Wi-fi kontra klasická sieť

linux_pas Ide­me správ­nym sme­rom!
Eš­te prv ako za­čne­me, vám chcem po­roz­prá­vať je­den zá­ži­tok. Tak ako kaž­do­roč­ne aj toh­to ro­ku som sa bol po­zrieť na vý­sta­vu CO­FAX. (Ne­bu­dem ju te­raz hod­no­tiť, ani mi to nep­ris­lú­cha, len pod­ľa us­ta­vič­ne sa zmen­šu­jú­cej vý­stav­nej plo­chy je môj do­jem ta­ký, že o pár ro­kov asi ni­ja­ký CO­FAX ani ne­bu­de.) Pre­šiel som si všet­ky stán­ky a za­sta­vil som sa v naj­väč­šej at­rak­cii – v PC Par­ku. Je­ho pod­sta­tou bo­lo pri­po­je­nie znač­né­ho množ­stva (od­ha­du­jem tak do 100) po­čí­ta­čov na inter­net. Ani by ste ne­ve­ri­li, ako mi sr­dieč­ko šťas­tím pos­ko­či­lo, keď som zis­til, že na väč­ši­ne po­čí­ta­čov bol nain­šta­lo­va­ný Li­nux ako des­ktop (pre ob­jek­ti­vi­tu mu­sím poz­na­me­nať, že bo­li aj po­čí­ta­če s ope­rač­ným sys­té­mom MS Win­dows XP). Všet­ky (!!!) po­čí­ta­če bo­li per­ma­nen­tne ob­sa­de­né a ver­te či ne­ver­te, mla­dým ľu­ďom vô­bec nep­re­ká­ža­lo, že pra­cu­jú s Li­nuxom! Veľ­mi rých­lo sa do­ká­za­li v po­lož­kách me­nu zo­rien­to­vať a už sur­fo­va­li od­ušu. Za­hral som sa na nez­na­lé­ho ve­ci a skus­mo som po­lo­žil otáz­ku asi 15-roč­né­mu nak­rát­ko os­tri­ha­né­mu mla­dí­ko­vi, čo­že sú to za nez­vy­čaj­né iko­ny na tej čud­nej plo­che. Ten mier­ne krú­til hla­vou, že to asi bu­de ne­ja­ká be­ta ver­zia to­ho no­vé­ho Lon­ghor­nu (pre nez­na­lých – Log­horn je ozna­če­nie oča­ká­va­né­ho no­vé­ho ope­rač­né­ho sys­té­mu fir­my Mic­ro­soft), ale od ved­ľaj­šie­ho pé­ceč­ka nás oboch sko­li­la pohŕda­vá od­po­veď, že je to Li­nux, vy deb...., to ne­poz­ná­te knop­pix? To bo­lo po pr­výk­rát, čo mi niek­to vy­na­dal a ja som mu bol za to eš­te aj vďač­ný! To pre­to, le­bo som si ove­ril, že my li­nuxáci ide­me správ­nym sme­rom, že Li­nux má bu­dúc­nosť a že mlá­dež ho už dnes pri­jí­ma bez väč­ších vý­hrad.

Pre­to vás chcem in­for­mo­vať, že v blíz­kej bu­dúc­nos­ti aj re­dak­cia PC RE­VUE vy­dá zvláš­tnu príl­ohu vo for­me prí­ruč­ky, kde ok­rem sprie­vod­ných textov bu­de­me môcť náj­sť na CD dis­ku PCRe­vue Edi­tion Li­nux, za­lo­že­ný na dis­tri­bú­cii knop­pix. Bu­de to tzv. li­ve dis­tri­bú­cia, tak­že ju mô­že­me spus­tiť pria­mo z cé­deč­ka bez nut­nos­ti in­šta­lá­cie na pev­ný disk po­čí­ta­ča a bez akých­koľ­vek strát úda­jov na ňom. Ale ve­nuj­me sa už na­šej té­me.

V pre­doš­lej čas­ti sme si uká­za­li, ako vy­tvo­riť pri­po­je­nie li­nuxové­ho des­kto­pu k inter­ne­tu po­mo­cou mo­de­mu a bež­nej te­le­fón­nej lin­ky. Ho­ci je to­to pri­po­je­nie v dneš­nej do­be eš­te stá­le do­mi­nu­jú­ce, pos­tup­ne ho vy­tlá­ča­jú iné, v ko­neč­nom dôs­led­ku efek­tív­nej­šie spo­je. Jed­ným z nich je bez­drô­to­vé pri­po­je­nie v pás­me 2,4 GHz, kto­ré­mu sa ho­vo­rí aj wi-fi pri­po­je­nie, struč­ne wi-fi. O wi-fi sa da­jú na­pí­sať ce­lé kni­hy, ale aby sme ve­de­li, čo bu­de­me ro­biť, mu­sí­me si vy­svet­liť as­poň naj­nut­nej­šie zá­kla­dy a poj­my.

Zá­kla­dy teórie wi-fi
Pod­sta­tou wi-fi je vy­tvo­riť spo­je­nie veľ­mi po­dob­né bež­né­mu káb­lo­vé­mu spo­je­niu, len­že po­mo­cou rá­dio­vých vĺn. Wi-fi ne­mu­sí slú­žiť len na pri­po­je­nie do inter­ne­tu, pou­ží­va sa bež­ne vša­de tam, kde z rôz­nych dô­vo­dov ne­mož­no pou­žiť ká­bel. Z dô­vo­du rá­dio­vé­ho pre­no­su sa mno­hým pou­ží­va­te­ľom zdá wi-fi ta­ká „du­cha­ri­na“ a veľ­mi sa ho bo­ja. Nie je na to dô­vod, le­bo v dneš­nej do­be sú dos­tup­né vy­so­ko spo­ľah­li­vé za­ria­de­nia, veľ­mi jed­no­du­ché na ob­slu­hu. Mô­že­me v jed­no­du­chos­ti po­ve­dať, že wi-fi za­ria­de­nia sú veľ­mi ana­lo­gic­ké sie­ťo­vým za­ria­de­niam a je to v pod­sta­te aj tak. Po­dob­ne sa nas­ta­vu­jú a po­dob­ne sa s ni­mi aj na­rá­ba, iba­že na­mies­to káb­la pou­ží­va­jú an­té­ny.

Wi-fi za­ria­de­nia roz­de­ľu­je­me na
exter­né
inter­né

Exter­né za­ria­de­nia sú ta­ké, kto­ré sa na­chá­dza­jú v sa­mos­tat­ných ška­tu­liach, prí­pad­ne s vlas­tným zdro­jom na­pá­ja­nia a po­čí­tač sa k nim pri­pá­ja po­mo­cou pre­po­jo­va­cie­ho káb­la ale­bo ko­nek­to­ra (napr. exter­ný mo­dem) ale­bo rá­dio­vý­mi vl­na­mi. Inter­né za­ria­de­nia sú ta­ké za­ria­de­nia, kto­ré sa za­sú­va­jú do niek­to­ré­ho slo­tu na zá­klad­nej dos­ke do vnút­ra po­čí­ta­ča (po­dob­ne ako sie­ťo­vá kar­ta).

Pod­ľa fun­kcie wi-fi za­ria­de­nia roz­de­ľu­je­me na
klien­tske za­ria­de­nia (kar­ty)
prís­tu­po­vé bo­dy

Klien­tske za­ria­de­nia sú ta­ké, kto­ré sa pri­pá­ja­jú k jed­not­li­vým sta­ni­ciam v sie­ti. Mô­žu byť vo ver­zii pre zber­ni­cu PCI, USB, star­šiu ISA ale­bo ty­pu PCMCIA (ozna­čo­va­né ako PC Card), pou­ží­va­nú v no­te­boo­koch.

Prís­tu­po­vé bo­dy – ozna­čo­va­né aj ako ac­cess poin­ty, spra­vid­la bý­va­jú sa­mos­tat­né exter­né za­ria­de­nia s vlas­tným na­pá­ja­ním a s vlas­tnou in­te­li­gen­ciou. Po správ­nom nas­ta­ve­ní sú schop­né pra­co­vať v nep­retr­ži­tej pre­vádz­ke. Niek­to­ré inter­né wi-fi kar­ty do­ká­žu ok­rem klien­tske­ho re­ži­mu pra­co­vať v re­ži­me ako prís­tu­po­vý bod.

Po­rov­na­nie: Wi-fi kon­tra kla­sic­ká sieť
Na ob­ráz­ku č. 1 je zob­ra­ze­ná sieť tvo­re­ná kla­sic­ký­mi pr­vka­mi po­čí­ta­čo­vej sie­te po­mo­cou krú­te­nej dvoj­lin­ky. V jed­not­li­vých po­čí­ta­čoch sú štan­dar­dné sie­ťo­vé kar­ty, kto­ré sú po­mo­cou prís­luš­né­ho káb­la pri­po­je­né na je­den cen­trál­ny uzol – hub ale­bo switch. Všet­ky po­čí­ta­če me­dzi se­bou ko­mu­ni­ku­jú je­di­ne cez ten­to ak­tív­ny cen­trál­ny pr­vok sie­te.

desktop_1 - hviezda.jpg
Obr. 1

Na ob­ráz­ku č. 2 je sieť tvo­re­ná wi-fi za­ria­de­nia­mi.

Desktop_2 - wifi infrastructure.jpg
Obr. 2

V jed­not­li­vých po­čí­ta­čoch sú na­mies­to sie­ťo­vých ka­riet pou­ži­té wi-fi kar­ty s ko­nek­to­rom na pri­po­je­nie an­té­ny. Prík­lad wi-fi kar­ty ty­pu PCI vi­dí­te na ob­ráz­ku č. 3.

Desktop_3 - pci.jpg
Obr. 3

Na obr. č. 4 zná­zor­ňu­je wi-fi kar­tu ty­pu PCMCIA (PC Card), pou­ží­va­nú v pre­nos­ných po­čí­ta­čoch. V (po­mys­le­nom) stre­de sie­te je ak­tív­ny pr­vok, kto­ré­mu sa ho­vo­rí prís­tu­po­vý bod ale­bo ac­cess point. Má po­dob­nú úlo­hu ako hub ale­bo switch. Na­mies­to ka­be­lá­že sú pou­ži­té rá­dio­vé vl­ny. Prík­lad prís­tu­po­vé­ho bo­du je na obr. č. 5.

Desktop_4 - pcmcia.jpg
Obr. 4

Desktop_5 - accesspoint.jpg
Obr. 5

Prís­tu­po­vý bod ne­mu­sí byť len exter­né za­ria­de­nie, ale mô­že ho tvo­riť niek­to­rý z po­čí­ta­čov s vlo­že­nou inter­nou wi-fi kar­tou, kto­rá bu­de pra­co­vať v re­ži­me prís­tu­po­vé­ho bo­du. Ta­ká­to ar­chi­tek­tú­ra s jed­ným cen­trál­nym pr­vkom sa ozna­ču­je slo­vom infra­struc­tu­re. Tak ako bý­va hub či switch ob­me­dze­ný poč­tom por­tov, aj prís­tu­po­vý bod bý­va li­mi­to­va­ný. Spra­vid­la na je­den prís­tu­po­vý bod sa mô­že pri­pá­jať maximál­ne 30 klient­skych sta­níc. Vzhľa­dom na pou­ži­tie rá­dio­vých vĺn nie je vždy ne­vyh­nut­né, aby na ko­mu­ni­ká­ciu me­dzi jed­not­li­vý­mi klien­tsky­mi sta­ni­ca­mi slú­žil cen­trál­ny pr­vok – ac­cess point. Ak si to si­tuácia vy­ža­du­je, mô­že­me vy­tvo­riť WiFi sieť aj bez toh­to pr­vku.

Prík­lad ta­kej­to ar­chi­tek­tú­ry je na ob­ráz­ku č. 6. Vi­dí­me, že jed­not­li­vé sta­ni­ce ko­mu­ni­ku­jú me­dzi se­bou nav­zá­jom, t. j. len me­dzi vlas­tný­mi WiFi kar­ta­mi, a sú si v pod­sta­te rov­né. Ta­kej­to ar­chi­tek­tú­re sa ho­vo­rie­va ad hoc a je vhod­ná v sie­ti s ma­lým poč­tom klient­skych sta­níc (do 5).

Desktop_6 - ad-hoc.jpg
Obr. 6

Do­sah a an­té­ny
An­té­ny spo­lu s pre­no­so­vým mé­diom, čo je v prí­pa­de wi-fi tech­no­ló­gie vzduch, tvo­ria sú­časť pre­no­so­vej ces­ty. Za­pa­mä­taj­me si, že wi-fi za­ria­de­nia sú ob­me­dze­né vo vy­sie­la­com vý­ko­ne a len v zá­klad­nom vy­ho­to­ve­ní s do­dá­va­nou iba s nie­koľ­ko­cen­ti­met­ro­vou an­tén­kou ma­jú do­sah 50 až 300 met­rov. Ak te­da chce­me vy­tvo­riť spo­je­nie na väč­šie vzdia­le­nos­ti, mu­sí­me pou­žiť iné, do­ko­na­lej­šie an­té­ny.

An­té­ny de­lí­me na:
všes­me­ro­vé
sek­to­ro­vé
(úz­ko)sme­ro­vé

Všes­me­ro­vé an­té­ny ší­ria a pri­jí­ma­jú sig­nál všet­ký­mi smer­mi, te­da v 360-stup­ňo­vom uh­le (vzhľa­dom na zem). Spra­vid­la to bý­va­jú prú­to­vé an­té­ny, po­dob­né ta­kým, ako sa pou­ží­va­jú na rá­diách a vy­sie­lač­kách. Prík­lad všes­me­ro­vej an­té­ny je na obr. č. 7.

Desktop_7 - vsesmerovka.jpg
Obr. 7

Sek­to­ro­vé an­té­ny sú an­té­ny, kto­ré vy­ža­ru­jú do ur­či­té­ho sek­to­ra. Vy­ža­ro­va­cí uhol bý­va v roz­sa­hu od 60 do 180 stup­ňov. Mi­mo toh­to roz­sa­hu an­té­na ne­vy­ža­ru­je (má vy­ža­ro­va­cí „tieň“), a tak spo­je­nie ne­nad­via­že­me. Má to, sa­moz­rej­me, dve vý­ho­dy – ni­ko­ho v „tie­ni“ zby­toč­ne ne­ru­ší­me a zá­ro­veň zmen­še­ním vy­ža­ro­va­cie­ho uh­la do­siah­ne­me zvý­še­nie vy­ža­ro­va­nej ener­gie, a te­da aj do­sa­hu.

Úzkos­me­ro­vé an­té­ny sú pod­mno­ži­nou sek­to­ro­vých an­tén. Ich vy­ža­ro­va­cí uhol je veľ­mi ma­lý (do 30 stup­ňov) a tým sa do­sa­hu­je zvý­še­nie do­sa­hu až na vzdia­le­nos­ti do 15 ki­lo­met­rov! Me­dzi úz­kos­me­ro­vé an­té­ny ra­dí­me an­té­ny ty­pu Yagi (sú veľ­mi po­dob­né te­le­víz­nym an­té­nam, len sú men­šie) ale­bo tzv. si­tá (obr. č. 8).

Desktop_8 - smerovka-sito.jpg
Obr. 8

Ce­no­vé re­lá­cie
Ak ho­vo­rí­me o wi-fi ako o dos­tup­nej tech­no­ló­gii, ma­li by sme si uviesť as­poň orien­tač­né ce­ny za­ria­de­ní. Bež­ná wi-fi kar­ta ty­pu PCI sto­jí od 800 do 1500 Sk, ty­pu PCMCIA od 900 do 3000 Sk, prie­mer­ný prís­tu­po­vý bod od 1500 do 3000 Sk. Exter­né an­té­ny sa po­hy­bu­jú v re­lá­ciách od 1800 do 3000 Sk v zá­vis­los­ti od ty­pu a zis­ku.

Pa­ra­met­re wi-fi kar­ty
Stav­bou ce­lej sie­te wi-fi sa ne­bu­de­me za­obe­rať, le­bo to te­raz nie je na­šou úlo­hou. Uká­že­me si, ako nas­ta­viť tzv. wi-fi klien­ta na pra­cov­nej sta­ni­ci pod li­nuxovým des­kto­pom. Na vy­tvo­re­nie pri­po­je­nia k už exis­tu­jú­cej sie­ti bu­de­me pot­re­bo­vať vhod­nú klien­tsku wi-fi kar­tu ty­pu PCI ale­bo PCMCIA. S USB typ­mi sú pod Li­nuxom eš­te ne­ja­ké prob­lé­my, pre­to sa ni­mi ne­bu­de­me za­obe­rať. Pou­žil som veľ­mi ob­ľú­be­nú wi-fi kar­tu XI-626 od fir­my ZCO­MAX. Je sí­ce o nie­čo drah­šia ako bež­ný prie­mer, ale do­ká­že pra­co­vať aj v re­ži­me ac­cess poin­tu a má sof­tvé­ro­vo re­gu­lo­va­teľ­ný vy­sie­la­cí vý­kon. Tak ako pri pri­pá­ja­ní do kla­sic­kej sie­te aj tu pot­re­bu­je­me poz­nať nie­koľ­ko dô­le­ži­tých pa­ra­met­rov, kto­ré nám pos­kyt­ne správ­ca sie­te, do kto­rej sa chce­me pri­po­jiť:

- iden­ti­fi­ká­tor za­ria­de­nia
- ES­SID
- Mód
- Čís­lo pre­no­so­vé­ho ka­ná­la
- WEP kľúč
- Ad­re­su IP a mas­ku sie­te
- Všes­me­ro­vú ad­re­su – broad­cast
- Vý­stup­nú brá­nu – ga­teway
- Me­no ale­bo ad­re­su DNS server­a

Pod iden­ti­fi­ká­to­rom za­ria­de­nia ro­zu­mie­me ozna­če­nie, pod kto­rým sa da­né za­ria­de­nie bu­de v Li­nuxe pre­zen­to­vať. Mô­že byť po­dob­né s ozna­če­ním sie­ťo­vej kar­ty, napr. eth0, ale niek­to­ré ty­py ov­lá­da­čov za­vá­dza­jú pred­sa len jed­noz­nač­nej­šie ozna­če­nie wlan0, wlan1 atď. ES­SID je ozna­če­nie sie­te, kto­rým sa da­ná sieť pre­zen­tu­je. Spra­vid­la to bý­va jed­noz­nač­ný text, napr. ná­zov fir­my, kto­rá sieť pre­vádz­ku­je, ale­bo ná­zov uli­ce, kde sa dva po­čí­ta­če spá­ja­jú. ES­SID si mô­že­me zvo­liť ľu­bo­voľ­ne. Ale po­zor! ES­SID sa ší­ri éte­rom a je sní­ma­teľ­né iný­mi wi-fi za­ria­de­nia­mi, tak­že vo­lí­me ta­ké náz­vy, aby sme sa ne­mu­se­li čer­ve­nať!

Mód zá­vi­sí od pou­ži­tej ar­chi­tek­tú­ry. Ak sa pri­po­ju­je­me do ar­chi­tek­tú­ry ty­pu infra­struc­tu­re, na klien­tskej stra­ne nas­ta­ví­me mód ma­na­ged, ak do ar­chi­tek­tú­ry ad hoc, nas­ta­ví­me mód ad hoc. Niek­to­ré fir­my vy­rá­ba­jú­ce WiFi za­ria­de­nia mô­žu pos­ky­to­vať iné ty­py mó­du, ale tie­to inter­né mó­dy pra­cu­jú len vte­dy, ak sú všet­ky za­ria­de­nia v sie­ti od to­ho is­té­ho vý­rob­cu. Tak ako roz­hla­so­vý ale­bo te­le­víz­ny pre­nos je na via­ce­rých ka­ná­loch, a ak chce­me sle­do­vať ur­či­tý prog­ram, mu­sí­me pri­jí­mač nas­ta­viť na prís­luš­ný ka­nál, po­dob­ne aj v tech­no­ló­gii wi-fi exis­tu­jú ka­ná­ly. V zá­vis­los­ti od kra­ji­ny to mô­že byť až 14 ka­ná­lov (u nás je po­vo­le­ných pr­vých 13 ka­ná­lov). Čís­lo pre­no­so­vé­ho ka­ná­la na sie­ti, kde sa chce­me pri­po­jiť, nám pos­kyt­ne správ­ca sie­te.

Vzhľa­dom na to, že bez­drô­to­vá sieť sa ší­ri voľ­ne éte­rom, ma­li by sme za­bez­pe­čiť, aby ne­bo­lo jed­no­du­ché na­šu sieť od­po­čú­vať. Pre­to sa od­po­rú­ča nas­ta­viť as­poň jed­no­du­ché šif­ro­va­nie ka­ná­la, kto­ré­mu sa v ob­las­ti wi-fi ho­vo­rí WEP. Kľú­čom (šif­rou) je ľu­bo­voľ­ný re­ťa­zec.

Nas­ta­ve­nie bez­drô­to­vé­ho pri­po­je­nia
Naj­vhod­nej­šie pre ľu­bo­voľ­nú dis­tri­bú­ciu Li­nuxu sú za­ria­de­nia za­lo­že­né na či­po­vej súp­ra­ve Prism 2.5 (Ori­no­co). Pred­pok­la­daj­me, že v oko­lí exis­tu­je ne­ja­ký prís­tu­po­vý bod a my sa chce­me k ne­mu pri­po­jiť. Nao­zaj jed­no­du­chý spô­sob nas­ta­ve­nia wi-fi kar­ty mož­no náj­sť v dis­tri­bú­cii De­bian, knop­pix a Man­dra­ke a v od nich od­vo­de­ných (to nez­na­me­ná, že v iných dis­tri­bú­ciách ne­mož­no wi-fi spre­vádz­ko­vať, ide to, len to už nie je ta­ké „ok­noid­né“ pre za­čia­toč­ní­kov).

Nas­ta­ve­nie wi-fi v dis­tri­bú­cii knop­pix (De­bian)
Po tom, ako sa prih­lá­si­me ako root, spus­tí­me v pros­tre­dí X Win­dow prí­kaz net­car­dcon­fig. Ob­ja­ví sa ok­no Xdia­lo­gu, kde bu­dú vy­me­no­va­né všet­ky sie­ťo­vé kar­ty vrá­ta­ne tej wi-fi (aj wi-fi kar­ta je v sku­toč­nos­ti sie­ťo­vá, ale bez­drô­to­vá kar­ta) – obr. č. 9.

Desktop_9 - net1.jpg
Obr. 9

Vy­be­rie­me správ­nu kar­tu. Ak si ne­vie­me ra­dy, kto­rá to je, či eth0 ale­bo iná, ide­me pos­tup­ne a nas­ta­ví­me všet­ky kar­ty. Klik­ne­me na tla­čid­lo OK a v ok­ne sa ob­ja­ví otáz­ka, či bu­de­me pou­ží­vať DHCP ale­bo nie (obr. č. 10).

Desktop_10 - DHCP.jpg
Obr. 10

Ak bu­de­me pou­ží­vať DHCP, klik­ne­me na OK a ten­to kon­fi­gu­rač­ný nás­troj pres­ko­čí tie sie­ťo­vé nas­ta­ve­nia, kto­ré sú­vi­sia s nas­ta­ve­ním sta­tic­kej ad­re­sy IP. Ak nech­ce­me pou­ží­vať DHCP, klik­ne­me na No a v nas­le­du­jú­cich kro­koch bu­de­me za­dá­vať ad­re­su IP za­ria­de­nia, je­ho mas­ku, broad­cast ad­re­su, vý­cho­dis­ko­vú brá­nu ga­teway a na­ko­niec aj ad­re­su DNS server­a. Je to pres­ne to is­té, ako keď nas­ta­vu­je­me kla­sic­kú sie­ťo­vú kar­tu. Čo je pri wi-fi kar­tách no­vé, je nas­ta­ve­nie tých pa­ra­met­rov, kto­ré sa pria­mo tý­ka­jú tech­no­ló­gie wi-fi. Ako pr­vé pot­re­bu­je­me za­dať ES­SID. Spo­meň­me si, že je to iden­ti­fi­kač­ný znak bez­drô­to­vej sie­te (obr. č. 11).

Desktop_11 - ESSID.jpg
Obr. 11

Iden­ti­fi­kač­ný re­ťa­zec mu­sí­me poz­nať – naj­lep­šie bu­de, ak ho zis­tí­me pria­mo od správ­cu bez­drô­to­vej sie­te. Zá­ro­veň mô­že­me byť vy­zva­ní na za­da­nie iných, nie veľ­mi dô­le­ži­tých pa­ra­met­rov spo­je­nia, ako je NWID, IWSPY a po­dob­ne. Tu od­po­rú­čam po­ne­chať práz­dne voľ­by – tie zna­čia pred­de­fi­no­va­né (de­fault) hod­no­ty. Veľ­mi dô­le­ži­tou po­lož­kou je mód, kto­rým za­ria­de­nie bu­de ko­mu­ni­ko­vať s proti­ľah­lým za­ria­de­ním (obr. č. 12).

Desktop_12 - mode.jpg
Obr. 12

Nas­ta­ví­me ten mód, kto­rý zod­po­ve­dá ar­chi­tek­tú­re da­nej sie­te. S mó­dom sú­vi­sí aj čís­lo ka­ná­la, na kto­rom spo­je­nie pre­bie­ha (obr. č. 13).

Desktop_13 - kanal.jpg
Obr. 13

Na­ko­niec nas­ta­ví­me kľúč na šif­ro­va­nie WEP, ak sa v sie­ti pou­ží­va (obr. č. 14). Za­pa­mä­taj­me si, že obe ko­mu­ni­ku­jú­ce stra­ny mu­sia mať nas­ta­ve­ný ten is­tý kľúč! Na­ko­niec sa nas­ta­ve­nie ulo­ží a zá­ro­veň sa reš­tar­tu­jú sie­ťo­vé nas­ta­ve­nia Li­nuxu.

Desktop_14 - wep.jpg
Obr. 14

Za­pa­mä­taj­me si!
Po nas­ta­ve­ní sa wi-fi za­ria­de­nie ja­ví ako bež­ná sie­ťo­vá kar­ta a tak sa s ním v sys­té­me aj na­rá­ba.

Nas­ta­ve­nie wi-fi v dis­tri­bú­cii Man­dra­ke
Ak pou­ží­va­me dis­tri­bú­ciu Man­dra­ke, na nas­ta­ve­nie sie­te, a te­da aj wi-fi kar­ty pou­ži­je­me sprie­vod­cu nas­ta­ve­ním sie­te drak­con­nect. V pros­tre­dí X Win­dow za­dá­me prí­kaz drak­con­nect (napr. v X ter­mi­ná­li). Na ob­ra­zov­ke sa zja­ví ok­no tej­to uti­li­ty (obr. č. 15).

Desktop_15 - drakconnect1.jpg
Obr. 15

Klik­ne­me na tla­čid­lo Ďalej a prej­de­me do ok­na vý­be­ru pri­po­je­nia (obr. č. 16).

Desktop_16 - drakconnect2.jpg
Obr. 16

Sys­tém sám zis­tí pri­po­je­né pros­tried­ky, prí­pad­ne po­núk­ne niek­to­ré z vy­zna­če­ných pri­po­je­ní. Kon­fi­gu­rá­cia sa za­čí­na od za­čiat­ku, nap­rík­lad sa za­čne kla­sic­kou sie­ťo­vou kar­tou (obr. č. 17).

Desktop_17 - drakconnect3.jpg
Obr. 17

Za­dá­me prís­luš­né pa­ra­met­re a pok­ra­ču­je­me klik­nu­tím na Ďalej. Dos­ta­ne­me sa k nas­ta­ve­niu wi-fi kar­ty (obr. č. 18).

Desktop_18 - drakconnect4.jpg
Obr. 18

Tu za­dá­me os­tat­né pa­ra­met­re tý­ka­jú­ce sa wi-fi, ako je ES­SID, mód, WEP kľúč a po­dob­ne. Mô­že sa stať, že vo va­šom po­čí­ta­či a sys­té­me bu­de po­ra­die ka­riet vy­me­ne­né ale­bo iné. To veľ­mi zá­le­ží na va­šej har­dvé­ro­vej kon­fi­gu­rá­cii, hlav­ne na po­ra­dí ka­riet PCI, za­su­nu­tých v zá­klad­nej dos­ke po­čí­ta­ča. My sme však už po­mer­ne zna­lí pou­ží­va­te­lia a ta­ké­to „pi­koš­ky“ nás už ne­mô­žu za­sta­viť, no nie?

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 6/2004



Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter