Elektronická pošta

linux_pas Vo­ľa­ke­dy dáv­no sa do­ru­če­nie poš­ty do ob­ce či mes­ta ozna­mo­va­lo znel­kou za po­mo­ci trúb­ky (kto­rej sa ho­vo­rí aj poľ­ni­ca). A prá­ve pre­to sa tá­to trúb­ka sta­la sym­bo­lom poš­to­vých slu­žieb. No nie poš­to­vej trúb­ke, ale poš­te (zvlášť tej elek­tro­nic­kej) sa bu­de­me ve­no­vať ten­to­raz.

Poš­ta
Tí, čo vy­tvo­ri­li prin­cíp elek­tro­nic­kej poš­ty, bo­li veľ­mi múd­ri chla­pí­ci. Aby sa ne­mu­se­li na­má­hať, od­po­zo­ro­va­li kla­sic­kú poš­tu a tú len pre­vied­li do elek­tro­nic­kej po­do­by. Aby sme tej elek­tro­nic­kej po­do­be poš­ty dob­re po­ro­zu­me­li, vráť­me sa na chví­ľu ku kla­sic­kej poš­te.

Poš­to­vá po­vied­ka
Keď chce­la pa­ni Leon­ka z Ban­skej Bys­tri­ce ozná­miť svo­jej ka­ma­rát­ke Mar­git­ke zo Zvo­le­na ur­či­tú uda­losť, sad­la si k sto­lu a na­pí­sa­la list. Ten vlo­ži­la do obál­ky, na kto­rú na­pí­sa­la me­no a ad­re­su – pre jed­no­du­chosť iba struč­ne „Mar­git­ka zo Zvo­le­na“. Pri­vo­la­la svo­ju vnuč­ku Mir­ku, aby list za­nies­la na poš­tu. Mir­ka iš­la do mes­ta a tam od­ov­zda­la list poš­to­vé­mu úra­du v BB.

Poš­to­vý úrad­ník v BB prev­zal list, pre­čí­tal ad­re­su a Leon­kin list vlo­žil do vre­ca sme­ru­jú­ce­ho do Zvo­le­na. Po­tom úrad od­os­lal to­to vre­ce poš­to­vé­mu úra­du ZV vo Zvo­le­ne. Poš­to­vý úrad ZV vy­bral z vre­ca list a od­ov­zdal ho poš­to­vé­mu do­ru­čo­va­te­ľo­vi Ka­ro­lo­vi. Ten prez­rel obál­ku, či nie je po­ru­še­ná, skon­tro­lo­val, či neob­sa­hu­je nie­čo nev­hod­né, sa­dol na bi­cy­kel, pre­šiel po­lo­vi­cu Zvo­le­na a list vho­dil do poš­to­vej schrán­ky s me­nom Mar­git­ka. Mar­git­ki­na vnuč­ka Elen­ka po náv­ra­te zo ško­ly schrán­ku ot­vo­ri­la, list vy­bra­la a do­nies­la star­kej Mar­git­ke. To bo­lo ra­dos­ti, že si na nich Leon­ka spo­me­nu­la.

A te­raz skús­me ten­to prí­beh pre­pí­sať do mo­der­nej po­do­by.

Elek­tro­nic­ká poš­ta
Keď chce pa­ni Leon­ka z Ban­skej Bys­tri­ce ozná­miť svo­jej ka­ma­rát­ke Mar­git­ke zo Zvo­le­na ur­či­tú uda­losť, sad­ne si za svoj do­má­ci po­čí­tač a v prís­luš­nom prog­ra­me, kto­rý sa ozna­ču­je MUA – Mail User Agent – na­pí­še sprá­vu. Na­pí­še ad­re­su v tva­re mar­git­ka@zvo­len.sk, pred­met sprá­vy a na­ko­niec sám ob­sah. Jej poš­to­vý prog­ram MUA sprá­vu pre­vez­me a cez zria­de­né spo­je­nie poš­tu od­ov­zdá poš­to­vé­mu server­ov­ém­u prog­ra­mu BB, kto­rý sa ozna­ču­je MTA – Mail Tran­sfer Agent. Poš­to­vý prog­ram MTA BB si preš­tu­du­je ad­re­su prí­jem­cu, hlav­ne jej časť nap­ra­vo od za­vi­ná­ča (zvo­len.sk), a pre­poš­le ho iné­mu poš­to­vé­mu prog­ra­mu MTA ZV, kto­rý je prí­jem­com správ pre do­mé­nu @zvo­len.sk. Poš­to­vý prog­ram MTA ZV pre­be­rie zá­siel­ku, preš­tu­du­je si ad­re­su, ale naj­mä tú časť na­ľa­vo od za­vi­ná­ča (mar­git­ka) a buď ju sám do­ru­čí, ale­bo ju od­ov­zdá iné­mu prog­ra­mu, kto­rý sa ozna­ču­je MDA – Mail De­li­ve­ry Agent. Ten­to MDA pre­vez­me sprá­vu, vy­ko­ná rôz­ne filtrá­cie a pre­vier­ky a po­tom vlo­ží sprá­vu do prie­čin­ka s náz­vom mar­git­ka. Tam sprá­va ča­ká, až si ju vy­zdvih­ne prog­ram MUA na Mar­git­ki­nom do­má­com po­čí­ta­či, v kto­rom si sprá­vu Mar­git­ka pre­čí­ta.

Keď sa na to po­zrie­me pod­rob­nej­šie, vi­dí­me jas­nú ana­ló­giu so sve­tom kla­sic­kej poš­ty.

Poš­to­vé prog­ra­my
Poz­ri­me sa te­raz na jed­not­li­vé poš­to­vé prog­ra­my pod­rob­nej­šie.

MUA – Mail User Agent
Je prog­ram, v kto­rom sa sprá­vy tvo­ria a čí­ta­jú. Vô­bec ne­zá­le­ží, na akej plat­for­me ten­to prog­ram beží. Me­dzi naj­zná­mej­šie prog­ra­my ty­pu MUA v pros­tre­dí MS Win­dows pa­tria:

MS Out­look
MS Out­look Express
Net­sca­pe Na­vi­ga­tor
Ope­ra (mai­lo­vá časť)
Thun­der­Bird
a iné

V pros­tre­dí Li­nuxu sú to tie­to prog­ra­my:

Ope­ra for Li­nux (mai­lo­vá časť)
Thun­der­Bird
Kmail
Mutt
Pi­ne
Evo­lu­tion
a ve­ľa iných dob­rých prog­ra­mov

Te­raz sa poz­ri­me na ob­rá­zok č. 1.

linux_server19.jpg
Obr. 1

MUA ok­rem to­ho, že umož­ňu­je pí­sa­nie a čí­ta­nie správ vo viac či me­nej kom­for­tnom pros­tre­dí, má dve dô­le­ži­té úlo­hy. Pr­vou úlo­hou MUA je prev­ziať od od­osie­la­te­ľa sprá­vy text a ad­re­su prí­jem­cu, pri­dať zá­klad­nú hla­vič­ku a ce­lé to po­mo­cou nor­ma­li­zo­va­né­ho pro­to­ko­lu SMTP (Simp­le Mail Tran­sport Pro­to­col) od­ov­zdať prog­ra­mu MTA na od­os­la­nie ďa­lej. Dru­hou úlo­hou MUA je z pou­ží­va­te­ľo­vej elek­tro­nic­kej poš­to­vej schrán­ky za po­mo­ci pro­to­ko­lu PO­P3 (Post Of­fi­ce Pro­to­col ver.3) ale­bo IMAP (Inter­net Mes­sa­ge Ac­cess Pro­to­col) vy­zdvih­núť poš­to­vé sprá­vy a zob­ra­ziť ich na ob­ra­zov­ke po­čí­ta­ča. Ak sa vrá­ti­me k poš­to­vej po­vied­ke, MUA je vlas­tne Mir­ka ale­bo Elen­ka v elek­tro­nic­kej po­do­be.

MUA spra­vid­la beží na klien­tskom po­čí­ta­či pou­ží­va­te­ľa. Ako sme si po­ve­da­li, je jed­no, pod akou plat­for­mou a aký prog­ram MUA pou­ží­va­me, dô­le­ži­té je, aby dodr­žia­val do­hod­nu­té pro­to­ko­ly SMTP, PO­P3 ale­bo IMAP. Naj­čas­tej­šie to (eš­te stá­le) bý­va plat­for­ma MS Win­dows. MUA je spo­je­ný s poš­to­vým server­om cez zria­de­né pri­po­je­nie, nap­rík­lad cez vy­tá­ča­nú lin­ku po­mo­cou mo­de­mu, cez pev­nú lin­ku, mik­rovl­nu ale­bo sieť LAN. MUA mô­že byť od server­a vzdia­le­ný len nie­koľ­ko met­rov, ale aj ti­sí­ce ki­lo­met­rov. Nič to – dô­le­ži­té sú pro­to­ko­ly!

MTA – Mail Tran­sfer Agent
Na roz­diel od MUA MTA beží na niek­to­rom zo server­ov – u nás, sa­moz­rej­me, na Li­nuxe. Na tom­to li­nuxovom server­i sú zá­ro­veň vy­tvo­re­né poš­to­vé schrán­ky jed­not­li­vých pou­ží­va­te­ľov. Poš­to­vá schrán­ka je v pod­sta­te sú­bor (ale­bo ad­re­sár so sú­bor­mi), kde sa jed­not­li­vé sprá­vy uk­la­da­jú po do­ru­če­ní. MTA je prog­ram, kto­rý je zod­po­ved­ný za prep­ra­vu elek­tro­nic­kej poš­ty v rám­ci je­ho pô­sob­nos­ti. Pô­sob­nosť MTA je da­ná do­mé­nou, kto­rú spra­vu­je, napr. bys­tri­ca.sk. MTA má ako­by dve čas­ti – vy­sie­la­ciu a pri­jí­ma­ciu. Vy­sie­la­cia časť pre­be­rá poš­tu od MUA a preš­tu­du­je si ad­re­su do­mé­ny (nap­ra­vo od za­vi­ná­ča) prí­jem­cu poš­ty. Ak sa pra­vá časť ad­re­sy zho­du­je s vlas­tnou do­mé­nou (bys­tri­ca.sk) a ak sa me­no prí­jem­cu zho­du­je s náz­vom niek­to­rej poš­to­vej schrán­ky (napr. emil), sprá­vu pre­su­nie do tej­to poš­to­vej schrán­ky svoj­ho (lo­kál­ne­ho) pou­ží­va­te­ľa. Ak sa prí­jem­ca na­chá­dza mi­mo je­ho do­mé­ny, vy­sie­la­cia časť MTA po­mo­cou služ­by DNS zis­tí, kto je zod­po­ved­ný za prí­jem poš­ty pre do­mé­nu prí­jem­cu (napr. zvo­len.sk). Keď to zis­tí, po­mo­cou pro­to­ko­lu SMTP od­oš­le poš­tu da­né­mu MTA (pre do­mé­nu zvo­len.sk).

Pri­jí­ma­cia časť MTA pre­be­rá poš­tu od iných MTA. Preš­tu­du­je si ad­re­su prí­jem­cu, hlav­ne jej časť pred za­vi­ná­čom. Ak náj­de oko­lo se­ba poš­to­vú schrán­ku s rov­na­kým me­nom (v na­šom prí­pa­de „mar­git­ka“), poš­tu ulo­ží do tej­to schrán­ky. Ak ne­náj­de schrán­ku da­né­ho me­na, pod­ľa dop­re­du sta­no­ve­ných pra­vi­diel vy­ko­ná prís­luš­nú ope­rá­ciu s poš­tou (za­ho­dí ju ale­bo ju vrá­ti, prí­pad­ne pre­poš­le iné­mu pou­ží­va­te­ľo­vi). V zmys­le poš­to­vej po­vied­ky je MTA v pod­sta­te poš­to­vý úrad BB a ZV v elek­tro­nic­kej po­do­be. Me­dzi naj­zná­mej­šie MTA pa­tria prog­ra­my sen­dmail, qmail a pos­tfix.

Sen­dmail je veľ­mi ro­bust­ný prog­ram, kto­rý do Li­nuxu pri­šiel zo sve­ta Unixu. Je­ho kon­fi­gu­rá­cia je po­mer­ne zlo­ži­tá a tra­du­je sa o ňom, že sa kon­fi­gu­ru­je iba raz. Nie pre­to, že by to sta­či­lo, ale pre­to, že po kon­fi­gu­rá­cii sen­dmai­lu skon­čil správ­ca poš­to­vé­ho server­a v blá­zin­ci. Qmail a pos­tfix sú pod­stat­ne jed­no­duch­šie na kon­fi­gu­rá­ciu a pri­tom do­sa­hu­jú po­rov­na­teľ­né, ak nie aj lep­šie kva­li­ty ako sen­dmail. (My sa bu­de­me v na­šom se­riá­li ve­no­vať pos­tfixu.) Jed­not­li­vé MTA ko­mu­ni­ku­jú me­dzi se­bou zá­sad­ne pro­to­ko­lom SMTP (ale­bo nov­ším ESMTP).

MDA – Mail De­li­ve­ry Agent
Mô­že sa stať, že na ces­te me­dzi MTA a poš­to­vou schrán­kou prí­jem­cu na pri­jí­ma­cej stra­ne le­ží eš­te MDA (poz­ri poš­to­vý server zvo­len.sk na ob­ráz­ku č. 1) . Je­ho úlo­hou je vy­ko­nať s pri­ja­tou poš­tou ur­či­té ope­rá­cie, nap­rík­lad skon­tro­lo­vať na prí­tom­nosť ví­ru­sov, od­ha­liť spam (spam = ne­vy­žia­da­ná, ob­ťa­žu­jú­ca poš­ta) ale­bo ap­li­ko­vať ce­lý rad rôz­nych filtrov, pres­me­ro­vať do inej schrán­ky, pre­pos­lať na mo­bil­ný te­le­fón či vy­tvo­riť auto­ma­tic­kú od­po­veď o do­ru­če­ní. Po vy­ko­na­ní svo­jej úlo­hy MDA do­ru­čí sprá­vu pria­mo do poš­to­vej schrán­ky prí­jem­cu. Asi naj­zná­mej­ší a naj­pou­ží­va­nej­ší MDA je prog­ram proc­mail. Prí­tom­nosť MDA v sys­té­me však ne­mu­sí byť ne­vyh­nut­nosť a zá­vi­sí od os­tat­ných okol­nos­tí, či chce­me eš­te poš­tu spra­cú­vať ale­bo nie. Nap­rík­lad v poš­to­vom server­i bys­tri­ca.sk na obr. č. 1 sa o do­ru­čo­va­nie poš­ty do lo­kál­nych poš­to­vých schrá­nok pos­ta­rá pria­mo MTA. Z ana­ló­gie s po­vied­kou už vie­me, že MDA je ta­ký elek­tro­nic­ký poš­to­vý do­ru­čo­va­teľ Ka­rol a pres­kú­ma­nie obál­ky sú ap­li­ko­va­né filtre a pra­vid­lá.

Prí­jem poš­ty
Po­ve­da­li sme si, že po do­ru­če­ní (de­li­ve­ry = do­ru­če­nie) do poš­to­vej schrán­ky pou­ží­va­te­ľa tre­ba tú­to poš­tu eš­te zo server­a vy­zdvih­núť a pre­niesť do MUA na pre­čí­ta­nie. Na vy­zdvih­nu­tie poš­ty slú­žia dva pro­to­ko­ly – PO­P3 a IMAP.

PO­P3
PO­P3 je tre­tia ver­zia Post Of­fi­ce Pro­to­co­lu. Je to jed­nos­mer­ný pro­to­kol a slú­ži iba na je­di­ný účel – vy­zdvih­nu­tie poš­ty zo schrán­ky na server­i a jej pre­nos do lo­kál­ne­ho po­čí­ta­ča pou­ží­va­te­ľa. MUA sa po­mo­cou pro­to­ko­lu PO­P3 skon­tak­tu­je s poš­to­vým server­om, kde sú ulo­že­né schrán­ky jed­not­li­vých pou­ží­va­te­ľov. Po ove­re­ní me­nom a hes­lom sa poš­ta v schrán­ke vy­zdvih­ne. Pro­to­kol PO­P3 mô­že byť nas­ta­ve­ný tak, aby po pre­no­se správ bo­la poš­to­vá schrán­ka vy­práz­dne­ná. Všet­ky sprá­vy sa te­raz na­chá­dza­jú v lo­kál­nom po­čí­ta­či. Pro­to­kol PO­P3 však mô­že byť nas­ta­ve­ný aj tak, aby poš­to­vú schrán­ku po pre­no­se ne­vyp­ráz­dňo­val, ale sprá­vy za­ne­chal po ur­či­tý čas ale­bo nas­tá­lo v schrán­ke. Po­ne­cha­né sprá­vy dos­ta­nú príz­nak, že už bo­li raz pre­ne­se­né, a tak sa nes­ta­ne, že by sa pri no­vom prih­lá­se­ní z to­ho is­té­ho MUA stiah­li eš­te raz.

Bo­hu­žiaľ, tá­to voľ­ba veľ­mi za­ťa­žu­je poš­to­vé server­y, le­bo pri veľ­kom poč­te spra­vo­va­ných poš­to­vých úč­tov do­chá­dza veľ­mi rých­lo k za­pl­ne­niu dis­kov server­a (a pre­to ich auto­ma­tic­ky po ne­ja­kom ča­se ma­že server sám). Pre­to tre­ba pou­ži­tie tej­to voľ­by zvá­žiť. Na pou­ží­va­nie pro­to­ko­lu PO­P3­je ne­vyh­nut­né, aby sa na poš­to­vom server­i na­chá­dza­li schrán­ky v prís­luš­nom for­má­te. To­mu­to for­má­tu sa ho­vo­rie­va mail­box. Je to v pod­sta­te je­den sú­bor, kto­rý sa na­chá­dza spra­vid­la v ad­re­sá­ri /var/spool/mail/ a je­ho me­no je iden­tic­ké s me­nom pou­ží­va­te­ľa. Pre Mar­git­ku to te­da bu­de sú­bor /var/spool/mail/mar­git­ka.

Všet­ky sprá­vy sa uk­la­da­jú do toh­to je­di­né­ho sú­bo­ru, a to vrá­ta­ne príl­oh. Tak­že ak Leon­ka poš­le Mar­git­ke fot­ky svo­jich vnú­čat, je­di­nou sprá­vou mô­že ten­to sú­bor na­rásť o de­siat­ky me­ga­baj­tov. K mail­boxu mož­no pris­tu­po­vať nie­len z klien­tske­ho po­čí­ta­ča, kde má­me da­ným spô­so­bom nas­ta­ve­ný MUA, ale aj z iných po­čí­ta­čov, nap­rík­lad v kan­ce­lá­rii, kde si tam nain­šta­lo­va­ný MUA nas­ta­ví­me. Mu­sí­me si však uve­do­miť, že si mô­že­me pre­čí­tať iba no­vo doš­lé sprá­vy, a ak tie stiah­ne­me do po­čí­ta­ča v kan­ce­lá­rii, do­ma ich už neu­vi­dí­me. Ta­kis­to sa ne­mô­že­me vra­cať k star­ším sprá­vam, le­bo jed­ny sú stiah­nu­té do kan­ce­lár­ske­ho a dru­hé do do­má­ce­ho po­čí­ta­ča. (Len tak na ok­raj, aj to­to sa dá obísť. Ale o tom ino­ke­dy...) Aby sa tie­to ne­dos­tat­ky as­poň tro­chu eli­mi­no­va­li, bo­la vy­tvo­re­ná no­vá služ­ba Web­Mail. Tá umož­ňu­je, aby sme sprá­vy na poš­to­vom server­i moh­li čí­tať kde­koľ­vek, ho­ci aj po­mo­cou inter­ne­tu. Stá­le tu však hro­zí ri­zi­ko, že ak raz tie­to sprá­vy stiah­ne­me po­mo­cou PO­P3, cez Web­Mail uvi­dí­me iba no­vo pri­chá­dza­jú­ce sprá­vy.

IMAP
IMAP (dnes vo ver­zii 4) je do­ko­na­lej­šia ob­do­ba pro­to­ko­lu PO­P3. Zá­klad­ný roz­diel je ten, že všet­ky sprá­vy zos­tá­va­jú v schrán­ke pou­ží­va­te­ľa na server­i – te­da do klien­tske­ho po­čí­ta­ča sa nep­re­ná­ša­jú! Pou­ží­va­teľ mô­že tie­to sprá­vy trie­diť, pre­ze­rať ale­bo ma­zať bez to­ho, aby k se­be pre­ná­šal me­ga­baj­ty dát. Je to vý­hod­né zvlášť pri spo­je­ní cez po­ma­lé lin­ky, keď si mô­že­me pre­čí­tať ob­sah sprá­vy bez to­ho, aby sme k se­be ťa­ha­li aj nie­koľ­ko­me­ga­baj­to­vú príl­ohu.

Naj­väč­šou pred­nos­ťou pro­to­ko­lu IMAP je, že pou­ží­va­teľ mô­že pris­tu­po­vať k svo­jej poš­te z rôz­nych miest na sve­te a VŽDY bu­de mať k dis­po­zí­cii rov­na­ké sprá­vy, no­vé aj sta­ré, kto­ré už čí­tal. Aby sme moh­li pou­ží­vať IMAP, mu­sí­me poš­to­vé­mu server­u po­ve­dať, aby schrán­ky vy­tvá­ral vo for­má­te pre ten­to pro­to­kol. To­mu­to for­má­tu sa ho­vo­rí mail­dir a sprá­vy sa uk­la­da­jú ako jed­not­li­vé sú­bo­ry do jed­not­li­vých ad­re­sá­rov. Čo sprá­va, to sú­bor a ad­re­sár. Ok­rem tej­to pred­nos­ti však IMAP tr­pí veľ­kým prob­lé­mom. Keď­že sa sprá­vy ne­chá­va­jú na server­i a ne­mož­no ich ma­zať, poš­to­vý server mu­sí mať dos­ta­toč­nú dis­ko­vú ka­pa­ci­tu.

A je tu eš­te je­den há­čik – nie všet­ky klien­tske MUA ve­dia s mail­di­rom spo­lup­ra­co­vať! Pre­to si pri tvor­be poš­to­vé­ho server­a tre­ba všet­ko dob­re zvá­žiť a správ­ne sa roz­hod­núť, aký pro­to­kol pou­ži­je­me. Le­bo po­tom už nie je ces­ty späť (ale­bo to as­poň nie je vô­bec jed­no­du­ché). My si v na­šom se­riá­li uká­že­me všet­ky tri mož­nos­ti – PO­P3, IMAP aj Web­Mail.

Bez­peč­nosť
Ce­lý pro­ces pre­no­su poš­ty je v pod­sta­te ne­za­bez­pe­če­ný. Poš­ta sa pre­ná­ša ako pros­tý (plain = čis­tý) text. Po­ten­ciál­ny útoč­ník mô­že sprá­vu za­chy­tiť a pre­čí­tať. Pre­to nas­ta­la pot­re­ba, aby sa sprá­vy po ces­te šif­ro­va­li. Pre­nos PO­P3 a IMAP mož­no vy­ko­nať po šif­ro­va­nom ka­ná­li (PO­P3 over SSL) ale­bo pou­ži­je­me SSH. Ta­kis­to pro­to­kol SMTP mô­že­me vy­ko­nať cez SSL/TSL. PO­P3 auten­ti­zá­ciu mô­že­me nah­ra­diť auten­ti­zá­ciou APOP, RPOP, KPOP ale­bo inou. Všet­ky tie­to me­tó­dy vy­ža­du­jú pod­po­ru tak na stra­ne klien­ta, ako aj server­a. Uni­ver­zál­nou me­tó­dou ochra­ny správ a (dát všeo­bec­ne) je šif­ro­va­nie asy­met­ric­kou šif­rou. Naj­pou­ží­va­nej­ším rie­še­ním toh­to dru­hu je PGP. My si niek­to­ré zo spo­mí­na­ných me­tód pos­tup­ne uká­že­me.

Va­rian­ty elek­tro­nic­kej poš­ty
Tak ako sa­mo ľud­ské by­tie ani poš­to­vé spo­je­nie a elek­tro­nic­ká ko­mu­ni­ká­cia nie je jed­noz­nač­ná. Exis­tu­je nie­koľ­ko va­rian­tov elek­tro­nic­kej poš­ty. Tie­to va­rian­ty vy­chá­dza­jú z po­trieb ľu­dí, fi­riem a or­ga­ni­zá­cií, ko­mu­ni­ku­jú­cich po­mo­cou elek­tro­nic­kej poš­ty. Opí­sa­ný prin­cíp elek­tro­nic­kej poš­ty je akým­si zá­kla­dom jed­not­li­vých va­rian­tov. Na­bu­dú­ce vy­svet­lí­me naj­pou­ží­va­nej­šie va­rian­ty a po­tom si to všet­ko vy­skú­ša­me na prak­tic­kých prík­la­doch.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 3/2005



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter