Letné intermezzo

linux_pas Pred­pok­la­dám, že le­ží­te niek­de pri vo­de, nád­her­ne re­laxuje­te a hla­vič­ka nec­hce pri­jí­mať veľ­mi ná­roč­né in­for­má­cie. Pre­to ten­to­raz té­mu troc­hu od­ľah­čí­me – to však nez­na­me­ná, že by ma­la byť me­nej hod­not­ná a ne­zau­jí­ma­vá. In­špi­ro­va­la ma k nej jed­na veľ­mi za­ují­ma­vá otáz­ka: Ako prejsť na Li­nux z pros­tre­dia MS DOS/Win­dows? Na pr­vý po­hľad po­mer­ne jed­no­duc­há od­po­veď „Všet­ko náj­deš v mo­jich člán­koch o Li­nuxe“ vy­ús­ti­la do de­ba­ty, kde mi do­tyč­ný pán klá­dol znač­né množ­stvo zlo­ži­tej­ších a zlo­ži­tej­ších otá­zok, a tak som dos­pel k zá­ve­ru, že tá­to té­ma si za­slu­hu­je po­drob­nej­šie roz­pra­co­va­nie. A to­mu sa te­raz bu­de­me ve­no­vať.

Je prec­hod na Li­nux z pros­tre­dia MS DOS/Win­dows bo­les­ti­vý?
Kto ča­ká, že tu náj­de jed­nos­lov­nú od­po­veď ty­pu áno – nie, bu­de skla­ma­ný. Od­po­veď je to­tiž zá­vis­lá od via­ce­rých okol­nos­tí.
Prec­hod na Li­nux mož­no roz­de­liť na tri po­hľa­dy:
prec­hod na ope­rač­ný sys­tém Li­nux
prec­hod na iné ap­li­ká­cie
pre­nos už vy­tvo­re­ných do­ku­men­tov, úda­jov a sú­bo­rov

Prec­hod na ope­rač­ný sys­tém Li­nux
Bez to­ho, aby som vy­vo­lá­val ne­ko­neč­nú po­le­mi­ku, či je Li­nux zlo­ži­tý, ale­bo nie, tvr­dím, že po­dsta­tou prec­ho­du na ope­rač­ný sys­tém Li­nux je zrej­me je­ho ce­na a dos­tup­nosť. Už po­ču­jem kri­tic­ké hla­sy, že nie kaž­dý do­ká­že správ­ne nain­šta­lo­vať a nas­ta­viť Li­nux. To je prav­da, rov­na­ko ako aj to, že nie kaž­dý do­ká­že správ­ne nain­šta­lo­vať a nas­ta­viť MS Win­dows. Tak­že ak sme v si­tuá­cii, že nie sme v ob­las­ti in­for­mač­ných tec­hno­ló­gií úpl­ne do­ma, za spre­vád­zko­va­nie po­čí­ta­ča s jed­ným ale­bo dru­hým ope­rač­ným sys­té­mom a prí­pad­nú in­šta­lá­ciu ap­li­ká­cií mu­sí­me za­pla­tiť ale­bo pri­naj­men­šom sa ako­si re­van­šo­vať.

Na ilus­trá­ciu ce­no­vých re­lá­cií uve­diem kon­krét­ny prík­lad:
Jed­na ne­me­no­va­ná stred­ne veľ­ká fir­ma, za­obe­ra­jú­ca sa stro­jár­skou vý­ro­bou, chce­la po­sil­niť svo­ju sieť o server s ope­rač­ným sys­té­mom MS Win­dows 2003 Server. Ce­na za li­cen­cie server­a pre 30 po­uží­va­te­ľov by bo­la zhru­ba 80 000 Sk, nain­šta­lo­va­nie a správ­ne nas­ta­ve­nie sie­te, tla­čiar­ní a jed­not­li­vých po­uží­va­te­ľov ďal­ších plus 30 000 Sk. Zdô­raz­nil som „by“ - ke­by tak fir­ma uro­bi­la. Keď­že sa roz­hod­la pre prec­hod na Li­nux, ope­rač­ný sys­tém ich stál 0 Sk a nas­ta­ve­nie sys­té­mu 10 000 Sk, čím ušet­ri­la rov­ných 100 000 Sk! Uve­de­ný prík­lad je z ob­las­ti server­ov­ých rie­še­ní – z po­hľa­du des­kto­pu sú ce­ny niž­šie. Ale ani ce­na MS Win­dows XY nie je za­ned­ba­teľ­ná v po­rov­na­ní z nu­lo­vou ce­nou Li­nuxu. Tá is­tá fir­ma chce­la za­kú­piť 5 no­vých po­čí­ta­čov s ope­rač­ným sys­té­mom MS Win­dows 2000 Pro­fes­sio­nal. Ce­na za jed­nu li­cen­ciu sa po­hy­bu­je oko­lo 6500- Sk, nas­ta­ve­nie oko­lo 500 Sk/hod. Cel­ko­vá su­ma by bo­la prib­liž­ne 35 000 Sk. A za­se zdô­raz­ňu­jem to „by“. Fir­ma na uve­de­né PC da­la Li­nux za 0 Sk, in­šta­lá­cia a nas­ta­ve­nie ju priš­lo na 3000 Sk. Úspo­ra je zrej­má – 32 000 Sk. Sum­ma sum­ma­rum – fir­ma ušet­ri­la 132 000 Sk! Je jas­né, že pred­tým uro­bi­la po­cti­vé zhod­no­te­nie do­sa­hu prec­ho­du na Li­nux vzhľa­dom na chod fir­my.

Pri prec­ho­de na Li­nux mu­sí­me zoh­ľad­niť aj za­ško­le­nie po­uží­va­te­ľov na prá­cu v tom­to sys­té­me. Gra­fic­ké pros­tre­dia Li­nuxu, či už ide o KDE, Gno­me, ale­bo os­tat­né gra­fic­ké nad­stav­by, sa vzhľa­do­vo veľ­mi po­do­ba­jú pros­tre­diu MS Win­dows, a tak sa po­uží­va­teľ zna­lý MS Win­dows po­mer­ne ľah­ko preorien­tu­je na li­nuxové gra­fic­ké pros­tre­die. Prie­mer­ná do­ba zo­rien­to­va­nia sa je prib­liž­ne 8 pra­cov­ných ho­dín. V prí­pa­de, že Li­nux po­sta­ví­me pred po­uží­va­te­ľa, kto­rý ne­poz­ná MS Win­dows, je tá­to do­ba dlh­šia a mô­že si vy­ža­do­vať ur­či­té nák­la­dy. Je však is­té, že by si nák­la­dy vy­ža­do­va­lo aj za­ško­le­nie „pa­nen­ské­ho“ po­uží­va­te­ľa do pros­tre­dia MS Win­dows!

Prec­hod na iné ap­li­ká­cie
Ak bu­de­me hod­no­tiť prec­hod na iné ap­li­ká­cie z po­hľa­du ce­ny, mô­že­me po­ve­dať, že pod Li­nuxom exis­tu­je dos­ta­toč­né množ­stvo štan­dar­dných ap­li­ká­cií, kto­ré sú za­dar­mo a sú adek­vát­nou náh­ra­dou za win­dowso­vé prog­ra­my. Ide hlav­ne o kan­ce­lár­ske ap­li­ká­cie, gra­fic­ké prog­ra­my ale­bo ko­mu­ni­kač­né prog­ra­my. Pred­sa však exis­tu­jú prog­ra­my, kto­ré nie sú za­dar­mo ani pod Li­nuxom – nap­rík­lad rôz­ne úč­tov­níc­ke ap­li­ká­cie a po­dob­ne. Vte­dy je mož­né da­nú ap­li­ká­ciu skú­siť za­kú­piť vo ver­zii pre Li­nux ale­bo vy­užiť mož­nos­ti emu­lá­cie pros­tre­dia MS DOS a MS Win­dows pod Li­nuxom. V po­sled­nom ča­se sa veľ­mi čas­to stá­va, že fir­my ne­ku­pu­jú úč­tov­níc­tvo (ale­bo inú do­sov­skú ap­li­ká­ciu) zno­va, ale vy­uží­va­jú už raz za­kú­pe­nú li­cen­ciu prá­ve po­mo­cou emu­lá­to­ra. Emu­lá­tor pros­tre­dia MS DOS pod Li­nuxom, napr. do­se­mu, spo­ľah­li­vo pra­cu­je s ap­li­ká­cia­mi na­pí­sa­ný­mi v prog­ra­mo­va­com pros­tre­dí FoxPro, Dba­se ale­bo Tur­bo Pas­cal. Tak­že ak má­me ap­li­ká­ciu vy­tvo­re­nú v týc­hto prog­ra­mo­va­cích pro­duk­toch, exis­tu­je vy­so­ká prav­de­po­dob­nosť, že ju bu­de­me môcť pre­vád­zko­vať pod Li­nuxom bez to­ho, aby sme ju ku­po­va­li zno­va.

Ob­dob­ne exis­tu­je emu­lá­tor pros­tre­dia MS Win­dow, kto­rý sa na­zý­va wine. V ňom mož­no spúš­ťať win­dowso­vé ap­li­ká­cie bez nut­nos­ti nain­šta­lo­va­nia MS Win­dows! Na prec­hod k li­nuxovým ap­li­ká­ciám mu­sí­me na­ze­rať aj z po­hľa­du, ako ich zvlád­ne po­uží­va­teľ a ako dl­ho mu po­tr­vá ich os­vo­je­nie si.

Prec­hod na li­nuxové ap­li­ká­cie z po­hľa­du ich po­uží­va­nia za­hr­nu­je nie­koľ­ko stup­ňov:
prec­hod na úpl­ne to­tož­né ap­li­ká­cie, len pod iným ope­rač­ným sys­té­mom
prec­hod na prin­ci­piál­ne po­dob­né ap­li­ká­cie
prec­hod na úpl­ne od­liš­né ap­li­ká­cie

Med­zi úpl­ne to­tož­né ap­li­ká­cie ra­dí­me ta­ké ap­li­ká­cie, kto­ré sú vy­tvo­re­né tým is­tým auto­rom ale­bo sof­tvé­ro­vou fir­mou, ale exis­tu­jú pre obid­va ope­rač­né sys­té­my. Prík­la­dom mô­že byť kan­ce­lár­sky ba­lík Ope­nOf­fi­ce.Org, kto­rý exis­tu­je pod Li­nuxom aj MS Win­dows, inter­ne­to­vý preh­lia­dač Ope­ra ale­bo Mo­zil­la, gra­fic­ký prog­ram Gimp a po­dob­ne. Na 99, 99 % je ob­slu­ha týc­hto ap­li­ká­cií v obid­voch ope­rač­ných sys­té­moch zhod­ná, tak­že prec­hod na ne ne­bu­de vô­bec prob­lé­mo­vý a ne­vy­ža­du­je ni­ja­ký čas ani iné do­da­toč­né fi­nan­čné nák­la­dy. Med­zi prin­ci­piál­ne po­dob­né ap­li­ká­cie ra­dí­me ta­ké ap­li­ká­cie, kto­ré nie sú vi­zuál­ne to­tož­né, ale len po­dob­né a do­sa­hu­jú rov­na­ký efekt. Prík­la­dom mô­že byť dvo­ji­ca MS Word a Ope­nOf­fi­ce Wri­ter. Sú to texto­vé edi­to­ry, kaž­dý vy­ze­rá troc­hu inak, má iné me­nu, prí­pad­ne má nie­čo na­vy­še, čo ten dru­hý ne­má. Ale ma­jú spo­loč­ný prin­cíp čin­nos­ti – tvor­bu a edi­to­va­nie texto­vých do­ku­men­tov. A spra­vid­la ma­jú aj spo­loč­né po­stu­py, ako to do­siah­nuť, spo­loč­né náz­vos­lo­vie, rov­na­ké klá­ve­so­vé skrat­ky atď.

Je zrej­mé, že po­uží­va­teľ MS Wor­du sa v prog­ra­me OOO Wri­ter rých­lo zo­rien­tu­je, le­bo vie, čo je to pís­mo, blok textu, for­má­to­va­nie, čís­lo­va­nie strán, od­sa­de­nie textu, zá­hla­vie, os­no­va, vlo­že­nie ob­ráz­ka, ob­te­ka­nie a po­dob­ne. Po­dob­ne je to aj pri dvo­ji­ci MS Excel a OOO Calc. Spô­sob prá­ce s bun­kou, vkla­da­nie vzor­cov či tvor­ba gra­fov sú prin­ci­piál­ne rov­na­ké, len sú scho­va­né pod inou po­lož­kou me­nu, kto­rá má mož­no inú far­bu. Čas a úsi­lie na zvlád­nu­tie týc­hto ap­li­ká­cií sú po­dob­né ale­bo eš­te men­šie ako pri zvlád­nu­tí iné­ho gra­fic­ké­ho pros­tre­dia – spra­vid­la sta­čí je­den pra­cov­ný deň. In­ves­tí­cie vlo­že­né do vy­ško­le­nia po­uží­va­te­ľov v pros­tre­dí MS Win­dows sa veľ­mi ro­zum­ne zu­žit­ku­jú v pros­tre­dí Li­nuxu.

Úpl­ne od­liš­né ap­li­ká­cie sú ta­ké, kto­ré ne­ma­jú v jed­nom ale­bo dru­hom ope­rač­nom sys­té­me ek­vi­va­len­tnú ale­bo prin­ci­piál­ne po­dob­nú náh­ra­du. Aj keď mož­no do­sa­hu­jú po­dob­ný efekt, po­stup, kto­rým to do­sa­hu­jú v pros­tre­dí MS Win­dows, je úpl­ne od­liš­ný od po­stu­pu v Li­nuxe. Prík­la­dom mô­že byť sad­zba textu (te­da príp­ra­va na tlač na tla­čia­ren­ských stro­joch) ča­so­pi­sov, kníh a po­dob­ne. V pros­tre­dí MS Win­dows na to exis­tu­jú iba gra­fic­ké ap­li­ká­cie, v Li­nuxe exis­tu­je aj neg­ra­fic­ký prog­ram. Vý­sle­dok je sí­ce rov­na­ký (tlač), ale po­stu­py si nie sú vô­bec po­dob­né. Spra­vid­la však ide o ap­li­ká­cie, kto­ré sú vy­tvá­ra­né na ob­jed­náv­ku pre da­ný ope­rač­ný sys­tém a sú uni­kát­ne, ako nap­rík­lad rôz­ne me­ra­cie a kon­trol­né sys­té­my, bez­peč­nos­tné sys­té­my ale­bo ban­ko­vý sof­tvér a iné. Prec­hod na ta­ké­to ap­li­ká­cie vy­ža­du­je nie­len ur­či­tý čas, ale aj fi­nan­čné in­ves­tí­cie na­vy­še. Naš­ťas­tie ta­kýc­hto ap­li­ká­cií nie je ich ve­ľa a čas­to sa dá náj­sť ro­zum­ný kom­pro­mis.

Pre­nos do­ku­men­tov a dát
Naj­prv si po­ved­zme, že naj­jed­no­duc­hšie je s Li­nuxom za­čať hneď od tzv. ze­le­nej lú­ky. Ak za­čí­na­me pra­co­vať, či už do­ma, v ško­le, ale­bo v ma­lej či veľ­kej fir­me, naj­lep­šie je, ak hneď od za­čiat­ku pra­cu­je­me s Li­nuxom. Tak všet­ky na­še texto­vé ale­bo dá­to­vé sú­bo­ry vzni­ka­jú pod prog­ra­ma­mi, kto­ré v Li­nuxe exis­tu­jú. Si­tuácia je po­dstat­ne hor­šia, ak na Li­nux prec­hád­za­me už zo „za­be­ha­né­ho“ pros­tre­dia, a to bez oh­ľa­du na to, či na Li­nux prec­hád­za súk­rom­ná oso­ba, nap­rík­lad štu­dent a bež­ný do­má­ci po­uží­va­teľ, ale­bo ne­ja­ká ma­lá ale­bo stred­ná – už pre­vád­zko­va­ná fir­ma.

Za­beh­nu­tá fir­ma
Pred­stav­me si, že ur­či­tá fir­ma do­ne­dáv­na pra­co­va­la pod MS DOS a pod MS Win­dows. Za ten čas vy­tvo­ri­la znač­né množ­stvo do­ku­men­tov a dát v rôz­nych for­má­toch, o kto­ré by pri prec­ho­de len veľ­mi ne­ra­da priš­la. Fir­mou vy­tvo­re­né dá­to­vé sú­bo­ry mô­že­me roz­de­liť na:
texto­vé do­ku­men­ty
ta­buľ­ko­vé do­ku­men­ty
pre­zen­tač­né do­ku­men­ty
mul­ti­me­diál­ne sú­bo­ry
da­ta­bá­zo­vé sú­bo­ry

Texto­vé do­ku­men­ty
Pre­vod texto­vých do­ku­men­tov pri prec­ho­de na Li­nux ne­bý­va veľ­mi prob­lé­mo­vý. Po­uží­va­te­lia pod MS Win­dows naj­čas­tej­šie tvo­ria texto­vé sú­bo­ry v prog­ra­me MS Word. Pri prec­ho­de na li­nuxovú plat­for­mu sa od­po­rú­ča po­uží­vať prog­ram Wri­ter z kan­ce­lár­ske­ho ba­lí­ka Ope­nOf­fi­ce.Org, a to hlav­ne pre­to, že ten­to texto­vý edi­tor do­ká­že s veľ­mi vy­so­kou ús­peš­nos­ťou po­uží­vať texto­vé sú­bo­ry vy­tvo­re­né prog­ra­mom MS Word, te­da na­čí­tať ich, up­ra­viť, ulo­žiť do for­má­tu .doc ale­bo kon­ver­to­vať do iných texto­vých for­má­tov.

Ta­buľ­ko­vé do­ku­men­ty
Tu je si­tuácia ob­dob­ná. V pros­tre­dí MS Win­dows sa naj­čas­tej­šie po­uží­va prog­ram MS Excel, v Li­nuxe sa od­po­rú­ča prog­ram Calc zo spo­mí­na­né­ho ba­lí­ka Ope­nof­fi­ce.Org. Pre­vod ta­buľ­ko­vých sú­bo­rov je tiež veľ­mi ús­peš­ný, t. j. sú­bo­ry s prí­po­nou .xls sa na­čí­ta­jú v prog­ra­me Calc. Tre­ba po­zna­me­nať, že to fun­gu­je aj nao­pak – ak vy­tvo­rí­me sú­bo­ry v prog­ra­me Wri­ter a Calc, mô­že­me ich, ak to si­tuácia vy­ža­du­je, jed­no­duc­ho pre­viesť na sú­bo­ry pre prog­ra­my MS Word a MS Excel. Prax po­tvr­dzu­je, že ak fir­ma ale­bo iná súk­rom­ná oso­ba do prec­ho­du po­uží­va­la kan­ce­lár­sky ba­lík MS Of­fi­ce, kto­rý ob­sa­hu­je spo­mí­na­né prog­ra­my MS Word a MS Excel, do­ká­že v nich vy­tvo­re­né sú­bo­ry po­uží­vať aj pod Li­nuxom s 95-per­cen­tnou ús­peš­nos­ťou. Op­ti­mál­ny je va­riant, keď po­uží­va­teľ po­uží­va ba­lík Ope­nOf­fi­ce.Org pre MS Win­dows a po prec­ho­de na Li­nux je­ho ver­ziu pre ten­to ope­rač­ný sys­tém. Vte­dy je pre­nos sú­bo­rov úpl­ne bez­prob­lé­mo­vý.

Tre­ba po­dot­knúť, že ba­lík Ope­nof­fi­ce.Org je pre obid­va ope­rač­né sys­té­my za­dar­mo a je úpl­ne lo­ka­li­zo­va­ný do slo­ven­ské­ho (a čes­ké­ho) ja­zy­ka! V prí­pa­de, že fir­ma po­uží­va v pros­tre­dí MS DOS ale­bo MS Win­dows iné texto­vé a ta­buľ­ko­vé edi­to­ry, je mož­né na inter­ne­te náj­sť rôz­ne kon­ver­zné prog­ra­my z jed­né­ho sys­té­mu na dru­hý. Nap­rík­lad texto­vé sú­bo­ry v mi­nu­los­ti veľ­mi po­pu­lár­ne­ho texto­vé­ho edi­to­ra T602 od fir­my Software602 sa da­jú po­mo­cou dos­tup­ných uti­lít pre­viesť do for­má­tu .doc, no a sta­diaľ je do Ope­nOf­fi­ce.Org už len kú­sok.

Pre­zen­tač­né do­ku­men­ty
Aj prog­ram Po­wer­point od fir­my Mic­ro­soft má v Li­nuxe cel­kom ek­vi­va­len­tnú náh­ra­du. Je to prog­ram Im­press z ba­lí­ka Ope­nOf­fi­ce.Org. Aj tu je pre­vod sú­bo­rov po­mer­ne ús­peš­ný.

Mul­ti­me­diál­ne sú­bo­ry
Pre­vod mul­ti­me­diál­nych sú­bo­rov je vzhľa­dom na ur­či­té do­hod­nu­té štan­dar­dy veľ­mi dob­rý. Je to­tiž jed­no, či po­uží­va­me sú­bo­ry s prí­po­nou .bmp, .jpg, .mpeg, .avi, .wav, .mp3 a iné v pros­tre­dí MS Win­dows ale­bo v Li­nuxe. Ich po­uží­va­nie zá­vi­sí len od vhod­né­ho prog­ra­mu, kto­rý vie s prís­luš­ným sú­bo­rom pra­co­vať. Ak to aj ná­ho­dou da­ná ap­li­ká­cia ne­do­ká­že, vždy exis­tu­je mož­nosť vy­hľa­dať na inter­ne­te vhod­ný ko­dek.

Da­ta­bá­zo­vé sú­bo­ry
Da­ta­bá­zo­vé sú­bo­ry ma­jú rôz­ne for­má­ty, po­čí­na­júc dbf, cez mbd a kon­čiac sql. Ich po­uží­va­nie zá­vi­sí od da­nej ap­li­ká­cie. Ak sa pri prec­ho­de na Li­nux stret­ne­me s tým, že neexis­tu­je vhod­ná ek­vi­va­len­tná náh­ra­da na­šej ap­li­ká­cie, mu­sí­me rie­šiť kon­ver­ziu dát do iné­ho for­má­tu. S tým­to však v po­sled­nom ča­se nie sú (sko­ro) žiad­ne prob­lé­my, pre­to­že exis­tu­je dos­ta­toč­né množ­stvo rôz­nych kon­ver­zných prog­ra­mov. Asi naj­zau­jí­ma­vej­ší pre fir­my bý­va pre­nos dát z jed­né­ho úč­tov­níc­tva na dru­hé. Prax po­tvr­dzu­je, že sa dá sko­ro všet­ko ús­peš­ne rie­šiť buď spo­mí­na­nou emu­lá­ciou, ale­bo po­mo­cou kon­ver­zných prog­ra­mov.

Ko­merč­ný ale­bo free
Veľ­mi čas­to sa stá­va, že da­ný pro­dukt, kto­rý sa po­uží­va v pros­tre­dí MS Win­dows, exis­tu­je aj pod Li­nuxom, ale v oboch prí­pa­doch len ako ko­mer­čná zá­le­ži­tosť – to zna­čí, že za obid­va tre­ba za­pla­tiť. Vte­dy je veľ­mi dô­le­ži­té riad­ne zvá­žiť, čo je vý­hod­nej­šie: za­kú­piť da­ný pro­dukt aj pre Li­nux ale­bo prejsť na iný, ale po­dob­ný li­nuxový pro­dukt, kto­rý je za­dar­mo, a ušet­re­né fi­nan­čné pros­tried­ky po­užiť na doš­ko­le­nie ob­slu­hy. Ta­kis­to je ne­vyh­nut­né dôk­lad­ne preš­tu­do­vať li­cen­čné po­dmien­ky da­ných pro­duk­tov. Veľ­mi čas­to sa stá­va, že za da­ný prog­ram na Li­nux sí­ce mu­sí­me za­pla­tiť, ale nie sme ob­med­ze­ní v po­čte nás­led­ných in­šta­lá­cií. A to v pros­tre­dí MS Win­dows ne­bý­va zvy­kom, tu pla­tí: koľ­ko in­šta­lá­cií, toľ­kok­rát za­plať!

Ako te­da prejsť na Li­nux z pros­tre­dia MS DOS/Win­dows?
Z uve­de­ných úvah a prík­la­dov vy­plý­va, že prec­hod na Li­nux z pros­tre­dia MS Win­dows nie je ne­mož­ný. Mož­no bý­va nie­ke­dy troc­hu prob­lé­mo­vej­ší, čo zá­vi­sí od ap­li­ká­cií, po­uží­va­ných v da­nej fir­me, ško­le či or­ga­ni­zá­cii. Naj­väč­šie prob­lé­my vzni­ka­jú v ľu­ďoch: buď ma­na­žé­ri fi­riem a or­ga­ni­zá­cií ma­jú oba­vy z Li­nuxu (po­dľa hes­la: čo je za­dar­mo, ne­mô­že byť kva­lit­né), ale­bo sa po­uží­va­te­lia tvr­doh­la­vo brá­nia, že by sa mu­se­li učiť nie­čo no­vé. Člo­vek je v po­dsta­te le­ni­vý tvor, a tak pre­čo by mal skú­siť nie­čo iné, keď to sta­ré ako-tak vy­ho­vu­je. Ak od­strá­ni­me tie­to naj­väč­šie ba­riéry, Li­nux sa v da­nej or­ga­ni­zá­cii pre­sa­dí.

Bez­peč­nosť
Zá­važ­ným ar­gu­men­tom pri na­sad­zo­va­ní Li­nuxu je je­ho bez­peč­nosť. Za­tiaľ čo sa zis­te­ná chy­ba v MS Win­dows od­stra­ňu­je nie­koľ­ko me­sia­cov, v Li­nuxe exis­tu­je v prie­be­hu zo­pár ho­dín op­ra­va dos­tup­ná na inter­ne­te. Z to­ho vy­plý­va aj sta­bi­li­ta – ob­ra­zov­ky „mod­rých smr­tí“ v MS Win­dows sú mno­ho­ná­sob­ne čas­tej­šie ako pád Li­nuxu.

Prax po­tvr­dzu­je, že Li­nux aj ako des­ktop, aj ako server ús­peš­ne nas­tu­pu­je do po­dni­ko­vej a štát­nos­práv­nej sfé­ry, pre­to­že v ko­neč­nom dôs­led­ku pri­ná­ša ne­ma­lú fi­nan­čnú ús­po­ru, sta­bi­li­tu a bez­peč­nosť. Sám sa po­die­ľam na prec­ho­de nie­koľ­kých fi­riem a tie­to fir­my sú dnes s Li­nuxom spo­koj­né. Tre­ba ob­jek­tív­ne po­ve­dať, že exis­tu­jú si­tuácie, kde by prec­hod na Li­nux mo­hol byť znač­ne kom­pli­ko­va­ný a v ko­neč­nom dôs­led­ku nák­lad­ný, ale ide o ma­lé per­cen­to prí­pa­dov. Ne­zos­tá­va nič iné, len po­ve­dať: Skús­me a vy­pla­tí sa nám to!

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 8/2004



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter