Príprava hardvéru pracovnej stanice

linux_pas V pre­doš­lej čas­ti sme troc­hu me­di­to­va­li na tým, či je prec­hod z pros­tre­dia MS Win­dows na Li­nux bo­lest­ný ale­bo nie. Jed­ným zo zá­ve­rov je, že naj­dô­le­ži­tej­šou po­dmien­kou je uro­biť riad­nu ana­lý­zu prec­ho­du, a to sme­rom od po­uží­va­ných ap­li­ká­cií cez dá­ta vy­tvo­re­né už v mi­nu­los­ti až po chuť ob­slu­hy nau­čiť sa nie­čo no­vé. Te­raz sa za­me­ria­me na ten­to prec­hod z iné­ho uh­la po­hľa­du. Po­vie­me si nie­čo o tom, ako tre­ba prip­ra­viť po­čí­ta­če a sieť na prec­hod na Li­nux. Mož­no to bu­de nie­ko­mu pri­pa­dať ako zby­toč­ná úva­ha, ale prax po­tvr­dzu­je, že ve­ľa za­čia­toč­ní­kov v Li­nuxe bý­va z toh­to ope­rač­né­ho sys­té­mu skla­ma­ných, le­bo nespl­nil ur­či­té ich oča­ká­va­nia. A pri­tom sta­či­lo ve­dieť is­té zá­sa­dy, aby to fun­go­va­lo na na­šu spo­koj­nosť.

Roz­de­le­nie príp­rav
Aby sme to ma­li za­se tak troc­hu za­ška­tuľ­ko­va­né, vy­tvo­rí­me si ur­či­té roz­de­le­nie tej­to te­ma­ti­ky na nie­koľ­ko ob­las­tí.

Príp­ra­va tec­hni­ky pri prec­ho­de na Li­nux po­zos­tá­va:
z príp­ra­vy pra­cov­nej sta­ni­ce
z príp­ra­vy sie­te a sie­ťo­vých pr­vkov

Príp­ra­va pra­cov­nej sta­ni­ce po­zos­tá­va:
z príp­ra­vy har­dvé­ru
z in­šta­lá­cie a po­in­šta­lač­ných úp­rav sof­tvé­ru

Príp­ra­va har­dvé­ru pra­cov­nej sta­ni­ce pre Li­nux ako des­ktop
A prá­ve na tom­to bo­de zly­há­va­jú bu­dú­ci adep­ti li­nuxové­ho sve­ta. V ob­rov­skom zá­pa­le po­uží­vať ale­bo len vy­skú­šať Li­nux vez­mú pr­vý po­čí­tač, kto­rý je po­ru­ke. Naj­čas­tej­šie to je ten, na kto­rom do­te­raz pra­co­va­li v pros­tre­dí MS Win­dows. Je­ho kon­fi­gu­rá­ciu nec­ha­jú nez­me­ne­nú, maximál­ne pri­da­jú ale­bo vy­me­nia pev­ný disk, aby nep­riš­li o pô­vod­né dá­ta a prog­ra­my. Nain­šta­lu­jú Li­nux, spus­tia gra­fic­ké pros­tre­die a ... a nas­ta­ne ob­rov­ské skla­ma­nie. Sys­tém sa vle­čie, led­va-led­va sa ot­vá­ra­jú ok­ná, všet­ko tr­vá nep­ri­me­ra­ne dl­ho v po­rov­na­ní s ope­rač­ným sys­té­mom MS Win­dows. (Aj keď to ako li­nuxový ča­ro­dej­ník dru­hej ka­te­gó­rie ne­rád priz­ná­vam, je to nao­zaj tak. Li­nux ako des­ktop je sku­toč­ne ná­roč­nej­ší na har­dvér ako iné – neu­nixové – ope­rač­né sys­té­my. Ľudo­vo to­mu ho­vo­rí­me, že je har­dvé­ro­vo ne­naž­ra­nej­ší.) Pre­čo je to tak, to vy­plý­va z po­dsta­ty gra­fic­ké­ho re­ži­mu Li­nuxu. Aby sme to dob­re po­cho­pi­li, v struč­nos­ti opí­še­me prin­cíp gra­fic­ké­ho roz­hra­nia v Li­nuxe.

Gra­fic­ké roz­hra­nie v Li­nuxe
V pred­chád­za­jú­cich čas­tiach se­riá­lu, ale aj v se­riá­li Za­čí­na­me s Li­nuxom sme si po­ve­da­li, že po­dsta­tou gra­fic­ké­ho pros­tre­dia Li­nuxu je sys­tém X Win­dow. Sys­tém X Win­dow nie je sú­čas­ťou jad­ra, ale je to sa­mos­tat­ne sto­ja­ci prog­ram, kto­rý de­fi­nu­je spô­so­by, akým mô­žu ap­li­ká­cie ko­mu­ni­ko­vať s har­dvé­rom. To, ako bu­dú ok­ná vy­ze­rať, ur­ču­je správ­ca okien – win­dow ma­na­ger. Nech má­me je­den hlav­ný po­čí­tač, na kto­rom beží Li­nux, a dru­hý po­čí­tač, kto­rý naz­ve­me ter­mi­nál. Ter­mi­nál je po­čí­tač, kto­rý má ob­ra­zov­ku, klá­ves­ni­cu a myš a pri kto­rom se­dí po­uží­va­teľ (obr. č. 1).

obr1.jpg Obr. 1

Po­uží­va­teľ pra­cu­je s prog­ra­mom, kto­rý v sku­toč­nos­ti beží na hlav­nom po­čí­ta­či, ale je­ho vstu­py a vý­stu­py po­chád­za­jú prá­ve od ter­mi­ná­lu a na ter­mi­nál. Iný­mi slo­va­mi, prog­ram beží v pa­mä­ti hlav­né­ho po­čí­ta­ča, ale zob­ra­zu­je sa na ob­ra­zov­ke ter­mi­ná­lu. Eš­te iný­mi slo­va­mi – všet­ky vý­poč­to­vé úko­ny prog­ra­mu pre­bie­ha­jú v pa­mä­ti a na pro­ce­so­re hlav­né­ho po­čí­ta­ča. Vstu­py do toh­to prog­ra­mu (z klá­ves­ni­ce a po­hyb my­ši) sa be­rú z ter­mi­ná­lu, gra­fic­ké vý­stu­py sa po­sie­la­jú na ob­ra­zov­ku ter­mi­ná­lu. Mô­že­me po­ve­dať, že po ko­mu­ni­kač­nom ka­ná­li, kto­rý spá­ja hlav­ný po­čí­tač s ter­mi­ná­lom, pre­bie­ha­jú sig­ná­ly z klá­ves­ni­ce a my­ši a opač­ným sme­rom po­ky­ny na vy­kres­ľo­va­nie ob­ra­zov­ky. Ap­li­ká­cii, bež­iacej na hlav­nom po­čí­ta­či ho­vo­rí­me X-klient. A keď­že k ter­mi­ná­lu je pri­po­je­ný po­ža­do­va­ný har­dvér a na spo­lup­rá­cu s ním je ur­če­ný sys­tém X Win­dow, na ter­mi­ná­li mu­sí byť nain­šta­lo­va­ný tzv. X-server.

Tak si to zhr­nie­me: Ap­li­ká­cia (bež­iaca na hlav­nom po­čí­ta­či, na­pí­sa­ná pre X), vy­uží­va služ­by X-server­a, kto­rý beží na ter­mi­ná­li. Server pre­be­rá dá­ta zo vstup­ných pe­ri­fé­rií a od­ov­zdá­va ich prog­ra­mu – ap­li­ká­cii. Nao­pak, na po­vel ap­li­ká­cie kres­lí X-server na ob­ra­zov­ku ter­mi­ná­lu to, čo prog­ram po­ža­du­je. Do to­ho eš­te za­sa­hu­je správ­ca okien, kto­rý je pri X-server­i a ov­plyv­ňu­je sprá­va­nie sa ce­lé­ho gra­fic­ké­ho sys­té­mu.

Ter­mi­ná­lom mô­že byť bež­ný po­čí­tač, kde je nain­šta­lo­va­ný prís­luš­ný ope­rač­ný sys­tém a na ňom prog­ram X-server. Mô­že to byť Li­nux s prog­ra­mom XFree86 ale­bo aj po­čí­tač s MS Win­dows a v ňom nain­šta­lo­va­ný prís­luš­ný X-server pre tú­to plat­for­mu. Bo­hu­žiaľ, na roz­diel od Li­nuxu sú všet­ky ta­ké­to prog­ra­my pre MS Win­dows ko­mer­čné. Je tu eš­te tre­tia mož­nosť, a to nao­zaj­stné X-ter­mi­ná­ly. To sú za­ria­de­nia, kde X-server je im­ple­men­to­va­ný v har­dvé­ri. Ta­ké­to ter­mi­ná­ly sú však iba jed­noú­če­lo­vé za­ria­de­nia a sú po­mer­ne dra­hé. Nie­ke­dy sa im ľu­do­vo ho­vo­rí aj gra­fic­ká sta­ni­ca.

A te­raz to naj­dô­le­ži­tej­šie:
X-server a X-klient mô­že byť na jed­nom stro­ji, te­da v jed­nom je­di­nom fy­zic­kom po­čí­ta­či. To je prá­ve vte­dy, keď Li­nux po­uží­va­me ako des­ktop.

V ope­rač­nom sys­té­me MS Win­dows je to troc­hu jed­no­duc­hšie. Všet­ko je sús­tre­de­né do jed­né­ho in­teg­ro­va­né­ho a zá­ro­veň neod­de­li­teľ­né­ho cel­ku, le­bo sys­tém MS Win­dows je sta­va­ný len a len na prá­cu v gra­fic­kom pros­tre­dí – a to len na jed­nom po­čí­ta­či.
Aké sú te­da po­žia­dav­ky na har­dvér?
Ak bu­de­me pre­vád­zko­vať Li­nux ako des­ktop na jed­nom po­čí­ta­či, ako vhod­ná zos­ta­va na so­líd­nu prá­cu sa od­po­rú­ča:
pro­ce­sor oko­lo 1 GB a vy­ššie
pa­mäť RAM mi­ni­mál­ne 256 MB
dob­rá gra­fic­ká kar­ta

Na tej­to kon­fi­gu­rá­cii sa Li­nux už ne­pov­le­čie, ok­ná sa bu­dú ot­vá­rať dos­ta­toč­ne rých­lo. Mož­no si po­vie­te, pre­čo to v tom Li­nuxe tak hlú­po vy­mys­le­li. Ale čo sa na pr­vý po­hľad zdá ako hen­di­kep, mô­že byť zá­ro­veň aj ob­rov­skou vý­ho­dou. Mu­sí­me si uve­do­miť, že Li­nux tak ako všet­ky unixové sys­té­my je sta­va­ný na prá­cu v sie­ti. Prá­ve na sie­ťo­vú prá­cu bo­li vy­mys­le­né X-server­y a X-klien­ti, kaž­dé vo fy­zic­ky inom – od­de­le­nom – za­ria­de­ní. To­mu aj zod­po­ve­dá ob­rá­zok č. 1.

V praxi sa tým­to sys­té­mom spá­ja ter­mín ten­ký klient. Je­ho vý­ho­dou je, že sta­čí je­den sil­ný hlav­ný po­čí­tač a k ne­mu pri­po­je­né po­dstat­ne slab­šie po­čí­ta­če v ro­le ter­mi­ná­lov. Tie do­kon­ca ne­mu­sia mať ani pev­ný disk, ba ani dis­ke­to­vú mec­ha­ni­ku, vy­sta­čí­me si so sie­ťo­vou kar­tou. Dnes sa me­tó­da ten­ké­ho klien­ta veľ­mi up­lat­ňu­je a my sa ňou bu­de­me v blíz­kej bu­dúc­nos­ti za­obe­rať aj prak­tic­ky. Ak chce­me pre­vád­zko­vať Li­nux ako des­ktop me­tó­dou ten­ké­ho klien­ta, ako vhod­ná zos­ta­va sa od­po­rú­ča:

Hlav­ný po­čí­tač:
pro­ce­sor 1 GB a viac
pa­mäť RAM mi­ni­mál­ne 512 MB (pre 10 klien­tov) + 20 MB na kaž­dé­ho ďal­šie­ho klien­ta
štan­dar­dná gra­fic­ká kar­ta

Klient:
pro­ce­sor oko­lo 133 MB Pen­tium I (ale­bo ek­vi­va­lent­ný) ale­bo as­poň i486DX100
pa­mäť RAM od 20 MB vy­ššie
dob­rá gra­fic­ká kar­ta

In­šta­lá­cia a po­in­šta­lač­né úp­ra­vy sof­tvé­ru
Dru­hou naj­väč­šou chy­bou, kto­rú li­nuxový no­vá­čik uro­bí, je nev­hod­ná for­ma in­šta­lá­cie sof­tvé­ru. Za­čí­na sa to už pri in­šta­lá­cii ope­rač­né­ho sys­té­mu Li­nux. Sko­ro kaž­dý no­vá­čik zvo­lí úpl­nú in­šta­lá­ciu. Vte­dy sa nain­šta­lu­je všet­ko, čo sa nac­hád­za v da­nej dis­tri­bú­cii. To by ani tak ne­bo­lo na ško­du ve­ci, aj keď to zby­toč­ne za­be­rie mies­to na pev­nom dis­ku. Ove­ľa väč­ší prob­lém je, že sa spra­vid­la pri úpl­nej in­šta­lá­cii ak­ti­vu­jú všet­ky dos­tup­né služ­by v sys­té­me. No­vá­čik eš­te ne­vie od­had­núť, kto­rú služ­bu na čo po­uží­vať, a tak po­tvr­dí všet­ky. Vte­dy sa spus­tia služ­by, kto­ré sú­vi­sia s úlo­ha­mi server­a, nie des­kto­pu! A tie­to služ­by zby­toč­ne za­be­ra­jú sys­té­mo­vé pros­tried­ky a spô­so­bu­jú, že sa gra­fic­ké ap­li­ká­cie spúš­ťa­jú veľ­mi po­ma­ly.

Pre­to si za­pa­mä­taj­me:
Ak chce­me po­čí­tač po­uží­vať ako des­ktop, in­šta­luj­me ope­rač­ný sys­tém ako des­ktop. Väč­ši­na li­nuxových dis­tri­bú­cií tú­to voľ­bu pri in­šta­lá­cii má!

Pri úpl­nej (full) in­šta­lá­cii sa ok­rem slu­žieb zá­ro­veň in­šta­lu­jú a ak­ti­vu­jú aj rôz­ne ov­lá­da­če (dri­ve­ry) na za­ria­de­nia, kto­ré v des­kto­pe ne­bu­de­me po­uží­vať, napr. infra­port, USB, rôz­ne mec­ha­ni­ky SCSI, pa­ra­lel­ný po­rt a po­dob­ne. Keď­že ako za­čia­toč­ní­ci ne­vie­me, čo na čo slú­ži, ne­vie­me tie­to ov­lá­da­če deak­ti­vo­vať. Je zrej­mé, že sú to ďal­ší zlo­de­ji sys­té­mo­vých pros­tried­kov. Po­dob­ne je to aj s in­šta­lá­ciou po­uží­va­teľ­ské­ho sof­tvé­ru. Nie vždy tre­ba in­šta­lo­vať niek­to­rý prog­ram v úpl­nej vý­ba­ve. Ak sme si is­tí, že nik­dy ne­pou­ži­je­me niek­to­rú fun­kciu da­né­ho prog­ra­mu, nein­šta­luj­me ju. Prog­ram po­tom bu­de na­bie­hať rých­lej­šie a aj prá­ca s ním bu­de prí­jem­nej­šia.

Tre­ba po­ve­dať, že rých­losť des­kto­pu naj­viac ov­plyv­ňu­je rých­losť win­dow ma­na­ge­ra – správ­cu okien. Naj­zná­mej­šie pros­tre­dia KDE a Gno­me sú veľ­ké, ne­naž­ra­né ko­lo­sy. Exis­tu­jú aj men­ší správ­co­via, kto­rí sú po­dstat­ne rých­lej­ší a spl­nia ten is­tý účel. Vy­skú­šaj­me fvwm, fvwm95 (kto­rý sa sko­ro neod­lí­ši­teľ­ne po­do­bá na MS Win­dows 95), WM2/WMX, Af­ter­Step, AmiWM, Win­dowMa­ker, IceWM, Sawfish ale­bo Blac­kbox. Už po­ču­jem va­še opo­no­va­nie: Ako te­da má za­čia­toč­ník, kto­rý je rád, že vô­bec Li­nux spus­til, vy­la­diť sys­tém do op­ti­mál­nych po­dmie­nok? Rie­še­nie je po­mer­ne jed­no­duc­hé! Tre­ba zvo­liť ta­kú dis­tri­bú­ciu Li­nuxu, kto­rá je ši­tá pres­ne na mie­ru pre úlo­hy des­kto­pu. Bo­hu­žiaľ, prax po­tvr­dzu­je, že to nie sú dob­re zná­me veľ­ké dis­tri­bú­cie, ako je Red Hat, Fe­do­ra, Su­SE, Man­dra­ke a po­dob­ne. Nie­že­by sa ne­da­li pre­vád­zko­vať ako des­ktop – bo­žec­hráň – to som ne­po­ve­dal. Ale sú to skôr server­ov­é dis­tri­bú­cie. Na des­ktop sa ho­dia men­šie „dis­trá“, ako je De­bian, Slax, Gen­too a po­dob­ne. Tie­to dis­tri­bú­cie ma­jú veľ­mi dob­re zvlád­nu­tú de­tek­ciu har­dvé­ru a sú veľ­mi dob­re in­šta­lo­va­teľ­né aj pre me­nej zna­lé­ho li­nuxové­ho za­čia­toč­ní­ka. Na inter­ne­te exis­tu­je veľ­ké množ­stvo ta­kýc­hto ma­lých dis­tri­bú­cií, kto­ré ob­sa­hu­jú men­šie win­dow ma­na­ge­ry, od­ľah­če­né ap­li­ká­cie a sú us­pô­so­be­né tak, aby sviž­ne bež­ali aj na slab­šom har­dvé­ri.

Príp­ra­va sie­te a sie­ťo­vých pr­vkov
Mož­no si po­vie­te, aký­že vplyv mô­že mať prec­hod k Li­nuxu na po­čí­ta­čo­vú sieť? Nes­mie­me za­bud­núť, že sieť a jej ak­tív­ne pr­vky sú tiež „ži­vým“ or­ga­niz­mom. Mno­ho z nich po­uží­va rôz­ne kon­fi­gu­rač­né nás­tro­je a niek­to­ré z nich fun­gu­jú iba pod ope­rač­ným sys­té­mom MS Win­dows. Naš­ťas­tie dnes sa už väč­ši­na ak­tív­nych pr­vkov sie­te kon­fi­gu­ru­je po­mo­cou inter­ne­to­vých nás­tro­jov, naj­čas­tej­šie webo­vých preh­lia­da­čov. Tak­že pr­vok s tým­to nás­tro­jom sme schop­ní ov­lá­dať aj z Li­nuxu. V prí­pa­de, že bu­de­me chcieť vy­uží­vať ten­kých klien­tov, je vhod­né po­uží­vať rých­lu sieť, keď­že bu­de jed­ným sme­rom pre­ná­šať po­ky­ny z klá­ves­ni­ce a my­ši a opač­ným sme­rom vy­kres­ľo­va­nie ob­ra­zov­ky. Čím viac ten­kých klien­tov bu­de v sie­ti, tým väč­šiu ka­pa­ci­tu sie­te bu­de­me po­tre­bo­vať. Dnes bež­ne bu­do­va­ná sieť s rých­los­ťou 100 Mb/s dos­ta­toč­ne vy­ho­vu­je pre prib­liž­ne 50 ten­kých klien­tov.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 9/2004



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter