Rozdelenie CD médií

linux_pas V pre­doš­lých čas­tiach sme sa ve­no­va­li skôr teo­re­tic­kým ob­las­tiam a vnú­tor­nej po­dsta­te Li­nuxu. Uz­ná­vam, že to bo­lo troc­hu ne­zá­živ­né a viac teo­re­tic­ké ako prak­tic­ké, ale uvi­dí­me ďa­lej, že na­še ve­do­mos­ti v bu­dúc­nos­ti zú­ro­čí­me. Ten­to­raz sa už nao­zaj bu­de­me ve­no­vať prak­tic­kej čas­ti. Dl­ho som roz­mýš­ľal, čo by sa na úpl­nom za­čiat­ku vý­stav­by server­a ma­lo uro­biť ako pr­vé. Po ur­či­tých skú­se­nos­tiach som dos­pel k to­mu, že ako pr­vé si na na­šom li­nuxovom server­i spre­vád­zku­je­me za­pi­so­va­ciu/pre­pi­so­va­ciu CD mec­ha­ni­ku, jed­no­duc­ho na­zý­va­nú na­pa­ľo­vač­ka.

Mož­no te­raz niek­to na­miet­ne, že sa opa­ku­jem, veď na­pa­ľo­vač­ka – za­pi­so­vač­ka – pre­pis­ko­vač­ka sa už pre­be­ra­la ne­dáv­no v čas­ti Li­nux ako des­ktop. To je sí­ce prav­da, ale na des­kto­pe sa na­rá­ba s tý­mi­to za­ria­de­nia­mi ako­si „kon­zum­ne“ – jed­no­duc­ho sa iba po­uží­va­jú. My si však nes­kôr uká­že­me inú, krea­tív­nej­šiu čin­nosť s na­pa­ľo­vač­kou. Dru­hý ar­gu­ment je, že na pra­vom server­i sa ne­pou­ží­va sys­tém X Win­dow, a pre­to ne­mô­že­me po­užiť žiad­ny ok­noid­ný gra­fic­ký na­pa­ľo­va­cí prog­ram. Pre­to sme od­ká­za­ní na prí­ka­zo­vý ria­dok. A ver­te mi, tak sa nám to za­pá­či, že to bu­de­me po­uží­vať aj vte­dy, keď bu­de­me môcť po­užiť aj gra­fic­ké roz­hra­nie.

Troc­hu teórie
Eš­te prv než sa pus­tí­me do na­pa­ľo­va­nia, vy­svet­lí­me si dô­le­ži­tú teóriu. A za­tiaľ čo des­kto­pis­tom sta­čí len to naj­ne­vyh­nut­nej­šie, my sa teó­rii na­pa­ľo­va­nia po­zrie­me na zu­by lep­šie.

Roz­de­le­nie CD mé­dií
Tak ako to už v slo­ven­či­ne bý­va, veľ­mi čas­to sa za­uží­va­jú vý­ra­zy, kto­rých vý­znam nie je vždy správ­ny ale­bo ma­jú eš­te nie­koľ­ko iných vý­zna­mov. Ako prík­lad mô­že­me po­užiť slo­vo cé­deč­ko. Všet­ci vie­me, že po­chád­za zo skrat­ky CD – Com­pact Disk. Slo­ven­ský prek­lad kom­pakt­ný disk sa v praxi nao­zaj neu­jal. Je­ho pr­vot­ný vý­znam je mé­dium – te­da ten les­kluč­ký, gu­ľa­tuč­ký kruh, čo niek­to­rí „exper­ti“ no­sia na šnúr­ke oko­lo kr­ku ale­bo na spät­nom zr­kad­le v aute. Bo­hu­žiaľ, slo­vom cé­deč­ko čas­to mie­ni­me aj CD mec­ha­ni­ku, te­da za­ria­de­nie na čí­ta­nie spo­mí­na­né­ho mé­dia. My však bu­de­me dôs­led­ne dodr­žia­vať náz­vos­lo­vie, kto­ré si tu vy­svet­lí­me.

CD dis­ky sa de­lia na:
CD-ROM
CD-R
CD-RW
CD-RWM

CD-ROM
(Com­pact Disk – Read On­ly Me­mo­ry = disk – pa­mäť iba na čí­ta­nie) je disk ur­če­ný iba na čí­ta­nie, pri­čom po­čet čí­ta­ní nie je fy­zi­kál­ne ob­med­ze­ný. Tak­to sa ozna­ču­jú dis­ky, kto­rých ob­sah je vy­tvo­re­ný vy­li­so­va­ním z mat­ri­ce vo vý­ro­be. Ide o tie mé­diá, kto­ré sa naj­čas­tej­šie nac­hád­za­jú v rôz­nych ča­so­pi­soch ale­bo ako no­sič ov­lá­da­čov rôz­nych po­čí­ta­čo­vých kom­po­nen­tov a ako zdroj dis­tri­buo­va­né­ho prog­ra­mu. Ob­sah toh­to ty­pu mé­dia ne­mož­no me­niť. Vý­ro­ba CD-ROM dis­ku je v do­má­cich po­dmien­kach v po­dsta­te ne­mož­ná, ale exis­tu­je dos­ta­tok fi­riem, kto­ré nám na ob­jed­náv­ku z ur­či­té­ho vzo­ru vy­ro­bia žia­da­né množ­stvo nah­ra­ných dis­kov, pri­čom ce­na sa od­ví­ja od ob­jed­na­né­ho množ­stva, po­čtu fa­rieb po­uži­tých pri po­tla­či a spô­so­bu oba­ľo­va­nia.

CD-R
(Com­pact Disk Re­cor­dab­le = za­pi­so­va­tel­ný disk) je disk, na kto­rý je po­vo­le­ný iba je­den zá­pis. Mé­dium sa do­dá­va v „su­ro­vom“ sta­ve a na za­pi­so­va­cej mec­ha­ni­ke sa do ne­ho nah­ra­jú prís­luš­né dá­ta. Po nah­ra­ní dát sa disk „uzam­kne“ (te­da natvr­do sa de­fi­nu­je ko­niec dát) a ten­to disk je po­uži­teľ­ný iba na čí­ta­nie, pri­čom po­čet čí­ta­ní nie je fy­zi­kál­ne ob­med­ze­ný. V prí­pa­de, že sme sa pri tvor­be dát po­mý­li­li ale­bo po­čas za­pi­so­va­nia doš­lo k ne­ja­kej chy­be ale­bo po­ruc­he, mé­dium je (spra­vid­la) ne­pou­ži­teľ­né. Niek­to­ré dru­hy CD mec­ha­ník umož­ňu­jú do­pi­so­va­nie CD-R mé­dia. To zna­čí, že ak sme pri pr­vom za­pi­so­va­ní dát ne­zapl­ni­li mé­dium úpl­ne, mô­že­me na ne­vyu­ži­té mies­to nes­kôr eš­te dopl­niť ďal­šie dá­ta. Na bu­dú­ce do­pi­so­va­nie dát však mu­sí­me mys­lieť už pri pr­vom za­pi­so­va­ní a vte­dy nes­mie­me mé­dium „uzam­knúť“. Mu­sí­me mať na pa­mä­ti, že pri kaž­dom do­pi­so­va­ní, kto­ré­mu ho­vo­rí­me ses­sion, sa ok­rem dát mu­sí na dis­ku vy­tvo­riť no­vá ta­buľ­ka sú­bo­rov, kto­rej sa ho­vo­rí TOC ta­buľ­ka (Tab­le Of Con­tents) a tá uk­ro­jí oko­lo 22,5 MB pries­to­ru! Tak­že ak chce­me do­pí­sať sú­bor s veľ­kos­ťou pár ki­lo­baj­tov, zá­pis nám „zo­že­rie“ asi 23 MB!

Mož­nosť do­pi­so­vať na CD-R mé­diá sa ozna­ču­je mul­ti-ses­sion. A aké je prak­tic­ké vy­uži­tie? Môj li­nuxový server si sám pra­vi­del­ne zá­lo­hu­je svo­je kon­fi­gu­rač­né sú­bo­ry a dá­ta, ulo­že­né v da­ta­bá­ze. Keď­že ich veľ­kosť je do 20 MB, bo­lo mi ľú­to na to den­ne mí­ňať jed­no mé­dium – zvlášť v ča­se, keď mé­dium stá­lo vy­še 200 (!) Sk. Pre­to som vy­uží­val mul­ti-ses­sion, aby som mé­dium vy­užil napl­no.

CD-RW
(Com­pact Disc Rewri­tab­le = pre­pi­so­va­teľ­ný disk) je disk, na kto­rý je umož­ne­ný viac­ná­sob­ný zá­pis a vý­maz. Na ta­ké­to mé­dium mož­no nie­čo za­pí­sať, po­tom to zma­zať a zno­va za­pí­sať, a to nie­koľ­ko­ná­sob­ne za se­bou. Za­tiaľ čo po­čet zá­pi­sov a vý­ma­zov je fy­zi­kál­ne li­mi­to­va­ný na 1000-krát, čí­ta­nie je tak ako pri pred­chád­za­jú­cich dis­koch neob­med­ze­né. Na zá­pis a vý­maz CD-RW mé­dií mu­sí byť us­pô­so­be­ná aj mec­ha­ni­ka – tzv. pre­pi­so­vač­ka (za­pi­so­vač­ka nes­ta­čí, aj ke­by sme na CD-RW mé­dium chce­li za­pí­sať iba raz!). Keď sa vrá­tim k môj­mu server­u, is­to vás na­pad­lo, že už mul­ti-ses­sion na CD-R dis­ky ne­pou­ží­vam. Vy­uží­vam CD-RW mec­ha­ni­ku a mé­diá, kde nie­čo za­pí­šem, na dru­hý deň mé­dium zma­žem a za­pí­šem no­vé dá­ta a tak do­ko­la.

Do­hod­nu­tá nor­ma za­ru­ču­je (te­da ma­la by!), že mé­diá za­pí­sa­né v iných me­cha­ni­kách by ma­li byť či­ta­teľ­né v os­tat­ných me­cha­ni­kách. Nap­rík­lad ak vy­tvo­rím CD-RW mé­dium v pre­pi­so­va­cej mec­ha­ni­ke, mal by som ho pre­čí­tať aj v oby­čaj­nej CD-ROM mec­ha­ni­ke tak ako bež­né li­so­va­né mé­dium. Dá sa po­ve­dať, že to v praxi aj fun­gu­je, ale sta­ne sa, že niek­to­rá star­šia mec­ha­ni­ka nec­hce pre­čí­tať mé­dium CD-R ale­bo CD-RW. Pre zá­znam na CD-R a CD-RW mé­diá sa spra­vid­la po­uží­va­jú tie is­té prog­ra­my a uti­li­ty na to ur­če­né.

CD-RWM
(Com­pact disk – Read Wri­te Me­mo­ry), nie­ke­dy ozna­čo­va­né aj CD-RAM, je ta­ký disk, kto­rý sa sprá­va ako bež­ná dis­ke­ta ale­bo pev­ný disk v po­čí­ta­či. Do pre­pi­so­vač­ky za­su­nie­me mé­dium, prís­luš­ne ho na­for­má­tu­je­me a po­tom mô­že­me naň za­pi­so­vať, tak ako keď ko­pí­ru­je­me na disk, prí­pad­ne mô­že­me z ne­ho sú­bo­ry zma­zať. Bo­hu­žiaľ, to zvláš­tne for­má­to­va­nie je veľ­mi neš­tan­dar­dné, a tak úda­je tak­to za­pí­sa­né sa ne­da­jú pre­čí­tať v inej mec­ha­ni­ke, len v tej, v kto­rej bo­li vy­tvo­re­né. Pre­to sa tým­to ty­pom mé­dií ne­bu­de­me v Li­nuxe za­obe­rať. Je dob­ré ve­dieť, že štan­dar­dy tvor­by jed­not­li­vých spô­so­bov zá­pi­su dát sú ve­de­né vo „fa­reb­ných“ kni­hách. Exis­tu­je Red Book, Yellow Book, Oran­ge Book, Blue book ale­bo Whi­te Book a iné, kto­ré pred­sta­vu­jú aké­si nor­my, zá­väz­né pre všet­kých vý­rob­cov mé­dií a mec­ha­ník.

Roz­de­le­nie CD mec­ha­ník
Po­dob­ne ako mé­diá aj CD mec­ha­ni­ky sa de­lia na čí­tač­ky, za­pi­so­vač­ky ale­bo pre­pi­so­vač­ky. Už zo slan­go­vé­ho vý­ra­zu je zrej­mý vý­znam jed­not­li­vých ty­pov. Ok­rem spô­so­bu prá­ce sa mec­ha­ni­ky de­lia po­dľa spô­so­bu pri­po­je­nia k os­tat­ným kom­po­nen­tom v po­čí­ta­či, spra­vid­la k zá­klad­nej dos­ke. Po­dľa spô­so­bu pri­po­je­nia po­zná­me mec­ha­ni­ky:
IDE
SCSI
USB
1394 (Fi­reWire)
PCMCIA
na pa­ra­lel­ný po­rt

V po­dsta­te všet­ky ty­py je mož­né pod Li­nuxom spre­vád­zko­vať, niek­to­ré s ur­či­tý­mi ob­med­ze­nia­mi. Ok­rem za­ria­de­ní IDE a SCSI sú tie os­tat­né troc­hu exotic­ké a po­mer­ne dra­hé. Pre­to si ich ne­bu­de­me vší­mať, čo po­vie­te?

V mi­nu­los­ti exis­to­va­li iba mec­ha­ni­ky SCSI, a pre­to bo­la v Li­nuxe vy­vi­nu­tá aj pat­rič­ná po­dpo­ra. Bo­hu­žiaľ, mec­ha­ni­ky SCSI bo­li a sú stá­le veľ­mi dra­hé, a keď sa te­da na tr­hu ob­ja­vi­li dnes už kla­sic­ké a po­dstat­ne lac­nej­šie mec­ha­ni­ky IDE/ATA­PI CD, nas­ta­la sna­ha nah­ra­diť SCSI sys­té­mom IDE a vznik­la po­tre­ba vy­rie­šiť aj ich po­dpo­ru v Li­nuxe. Mož­nos­tí je nie­koľ­ko, ale naj­spo­ľah­li­vej­šie rie­še­nie je me­tó­da za­sie­la­nia prí­ka­zov SCSI cez ka­nál IDE k mec­ha­ni­ke (troc­hu nes­práv­ne sa to v li­nuxovej bran­ži na­zý­va IDE-SCSI emu­lá­cia, ale ne­na­šiel som jed­no­duc­hý vý­raz, kto­rý by vy­sti­ho­val po­dsta­tu, pre­to aj my sa bu­de­me do­púš­ťať tej­to nep­res­nos­ti a bu­de­me po­uží­vať ten­to po­jem). V sku­toč­nos­ti sa v Li­nuxe vy­uži­lo už to dob­ré a fun­kčné, všet­ky spo­ľah­li­vé prog­ra­my a uti­li­ty na vy­pa­ľo­va­nie, len sa do­ro­bil mo­dul do jad­ra, kto­rý za­bez­pe­čil ko­mu­ni­ká­ciu s mec­ha­ni­ka­mi IDE. A prá­ve to­mu­to, dnes naj­čas­tej­šie­mu rie­še­niu sa bu­de­me ve­no­vať.

Tak­že otáz­ka znie: Akú mec­ha­ni­ku v Li­nuxe po­užiť?

A od­po­veď je: Bež­ne dos­tup­nú za­pi­so­va­ciu (ale­bo naj­lep­šie pre­pi­so­va­ciu) CD mec­ha­ni­ku, kto­rá sa pri­pá­ja na ra­dič IDE. To je ta­ký is­tý ra­dič, na kto­rý sa pri­pá­ja aj pev­ný disk v po­čí­ta­či. Vie­me, že v bež­nom po­čí­ta­či bý­va­jú dva ra­di­če IDE, kde na kaž­dý z nich mož­no pri­po­jiť dve za­ria­de­nia IDE, te­da spo­lu 4 za­ria­de­nia, naj­čas­tej­šie pev­né dis­ky a CD mec­ha­ni­ky. Tak­že náj­de­me jed­nu voľ­nú „po­zí­ciu“ a vy­uži­je­me ju.

Po­zor!
Po­kiaľ nám to har­dvé­ro­vá kon­fi­gu­rá­cia v na­šom po­čí­ta­či do­vo­ľu­je, od­po­rú­ča sa pri­po­jiť CD mec­ha­ni­ku na se­kun­dár­ny ra­dič, te­da na iný ká­bel, ako je za­po­je­ný pev­ný disk. Je to z dô­vo­du za­bez­pe­če­nia to­ku dát.

Nas­ta­ve­nie jad­ra a sys­té­mu
Pr­vou na­šou úlo­hou je pres­ved­čiť jad­ro Li­nuxu, aby CD pre­pi­so­va­cia mec­ha­ni­ka, kto­rá je v sku­toč­nos­ti pri­po­je­ná na ra­dič IDE, ro­zu­me­la prí­ka­zom pre zber­ni­cu SCSI, kto­ré bu­de vy­sie­lať na­pa­ľo­va­cia uti­li­ta. To prá­ve do­siah­ne­me IDE-SCSI emu­lá­ciou. Po­dpo­ra tej­to emu­lá­cie mô­že byť za­hr­nu­tá pria­mo v jad­re ale­bo ako mo­dul. (Dú­fam, že už vie­me, čo je to mo­dul a ako sa s ním na­rá­ba!) My eš­te ne­vie­me up­ra­vo­vať a kom­pi­lo­vať jad­ro, pre­to sa tu tým ne­bu­de­me te­raz za­obe­rať. Ale ani ne­pot­re­bu­je­me, le­bo dneš­ný rad ja­dier (2.4 a vy­ššie) v kaž­dej zná­mej­šej dis­tri­bú­cii po­uží­va sys­tém mo­du­lu a je prip­ra­ve­ný na pre­vád­zko­va­nie IDE-SCSI emu­lá­cie. Ak­ti­vá­ciu emu­lá­cie do­siah­ne­me za­ve­de­ním mo­du­lu ide-scsi do ope­rač­nej pa­mä­te po­čí­ta­ča. To mô­že­me vy­ko­nať via­ce­rý­mi spô­sob­mi – buď kla­sic­ky po­mo­cou nám už zná­me­ho prí­ka­zu mod­pro­be, ale­bo to nec­há­me na boot loa­der, aby ten­to mo­dul za­vie­dol hneď pri štar­te sys­té­mu. V praxi sa po­uží­va­jú dva ty­py za­vád­za­čov – boot loa­de­rov: star­šie li­lo a mo­der­nej­ší grub. Ale ako na­ria­di­me loa­de­ru, aby da­ný mo­dul za­vie­dol? Sta­čí, ak up­ra­ví­me je­ho prís­luš­ný kon­fi­gu­rač­ný sú­bor.

Úpra­va grub.conf
Aby boot loa­der za­vie­dol do pa­mä­te mo­dul ide-scsi, mu­sí­me do­pí­sať ča­rov­nú for­mul­ku hdX=ide-scsi, kde X je pís­me­no CD mec­ha­ni­ky. Ak má­me pri­po­je­nú pre­pi­so­vač­ku ako mas­ter na se­kun­dár­nom ra­di­či, za X do­sa­dí­me pís­me­no „c“. Po­tom for­mu­la bu­de hdc=ide-scsi. Na vý­pi­se č. 1 je ob­sah reál­ne­ho kon­fi­gu­rač­né­ho sú­bo­ru boot loa­de­ra grub.conf.

# grub.conf ge­ne­ra­ted by ana­con­da # # No­te that you do not ha­ve to re­run grub af­ter ma­king chan­ges to this fi­le # NO­TI­CE:  You ha­ve a /boot par­ti­tion.  This means that
#          all ker­nel and initrd paths are re­la­ti­ve to /boot/, eg.
#          root (hd0,0)
#          ker­nel /vmli­nuz-ver­sion ro root=/dev/hda2
#          initrd /initrd-ver­sion.img
#boot=/dev/hda
de­fault=0
ti­meout=10
splas­hi­ma­ge=(hd0,0)/grub/splash.xpm.gz
tit­le Red Hat Li­nux (2.4.18-3)
	root (hd0,0)
	ker­nel /vmli­nuz-2.4.18-3 ro root=/dev/hda2 hdc=ide-scsi
	initrd /initrd-2.4.18-3.img

Po­zri­me sa na pred­pos­led­ný ria­dok:
ker­nel /vmli­nuz-2.4.18-3 ro root=/dev/hda2 hdc=ide-scsi 
Tak­to sme jad­ru (ker­ne­lu) ako pa­ra­me­ter od­ov­zda­li in­for­má­ciu, aby sa na­tia­hol mo­dul ide-scsi a mec­ha­ni­ka hdc bu­de tak­to emu­lo­va­ná.

Úpra­va sú­bo­ru li­lo.conf
V kon­fi­gu­rač­nom sú­bo­re boot loa­de­ra li­lo pri­dá­me uve­de­nú for­mu­lu s pri­da­ním prí­ka­zu ap­pend. Na vý­pi­se č. 2 je vý­ňa­tok zo sú­bo­ru li­lo.conf.

ima­ge=/boot/vmli­nuz=2.4.18
           la­bel= moj_li­nux
           read-on­ly
           ap­pend=“hdc=ide-scsi“
Tým, čo po­uží­va­jú li­lo, len pri­po­me­niem, že na roz­diel od gru­bu pri kaž­dej zme­ne li­lo.conf tre­ba vy­ko­nať za­pí­sa­nie zmien prí­ka­zom li­lo!

Po­znám­ka:
V prí­pa­de, že má­me pre­pi­so­vač­ku pri­po­je­nú eš­te pred in­šta­lá­ciou sys­té­mu, in­šta­lač­ný prog­ram sám roz­poz­ná to­to za­ria­de­nie a sám up­ra­ví sú­bor grub.conf ale­bo li­lo.conf. Tu spo­mí­na­né úp­ra­vy bu­de­me mu­sieť vy­ko­nať iba vte­dy, ak mec­ha­ni­ku pri­pá­ja­me až po in­šta­lá­cii sys­té­mu.

Keď vy­ko­ná­me prís­luš­né zme­ny, vy­ko­ná­me reš­tart sys­té­mu (to je je­den z tých dvoch ra­zov do ro­ka!). Aby sme zis­ti­li, či má­me mo­dul nao­zaj za­ve­de­ný do pa­mä­te, uro­bí­me... čo? No pred­sa spus­tí­me prí­kaz lsmod! Ak mo­dul vo vý­pi­se uvi­dí­me, je to v po­riad­ku.

Ove­re­nie fun­kčnos­ti
Aby sme zis­ti­li, či je na­ša mec­ha­ni­ka s emu­lá­ciou fun­kčná, po­uži­je­me prí­kaz cdre­cord s pa­ra­met­rom scan­bus:

 [root@ru­bin grub] # cdre­cord –scan­bus
Na ob­ra­zov­ke mo­ni­to­ra by sa ma­lo zob­ra­ziť nie­čo po­dob­né môj­mu vý­pi­su č. 3.
Cdre­cord 1.10 (i686-pc-li­nux-gnu) Co­py­right (C) 1995-2001 Jörg Schilling Using libscg ver­sion 'schi­ly-0.5' scsi­bus0: 	0,0,0	  0) '_NEC    ' 'NR-7500A        ' '1.20' Re­mo­vab­le CD-ROM
	0,1,0	  1) *
	0,2,0	  2) *
	0,3,0	  3) *
	0,4,0	  4) *
	0,5,0	  5) *
	0,6,0	  6) *
	0,7,0	  7) *

Prí­kaz cdre­cord roz­poz­nal v na­šom Li­nuxe jed­no za­ria­de­nie, a to pre­pi­so­vač­ku NEC ty­pu NR-7500A. Ak má­me v sys­té­me pri­po­je­ných ale­bo emu­lo­va­ných viac za­ria­de­ní SCSI, prí­kaz ich vy­pí­še v tom po­ra­dí, ako sú za­po­je­né. Zvláš­tna tro­ji­ca čí­sel opi­su­je akú­si ad­re­su za­ria­de­nia, v na­šom prí­pa­de je to (0,0,0).

Ak te­da má­me po­dob­ný vý­sle­dok, za­ria­de­nie aj ce­lý sys­tém je prip­ra­ve­ný na za­pi­so­va­nie na­šich vlas­tných cé­de­čiek. Na­bu­dú­ce si to všet­ko nac­vi­čí­me na prak­tic­kom prík­la­de.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 7/2004



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter