Antispamová ochrana

linux_pas Po­zná­me to všet­ci. Spus­tí­me po­što­vý prog­ram a v mai­lo­vej schrán­ke má­me aj po­štu, kto­rú sme od ni­ko­ho ne­ča­ka­li. Po­zrie­me, pre­čí­ta­me, za­ho­dí­me. Tá­to poš­ta však cho­die­va čo­raz čas­tej­šie, až je jej po­dstat­ne viac, ako tej sku­toč­nej. Za­čí­na nás ob­ťa­žo­vať neus­tá­le sťa­ho­va­nie a ma­za­nie ne­vy­žia­da­nej po­šty. Čo s tým? Má­me sa s tým zmie­riť ale­bo mô­že­me účin­ne za­siah­nuť? Mô­že­me! A hneď si uká­že­me ako.

Spam
Ne­vy­žia­da­nej po­šte, kto­rá nás do­kon­ca eš­te aj ob­ťa­žu­je, sa ho­vo­rí spam. A člo­vek, kto­rý za­sie­la spa­my, je spa­mer. Med­zi spa­my ra­dí­me kaž­dú po­štu, kto­rú nec­hce­me a je za­sie­la­ná opa­ko­va­ne. Spra­vid­la to bý­va rek­lam­ný mail na rôz­ne služ­by, ako po­nu­ka ero­tic­kých fil­mov, ob­ráz­kov či bi­eliz­ne, ale aj po­nu­ka rôz­nych lie­čiv a to­va­rov, ako sú kó­pie ho­di­niek, ob­le­če­nia a po­dob­ne. Do­kon­ca sa ta­kým­to spô­so­bom po­nú­ka aj po­doz­ri­vo lac­ný sof­tvér.

Keď dos­ta­ne­me spam, naj­prv nás na­pad­ne na­pí­sať od­osie­la­te­ľo­vi, že nás to ob­ťa­žu­je a aby nám to už ne­za­sie­lal. Bo­hu­žiaľ, tá­to me­tó­da je veľ­mi má­lo účin­ná, le­bo spra­vid­la náš roz­hne­va­ný mail ni­kam ne­do­ra­zí. Ne­má to­tiž kam. Spa­me­ri na dis­tri­buo­va­nie spa­mu vy­uží­va­jú ne­za­bez­pe­če­né po­što­vé server­y a spam za­sie­la­jú pod fik­tív­nou ad­re­sou neexis­tu­jú­ce­ho od­osie­la­te­ľa. Len sku­toč­ne zdat­ný od­bor­ník do­ká­že vy­sto­po­vať spa­me­ra a na­ko­niec zis­tí, že sa nac­hád­za v ďa­le­kej kra­ji­ne, kde neexis­tu­je le­gis­la­tí­va, kto­rá by umož­ni­la klep­núť spa­me­ro­vi po pr­stoch. Le­gis­la­tí­va je všeo­bec­ne za­tiaľ po­sta­ve­ná na vo­de, veď ani u nás na Slo­ven­sku neexis­tu­je zá­kon, kto­rý by sa dal pro­ti spa­me­rom po­užiť. Ale blýs­ka sa na lep­šie ča­sy, nap­rík­lad v su­sed­ných Če­chách už ta­ký zá­kon ma­jú (asi pre­to, že ma­jú mi­nis­ter­stvo in­for­ma­ti­ky, kto­ré na Slo­ven­sku tak chý­ba) a sú už zná­me prí­pa­dy po­sti­hu fi­riem ší­ria­cich spam (z po­hľa­du spa­me­ra v tých fir­mách bo­li „slab­čia­ci“). Keď sa ne­mô­že­me spo­ľah­núť na le­gis­la­tí­vu a tým ani na štát­ny or­gán, mu­sí­me si po­ra­diť sa­mi. Ako? Tak, že si zria­di­me na po­što­vom server­i anti­spa­mo­vú oc­hra­nu.

Spa­mas­sas­sin
Na anti­spa­mo­vú oc­hra­nu exis­tu­je via­ce­ro dob­rých prog­ra­mov. Asi naj­zná­mej­ší je open sour­ce prog­ram Spa­mas­sas­sin. Keď­že to­to slo­vo je v an­glič­ti­ne straš­ne hro­zi­vé (as­sas­sin = vrah, aten­tát­nik, spa­mas­sas­sin = vrah spa­mu), aby je­ho ná­zov nez­nel pre na­še po­ko­ja­mi­lov­né du­še tak ag­re­sív­ne, bu­de­me ho na­zý­vať od­stra­ňo­vač spa­mu. Prog­ram je sku­toč­ne efek­tív­ny. Čo to vlas­tne je?

Prog­ram Spa­mas­sas­sin pre­vez­me mail a po­dro­bí ho nie­koľ­kým tes­tom. Po­dľa vý­sled­kov tes­tov pri­de­lí tes­to­va­nej sprá­ve ur­či­té „tres­tné bo­dy“. Ak mail zís­ka viac tres­tných bo­dov, ako je sta­no­ve­né v kon­krét­nom kon­fi­gu­rač­nom sú­bo­re, bu­de ozna­če­ný ako spam, te­da do hla­vič­ky mai­lu sa dopl­ní text "*****SPAM*****" ale­bo [SPAM]. Ob­sah mai­lu sa ulo­ží ako príl­oha a do ob­sa­hu sa za­pí­še zoz­nam tes­tov, kto­rým vy­ho­vel, spo­lu s bo­do­vým ohod­no­te­ním.

Bayesov fil­ter
Spa­mas­sas­sin má na­vy­še schop­nosť učiť sám se­ba na vzor­kách. Je to pre­to, že ten­to prog­ram pra­cu­je na zá­kla­de bayesov­skej ana­lý­zy. Bayesov­ská ana­lý­za (nie­ke­dy na­zý­va­ná aj bayesov­ský fil­ter) vy­po­čí­ta­va prav­de­po­dob­nosť to­ho, že da­ný mail je spam ale­bo nie. Po­dsta­tou je ur­čo­va­nie prav­de­po­dob­nos­ti kľú­čo­vých slov, kto­rých prie­mer ur­čí vý­sled­nú hod­no­tu, te­da aká je šan­ca, že ce­lý mail je spam. Vý­ho­dou op­ro­ti os­tat­ným filtrom je pre­dov­šet­kým to, že sa stá­le učí z no­vých doš­lých mai­lov, kto­ré sú ruč­ne ale­bo auto­ma­tic­ky ozna­čo­va­né ako spam, a tým sa neus­tá­le zväč­šu­je da­ta­bá­za vzo­riek, po­dľa kto­rej mož­no od­ha­do­vať prav­de­po­dob­nosť ne­vy­žia­da­nej po­šty. Prog­ram je len prog­ram, a pre­to sa mô­že stať, že niek­to­rú sprá­vu ozna­ču­je ako spam, aj keď to spam nao­zaj nie je, a nao­pak. V tom­to prí­pa­de mô­že­me Spa­mas­sas­sin ruč­ne nau­čiť správ­ne­mu ohod­no­te­niu sprá­vy.

Vy­tvo­re­nie da­ta­bá­zy pre bayesov­skú ana­lý­zu
Vzor­ky, z kto­rých sa ana­lý­za učí, sa nac­hád­za­jú v da­ta­bá­ze. Tú te­raz mu­sí­me vy­tvo­riť. Na to po­tre­bu­je­me mi­ni­mál­ne 200 spa­mov a 200 nor­mál­nych správ (čím viac, tým lep­šie). Tie ulo­ží­me do dvoch ad­re­sá­rov, nap­rík­lad /spam a /ham. Mô­že­me po­užiť kla­sic­ký unixový mbox (v tom prí­pa­de prí­kaz spus­tí­me s pa­ra­met­rom mbox) a za­dá­me ces­tu k sú­bo­rom mbox. Tie­to sú­bo­ry a ad­re­sá­re ulo­ží­me tam, kde bu­de ce­lá kon­fi­gu­rá­cia spa­mas­sas­si­nu, te­da nap­rík­lad v ad­re­sá­ri roo­ta, keď­že chce­me, aby sa ce­lý Spa­mas­sas­sin spúš­ťal pod roo­tom. Naj­prv vy­tvo­rí­me da­ta­bá­zu so znak­mi spa­mu. Za­dá­me prí­kaz:

 [root@ru­bin root] # sa-learn --mbox --spam ~/spam/*
Po­tom vy­tvo­rí­me da­ta­bá­zu vzo­riek dob­rej, sluš­nej, te­da vy­žia­da­nej po­šty, kto­rú slan­go­vo ozna­ču­je­me ham. Za­dá­me prí­kaz:
 [root@ru­bin root] # sa-learn --mbox --ham ~/ham/*

Po vy­tvo­re­ní sú­bo­ru da­ta­bá­zy so vzor­ka­mi, kto­rý sa na­zý­va bayes, nes­mie­me za­bud­núť za­dať ces­tu k to­mu­to sú­bo­ru s bayesov­skou da­ta­bá­zou do kon­fi­gu­rač­ných sú­bo­rov (uká­že­me ďa­lej). Ok­rem „tres­tných bo­dov“ a bayesov­skej ana­lý­zy med­zi zá­klad­né spô­so­by oc­hra­ny pat­rí aj od­mie­ta­nie sprá­vy zo zná­mych spa­mer­ských server­ov, kon­tro­la ad­re­sy od­osie­la­te­ľa, vy­hľa­dá­va­nie kľú­čo­vých slov a kon­tro­la for­má­tu sprá­vy.

In­šta­lá­cia Spa­mas­sas­si­nu
Spa­mas­sas­sin je prog­ram na­pí­sa­ný v ja­zy­ku Perl, a tak exis­ten­cia Per­lu v na­šom sys­té­me je ne­vyh­nut­ná. Naš­ťas­tie väč­ši­na dis­tri­bú­cií Perl auto­ma­tic­ky za­hŕňa, tak ako za­hŕňa aj in­šta­lá­ciu prog­ra­mu Spa­mas­sas­sin. V prí­pa­de, že ho ne­má­me nain­šta­lo­va­ný, mô­že­me si ho stiah­nuť z do­mov­skej ad­re­sy www.spa­mas­sas­sin.org, kde ho náj­de­me vo ver­zii 3.1.0. Mô­že­me si do­kon­ca vy­brať ba­lí­ček vhod­ný pre na­šu dis­tri­bú­ciu. In­šta­lá­ciu mô­že­me vy­ko­nať tak­to:

Ba­lí­ček RPM spus­tí­me prí­ka­zom

rpm -ivh spa­mas­sas­sin-*.i386.rpm

Pre De­bian za­dá­me:

apt-get in­stall spa­mas­sas­sin

A zo zdro­jo­vých kó­dov po­stu­pu­je­me tak­to:

tar -zxvf Mail-Spa­mAs­sas­sin-*
cd Mail-Spa­mAs­sas­sin-*
perl Ma­ke­fi­le.PL
ma­ke
ma­ke in­stall

Otes­to­va­nie
Po in­šta­lá­cii prog­ra­mu mô­že­me vy­skú­šať, či in­šta­lá­cia pre­beh­la správ­ne. Za­dá­me prí­kaz:

 [root@ru­bin root] # spa­mas­sas­sin < /usr/sha­re/doc/spa­mas­sas­sin-3.1.0/samp­le-spam.txt > spam.out

Vý­stu­pom prog­ra­mu je sú­bor spam.out, čo je v po­dsta­te mail – spam, kto­rý by mal ob­sa­ho­vať nas­le­du­jú­ce po­lož­ky:

X-Spam-Sta­tus:
X-Spam-Le­vel:
X-Spam-Chec­ker-Ver­sion:
X-Spam-Re­port:
X-Spam-Flag:

A tak­to vy­ze­rá hla­vič­ka cvič­ne vy­ge­ne­ro­va­né­ho mai­lu:

Sub­ject: [SPAM] Test spam mail (GTU­BE)
Mes­sa­ge-ID: 
Da­te: Wed, 23 Jul 2003 23:30:00 +0200
From: Sen­der 
To: Re­ci­pient 
Pre­ce­den­ce: junk
MI­ME-Ver­sion: 1.0
Con­tent-Ty­pe: text/plain; char­set=us-as­cii
Con­tent-Tran­sfer-En­co­ding: 7bit
X-Spam-Prev-Sub­ject: Test spam mail (GTU­BE)
X-Spam-Flag: YES
X-Spam-Chec­ker-Ver­sion: Spa­mAs­sas­sin 3.0.0 (2004-09-13) on ru­bin
X-Spam-Le­vel: **************************************************
X-Spam-Sta­tus: Yes, sco­re=997.2 required=5.0 tests=ALL_TRUS­TED,
	DNS_FROM_AHBL_RHSBL,GTU­BE auto­learn=una­vai­lab­le ver­sion=3.0.0
X-Spam-Re­port: 
	* -2.8 ALL_TRUS­TED Did not pass through any un­trus­ted hosts
	* 1000 GTU­BE BO­DY: Ge­ne­ric Test for Un­so­li­ci­ted Bulk Email
	*  0.1 DNS_FROM_AHBL_RHSBL RBL: From: sen­der lis­ted in dnsbl.ahbl.org

This is the GTU­BE, the
	Ge­ne­ric
	Test for
	Un­so­li­ci­ted
	Bulk
	Email

If your spam fil­ter sup­ports it, the GTU­BE pro­vi­des a test by which you
can ve­ri­fy that the fil­ter is in­stalled correct­ly and is de­tec­ting in­co­ming
spam. You can send your­self a test mail con­tai­ning the following string of
cha­rac­ters (in up­per ca­se and with no whi­te spa­ces and li­ne breaks):

XJS*C4JDBQADN1.NSBN3*2ID­NEN*GTU­BE-STAN­DARD-AN­TI-UBE-TEST-EMAIL*C.34X

You should send this test mail from an ac­count out­si­de of your network.

Ten­to mail mô­že­me po­užiť na tes­to­va­nie nes­kor­ších nas­ta­ve­ní.

Po­tom za­dá­me prí­kaz:

[root@ru­bin root] # spa­mas­sas­sin < /usr/sha­re/doc/spa­mas­sas­sin-3.1.0/samp­le-non­spam.txt > nos­pam.out

Vy­ge­ne­ru­je­me ním nor­mál­ny, nes­pa­mo­vý mail s náz­vom nos­pam.out. Zá­ro­veň sa tým­to prí­ka­zom vy­tvo­rí v do­mov­skom ad­re­sá­ri roo­ta ad­re­sár /.spa­mas­sas­sin s kon­fi­gu­rač­ný­mi sú­bor­mi.

Spus­te­nie Spa­mas­sas­sin
Tre­ba po­ve­dať, že Spa­mas­sas­sin mož­no po­uží­vať v dvoch va­rian­toch. Pr­vý va­riant je po­uži­tie prog­ra­mu /usr/bin/spa­mas­sas­sin. Dru­hý va­riant je po­uži­tie dvo­ji­ce, kto­rú tvo­rí dé­mon spamd a klien­tsky prog­ram spamc (obid­va sa nac­hád­za­jú v ad­re­sá­ri /usr/bin/). Ten­to va­riant je rých­lej­ší ako pr­vý a viac sa ho­dí na server­ov­é ap­li­ká­cie.

Pre nás bu­de vý­hod­nej­šie, keď Spa­mas­sas­sin bu­de bež­ať ako dé­mon (s náz­vom spamd). To mô­že­me do­siah­nuť spus­te­ním služ­by s náz­vom spa­mas­sas­sin nap­rík­lad tak­to:

 [root@ru­bin root] # servic­e spa­mas­sas­sin start

Po­zor!
Služ­ba spa­mas­sas­sin sa nac­hád­za v ad­re­sá­ri /etc/rc.d/init.d/ a je to skript, kto­rý spúš­ťa dé­mo­na spamd. Ne­mý­liť s prog­ra­mom /usr/bin/spa­mas­sas­sin – nie je to to is­té, aj keď ide o rov­na­ký ná­zov!

Kon­fi­gu­rá­cia Spa­mas­sas­sin
Prog­ram Spa­mas­sas­sin má dva kon­fi­gu­rač­né sú­bo­ry:
hlav­ný – lo­cal.cf, kto­rý sa nac­hád­za v ad­re­sá­ri /etc/mail/spa­mas­sas­sin/
po­uží­va­teľ­ský – user_prefs, nac­hád­za­jú­ci sa v do­mov­skom ad­re­sá­ri po­uží­va­te­ľa v po­dad­re­sá­ri /.spa­mas­sas­sin/, nap­rík­lad /root/.spa­mas­sas­sin/user_prefs

lo­cal.cf
Do toh­to sú­bo­ru za­pí­še­me ces­tu k sú­bo­ru s bayesov­skou da­ta­bá­zou. Sú­bor s bayesov­skou da­ta­bá­zou sa nac­hád­za spra­vid­la v ad­re­sá­ri po­uží­va­te­ľa, te­da v na­šom prí­pa­de v ad­re­sá­ri /root a v po­dad­re­sá­ri /.spa­mas­sas­sin (aj s tou bod­kou na za­čiat­ku!). Pre­to do sú­bo­ru /etc/mail/spa­mas­sas­sin/lo­cal.cf za­pí­še­me:

bayes_path	 /root/.spa­mas­sas­sin/bayes
Ďal­ším pa­ra­met­rom je
required_hits  5

kto­rý ur­ču­je, koľ­ko bo­dov mu­sí sprá­va dos­tať, aby bo­la ozna­če­ná ako spam. Čís­lo 5 ur­ču­je hod­no­tu. Zme­nou hod­no­ty mô­že­me kri­té­riá sprís­niť ale­bo zmier­niť, ale hod­no­ta 5 je op­ti­mál­na a úpl­ne vy­ho­vu­je. Pa­ra­me­ter

rewri­te_hea­der Sub­ject [SPAM] 
ur­ču­je, ako bu­de spam v hla­vič­ke ozna­čo­va­ný – v na­šom prí­pa­de [SPAM].

user_prefs
Ten­to sú­bor vy­tvo­ril sám prog­ram a net­re­ba ho up­ra­vo­vať, as­poň nie v zá­klad­nom nas­ta­ve­ní. V prí­pa­de, že bu­de­me po­ža­do­vať do­da­toč­né nas­ta­ve­nia, up­ra­ví­me ten­to kon­fi­gu­rač­ný sú­bor.

Po­zor!
Hod­no­ty pa­ra­met­rov za­da­ných v tom­to sú­bo­re ma­jú väč­šiu vá­hu ako hod­no­ty v sú­bo­re lo­cal.cf!

Spo­je­nie Spa­mas­sas­si­nu s proc­mai­lom
To, že Spa­mas­sa­sin fun­gu­je, eš­te stá­le nes­ta­čí. Mu­sí­me vy­mys­lieť, ako sprá­vu do Spa­mas­sas­si­nu po­slať a ako ozna­čko­va­nú sprá­vu vy­hod­no­tiť. A na to sa nám bu­dú te­raz ho­diť zna­los­ti z pre­doš­lých lek­cií.

Vráť­me sa k si­tuá­cii, keď sme na na­šom po­što­vom server­i vy­uží­va­li prog­ram proc­mail. Už vte­dy sme si po­ve­da­li, že je to naj­vhod­nej­šia kom­bi­ná­cia na ma­ni­pu­lá­ciu s po­štou.

Va­rian­ty mô­žu byť dva:
- keď proc­mai­lu od­ov­zdá­va po­štu iný prog­ram, nap­rík­lad fet­chmail (obr. č. 1),
- keď proc­mai­lu od­ov­zdá­va po­štu sa­mot­ný po­stfix (obr. č. 2).

obr.č.1- úložisko u poskytovaťeľa.jpg

Obr. 1

obr.č.2 - firma s Proc a SA.jpg
Obr. 2

Obid­va va­rian­ty sme si po­drob­ne ro­zob­ra­li, pre nás te­raz bu­de dô­le­ži­tá spo­lup­rá­ca proc­mai­lu a Spa­mas­sas­si­nu.

Kon­fi­gu­rá­cia proc­mai­lu
Zá­klad­nú kon­fi­gu­rá­ciu proc­mai­lu sme si už vy­svet­li­li. Te­raz na na­še zna­los­ti nad­via­že­me. Keď­že chce­me vy­ko­ná­vať kon­tro­lu pre všet­kých na­šich po­uží­va­te­ľov po­šty, kon­fi­gu­rá­ciu vy­ko­ná­me v spo­loč­nom kon­fi­gu­rač­nom sú­bo­re /etc/proc­mailrc. Naj­prv zis­tí­me, či už bo­la vy­ko­na­ná kon­tro­la mai­lu. Ak áno, v hla­vič­ke mai­lu sa nac­hád­za text X-Spam-Chec­ker-Ver­sion:, ak nie (ten­to text sa v hla­vič­ke ne­nac­hád­za), po­šle­me mail klien­tske­mu prog­ra­mu /usr/bin/spamc, nap­rík­lad tak­to:

:0hbfw: spa­mas­sas­sin.lock
 * !^X-Spam-Chec­ker-Ver­sion:
 | /usr/bin/spamc

Len čo nám prog­ram spamc mail vrá­ti, zis­tí­me, ako bol mail ohod­no­te­ný. Ak ako spam (ob­sa­hu­je text X-Spam-Flag: YES), pre­su­nie­me ho do vhod­né­ho ad­re­sá­ra, nap­rík­lad do ad­re­sá­ra /var/spool/mail/spam:

:0
 * ^X-Spam-Flag: YES
 /var/spool/mail/spam

Po­znám­ka:
Mož­no nás na­pad­ne, že by bo­lo lep­šie spa­my rov­no za­had­zo­vať. Kto tak chce uro­biť, nech po­sled­ný ria­dok je /dev/null, čím všet­ky spa­my zmiz­nú v li­nuxovej „čier­nej di­ere“. Ob­čas sa však stá­va, že med­zi spa­my je za­ra­de­ný aj mail, kto­rý ním nie je (veď to pred­sa len ro­bí stroj!), a tak je vhod­né, aby správ­ca ale­bo vy­bra­ný po­uží­va­teľ spa­my z ča­su na čas prez­rel. Pre­to je lep­šie ich uk­la­dať (ok­rem to­ho sa nám mô­žu ho­diť na zlep­šo­va­nie bayesov­skej da­ta­bá­zy, ako si uká­že­me nes­kôr).

Nie­ke­dy sa mô­že stať, že sprá­va nie je ozna­če­ná ako spam, pre­to­že cel­ko­vý po­čet tres­tných bo­dov ne­bol dos­ta­toč­ný, ale po­dľa bayesov­skej ana­lý­zy dos­ta­la maximum bo­dov, te­da ide o nau­če­ný spam. V ta­kom­to prí­pa­de po­štu tiež pre­su­nie­me do ad­re­sá­ra /var/spool/mail/spam:

:0
 * ^*tests=BAYES_99*
 /var/spool/mail/spam

Do tvor­by kva­lit­nej bayesov­skej da­ta­bá­zy mô­že­me za­po­jiť aj na­šich po­uží­va­te­ľov. Mô­že­me zria­diť špe­ciál­nu po­što­vú schrán­ku, nap­rík­lad spam@fir­ma.sk, na kto­rú bu­dú po­uží­va­te­lia za­sie­lať po­štu, kto­rá pred­sa len preš­la na­ším filtrom, no oni ju po­va­žu­jú za spam. Po­tom sta­čí nas­ta­viť prog­ram cron tak, aby v pra­vi­del­ných inter­va­loch spúš­ťal prí­kaz sa-learn na vy­tvo­re­nie vzo­riek v bayesov­skej da­ta­bá­ze. Čím viac vzo­riek, tým väč­šie per­cen­to ús­peš­nos­ti ce­lé­ho anti­spa­mo­vé­ho ba­lí­ka!

whi­te­list a blac­klist
Ta­kis­to sa mô­že stať, že Spa­mas­sas­sin tvr­doh­la­vo ozna­ču­je po­štu od ur­či­té­ho od­osie­la­te­ľa ako spam, aj keď to spam nao­zaj nie je. Mô­že to byť vte­dy, keď od­osie­la­teľ z nez­na­los­ti pí­še mai­ly s príz­nak­mi spa­mu, ako je sub­jekt s veľ­ký­mi pís­me­na­mi a po­dob­ne. Vte­dy má­me mož­nosť uro­biť vý­nim­ku po­mo­cou pa­ra­met­ra whi­te­list_from.

Do sú­bo­ru lo­cal.cf za­pí­še­me:
whi­te­list_from me­no@do­me­na.sk
Mô­že­me po­užiť aj viac hod­nôt na jed­nom riad­ku, kde hod­no­ty od­de­lí­me med­ze­rou, nap­rík­lad

whi­te­list_from joe@examp­le.com fred@examp­le.com ale­bo mô­že­me po­užiť žo­lí­ky ? a *, nap­rík­lad

whi­te­list_from *@do­me­na.sk. Iné zá­stup­né zna­ky a re­gu­lár­ne vý­ra­zy nie sú do­vo­le­né! Ak nas­ta­ne opač­ný prí­pad, že z ur­či­tej ad­re­sy pric­hád­za­jú stá­le spa­mo­vé mai­ly a prog­ram ich neoz­na­ču­je, za­dá­me pa­ra­me­ter blac­klist_from, nap­rík­lad:

blac­klist_from me­no@do­me­na.com

Ďal­šie nas­ta­ve­nia
V prí­pa­de, že po­tre­bu­je­me po­drob­nej­šie nas­ta­ve­nia, preš­tu­du­je­me ma­nuá­lo­vé strán­ky man spa­mas­sas­sin, man sa-learn a perlov­ský help perldoc Mail::Spa­mAs­sas­sin::Conf.

Ten­to­raz sme sa ve­no­va­li anti­spa­mo­vej kon­tro­le, na­bu­dú­ce si uká­že­me, ako na na­šom li­nuxovom server­i zria­diť anti­ví­ru­so­vú kon­tro­lu.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 12/2005



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter