys­té­mo­vých nás­tro­joch. Je­ho hlav­né ok­no je na ob­ráz­ku č. 5.

linux_prakticky OBR5.jpg
Obr. 5

Smart
Na zá­ver je vhod­né spo­me­núť veľ­mi am­bi­cióz­ny pro­jekt s chyt­rým náz­vom Smart. Ten­to nás­troj pra­cu­je v mno­hých hlav­ných dis­tri­bú­ciách, te­da nie­len v tých, kto­ré sú za­lo­že­né na prog­ra­me yum. Vzhľa­dom na vnú­tor­ný al­go­rit­mus rie­še­nia prob­lé­mov pri in­šta­lá­cii a cel­ko­vej sprá­ve prog­ra­mov v sys­té­me pra­cu­je aj s ba­líč­ko­vý­mi nás­troj­mi ty­pu APT, APT-RPM, UR­PMI a po­dob­ne. Po­nú­ka nao­zaj dob­rú sprá­vu ba­líč­kov, a to aj pre ba­líč­ko­va­cí sys­tém dpkg (De­bian) a pre Slackware.

Na inter­ne­to­vej strán­ke prog­ra­mu http://la­bix.org/smart náj­de­me vop­red prip­ra­ve­né in­šta­lač­né ba­líč­ky pre rôz­ne dis­tri­bú­cie Li­nuxu, nap­rík­lad pre Man­dri­vu, Fe­do­ra Co­re, Red­Hat En­terpri­se Li­nux, Red­Hat Li­nux, CCux, Su­SE, PCLi­nuxOS, Slamd64, do­kon­ca aj pre Mac OS X. V sys­té­me pos­ta­ve­nom na RPM a yum mô­že­me vy­užiť yum na in­šta­lá­ciu z Dag Wieers Re­po­si­to­ry (http://dag.wieers.com/rpm/pac­ka­ges/smart/?M=D).

Pot­re­bu­je­me tie­to prog­ra­my:
- Smart
- smart-gui
- smart-up­da­te
- ksmarttray (ak pou­ží­va­me KDE)

Po in­šta­lá­cii sa prog­ram na­chá­dza v hlav­nom me­nu v sek­cii Sys­té­mo­vé nás­tro­je (Sys­tem Tools). Hlav­né ok­no prog­ra­mu je na obr. č. 6.

linux_prakticky OBR6.JPG
Obr. 6

Re­po­zi­tá­re sa v prog­ra­me Smart na­zý­va­jú ka­ná­ly – chan­nels. Mô­že­me pou­žiť tie­to ka­ná­ly:
• APT-DEB Re­po­si­to­ry
• APT-RPM Re­po­si­to­ry
• DPKG In­stalled Pac­ka­ges
• Mirror In­for­ma­tion
• Red Car­pet Chan­nel
• RPM Di­rec­to­ry
• RPM Hea­der List
• RPM Me­ta­Da­ta (YUM)
• RPM In­stalled Pac­ka­ges
• Slackware Re­po­si­to­ry
• Slackware In­stalled Pac­ka­ges
• UR­PMI Re­po­si­to­ry

Tre­ba po­ve­dať, že ok­rem spo­mí­na­ných gra­fic­kých nad­sta­vieb exis­tu­je via­ce­ro iných, me­nej zná­mych prog­ra­mov. Kaž­dý si mô­že vy­brať ten, kto­rý mu vy­ho­vu­je a spl­ní je­ho pot­re­by. Na­bu­dú­ce sa bu­de­me ve­no­vať nas­ta­ve­niu prog­ra­mu yum na prá­cu s proxy server­om a uká­že­me si, ako vy­tvo­riť vlas­tné re­po­zi­tá­re.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 5/2007



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter