Teória sietí

linux_pas V pre­doš­lých čas­tiach se­riá­lu o des­kto­pe na Li­nuxe sme si po­ve­da­li nie­čo o zvu­ko­vej kar­te, preh­rá­va­ní zvu­ku, preh­rá­va­ní vi­dea a nau­či­li sme sa na­rá­bať so za­pi­so­va­cí­mi prog­ra­ma­mi. O kan­ce­lár­skych prog­ra­moch sme si ho­vo­ri­li v star­ších čís­lach ča­so­pi­su PC RE­VUE, pre­to sa tým te­raz ne­bu­de­me za­obe­rať. Zos­tá­va nám preb­rať gra­fic­ké prog­ra­my, ale tým sa bu­de­me ve­no­vať ino­ke­dy. Mno­hí z vás to­tiž v mai­loch po­ža­du­je­te, aby sme sa nau­či­li Li­nux ako des­ktop pri­pá­jať do sie­te. A keď­že je to veľ­mi za­ují­ma­vá a v sú­čas­nos­ti aj pot­reb­ná té­ma, bu­de­me sa jej ve­no­vať.

Teória sie­tí
Teória po­čí­ta­čo­vých sie­tí je veľ­mi roz­siah­la té­ma, kto­rá by za­bra­la ce­lý ob­sah nie­koľ­kých čí­sel náš­ho ča­so­pi­su. Pre­to sa tu ne­bu­de­me ve­no­vať sie­ťam kom­plexne, ale na sieť sa bu­de­me po­ze­rať z poh­ľa­du pou­ží­va­te­ľa Li­nuxu ako des­kto­pu. Aby sme však po­cho­pi­li čin­nos­ti, kto­ré bu­de­me nes­kôr vy­ko­ná­vať, mu­sí­me si nie­čo z teórie sie­tí as­poň veľ­mi struč­ne vy­svet­liť.

Sieť
Hneď na za­čiat­ku upo­zor­ňu­jem, že pod poj­mom sieť si ne­bu­de­me pred­sta­vo­vať elek­tric­kú sieť (ho­ci tá je tiež veľ­mi dô­le­ži­tá), ale po­čí­ta­čo­vú. Po­kús­me sa te­raz o jed­no­du­chú de­fi­ní­ciu: Po­čí­ta­čo­vá sieť je zos­ku­pe­nie dvoch a via­ce­rých po­čí­ta­čov, kto­ré sú nav­zá­jom pop­re­pá­ja­né ur­či­tým pre­no­so­vým mé­diom . Tie­to po­čí­ta­če v da­nej sie­ti ko­mu­ni­ku­jú ko­mu­ni­kač­ným pro­to­ko­lom. Po­čí­ta­če sa zdru­žu­jú do po­čí­ta­čo­vých sie­tí na účel vzá­jom­nej ko­mu­ni­ká­cie a zdie­ľa­nia a vy­uží­va­nia pros­tried­kov a za­ria­de­ní, prís­tup­ných ale­bo pri­po­je­ných v sie­ti.

Ty­py po­čí­ta­čo­vých sie­tí
Po­čí­ta­čo­vých sie­tí je nie­koľ­ko dru­hov. Nám na­te­raz pos­ta­ču­je ve­dieť, že exis­tu­jú dva hlav­né ty­py, ku kto­rým bu­de­me chcieť svoj­ho mi­lá­či­ka pri­po­jiť:
lo­kál­na po­čí­ta­čo­vá sieť
roz­ľah­lá po­čí­ta­čo­vá sieť

Lo­kál­na po­čí­ta­čo­vá sieť
Lo­kál­na po­čí­ta­čo­vá sieť, ozna­čo­va­ná LAN (Lo­cal Area Network), sa veľ­mi čas­to slan­go­vo na­zý­va aj „lan­ka“. Je to sieť ma­lé­ho roz­sa­hu, po­kiaľ ide o po­čet po­čí­ta­čov (od 2 do 50 po­čí­ta­čov) ale­bo veľ­kosť roz­lo­hy plo­chy, kto­rú za­be­rá. Spra­vid­la „lan­ka“ nep­rek­ra­ču­je mú­ry bu­do­vy, v kto­rej je umies­tne­ná. Poz­ná­me do­má­cu sieť LAN, kto­rú mô­že­me mať vy­tvo­re­nú do­ma, ale­bo škol­skú či pod­ni­ko­vú sieť LAN. Ploš­ný roz­sah sie­te LAN bý­va veľ­mi čas­to li­mi­to­va­ný maximál­ne do­vo­le­nou dĺžkou pre­no­so­vé­ho mé­dia (poz­ri ďa­lej).

Roz­ľah­lá po­čí­ta­čo­vá sieť
Roz­ľah­lá po­čí­ta­čo­vá sieť, ozna­čo­va­ná ako WAN (Wide Area Network), je sieť, kto­rá za­be­rá znač­ný roz­sah, po­kiaľ ide o veľ­kosť plo­chy i po­čet po­čí­ta­čov. Tých mô­že byť nie­koľ­ko ti­síc, ba aj mi­lió­nov a mies­to, kde sa ta­ká­to sieť na­chá­dza, mô­že byť aj ce­lý po­zem­ský svet. Hlav­ným pred­sta­vi­te­ľom ta­kej­to „wan­ky“ je sieť sie­tí – inter­net.

Po­ve­da­li sme si, že to­to sú dva ty­py, ku kto­rým bu­de­me pri­pá­jať náš po­čí­tač s li­nuxovým des­kto­pom. Ale ako? No pred­sa po­mo­cou niek­to­ré­ho z dos­tup­ných pre­no­so­vých mé­dií.

Pre­no­so­vé mé­diá
Pre­no­so­vé mé­dium je pros­trie­dok, kto­rý pre­ná­ša elek­tric­ké sig­ná­ly od jed­né­ho po­čí­ta­ča k dru­hé­mu. Pre­no­so­vé mé­diá de­lí­me na:
me­ta­lic­ké spo­je
op­tic­ké spo­je
rá­dio­vé spo­je

Me­dzi me­ta­lic­ké spo­je pat­rí koaxiál­ny ká­bel, tzv. krú­te­ná dvoj­lin­ka a mo­de­mo­vý spoj. Koaxiál­ny ká­bel je po­dob­ný to­mu, čo do­ma bež­ne pou­ží­va­me na pri­po­je­nie an­té­ny ale­bo vi­dea k te­le­ví­zo­ru, len má inak­šie pa­ra­met­re. Je­ho od­por je 50 oh­mov a ty­pic­kým pred­sta­vi­te­ľom je ká­bel s ozna­če­ním RG-58. Je to ta­ký eta­lón, tak­že ak vám pre­daj­ca po­vie, že má iný, ale kom­pa­ti­bil­ný, vez­mi­te aj ten. Koaxiál­ny ká­bel (obr. č. 1) sa spá­ja po­mo­cou ko­nek­to­rov BNC (obr. č. 2), T ko­nek­to­rov (obr. č. 3) a mu­sí byť ukon­če­ný po­mo­cou ter­mi­ná­to­rov (obr. č. 4). Je­ho maximál­na dĺžka mô­že byť 185 met­rov. Koaxiál­ny ká­bel vy­tvá­ra to­po­ló­giu sie­te, kto­rej ho­vo­rí­me zber­ni­ca – BUS. Aby sme moh­li pou­žiť tú­to to­po­ló­giu a ten­to koaxiál­ny ká­bel, mu­sí­me mať v po­čí­ta­či nain­šta­lo­va­nú prís­luš­nú sie­ťo­vú kar­tu. Sie­ťo­vá kar­ta mu­sí mať ko­nek­tor, na kto­rý mož­no koaxiál­ny ká­bel pri­po­jiť. Ako sú jed­not­li­vé kom­po­nen­ty za­po­je­né v ce­lej sie­ti zber­ni­co­vej to­po­ló­gie, uka­zu­je sche­ma­tic­ký ob­rá­zok č. 5.

LINUX_desktop_1.jpg
Obr. 1

LINUX_desktop_2.jpg
Obr. 2

LINUX_desktop_3.jpg
Obr. 3

LINUX_desktop_4.jpg
Obr. 4

LINUX_desktop_5.jpg
Obr. 5

Krú­te­ná dvoj­lin­ka je tro­chu za­vá­dza­jú­ci vý­raz. V sku­toč­nos­ti ide o štvo­ri­cu pá­rov, te­da osem li­niek. Kaž­dý pár li­niek je v pra­vi­del­ných vzdia­le­nos­tiach skrú­te­ný, aby sa pre­diš­lo vzá­jom­né­mu ru­še­niu, tak­zva­ným pres­lu­chom, čím sa ra­píd­ne zlep­šia pre­no­so­vé vlas­tnos­ti li­niek. Šty­ri tak­to skrú­te­né lin­ky sú umies­tne­né v jed­nom spo­loč­nom oba­le (obr. č. 6).

LINUX_desktop_6.jpg
Obr. 6

Ak je obal jed­not­li­vých li­niek tie­ne­ný, ho­vo­rí­me o STP – shiel­ded twis­ted pair, ak je obal ne­tie­ne­ný, ho­vo­rí­me o UTP – un­shiel­ded twis­ted pair. Ká­bel UTP sa pou­ží­va čas­tej­šie a spá­ja sa po­mo­cou ko­nek­to­ra RJ-45 (obr. č. 7).

LINUX_desktop_7.jpg
Obr. 7

Maximál­na pou­ži­teľ­ná dĺžka pri­po­je­né­ho káb­la UTP je 100 met­rov. Po­čí­ta­če sa nav­zá­jom pre­pá­ja­jú to­po­ló­giou hviez­da – STAR. Cen­trum hviez­dy tvo­rí tzv. HUB (hub – čí­taj „hab“ – je an­glic­ký vý­raz ozna­ču­jú­ci ná­boj ko­le­sa na vo­ze; v po­čí­ta­čo­vej ter­mi­no­ló­gii mô­že­me hub prek­la­dať ako roz­bo­čo­vač). Dnes sa na­mies­to hu­bu pou­ží­va efek­tnej­ší switch (pre­pí­nač). Prík­lad hu­bu ale­bo swit­chu je na obr. č. 8.

LINUX_desktop_8.jpg
Obr. 8

Na stra­ne po­čí­ta­ča za­se mu­sí byť sie­ťo­vá kar­ta s prís­luš­ným ko­nek­to­rom (obr. č. 9).

LINUX_desktop_9.jpg
Obr. 9

Všim­ni­me si, že zob­ra­ze­ná kar­ta je ty­pu Com­bo, kto­rá má obid­va spo­mí­na­né ko­nek­to­ry (úpl­ne hor­ný je na ká­bel UTP pre ko­nek­tor RJ-45 a úpl­ne do­le je ko­nek­tor BNC na koaxiál­ny ká­bel) a kde spô­sob pri­po­je­nia zos­tá­va na na­šich po­žia­dav­kách. Pou­ži­tie jed­not­li­vých pr­vkov v hviez­di­co­vej to­po­ló­gii je na obr. č. 10.

LINUX_desktop_10.jpg
Obr. 10

Mo­de­mo­vý spoj
Mo­de­mo­vý spoj sa čias­toč­ne od­li­šu­je od spo­me­nu­tých me­ta­lic­kých spo­jov. Na pre­nos dát vy­uží­va už exis­tu­jú­ce te­le­fón­ne pre­po­je­nie. Ak sa dva po­čí­ta­če chcú spo­jiť nav­zá­jom po­mo­cou mo­de­mo­vé­ho spo­ja, mu­sia pou­ží­vať za­ria­de­nie mo­dem (mo­du­lá­tor/de­mo­du­lá­tor). Mo­dem je pri­po­je­ný k po­čí­ta­ču spra­vid­la na sé­rio­vý port a dru­hou stra­nou k te­le­fón­ne­mu ve­de­niu. To zna­čí, že v prí­pa­de mo­de­mo­vé­ho spo­ja ne­pot­re­bu­je­me mať v po­čí­ta­či sie­ťo­vú kar­tu. Mo­de­mo­vé spo­je­nie je vždy spo­je­nie dvoch za­ria­de­ní. Ta­kej­to to­po­ló­gii ho­vo­rie­va­me spo­je­nie point to point (voľ­ný prek­lad je „od bo­du k bo­du“). Prík­lad pre­po­je­nia dvoch po­čí­ta­čov po­mo­cou mo­de­mov je na obr. č. 11.

LINUX_desktop_11.jpg
Obr. 11

Veľ­mi čas­to sa stá­va, že niek­to­rý po­čí­tač pot­re­bu­je ko­mu­ni­ko­vať s via­ce­rý­mi po­čí­tač­mi. Vte­dy mu­sí mať ten­to po­čí­tač ta­ký po­čet mo­de­mov, s koľ­ký­mi po­čí­tač­mi chce na­raz ko­mu­ni­ko­vať (obr. č. 12).

LINUX_desktop_12.jpg
Obr. 12

Mo­de­my bý­va­jú dvo­ja­ké­ho ty­pu:
exter­né – sú to sa­mos­tat­né ška­tuľ­ky, kto­ré sa pri­pá­ja­jú na ko­nek­tor sé­rio­vé­ho por­tu po­čí­ta­ča
inter­né – vo for­me zá­suv­nej kar­ty, kto­rá sa nain­šta­lu­je do po­čí­ta­ča

Tre­ba po­ve­dať, že s exter­ný­mi mo­de­ma­mi pod Li­nuxom ne­bý­va­jú prob­lé­my, za­to nie všet­ky inter­né mo­de­my pod Li­nuxom fun­gu­jú.

Op­tic­ké spo­je
Op­tic­ké spo­je vy­uží­va­jú na pre­nos sig­ná­lu schop­nosť ma­te­riá­lu viesť svet­lo. Op­tic­ké spo­je sú eš­te aj dnes veľ­mi dra­hé a ná­roč­né na vy­bu­do­va­nie, ma­te­riál a pres­nosť. Keď­že je zrej­mé, že asi v tom­to štá­diu ne­bu­de­me náš­ho mi­lá­či­ka pri­pá­jať k iným po­čí­ta­čom po­mo­cou „op­ti­ky“, ne­bu­de­me sa tej­to ka­te­gó­rii hlb­šie ve­no­vať.

Rá­dio­vé spo­je
Ho­ci sa na pr­vý poh­ľad zdá, že rá­dio­vý spoj pat­rí do ne­dos­tup­ných ce­no­vých re­lá­cií, opak je prav­dou. Dnes do­ká­že­me uro­biť rá­dio­vé pre­po­je­nie s iným po­čí­ta­čom za nie­koľ­ko ti­síc ko­rún (od 1500 Sk na je­den po­čí­tač). Rá­dio­vý spoj mô­že mať to­po­ló­giu hviez­da, kto­rej v tom­to prí­pa­de ho­vo­rí­me infra­struc­tu­re (obr. č. 13), ale­bo „od bo­du k bo­du“, kto­ré­mu tu bu­de­me ho­vo­riť ad-hoc (obr. č. 14).

LINUX_desktop_13.jpg
Obr. 13

LINUX_desktop_14.jpg
Obr. 14

Ani v tom­to prí­pa­de spra­vid­la ne­pot­re­bu­je­me sie­ťo­vú kar­tu – tá je nah­ra­de­ná rá­dio­vou kar­tou s an­té­nou (prí­pad­ne kom­bi­ná­ciou sie­ťo­vej kar­ty a exter­né­ho za­ria­de­nia a an­té­ny). Do­sah rá­dio­vé­ho spo­ja je zá­vis­lý od ty­pu pou­ži­tých an­tén – od nie­koľ­kých de­sia­tok met­rov až po nie­koľ­ko de­sia­tok ki­lo­met­rov. My sa rá­dio­vé­mu pre­no­su bu­de­me pod­rob­ne ve­no­vať ino­ke­dy, na­te­raz sta­čí, ak si za­pa­mä­tá­me, že sa ozna­ču­je slo­víč­kom wi-fi.

Zhr­nu­tie
Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že na pri­po­je­nie do lo­kál­nej sie­te vy­uži­je­me pri­po­je­nie po­mo­cou koaxiál­ne­ho káb­la ale­bo krú­te­nej dvoj­lin­ky, prí­pad­ne rá­dio­vé (wi-fi) pri­po­je­nie. Na pri­po­je­nie do inter­ne­tu pou­ži­je­me pre zme­nu mo­de­mo­vé pri­po­je­nie ale­bo wi-fi pri­po­je­nie.

Spo­jiť dva a viac po­čí­ta­čov nav­zá­jom ale­bo sa pri­po­jiť do už exis­tu­jú­cej sie­te však nes­ta­čí. Mu­sia sa ve­dieť do­ho­vo­riť ne­ja­kou spo­loč­nou re­čou. Tej­to re­či ho­vo­rie­va­me pro­to­kol. A tak ako ja­zy­kov je v ľud­skom sve­te mno­ho, ani ko­mu­ni­kač­ných pro­to­ko­lov nie je prá­ve má­lo.

Čo sa tý­ka Li­nuxu, ten vy­šiel z pros­tre­dia Unixu a tam je ur­či­tým štan­dar­dom pro­to­kol TCP/IP. Naš­ťas­tie ide o sku­toč­ne vy­da­re­ný a spo­ľah­li­vý pro­to­kol, a pre­to aj inter­net pou­ží­va TCP/IP ako „úrad­ný ja­zyk“. V pros­tre­dí sie­te MS DOS/Win­dows je pre zme­nu za­ve­de­ný ako štan­dard pro­to­kol SMB (Net­BEUI). Tie­to dva pro­to­ko­ly sú od­liš­né asi ako an­glič­ti­na a heb­rej­či­na, a pre­to je zrej­mé, že li­nuxové po­čí­ta­če si s win­dowso­vý­mi ťaž­ko po­ro­zu­me­jú. Ale ako sa ho­vo­rí, v Li­nuxe nie je nič ne­mož­né, aj tu si uká­že­me, ako spo­jiť (sko­ro) nes­po­ji­teľ­né.

Va­rian­ty pri­po­je­ní
Ako a kam te­da mô­že­me pri­po­jiť náš li­nuxový des­ktop? Urob­me si ta­ké ma­lé zhod­no­te­nie mož­ných va­rian­tov, kto­ré sa chce­me nau­čiť:
- pri­po­je­nie do lo­kál­nej li­nuxovej sie­te po­mo­cou káb­la (koax ale­bo UTP)
- pri­po­je­nie do lo­kál­nej win­dowso­vej sie­te po­mo­cou káb­la (koax ale­bo UTP)
- pri­po­je­nie do inter­ne­tu po­mo­cou mo­de­mu
- pri­po­je­nie do lo­kál­nej li­nuxovej sie­te po­mo­cou wi-fi
- pri­po­je­nie do lo­kál­nej win­dowso­vej sie­te po­mo­cou wi-fi
- pri­po­je­nie do inter­ne­tu po­mo­cou wi-fi

Tak­že poď­me do to­ho. Ale až na­bu­dú­ce.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware 4/2004



Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter