Varianty elektronickej pošty

linux_pas V pre­doš­lej čas­ti sme si po­ve­da­li o zá­kla­doch a prin­cí­pe elek­tro­nic­kej poš­ty. Po­rov­na­li sme ju s kla­sic­kou poš­tou, ale hlav­ne sme si vy­svet­li­li, z akých sú­čas­tí sa poš­ta skla­dá. Na zá­ver sme si po­ve­da­li, že exis­tu­je nie­koľ­ko va­rian­tov elek­tro­nic­kej poš­ty. A te­raz si tie­to va­rian­ty ro­zo­be­rie­me.

Va­rian­ty elek­tro­nic­kej poš­ty
Mož­no niek­to na­miet­ne, že sa až príl­iš do­pod­rob­na za­obe­rá­me poš­tou. Na to mám hneď nie­koľ­ko ar­gu­men­tov: Po pr­vé poš­ta (v akej­koľ­vek po­do­be – či kla­sic­kej, ale­bo elek­tro­nic­kej) bo­la, je a bu­de veľ­mi dô­le­ži­tým ko­mu­ni­kač­ným pr­vkom v spo­loč­nos­ti. Po dru­hé elek­tro­nic­ká poš­ta bo­la to, čo da­lo pod­net na vznik inter­ne­tu (nie, nie, mo­ji mi­lí, ne­bo­li to webo­vé strán­ky, ale elek­tro­nic­ká poš­ta – to bo­li po­čiat­ky inter­ne­tu). Po tre­tie poš­ta je po­mer­ne kom­pli­ko­va­ná vec, a ak chce­me nie­čo fun­do­va­ne navr­hnúť, zria­diť a pre­vádz­ko­vať, mu­sí­me to­mu dob­re ro­zu­mieť. Keď­že sa poš­ta skla­dá z nie­koľ­kých vzá­jom­ne pre­po­je­ných sú­čas­tí, mô­že nas­tať dos­ta­tok va­riá­cií. Ale na zá­kla­de praxe mô­že­me roz­de­liť poš­tu do troch zá­klad­ných sku­pín – va­rian­tov:

kon­co­vý klient
sys­tém s ne­pria­mym do­ru­čo­va­ním poš­ty
sys­tém s pria­mym do­ru­čo­va­ním poš­ty

Mu­sí­me mať na pa­mä­ti, že v kaž­dom va­rian­te mô­že exis­to­vať nie­koľ­ko drob­ných od­chý­lok, na kto­ré sa bu­dem sna­žiť upo­zor­niť, ale pod­sta­ta jed­not­li­vých va­rian­tov zos­ta­ne za­cho­va­ná. Poď­me sa te­raz bliž­šie po­zrieť na jed­not­li­vé va­rian­ty.

Va­riant „kon­co­vý klient“
Va­riant „sa­mos­tat­ný klient“ je asi naj­roz­ší­re­nej­ší zo všet­kých tu spo­me­nu­tých va­rian­tov. Na ob­ráz­ku č. 1 je zob­ra­ze­ná sché­ma ta­ké­ho­to ty­pu pri­po­je­nia.

obr.č.1 - 20.bmp
Obr. 1

Bež­ný pou­ží­va­teľ poš­to­vých slu­žieb si ob­jed­ná pri­po­je­nie (naj­čas­tej­šie z do­mu) k da­né­mu pos­ky­to­va­te­ľo­vi služ­by elek­tro­nic­kej poš­ty. Nech je na ilus­trá­ciu pos­ky­to­va­te­ľom služ­by fir­ma XYZ, kto­rá spra­vu­je poš­to­vý server v do­mé­ne bys­tri­ca.sk. Ten­to server má aj svo­je me­no a spra­vid­la to bý­va napr. mail.bys­tri­ca.sk ale­bo po­p3.bys­tri­ca.sk a po­dob­ne. Keď klient po­žia­da o poš­to­vú služ­bu, pos­ky­to­va­teľ vy­tvo­rí na server­i pou­ží­va­te­ľo­vi účet (buď sku­toč­ný, ale­bo alias – eš­te si vy­svet­lí­me) a poš­to­vú schrán­ku s po­ža­do­va­ným me­nom. Nech pre náš prí­pad je pou­ží­va­te­ľom pa­ni Leo­na O. a jej účet je po­me­no­va­ný leon­ka. Je zrej­mé, že e-mai­lo­vá ad­re­sa bu­de leon­ka@bys­tri­ca.sk.

Pos­ky­to­va­teľ pos­kyt­ne klien­to­vi tie­to úda­je:
- prih­la­so­va­cie me­no (spra­vid­la iden­tic­ké s náz­vom úč­tu), napr. leon­ka
- prih­la­so­va­cie hes­lo, napr. 7Ce­V3­ro
- me­no server­a na od­osie­la­nie poš­ty pro­to­ko­lom SMTP, napr. smtp.bys­tri­ca.sk (ale­bo mail.bys­tri­ca.sk)
- me­no server­a na prí­jem poš­ty pro­to­ko­lom PO­P3 ale­bo IMAP, napr. po­p3.bys­tri­ca.sk (ale aj to­tož­né so SMTP server­om, te­da mail.bys­tri­ca.sk)
- typ pro­to­ko­lu na prí­jem poš­ty, napr. PO­P3 (ale­bo aj IMAP)
- ad­re­sy por­tov jed­not­li­vých slu­žieb, ak sú od­liš­né od de­faul­tne nas­ta­ve­ných.

Poz­nám­ka:
De­faul­tné čís­la por­tov pre jed­not­li­vé služ­by sú:
- SMTP na por­te 25
- PO­P3 na por­te 110
- IMAP na por­te 143

Spo­me­nu­té úda­je mu­sí­me nas­ta­viť na stra­ne klien­ta v prog­ra­me MUA. Po za­da­ní sa mô­že­me ko­mu­ni­kač­ným ka­ná­lom spo­jiť s na­ším pos­ky­to­va­te­ľom poš­to­vej služ­by a od­osie­lať ale­bo pri­jí­mať poš­tu. Te­raz ne­zá­le­ží na tom, o aký ko­mu­ni­kač­ný ka­nál ide. V prí­pa­de do­má­cich pou­ží­va­te­ľov to naj­čas­tej­šie bý­va vy­tá­ča­né spo­je­nie po­mo­cou mo­de­mu a te­le­fón­nej lin­ky, ale dnes už ne­bý­va zvláš­tnos­ťou pri­po­je­nie po­mo­cou mik­rovl­nné­ho spo­ja Wi-Fi ale­bo káb­lo­vým mo­de­mom, ADSL a po­dob­ne. Je zrej­mé, že vzdia­le­nosť pou­ží­va­te­ľa od pos­ky­to­va­te­ľa nie je pod­stat­ná a zá­vi­sí iba od pou­ži­té­ho ko­mu­ni­kač­né­ho ka­ná­la.

Spo­mí­na­ný prík­lad a ob­rá­zok č.1 je ty­pic­kým prí­pa­dom poš­to­vé­ho spo­je­nia na do­má­ce pou­ži­tie. Je­ho pod­sta­tou je, že u pos­ky­to­va­te­ľa poš­to­vých slu­žieb mu­sí­me mať „na­pev­no“ de­fi­no­va­ný účet s ad­re­sou leon­ka@bys­tri­ca.sk ale­bo mar­git­ka@zvo­len.sk. Čo jed­no me­no, to je­den účet!

Viem, že ten­to va­riant je viac-me­nej z poh­ľa­du klien­ta, nie server­a, ale ne­dá mi ho tu nes­po­me­núť, a to pre je­ho pod­sta­tu – kaž­dý náš pou­ží­va­teľ je v pod­sta­te kon­co­vý klient! Aj keď sa ten­to va­riant naj­čas­tej­šie pou­ží­va v do­má­com pros­tre­dí, je vhod­ný aj pre men­šie (ro­din­né) fir­my s veľ­mi ma­lým poč­tom uží­va­te­ľov – klien­tov. U pos­ky­to­va­te­ľa pri­po­je­nia ob­jed­ná­me ur­či­tý po­čet poš­to­vých schrá­nok a kaž­dé­mu náš­mu pou­ží­va­te­ľo­vi v sie­ti nas­ta­ví­me je­ho MUA, tak ako sme to už opí­sa­li. Žiaľ, v ta­kom­to prí­pa­de sme od­ká­za­ní na to, čo nám pos­kyt­ne pro­vi­der. Mys­lím tým do­dat­ko­vé služ­by, ako je anti­ví­ru­so­vá a anti­spa­mo­vá ochra­na, pre­po­sie­la­nie, ko­pí­ro­va­nie mai­lov a iné drob­nos­ti, kto­ré sú dnes už štan­dar­dom. Ta­kis­to so zvy­šu­jú­cim poč­tom poš­to­vých schrá­nok na stra­ne pos­ky­to­va­te­ľa na­ras­tá ce­na za tú­to služ­bu a zra­zu zis­tí­me, že sa nám viac vy­pla­tí mať vlast­ný poš­to­vý server. A to je prí­pad os­tat­ných va­rian­tov.

Va­riant „sys­tém s ne­pria­mym do­ru­čo­va­ním poš­ty“
Pred­stav­me si, že sme správ­ca­mi IT v ur­či­tej fir­me FIR­MA, kto­rá je pri­po­je­ná do inter­ne­tu (opäť ne­zá­le­ží ako) a má­me za­bez­pe­čiť poš­to­vé spo­je­nie. Keď­že po­čet na­šich pou­ží­va­te­ľov je po­mer­ne veľ­ký a eš­te k to­mu sa čas­to me­nia, jed­ni pri­chá­dza­jú, dru­hí od­chá­dza­jú, va­riant sa­mos­tat­né­ho klien­ta s x poč­tom sa­mos­tat­ných poš­to­vých schrá­nok nep­ri­pa­dá do úva­hy. Čo te­raz?

Pre ta­ký­to prí­pad exis­tu­je lep­šia me­tó­da – do­mé­no­vý kôš. Do­mé­no­vý kôš je jed­na poš­to­vá schrán­ka, kto­rá sa na­chá­dza u pos­ky­to­va­te­ľa poš­to­vých slu­žieb a má je­di­neč­nú vlas­tnosť. Pri­jí­ma poš­tu, kde dô­le­ži­tým pa­ra­met­rom nie je me­no prí­jem­cu, ale do­mé­na prí­jem­cu (do­mé­na je ozna­če­nie sku­pi­ny po­čí­ta­čov spo­loč­ným me­nom). Do­mé­no­vý kôš je v pod­sta­te je­den účet pre neob­me­dze­ný po­čet pou­ží­va­te­ľov.

Aby sme moh­li pou­ží­vať do­mé­no­vý kôš, mu­sí­me mať vlast­ný poš­to­vý úrad – server! Náš poš­to­vý server bu­de aký­si me­dzič­lá­nok me­dzi pro­vi­de­rom (kde je ulo­že­ný do­mé­no­vý kôš) a na­ši­mi pou­ží­va­teľ­mi – prí­jem­ca­mi poš­ty.

Poz­ri­me sa na ob­rá­zok č. 2.

obr.č.2 - 20.bmp
Obr. 2

Prík­lad pou­ži­tia do­mé­no­vé­ho ko­ša
Ne­chá­me si pre na­šu fir­mu za­re­gis­tro­vať do­mé­nu s náz­vom fir­ma.sk. Aby sme do­mé­nu fir­ma.sk zís­ka­li, mu­sí­me naj­prv zis­tiť, či už niek­to do­mé­nu s tým­to me­nom nev­las­tní, a ak nie, po­žia­da­me o jej re­gis­trá­ciu. Zis­te­nie aj re­gis­trá­ciu do­mé­ny všeo­bec­ne mô­že­me vy­ko­nať na WWW strán­ke www.sk-nic.sk ale­bo pros­tred­níc­tvom tam spo­mí­na­ných re­gis­trá­to­rov. Veľ­mi čas­to sa stá­va, že náš pos­ky­to­va­teľ pri­po­je­nia je zá­ro­veň aj re­gis­trá­to­rom do­mén.

U pos­ky­to­va­te­ľa poš­to­vých slu­žieb a inter­ne­tu si ne­chá­me zria­diť do­mé­no­vý kôš pre na­šu do­mé­nu fir­ma.sk. (Te­raz vô­bec ne­zá­le­ží na tom, že náš pos­ky­to­va­teľ/pro­vi­der má do­mé­nu bys­tri­ca.sk!) Od­te­raz, ak niek­to poš­le sprá­vu s do­mé­no­vou ad­re­sou @fir­ma.sk, tá­to poš­ta sa ob­ja­ví v na­šom do­mé­no­vom ko­ši. Ak má­me te­da vo fir­me pou­ží­va­te­ľov na­kup, ria­di­tel a sklad, ich e- mai­lo­vé ad­re­sy bu­dú na­kup@fir­ma.sk, ria­di­tel@fir­ma.sk a sklad@fir­ma.sk. Ak nám ča­som pri­bud­ne pou­ží­va­teľ pre­daj, je­ho mai­lo­vá ad­re­sa bu­de pre­daj@fir­ma.sk. Pos­ky­to­va­te­ľa vô­bec ne­zau­jí­ma, koľ­ko má­me pou­ží­va­te­ľov, u ne­ho sa nič ne­me­ní!

Ako to fun­gu­je?
Ak niek­to poš­le sprá­vu s ad­re­sou na­kup@fir­ma.sk, tá sa naj­prv do­ru­čí až na poš­to­vý server bys­tri­ca.sk. Ten pod­ľa svo­jich nas­ta­ve­ní zis­tí, že uve­de­ná sprá­va pat­rí fir­me FIR­MA, a tak ju ulo­ží do do­mé­no­vé­ho ko­ša @fir­ma.sk. Tam bu­de poš­ta ča­kať, kým ju ne­ja­kým spô­so­bom ne­vy­be­rie­me. Z poh­ľa­du server­a bys­tri­ca.sk sa do­mé­no­vý kôš ja­ví ako špe­ci­fic­ká poš­to­vá schrán­ka, a tak sa do­ru­če­ním poš­ty do ko­ša je­ho prá­ca kon­čí. Zá­ro­veň sa však mô­že stať, že niek­to poš­le poš­tu s ad­re­sou di­rek­tor@fir­ma.sk a my ta­ké­ho pou­ží­va­te­ľa ne­má­me! Čo sa sta­ne? Nič! Sprá­va sa do­ru­čí do do­mé­no­vé­ho ko­ša tak ako tie os­tat­né. Pre do­mé­no­vý kôš nie je roz­ho­du­jú­ce me­no prí­jem­cu, ale ná­zov je­ho do­mé­ny. Tak­to si fir­my a or­ga­ni­zá­cie mô­žu vy­tvá­rať ľu­bo­voľ­ný po­čet mai­lo­vých adries.

Náš poš­to­vý server sa bu­de skla­dať z prog­ra­mu MTA, v na­šom prí­pa­de pos­tfix, a prog­ra­mu fetchmail. Na poš­to­vom server­i vy­tvo­rí­me úč­ty pre na­šich uží­va­te­ľov.

Po­ve­da­li sme si, že do­mé­no­vý kôš je zvlášt­ny typ poš­to­vej schrán­ky, a tak poš­ta do­ru­če­ná do ne­ho tu skon­čí svo­ju púť. Pre­to na­šou úlo­hou je, aby sme za­bez­pe­či­li vy­be­ra­nie do­mé­no­vé­ho ko­ša v pra­vi­del­ných inter­va­loch, te­da pre­su­nu­tie ulo­že­nej poš­ty na náš poš­to­vý server na ďal­šie spra­co­va­nie. A prá­ve na to pou­ži­je­me prog­ram fetchmail. To je prog­ram, kto­rý do­ká­že vy­brať poš­tu z do­mé­no­vé­ho ko­ša (ale­bo iné­ho poš­to­vé­ho prie­čin­ka) po­mo­cou pro­to­ko­lu PO­P3 ale­bo IMAP. Tak­to vy­bra­nú poš­tu od­ov­zdá prog­ra­mu MTA pos­tfixu. Ten pri­ja­tú poš­tu roz­trie­di do jed­not­li­vých prie­čin­kov pod­ľa mien pou­ží­va­te­ľov, prí­pad­ne vy­ko­ná anti­ví­ru­so­vú kon­tro­lu (AV). V prie­čin­koch pou­ží­va­te­ľov bu­de poš­ta ča­kať na vy­zdvih­nu­tie klien­tskym prog­ra­mom MUA.

Prog­ram MTA (pos­tfix) ne­má veľ­mi ši­ro­ké mož­nos­ti ma­ni­pu­lá­cie s poš­tou. Pre­to v niek­to­rých prí­pa­doch mô­že­me do­ru­čiť poš­tu do prie­čin­kov pou­ží­va­te­ľov po­mo­cou MDA, nap­rík­lad proc­mail a po­dob­ne. Ob­do­bu toh­to va­rian­tu uka­zu­je ob­rá­zok č. 3.

obr.č.3 - 20.bmp
Obr. 3

V tom­to prí­pa­de fetchmail stiah­ne poš­tu z do­mé­no­vé­ho ko­ša, ale neo­dov­zdá ju MTA (pos­tfixu), ale ju od­ov­zdá MDA (proc­mai­lu) na ďal­šie spra­co­va­nie. A ten po vy­ko­na­ní prís­luš­ných filtrá­cií do­ru­čí poš­tu do schrá­nok uží­va­te­ľov. Klien­tske po­čí­ta­če na­šich pou­ží­va­te­ľov nas­ta­ví­me po­dob­ne, ako to je opí­sa­né vo va­rian­te kon­co­vé­ho klien­ta. Ten­to va­riant je vhod­ný pre ma­lé a stred­né fir­my. Pre niek­to­ré si­tuácie však ani do­mé­no­vý kôš nie je vhod­ným rie­še­ním. Pre­to exis­tu­je iný va­riant.

Va­riant „sys­tém s pria­mym do­ru­čo­va­ním poš­ty“

Pod­sta­ta toh­to va­rian­tu je na ob­ráz­ku č. 4.

obr.č.4 - 20.bmp
Obr. 4

Tak ako v pred­chá­dza­jú­com prí­pa­de aj tu si mu­sí­me za­bez­pe­čiť vlas­tnú do­mé­nu fir­ma.sk. Ak už má­me do­mé­nu fir­ma.sk za­re­gis­tro­va­nú, od správ­cu do­mé­ny .sk (ale­bo pos­ky­to­va­te­ľa pri­po­je­nia do inter­ne­tu) si vy­žia­da­me ve­rej­nú ad­re­su IP. (Len na ok­raj pri­po­mí­nam, že ad­re­sy IP sa de­lia na ve­rej­né – to sú tie, čo v inter­ne­te vi­dieť – a na ne­ve­rej­né – to sú tie, čo sa nes­mú v inter­ne­te ob­ja­viť. Ne­ve­rej­né ad­re­sy sa pou­ží­va­jú v lo­kál­nych sie­ťach, ale o tom ino­ke­dy.) Zá­ro­veň správ­cu do­mé­ny .sk po­žia­da­me, aby na prís­luš­nom server­i DNS vy­tvo­ril MX zá­znam pre na­šu do­mé­nu. MX zá­znam je zá­pis o tom, kto je prí­jem­com poš­ty pre ur­či­tú do­mé­nu. V na­šom prí­pa­de bu­de­me chcieť, aby MX zá­znam pou­ka­zo­val na to, že pre do­mé­nu @fir­ma.sk je prí­jem­com náš poš­to­vý server s pri­ra­de­nou (ve­rej­nou) ad­re­sou IP. Tým za­bez­pe­čí­me, že sa aká­koľ­vek poš­ta s me­nom @fir­ma.sk do­ru­čí pria­mo na náš poš­to­vý server. Od­te­raz sme do­siah­nu­teľ­ní vo sve­te inter­ne­to­vej poš­ty. Všim­ni­me si, že pri tom­to va­rian­te už nie sme zá­vis­lí od poš­to­vé­ho úra­du bys­tri­ca.sk, ale sme rov­nop­ráv­ne pos­ta­ve­ní v inter­ne­to­vej hie­rar­chii.

Na vy­bra­nom po­čí­ta­či (server­i) nain­šta­lu­je­me poš­to­vý prog­ram MTA (pos­tfix) a vy­tvo­rí­me úč­ty pre na­šich uží­va­te­ľov. Mô­že­me pou­žiť aj prog­ra­my na do­ru­čo­va­nie (MDA) a na anti­ví­ru­so­vú kon­tro­lu (AV), kto­ré nas­ta­ví­me tak, aby spo­lup­ra­co­va­li s prog­ra­mom pos­tfix. Na­ko­niec nas­ta­ví­me klien­tske po­čí­ta­če na­šich uží­va­te­ľov a sme za vo­dou. Na­še MTA sa pos­ta­rá o to, aby od­chá­dza­jú­ca poš­ta bo­la okam­ži­te od­os­la­ná prí­jem­co­vi a nao­pak, ak sa z inter­ne­tu do­ru­čí poš­ta pre náš­ho pou­ží­va­te­ľa, bu­de mu okam­ži­te do­ru­če­ná do poš­to­vej schrán­ky. Tam si ju klient v nas­ta­ve­ných inter­va­loch vy­be­rie.

Dô­le­ži­tou ve­cou je, že náš poš­to­vý server je vo sve­te inter­ne­tu ve­rej­ne zná­my, te­da je­ho me­no a ad­re­sa IP je dos­tup­ná pre všet­kých účas­tní­kov inter­ne­tu! Z uve­de­ných cha­rak­te­ris­tík je zrej­mé, že ten­to va­riant je vhod­ný pre veľ­ké fir­my s veľ­kým poč­tom pou­ží­va­te­ľov. Dosť bo­lo teórie, na­bu­dú­ce za­čne­me sta­vať náš vlast­ný poš­to­vý server.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 4/2005



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter