Modemy

linux_pas Mi­nu­le sme si ro­zob­ra­li teóriu sie­tí, ten­to­raz sa bu­de­me ve­no­vať prak­tic­kým čin­nos­tiam. Pri­po­je­nie li­nuxové­ho des­kto­pu do po­čí­ta­čo­vej sie­te po­mo­cou káb­la sme si vy­svet­li­li v se­riá­li Za­čí­na­me s Li­nuxom, pre­to sa tu te­raz ne­bu­de­me opa­ko­vať. Uká­že­me si, ako li­nuxový des­ktop pri­po­jiť do inter­ne­tu po­mo­cou mo­de­mu.

Mo­de­my
Mo­dem (mo­du­la­tor/de­mo­du­la­tor) je za­ria­de­nie, kto­ré di­gi­tál­ne sig­ná­ly z po­čí­ta­ča pre­ve­die na ta­ké sig­ná­ly, kto­ré sa do­ká­žu pre­niesť k iné­mu po­čí­ta­ču po­mo­cou te­le­fón­nej lin­ky. V dáv­nych po­čiat­koch bo­li mo­de­my, kto­ré ma­li rých­losť 300 bi­tov za se­kun­du. Keď to pre­po­čí­ta­me na baj­ty, aj s ne­ja­kou ré­žiou to pred­sta­vo­va­lo oko­lo 35 baj­tov/se­kun­du, t. j. 35 zna­kov za se­kun­du. Do­ká­že­te si pred­sta­viť, že to moh­lo slú­žiť maximál­ne na pre­nos texto­vých in­for­má­cií. Dnes je si­tuácia lep­šia – pre­no­so­vá rých­losť bež­ných ana­ló­go­vých mo­de­mov je 56 kb/s, čo je asi 7 KB/s. Po ta­kom­to ka­ná­le sa da­jú pre­ná­šať aj gra­fic­ké in­for­má­cie, ako sú inter­ne­to­vé strán­ky a po­dob­ne. Uve­de­ná rých­losť je pri ana­ló­go­vých mo­de­moch prav­de­po­dob­ne ko­neč­ná, pre­to vý­voj po­kro­čil a te­raz exis­tu­jú di­gi­tál­ne mo­de­my. Med­zi ne ra­dí­me ISDN a ADSL. Tie­to tec­hno­ló­gie však nep­ra­cu­jú po bež­ných di­gi­tál­nych lin­kách, a pre­to si na ich po­uží­va­nie mu­sí­me za­bez­pe­čiť di­gi­tál­nu lin­ku.

Ana­ló­go­vé mo­de­my sú:
  exter­né
  inter­né

Exter­né mo­de­my sú ta­ké mo­de­my, kto­ré sa pri­pá­ja­jú na sé­rio­vý po­rt po­čí­ta­ča. Exter­né mo­de­my sú sa­mos­tat­né za­ria­de­nia, kto­rých vstup­né ale­bo vý­stup­né roz­hra­nie je uni­fi­ko­va­né, z to­ho vy­plý­va, že s exter­ný­mi mo­de­ma­mi ne­bý­va­jú pod Li­nuxom prob­lé­my.

Inter­né mo­de­my sú mo­de­my, kto­ré sa za­sú­va­jú do niek­to­ré­ho zo slo­tov na zá­klad­nej dos­ke po­čí­ta­ča. Spra­vid­la bý­va­jú tec­hnic­ky jed­no­duc­hšie ako exter­né mo­de­my. Časť prá­ce ria­dia­cich ob­vo­dov exter­né­ho mo­de­mu pri inter­ných mo­de­moch pre­be­rá po­čí­tač a je­ho ope­rač­ný sys­tém – z his­to­ric­kých dô­vo­dov spra­vid­la MS Win­dows. Pre­to sa ta­ké­to mo­de­my ozna­ču­jú aj win­mo­de­my. Nie všet­ky win­mo­de­my pod Li­nuxom pra­cu­jú a spra­vid­la tre­ba na ich čin­nosť po­užiť aj prís­luš­ný ov­lá­dač. Dnes už mno­hé li­nuxové dis­tri­bú­cie sú schop­né iden­ti­fi­ko­vať inter­ný mo­dem, prí­pad­ne ho nas­ta­viť bez zá­sa­hu ob­slu­hy a správ­ne ho po­uží­vať. Bo­hu­žiaľ, tá­to schop­nosť eš­te nie je na do­ko­na­lej úrov­ni.

Tí, kto­rí ma­jú inter­ný mo­dem a chcú zis­tiť, či bu­de pod Li­nuxom fun­go­vať, nech sa po­zrú na inter­ne­to­vú strán­ku www.lin­mo­dems.org. Za­tiaľ čo pre inter­né mo­de­my pla­tí: čo mo­dem, to úpl­ne iný po­stup, pre exter­né mo­de­my je po­stup jed­not­ný. My si ho tu te­raz uká­že­me.

Kon­fi­gu­rá­cia mo­de­mu v pros­tre­dí KDE
Pred­pok­la­daj­me, že má­me exter­ný mo­dem pri­po­je­ný na je­den zo sé­rio­vých po­rtov po­čí­ta­ča. Už vie­me, že za­tiaľ čo v MS Win­dows sa sé­rio­vé po­rty ozna­čo­va­li COM1 a COM2, v Li­nuxe sa ozna­ču­jú ttyS0 a ttyS1. V prí­pa­de, že už pri in­šta­lá­cii sys­té­mu má­me mo­dem pri­po­je­ný a za­po­je­ný do elek­tric­kej sie­te, in­šta­lač­ný prog­ram ho náj­de, iden­ti­fi­ku­je a vy­tvo­rí sym­bo­lic­kú lin­ku /dev/mo­dem na jed­no zo za­ria­de­ní /dev/ttyS0 ale­bo /dev/ttyS1. Ak pri­po­jí­me mo­dem nes­kôr, nič nám neb­rá­ni, aby sme si vy­tvo­ri­li ta­kú­to sym­bo­lic­kú lin­ku sa­mi ale­bo jed­no­duc­ho po­uži­li jed­no zo sku­toč­ných za­ria­de­ní ttySx.

Na ko­mu­ni­ká­ciu v pros­tre­dí KDE exis­tu­je dob­rý prog­ram kppp. Spus­tí­me ho z hlav­né­ho me­nu a po­lož­ky Inter­net.

Na mo­ni­to­re uvi­dí­me zá­klad­né ok­no eš­te ne­nas­ta­ve­né­ho prog­ra­mu kppp (obr. č. 1).

LINUX_desktop_1.jpg
Obr. 1

Ako pr­vé mu­sí­me vy­ko­nať nas­ta­ve­nie pa­ra­met­rov spo­je­nia. Pre­to klik­ne­me na tla­čid­lo Nas­ta­ve­nie... Zob­ra­zí sa ok­no nas­ta­ve­ní kppp (obr. č. 2).

LINUX_desktop_2.jpg
Obr. 2

Ani tu eš­te nie je na­de­fi­no­va­ná ni­ja­ká po­lož­ka. To­to ok­no sa skla­dá v pia­tich zá­lo­žiek, z kto­rých šty­ri sú veľ­mi dô­le­ži­té. Za­čne­me na pr­vej zá­lož­ke s náz­vom Kon­tá a klik­nu­tím na tla­čid­lo No­vý... za­čne­me vy­tvá­rať kon­to spo­je­nia. Prog­ram kppp nám po­núk­ne po­uži­tie sprie­vod­cu nas­ta­ve­ním (obr. č. 3).

LINUX_desktop_3.jpg
Obr. 3

Bo­hu­žiaľ, ho­ci by voľ­ba tla­čid­la Sprie­vod­ca bo­la veľ­mi jed­no­duc­há a efek­tív­na, v slo­ven­ských inter­ne­to­vých vo­dách ju ne­mô­že­me po­užiť. Pre­to mu­sí­me klik­núť na tla­čid­lo Nas­ta­ve­nie pri­po­je­nia. Ot­vo­rí sa no­vé ok­no, v kto­rom bu­de­me mu­sieť pa­ra­met­re za­dať ruč­ne (obr. č. 4).

LINUX_desktop_4.jpg
Obr. 4

To­to ok­no je troc­hu zlo­ži­tej­šie, ale ak vás to po­te­ší, ani v pros­tre­dí MS Win­dows sa po­dob­ným pa­ra­met­rom ne­vyh­ne­te. Na zá­lož­ke Vy­tá­ča­nie za­dá­me Me­no spo­je­nia. Na ob­ráz­ku je ná­zov Inter­net, ale me­no si mô­že­me zvo­liť po­dľa na­šich úvah a po­trieb. Klik­ne­me na tla­čid­lo Pri­dať pri ok­ne Te­le­fón­ne čís­lo, čím sa ob­ja­ví to men­šie ok­no, v kto­rom da­né čís­lo za­de­fi­nu­je­me, napr. 01913. Čís­lo, ako aj os­tat­né pa­ra­met­re v tom­to ok­ne na jed­not­li­vých zá­lož­kách vám po­skyt­ne po­sky­to­va­teľ inter­ne­to­vé­ho pri­po­je­nia. Ta­kis­to dô­le­ži­tou po­lož­kou je Ove­re­nie. Ak vám po­sky­to­va­teľ ne­dá jed­noz­nač­nú od­po­veď, čo má­te v tej­to po­lož­ke nas­ta­viť, nec­haj­te pred­nas­ta­ve­né PAP/CHAP. V prí­pa­de, že spo­je­nie spad­ne pre ne­mož­nosť ove­riť po­uží­va­te­ľa, vy­skú­šaj­te jed­nu z ďal­ších mož­ných vo­lieb – PAP ale­bo CHAP.

S naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou ne­bu­de na zá­lož­kách IP, Brá­na, DNS, Prih­la­so­va­cí skript a Vy­ko­nať po­treb­né vy­ko­nať ni­ja­ké nas­ta­ve­nia. Ke­by sa tak pred­sa sta­lo, nas­tav­te pres­ne tie hod­no­ty, kto­ré vám po­sky­tol váš po­sky­to­va­teľ. Veľ­mi za­ují­ma­vá je zá­lož­ka Účto­va­nie. Jej nas­ta­ve­nie nie je po­vin­né, ale v prí­pa­de, že chce­me byť in­for­mo­va­ní o prib­liž­nej dĺžke a ce­ne pri­po­je­nia ale­bo o veľ­kos­ti pre­ne­se­ných baj­tov jed­ným, dru­hým či obid­vo­ma smer­mi, vy­uži­je­me tú­to mož­nosť (obr. č. 5).

LINUX_desktop_5.jpg
Obr. 5

Z po­nu­ky kra­jín vy­be­rie­me na­še ma­lé Slo­ven­sko a zvo­lí­me prís­luš­nú ta­ri­fu. Keď sme ukon­či­li všet­ky nas­ta­ve­nia v tom­to ok­ne a je­ho prís­luš­ných zá­lož­kách, klik­ne­me na tla­čid­lo OK. Tým sa vrá­ti­me do zá­klad­né­ho ok­na na obr. č. 2. Prej­de­me na zá­lož­ku Za­ria­de­nie (obr. č. 6).

LINUX_desktop_6.jpg
Obr. 6

Tá­to zá­lož­ka je troc­hu zlo­ži­tej­šia. Na pr­vej po­lož­ke s náz­vom Mo­de­mo­vé za­ria­de­nie vy­be­rie­me mies­to, kde je pri­po­je­ný náš mo­dem. Ako pr­vé sa nám bu­de po­nú­kať za­ria­de­nie /dev/mo­dem. Mô­že­me ho po­nec­hať a tes­tom (opí­sa­ným ďa­lej) ove­rí­me, či to­to za­ria­de­nie bu­de fun­go­vať. Ak nie, vy­be­rie­me iné – naj­čas­tej­šie /dev/ttyS0, ako je to aj na ob­ráz­ku. Os­tat­né po­lož­ky od­po­rú­čam po­nec­hať. Prej­de­me na zá­lož­ku Mo­dem (obr. č. 7).

LINUX_desktop_7.jpg
Obr. 7

Ako pr­vé zru­ší­me za­škr­tnu­tie voľ­by Ča­kať na ozna­mo­va­cí tón pred vy­tá­ča­ním (te­da okien­ko zos­ta­ne čis­té!). Ak to ne­vy­ko­ná­me, nik­dy sa nám ne­po­da­rí uro­biť spo­je­nie!!! Mô­že­me zme­niť Hla­si­tosť mo­de­mu, aby sme ne­ru­ši­li su­se­dov veľ­mi nep­rí­jem­ným pís­ka­ním. Naj­dô­le­ži­tej­šie je vy­ko­nať test mo­de­mu. Klik­ne­me na stred­né tla­čid­lo Auto­ma­tic­ké nas­ta­ve­nie... kppp za­čne auto­ma­tic­ky zis­ťo­vať stav mo­de­mu (nes­mie­me za­bud­núť za­pnúť mo­dem – obr. č. 8).

LINUX_desktop_8.jpg
Obr. 8

Po otes­to­va­ní mo­de­mu vy­pí­še vý­sled­ky vy­hľa­dá­va­nia mo­de­mu (obr. č. 9).

LINUX_desktop_9.jpg
Obr. 9

Ak sme dos­pe­li do toh­to bo­du, je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že spo­je­nie bu­de fun­kčné. Ak sa pri de­tek­cii mo­de­mu (obr. č. 8) vy­skyt­ne ne­ja­ká chy­ba, tre­ba sa vrá­tiť na ob­rá­zok č. 6 a zme­niť Mo­de­mo­vé za­ria­de­nie. Prej­de­me na po­sled­nú zá­lož­ku Rôz­ne (obr. č. 10).

LINUX_desktop_10.jpg
Obr. 10

Na tej­to zá­lož­ke nas­ta­ví­me niek­to­ré pa­ra­met­re prog­ra­mu kppp. Ne­ma­jú ra­di­kál­ny vplyv na spo­je­nie, len zlep­šu­jú po­uží­va­teľ­ský kom­fort, napr. zob­ra­zo­va­nie ho­dín po­čas spo­je­nia a po­dob­ne. Ak sme všet­ko správ­ne nas­ta­vi­li, klik­ne­me na tla­čid­lo OK, čím ukon­čí­me cel­ko­vé nas­ta­ve­nie prog­ra­mu. Prej­de­me do hlav­nej ob­ra­zov­ky, kde sa zob­ra­zí na­mi na­de­fi­no­va­né spo­je­nie Inter­net. My si po­dob­ných spo­je­ní mô­že­me na­de­fi­no­vať nie­koľ­ko, napr. po­dľa rôz­nych po­sky­to­va­te­ľov ale­bo te­le­fón­nych čí­sel a po­dob­ne, a to, kto­ré chce­me prá­ve po­užiť, vy­be­rie­me šíp­kou na pra­vej stra­ne po­lož­ky (obr. č. 11).

LINUX_desktop_11.jpg
Obr. 11

Z klá­ves­ni­ce za­dá­me Po­uží­va­teľ­ské ID a Hes­lo, kto­ré nám pri­de­lil po­sky­to­va­teľ, a klik­ne­me na tla­čid­lo Pri­po­jiť. Po­čí­tač za­čne vy­tá­čať lin­ku, čo ozná­mi hlá­se­ním na ob­ráz­ku č. 12.

LINUX_desktop_12.jpg
Obr. 12

Po­pri­tom ot­vo­rí ďal­šie ok­no s la­dia­ci­mi in­for­má­cia­mi (obr. č. 13).

LINUX_desktop_13.jpg

Obr. 13

Ak spo­je­nie nas­ta­ne, v la­dia­com ok­ne sa ob­ja­ví ná­pis CON­NECT a už mô­že­me pra­co­vať. Asi naj­čas­tej­šie bu­de­me chcieť po­užiť niek­to­ré­ho z po­što­vých klien­tov ale­bo vhod­ný inter­ne­to­vý preh­lia­dač. Ale o tom ino­ke­dy.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 5/2004



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter