Inštalácia programov pomocou nástroja yum

linux_server.jpg V pred­chá­dza­jú­cich čas­tiach sme sa ve­no­va­li prog­ra­mu Web­min na sprá­vu li­nuxové­ho server­a pros­tred­níc­tvom pre­hlia­da­ča HTTP. Nie­koľ­kok­rát sme spo­mí­na­li ne­vyh­nut­nosť in­šta­lá­cie ur­či­té­ho prog­ra­mu, či už pria­mo zo zdro­jo­vých kó­dov, ale­bo z ho­to­vé­ho ba­líč­ka. Ten­to­raz si uká­že­me ďal­šiu mož­nosť, a to po­mo­cou prog­ra­mu yum. A hneď uvi­dí­me, že je to veľ­mi efek­tív­ny nás­troj.

Dis­tri­buč­né ba­líč­ky
Len na zo­pa­ko­va­nie uve­die­me, že prog­ra­my pre Li­nux sa mô­žu dis­tri­buo­vať nie­koľ­ký­mi spô­sob­mi. Naj­všeo­bec­nej­ší spô­sob je vo for­me ba­líč­ka so zdro­jo­vý­mi kód­mi, kto­ré tre­ba v sys­té­me kon­fi­gu­ro­vať, kom­pi­lo­vať a in­šta­lo­vať zná­mou tro­ji­cou ./con­fi­gu­re, ma­ke a ma­ke in­stall. Tie­to zdro­jo­vé tex­ty sú spra­vid­la skom­pri­mo­va­né a za­ba­le­né vo for­me tar a gz. Dru­hý spô­sob je vo for­me už skom­pi­lo­va­ných prog­ra­mov pres­ne pre da­nú dis­tri­bú­ciu, ne­raz aj pres­ne pre ver­ziu dis­tri­bú­cie. Tej­to for­me ho­vo­rie­va­me dis­tri­buč­né ba­líč­ky. Prík­la­dom mô­že byť asi naj­roz­ší­re­nej­ší dis­tri­buč­ný ba­lí­ček RPM od fir­my Red­Hat. RPM je skrat­ka pre Red­Hat Pac­ka­ge Ma­na­ger a ba­líč­ky pre ten­to ba­líč­ko­va­cí sys­tém jed­no­du­cho spoz­ná­me pod­ľa prí­po­ny .rpm v náz­ve sú­bo­ru. Tie­to ba­líč­ky pou­ží­va­jú aj rôz­ne iné dis­tri­bú­cie, nie­len Red­Hat. Sú to Fe­do­ra Co­re, Man­dri­va, Cen­tOs a po­dob­ne.

RPM
Red­Hat Pac­ka­ge Ma­na­ger (rpm) je nie­len ozna­če­nie spô­so­bu vy­tvá­ra­nia dis­tri­buč­ných ba­líč­kov, ale zá­ro­veň aj ná­zov prog­ra­mu na ma­ni­pu­lá­ciu s ni­mi. My sme si o pou­ží­va­ní prog­ra­mu rpm už ho­vo­ri­li, pre­to sa ním te­raz ne­bu­de­me pod­rob­nej­šie za­obe­rať. Len na os­vie­že­nie pa­mä­ti si pri­po­meň­me naj­dô­le­ži­tej­šie prík­la­dy. Prí­kaz

 [root@ru­bin root]# rpm –i me­no_ba­líč­ka
nain­šta­lu­je da­ný ba­lí­ček.

Prí­kaz

 [root@ru­bin root]# rpm –U me­no_ba­líč­ka
ak­tua­li­zu­je už nain­šta­lo­va­ný ba­lí­ček a v prí­pa­de, že eš­te ne­bol nain­šta­lo­va­ný, nain­šta­lu­je ho. Zá­ro­veň od­strá­ni zo sys­té­mu star­šiu ver­ziu prog­ra­mu. Po­ne­chá pô­vod­né kon­fi­gu­rač­né sú­bo­ry.

Prí­kaz

 [root@ru­bin root]# rpm –e me­no_ba­líč­ka
od­strá­ni nain­šta­lo­va­ný ba­lí­ček zo sys­té­mu.

Prí­kaz

 [root@ru­bin root]# rpm –q me­no_ba­líč­ka

zis­tí zá­klad­né in­for­má­cie o nain­šta­lo­va­nom ba­líč­ku. Na pod­rob­nej­šie in­for­má­cie tre­ba pou­žiť dopl­ňu­jú­ci pa­ra­me­ter i (te­da rpm –qi me­no_ba­líč­ka).

Nás­troj rpm má mno­ho ďal­ších dopl­ňu­jú­cich pa­ra­met­rov, kto­rých vý­znam si mô­že­te naš­tu­do­vať v ma­nuá­lo­vej strán­ke prog­ra­mu.

Zá­vis­los­ti (de­pen­den­cies)
Ho­ci rpm je veľ­mi efek­tív­ny nás­troj, ča­som sa uká­za­li je­ho sla­bi­ny. Ako sa prog­ra­my stá­va­li kom­plexnej­ší­mi a zlo­ži­tej­ší­mi, pot­re­bo­va­li na svoj beh aj rôz­ne iné po­moc­né prog­ra­my a kniž­ni­ce. Tej­to pot­re­be sa ho­vo­rí zá­vis­los­ti – de­pen­den­cies. A tak sa stá­va, že chce­te nain­šta­lo­vať ne­ja­ký prog­ram, ale na ob­ra­zov­ke sa ob­ja­ví chy­bo­vé hlá­se­nie o ne­mož­nos­ti in­šta­lá­cie pre chý­ba­jú­ce os­tat­né ba­líč­ky. Prík­la­dom mô­že byť sna­ha nain­šta­lo­vať prog­ram xine, čo je mul­ti­me­diál­ny preh­rá­vač CD a DVD.

Nech te­da pou­ží­va­me dis­tri­bú­ciu Fe­do­ra Co­re vo ver­zii 6 (FC6) a niek­de na inter­ne­te náj­de­me ba­lí­ček xine pre tú­to dis­tri­bú­ciu (naj­vhod­nej­šie je pou­žiť na vy­hľa­dá­va­nie inter­ne­to­vú strán­ku rpm.pbo­ne.net). Náj­de­me ba­lí­ček xine-0.99.4-8.lvn6.i386.rpm, kto­rý si stiah­ne­me do vhod­né­ho ad­re­sá­ra. Keď za­dá­me prí­kaz

 [root@ru­bin in­stall]# rpm –i xine-0.99.4-8.lvn6.i386.rpm 
na ob­ra­zov­ke po­čí­ta­ča sa ob­ja­ví hlá­se­nie:
va­ro­va­nie: xine-0.99.4-8.lvn6.i386.rpm: Hea­der V3 DSA sig­na­tu­re: NO­KEY, key ID a109b1ec
chy­ba: Fai­led de­pen­den­cies:
        li­baa.so.1 is nee­ded by xine-0.99.4-8.lvn6.i386
        lib­lirc_client.so.0 is nee­ded by xine-0.99.4-8.lvn6.i386
        libxine.so.1 is nee­ded by xine-0.99.4-8.lvn6.i386

kto­ré nám ozna­mu­je, že na in­šta­lá­ciu ba­líč­ka xine tre­ba naj­prv nain­šta­lo­vať kniž­ni­ce li­baa.so.1, lib­lirc_client.so.0 a libxine.so.1.

Nič nám neos­tá­va, len da­né kniž­ni­ce vy­hľa­dať na inter­ne­te a naj­prv nain­šta­lo­vať. Je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že pri in­šta­lá­cii niek­to­rej z kniž­níc bu­de­me od­ká­za­ní na ďal­šie zá­vis­los­ti, kto­ré da­ná kniž­ni­ca pot­re­bu­je. Tak­to sa mô­že­me dos­tať aj do nie­koľ­ko­ná­sob­nej úrov­ne, čím stra­tí­me preh­ľad, čo už sme nain­šta­lo­va­li a čo nie. Nie­ke­dy tre­ba ak­tua­li­zo­vať de­siat­ky po­moc­ných sú­bo­rov a kniž­níc. Pre­to by bo­lo dob­ré, ke­by exis­to­va­li nás­tro­je, kto­ré by pri in­šta­lá­cii ľu­bo­voľ­né­ho prog­ra­mu zis­ti­li všet­ky je­ho zá­vis­los­ti a tie spo­lu s prog­ra­mom nain­šta­lo­va­li za nás. Ta­ké­to nás­tro­je exis­tu­jú a je­den z nich sa vo­lá yum.

Yum
Yum je nás­troj na ruč­nú ale­bo auto­ma­tic­kú údr­žbu a sprá­vu dis­tri­buč­ných ba­líč­kov za­lo­že­ných na RPM po­mo­cou po­čí­ta­čo­vej sie­te a inter­ne­tu. Je od­vo­de­ný od star­šie­ho sys­té­mu yup, auto­ma­tic­ké­ho ak­tua­li­zá­to­ra ba­líč­kov, kto­rý pre dis­tri­bú­ciu Yellowdog Li­nux (dis­tri­bú­cia Li­nuxu fun­gu­jú­ca na po­čí­ta­čoch App­le Ma­cin­tosh) vy­vi­nu­li Dan Bur­caw, Bryan Stillwell, Step­hen Edie a Troy Ben­ge­ger­des. Ten­to sys­tém mo­di­fi­ko­va­li Seth Vi­dal a Mi­chael Sten­ner z Du­ke Uni­ver­si­ty a vzni­kol tak yum. Od­tiaľ dos­tal aj svo­je nez­vy­čaj­né me­no yum – Yellowdog Up­da­ter, Mo­di­fied. Yum je nás­troj pod li­cen­ciou GPL, tak­že ho mož­no voľ­ne pou­ží­vať, vy­ví­jať a poz­me­ňo­vať.

Ce­lý nás­troj yum sa skla­dá z dvoch čas­tí – ar­chí­vu prog­ra­mov (ba­líč­kov) niek­de na inter­ne­te ale­bo v sie­ti a klien­tske­ho prog­ra­mu. Ar­chí­vu ba­líč­kov sa ho­vo­rí re­po­zi­tár – an­glic­ky re­po­si­to­ry. Má kon­krét­nu ad­re­sá­ro­vú štruk­tú­ru, kto­rej klien­tsky prog­ram ro­zu­mie. Klien­tsky prog­ram mu­sí byť správ­ne na­kon­fi­gu­ro­va­ný, aby do­ká­zal v re­po­zi­tá­ri vy­hľa­dať žia­da­ný prog­ram vrá­ta­ne všet­kých zá­vis­los­tí a po stiah­nu­tí ho nain­šta­lo­vať na náš li­nuxový sys­tém. Klien­tsky prog­ram mô­že pou­ží­vať na­raz aj viac re­po­zi­tá­rov, tak­že ak prog­ram ne­náj­de v jed­nom, mô­že no náj­sť v inom re­po­zi­tá­ri. Čím viac re­po­zi­tá­rov pou­ží­va­me, tým má­me väč­šiu is­to­tu, že žia­da­ný prog­ram nain­šta­lu­je­me. Na dru­hej stra­ne mno­ho re­po­zi­tá­rov spô­so­bu­je dlh­šie preh­ľa­dá­va­nie.

(Len pre za­ují­ma­vosť: Klien­tsky prog­ram yum je na­pí­sa­ný v ja­zy­ku Pyt­hon.) Keď­že sa dá oča­ká­vať, že v na­šej dis­tri­bú­cii (nap­rík­lad FC6) je prog­ram yum nain­šta­lo­va­ný, na to, aby sme ho moh­li pou­ží­vať, ho mu­sí­me naj­prv na­kon­fi­gu­ro­vať. Kon­fi­gu­rá­cia sa skla­dá z dvoch čas­tí:
- kon­fi­gu­rá­cie sú­bo­ru yum.conf
- vy­tvo­re­nia sú­bo­rov na ko­mu­ni­ká­ciu s jed­not­li­vý­mi re­po­zi­tár­mi – tzv. re­po­sú­bo­rov

Kon­fi­gu­rá­cia sú­bo­ru yum.conf
Kon­fi­gu­rač­ný sú­bor prog­ra­mu yum sa na­chá­dza v /etc/yum.conf. Na vý­pi­se č. 1 vi­dí­te ob­sah toh­to sú­bo­ru:

[main]
ca­che­dir=/var/ca­che/yum
keep­ca­che=1
de­bug­le­vel=2
log­fi­le=/var/log/yum.log
pkgpo­li­cy=newest
dis­tro­verpkg=red­hat-re­lea­se
to­le­rant=1
exac­tarch=1
ob­so­le­tes=1
gpgcheck=1
plu­gins=1
me­ta­da­ta_expi­re=1800

# PUT YOUR RE­POS HE­RE OR IN se­pa­ra­te fi­les na­med fi­le.re­po
# in /etc/yum.re­pos.d

Pa­ra­me­ter ca­che­dir ur­ču­je, kde bu­de úlo­žis­ko stiah­nu­tých zoz­na­mov a prog­ra­mov jed­not­li­vých re­po­zi­tá­rov, v tom­to prí­pa­de /var/ca­che/yum. Pa­ra­me­ter keep­ca­che ur­ču­je, či už raz stiah­nu­tý prog­ram bu­de (= 1) ale­bo ne­bu­de (= 0) ulo­že­ný v úlo­žis­ku. Ak nas­ta­ví­me hod­no­tu 1, pri opa­ko­va­ne po­ža­do­va­nej in­šta­lá­cii da­né­ho prog­ra­mu ne­bu­de tre­ba ten­to prog­ram sťa­ho­vať z inter­ne­tu, ale z toh­to úlo­žis­ka, čím sa znač­ne zrých­li pro­ces in­šta­lá­cie, hlav­ne pri ob­jem­nej­ších prog­ra­moch. Vý­znam os­tat­ných pa­ra­met­rov naš­tu­du­je­me v ma­nuá­lo­vých strán­kach. Sú už pred­nas­ta­ve­né a spra­vid­la ich nie je ne­vyh­nut­né me­niť. Pos­led­ná ve­ta ho­vo­rí, že mô­že­me pria­mo do toh­to sú­bo­ru za­pí­sať re­po, prí­pad­ne eš­te lep­šie, dať ho do sa­mos­tat­né­ho sú­bo­ru v ad­re­sá­ri /etc/yum.re­pos.d.

Ad­re­sár s re­po­sú­bor­mi
Sú­bo­ry na nas­ta­ve­nie ko­mu­ni­ká­cie s jed­not­li­vý­mi re­po­zi­tár­mi, kto­rým ho­vo­rí­me re­po­sú­bo­ry, sa na­chá­dza­jú v ad­re­sá­ri /etc/yum.re­po.d. Kaž­dý re­po­zi­tár má vlast­ný re­po­sú­bor. V in­šta­lá­cii dis­tri­bú­cie FC sú v tom­to ad­re­sá­ri už vop­red prip­ra­ve­né niek­to­ré re­po­sú­bo­ry, nap­rík­lad fe­do­ra-co­re.re­po, fe­do­ra-up­da­tes.re­po, fe­do­ra-extras.re­po a po­dob­ne. Ako už náz­vy re­po­sú­bo­rov naz­na­ču­jú, ide o re­po­zi­tá­re so zá­klad­ný­mi (co­re) prog­ra­ma­mi, ak­tua­li­zo­va­ný­mi (up­da­tes) prog­ra­ma­mi ale­bo dopl­ňu­jú­ci­mi (extras) prog­ra­ma­mi.

Na vý­pi­se č. 2 je ob­sah sú­bo­ru fe­do­ra-co­re.re­po:

[co­re]
na­me=Fe­do­ra Co­re $re­lea­se­ver - $ba­search
#ba­seurl=http://download.fe­do­ra.red­hat.com/pub/fe­do­ra/li­nux/co­re/$re­lea­se­ver/$ba­search/os/
mirrorlist=http://mirrors.fe­do­rap­ro­ject.org/mirrorlist?re­po=co­re-$re­lea­se­ver&arch=$ba­search
enab­led=1
gpgcheck=1
gpgkey=fi­le:///etc/pki/rpm-gpg/RPM-GPG-KEY-fe­do­ra fi­le:///etc/pki/rpm-gpg/RPM-GPG-KEY

[co­re-de­bu­gin­fo]
na­me=Fe­do­ra Co­re $re­lea­se­ver - $ba­search - De­bug
#ba­seurl=http://download.fe­do­ra.red­hat.com/pub/fe­do­ra/li­nux/co­re/$re­lea­se­ver/$ba­search/de­bug/
mirrorlist=http://mirrors.fe­do­rap­ro­ject.org/mirrorlist?re­po=co­re-de­bug-$re­lea­se­ver&arch=$ba­search
enab­led=0
gpgcheck=1
gpgkey=fi­le:///etc/pki/rpm-gpg/RPM-GPG-KEY-fe­do­ra fi­le:///etc/pki/rpm-gpg/RPM-GPG-KEY

[co­re-sour­ce]
na­me=Fe­do­ra Co­re $re­lea­se­ver - Sour­ce
#ba­seurl=http://download.fe­do­ra.red­hat.com/pub/fe­do­ra/li­nux/co­re/$re­lea­se­ver/sour­ce/SRPMS/
mirrorlist=http://mirrors.fe­do­rap­ro­ject.org/mirrorlist?re­po=co­re-sour­ce-$re­lea­se­ver&arch=$ba­search
enab­led=0
gpgcheck=1
gpgkey=fi­le:///etc/pki/rpm-gpg/RPM-GPG-KEY-fe­do­ra fi­le:///etc/pki/rpm-gpg/RPM-GPG-KEY

Ten­to sú­bor sa skla­dá z troch sek­cií – co­re, co­re-de­bu­gin­fo a co­re-sour­ce. Náz­vy sek­cií sa na­chá­dza­jú v hra­na­tých zá­tvor­kách. Kaž­dá sek­cia ob­sa­hu­je nie­koľ­ko po­lo­žiek. Pr­vá z nich je na­me. Jej hod­no­tou je text, pod kto­rým sa bu­de zob­ra­zo­vať pri vý­pi­se na ob­ra­zov­ku. Tá­to po­lož­ka mô­že ob­sa­ho­vať aj ur­či­té pre­men­né, ako je $re­lea­se­ver, kto­rá zo sys­té­mu zis­tí ver­ziu vy­da­nia (napr. 6), ale­bo $ba­search, kto­rá zo sys­té­mu zis­tí pou­ži­tú ar­chi­tek­tú­ru (napr. i386). Dru­há po­lož­ka je ba­seurl. Jej hod­no­tou je ces­ta k re­po­zi­tá­ru na inter­ne­te. Všim­ni­me si, že aj tu mož­no pou­žiť pre­men­né $re­lea­se­ver a $ba­search, za kto­ré sa dopl­nia kon­krét­ne hod­no­ty zo sys­té­mu. Ak te­da pou­ží­va­me dis­tri­bú­ciu FC6 na ar­chi­tek­tú­re i386, re­po­zi­tár sa na­chá­dza na ad­re­se http://download.fe­do­ra.red­hat.com/pub/fe­do­ra/li­nux/co­re/6/i386/os/. Keď tú­to ad­re­su za­dá­me do inter­ne­to­vé­ho pre­hlia­da­ča, uvi­dí­me zá­klad­nú ad­re­sá­ro­vú štruk­tú­ru re­po­zi­tá­ra fe­do­ra-co­re (jej opis je vy­svet­le­ný ďa­lej).

Nie­ke­dy je vý­hod­nej­šie na­mies­to zá­klad­nej ad­re­sy pou­žiť rôz­ne zr­kad­lá (zr­kad­lá sú inter­ne­to­vé strán­ky, kto­ré ma­jú rov­na­ký – zr­kad­le­ný – ob­sah, ale sa na­chá­dza­jú na inej ad­re­se, a tak zá­klad­ná strán­ka nie je ta­ká za­ťa­žo­va­ná). Tie sa nas­ta­vu­jú v po­lož­ke mirrorlist. Hod­no­tou je ces­ta k zoz­na­mu zr­ka­diel, kto­ré mô­žu dr­žať da­ný ba­lí­ček. V prí­pa­de, že zá­klad­ná ad­re­sa nie je prís­tup­ná, pou­ži­je sa ces­ta k zr­kad­lám. Znak # zna­me­ná, že da­ný ria­dok je za­ko­men­to­va­ný a ne­bu­de sa brať do úva­hy. Po­lož­kou enab­led ur­ču­je­me, či sa má tá­to sek­cia re­po­sú­bo­ru pou­žiť. Hod­no­ta 0 zna­čí, že sa sek­cia ne­pou­ži­je (te­da sa pres­ko­čí), hod­no­ta 1 zna­čí, že sa sek­cia pou­ži­je. Po­lož­ka gpgcheck ur­ču­je, či sa má kon­tro­lo­vať sig­na­tú­ra GPG pri žia­da­nom ba­líč­ku. Ak je hod­no­tou 0, sig­na­tú­ra sa ne­bu­de kon­tro­lo­vať, ak je hod­no­tou 1, sig­na­tú­ra sa po­rov­ná s kľúč­mi ulo­že­ný­mi v sú­bo­roch, kam od­ka­zu­je ďal­šia po­lož­ka gpgkey.

Štruk­tú­ra re­po­zi­tá­ra
Kaž­dý re­po­zi­tár ob­sa­hu­je po­dad­re­sár /re­po­da­ta. V ňom sa na­chá­dza­jú sú­bo­ry vo for­me XML, čo sú vlas­tne zoz­na­my po­nú­ka­ných prog­ra­mo­vých ba­líč­kov. Ba­líč­ky sa na­chá­dza­jú niek­de v tej­to ad­re­sá­ro­vej štruk­tú­re, v tom­to prí­pa­de v po­dad­re­sá­ri /Fe­do­ra/RPMS (sku­toč­ná ces­ta k ba­líč­ku je vždy na­pí­sa­ná v zoz­na­me, kto­rý je v tva­re XML).

Úlo­žis­ko – ca­che
Úlo­žis­ko ale­bo ca­che [keš] je ad­re­sá­ro­vá štruk­tú­ra v na­šom li­nuxovom sys­té­me. Ces­ta k nej je ur­če­ná po­lož­kou ca­che­dir v sú­bo­re /etc/yum.conf. V tej­to ad­re­sá­ro­vej štruk­tú­re sa na­chá­dza­jú ulo­že­né zoz­na­my – sú­bo­ry stiah­nu­té z po­dad­re­sá­ra /re­po­da­ta da­né­ho re­po­zi­tá­ra. Pra­vi­del­ne pri spus­te­ní klien­tske­ho prog­ra­mu yum sa tie­to zoz­na­my ak­tua­li­zu­jú s re­po­zi­tár­mi. Ďalej sa v tej­to štruk­tú­re mô­žu uk­la­dať stiah­nu­té sú­bo­ry, ale len v prí­pa­de, že sme po­lož­ku keep­ca­che nas­ta­vi­li na hod­no­tu 1.

Pri­da­nie re­po­zi­tá­ra
Po­ve­da­li sme si, že v zá­klad­nej in­šta­lá­cii prog­ra­mu yum v dis­tri­bú­cii Red­Hat ale­bo Fe­do­ra sú re­po­sú­bo­ry, od­ka­zu­jú­ce sa na re­po­zi­tá­re, kto­ré vy­tvo­ri­la fir­ma Red­Hat (v spo­lup­rá­ci so zdru­že­ním Fe­do­ra – sú to v pod­sta­te „brat a ses­tra“). V tých­to re­po­zi­tá­roch a v ich sek­ciách sa však ne­na­chá­dza všet­ka múd­rosť sve­ta, a te­da ani všet­ky prog­ra­mo­vé ba­líč­ky. Pre­to je dob­ré dopl­niť do náš­ho sys­té­mu ďal­šie re­po­zi­tá­re.

Liv­na
Liv­na je je­den z naj­zná­mej­ších re­po­zi­tá­rov a na­chá­dza sa na ad­re­se rpm.liv­na.org. Na tej­to strán­ke sa na­chá­dza­jú re­po­zi­tá­re pre dis­tri­bú­cie Fe­do­ra Co­re6, FC5, FC4 a FC3. Tu náj­de­me už vop­red prip­ra­ve­né re­po­sú­bo­ry pre na­šu dis­tri­bú­ciu vo for­má­te rpm. Ak pou­ží­va­me FC6, prí­ka­zom

 [root@ru­bin root]# rpm -ivh http://rpm.liv­na.org/liv­na-re­lea­se-6.rpm
nain­šta­lu­je­me prís­luš­né re­po­sú­bo­ry do náš­ho sys­té­mu pria­mo zo strán­ky rpm.liv­na.org. Mô­že­me sa po­zrieť do ad­re­sá­ra /etc/yum.re­pos.d, že pri­bud­li tri no­vé re­po­sú­bo­ry liv­na.re­po, liv­na-tes­ting.re­po a liv­na-de­vel.re­po. Ak sa po­zrie­me na da­né sú­bo­ry pod­rob­nej­šie, zis­tí­me, že je ak­tív­ny len sú­bor liv­na.re­po (enab­led = 1), aj to len pr­vá sek­cia [liv­na].

DAG a DRIES
Po­dob­ným spô­so­bom mô­že­me nain­šta­lo­vať aj ďal­šie zná­me re­po­zi­tá­re, nap­rík­lad DAG na ad­re­se http://dag.wieers.com/rpm/FAQ.php ale­bo DRIES na ad­re­se http://dries.ulys­sis.org/rpm/clien­tcon­fig.html.

Exis­tu­jú však aj iné re­po­zi­tá­re, nes­kôr sa do­kon­ca nau­čí­me vy­tvo­riť náš vlast­ný re­po­zi­tár. Na­bu­dú­ce bu­de­me pok­ra­čo­vať ukáž­kou pou­ži­tia klien­tske­ho prog­ra­mu yum.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 3/2007



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter