Základné pojmy

linux_server.jpg V pre­doš­lej čas­ti sme sa ve­no­va­li „jed­no­hub­kám" - den­no­den­ným úlo­hám a čin­nos­tiam dob­ré­ho správ­cu sie­te. Tie­to čin­nos­ti sme si roz­de­li­li do nie­koľ­kých sku­pín. Aj keď prá­ca s ma­nuá­lo­vou strán­kou, pa­mä­ťou, dis­kom či po­uží­va­teľ­mi je nao­zaj dô­le­ži­tá, prím v Li­nuxe hrá prá­ca so sú­bor­mi a pro­ces­mi. O sú­bo­roch už to­ho vie­me po­mer­ne dosť, ten­to­raz si bu­de­me ho­vo­riť o pro­ce­soch.

So sta­rým zná­mym, ale za­to prav­di­vým hes­lom, že „zá­klad­ným sta­veb­ným pr­vkom spo­loč­nos­ti je ro­di­na", mi na­pad­la aso­ciá­cia: „Zá­klad­ným sta­veb­ným pr­vkom Li­nuxu je pro­ces." A sku­toč­ne, po sú­bo­roch sú pro­ce­sy to naj­dô­le­ži­tej­šie v Li­nuxe.

Zá­klad­né po­jmy
Aby sme správ­ne po­cho­pi­li po­dsta­tu čin­nos­tí, kto­ré bu­de­me ako správ­co­via vy­ko­ná­vať, mu­sí­me si uviesť nie­koľ­ko zá­klad­ných po­jmov. Vša­de v od­bor­nej li­te­ra­tú­re sa to len tak hem­ží vý­raz­mi ako prog­ram, sú­bor, pro­ces, dé­mon, úlo­ha, služ­ba a po­dob­ne. Ale nik­de (sku­toč­ne nik­de) som ne­na­šiel po­drob­nej­šie vy­svet­le­nie týc­hto po­jmov. No a aby sa nám to nep­liet­lo, po­kú­sim sa tu uviesť svo­je de­fi­ní­cie.

Sú­bor (Fi­le)
Sú­bor je pres­ne de­fi­no­va­ná po­stup­nosť ur­či­tých zna­kov. Typ týc­hto zna­kov ur­ču­je vy­uži­tie sú­bo­ru. Po­zná­me texto­vé sú­bo­ry, kto­ré ob­sa­hu­jú zna­ky tvo­ria­ce texto­vý do­ku­ment, ale­bo dá­to­vé sú­bo­ry, kto­ré ob­sa­hu­jú zna­ky tvo­ria­ce in­for­má­cie, gra­fic­ké sú­bo­ry, kto­ré ob­sa­hu­jú zna­ky tvo­ria­ce ob­ráz­ky, fil­my a po­dob­ne. Sú­bo­ry sa uk­la­da­jú na ur­či­té mé­dium, napr. dis­ke­tu, pev­ný disk, CD-ROM, ale aj do pa­mä­te za­ria­de­nia.

Prog­ram (Prog­ram)
Prog­ram je sú­bor zá­klad­ných ele­men­tár­nych inštruk­cií (prí­ka­zov) pre da­ný po­čí­tač, kto­ré­ho cie­ľom je spl­ne­nie ur­či­tej po­ža­do­va­nej úlo­hy.

In­štan­cia prog­ra­mu
Prog­ram mô­že spl­niť svo­ju úlo­hu len vte­dy, ak je spus­te­ný. To zna­me­ná, že po­kiaľ prog­ram nie je spus­te­ný, ne­mô­že vy­ko­nať ni­ja­kú čin­nosť. Prog­ram sa mô­že spus­tiť len vte­dy, ak je za­ve­de­ný do ope­rač­nej pa­mä­te po­čí­ta­ča. To­mu­to za­ve­de­niu prog­ra­mu do ope­rač­nej pa­mä­te ho­vo­rí­me in­štan­cia prog­ra­mu.

Pro­ces (Pro­cess)
Ne­zá­vis­le bež­iacej in­štan­cii prog­ra­mu, kto­rá má vlas­tné sys­té­mo­vé zdro­je (napr. veľ­kosť ope­rač­nej pa­mä­te), ho­vo­rie­va­me pro­ces.

Skú­si­me to zhr­núť:
Pro­ces je ur­či­tý prog­ram, kto­rý sa skla­dá z po­stup­nos­ti zna­kov, kto­ré pro­ce­sor inter­pre­tu­je ako stro­jo­vé inštruk­cie, dá­ta a zá­sob­ník. Jad­ro Li­nuxu dô­my­sel­ne plá­nu­je beh pro­ce­sov tak, že vzni­ká do­jem, ako ke­by bo­li pro­ce­sy spra­cú­va­né na­raz - si­mul­tán­ne. Nie­koľ­ko pro­ce­sov mô­že byť in­štan­ciou to­ho is­té­ho prog­ra­mu.

Kaž­dý pro­ces po­čas svoj­ho ži­vo­ta prec­hád­za tro­mi štá­dia­mi. Naj­prv vznik­ne, po­tom je ur­či­tý čas v čin­nos­ti a na­ko­niec Ako prík­lad si mô­že pred­sta­viť prog­ram, kto­ré­ho úlo­hou je sčí­tať dve čís­la. Nech sa ta­ký­to prog­ram vo­lá nap­rík­lad su­ma. Je prog­ram su­ma sú­bo­rom? Je, veď je to po­stup­nosť prí­ka­zov a is­tot­ne sa bu­de v po­čí­ta­či nac­hád­zať na niek­to­rom mé­diu - naj­čas­tej­šie na pev­nom dis­ku. Po­kiaľ le­ží len tak na dis­ku a nič ne­vy­ko­ná­va, je to len je­den z ty­pov sú­bo­rov - prog­ra­mov. Keď však z klá­ves­ni­ce za­dá­me me­no toh­to prog­ra­mu - su­ma, za­ve­die­me ho do ope­rač­nej pa­mä­te po­čí­ta­ča, kde sa nás­led­ne spus­tí. Tak­to vznik­ne Ten bu­de ur­či­tý čas v čin­nos­ti, napr. si vy­žia­da vstup da­ných čí­sel, po­tom ich spo­čí­ta a vy­pí­še vý­sle­dok. Keď spl­ní svo­ju po­vin­nosť, pro­ces za­nik­ne. Uvoľ­ní ope­rač­nú pa­mäť po­čí­ta­ča, a tak je prog­ram zno­vu prip­ra­ve­ný na čin­nosť.

Jas­né?

Úlo­ha (Task)
Čo bo­lo po­vin­nos­ťou pro­ce­su su­ma? Spl­niť úlo­hu! Mô­že­me po­ve­dať, že úlo­ha je jed­no­ra­zo­vá čin­nosť da­né­ho pro­ce­su.

Dé­mon (dae­mon)
Exis­tu­je však pro­ces, kto­rý po svo­jom vzni­ku zos­tá­va dl­ho­do­bo, spra­vid­la natr­va­lo v ope­rač­nej pa­mä­ti po­čí­ta­ča (sa­moz­rej­me, že len do vy­pnu­tia po­čí­ta­ča, po­tom sa - lo­gic­ky - stra­tí). Ta­ké­mu­to „stá­le ži­jú­ce­mu" pro­ce­su sa ho­vo­rie­va dé­mon (mys­lím, že to me­no je nao­zaj vý­stiž­né).

Služ­ba (Servic­e)
Aj dé­mon vy­ko­ná­va svo­ju čin­nosť a pl­ní za­da­né úlo­hy. Keď­že však po spl­ne­ní úlo­hy ne­za­ni­ká, ale os­tá­va v pa­mä­ti po­čí­ta­ča, aby mo­hol opa­ko­va­ne pl­niť úlo­hy, mô­že­me po­ve­dať, že tr­va­lo slú­ži, a tak vy­ko­ná­va ur­či­tú Služ­ba je opa­ko­va­ná čin­nosť da­né­ho pro­ce­su - dé­mo­na. Ako prík­lad si mô­že­me uviesť webo­vý server Apac­he. Je to vlas­tne dé­mon, kto­rý opa­ko­va­ne vy­ko­ná­va ur­či­tú čin­nosť - ko­ná služ­bu. Ak ho niek­to po­žia­da o po­skyt­nu­tie niek­to­rej webo­vej strán­ky, po­skyt­ne mu ju. Neo­púš­ťa ope­rač­nú pa­mäť, ale za­se na­čú­va po­žia­dav­kám svo­jich klien­tov a pl­ní ich po­žia­dav­ky.

Ro­di­na pro­ce­sov
Keď­že Li­nux je via­cú­lo­ho­vý sys­tém, mô­že v ňom bež­ať (a spra­vid­la aj nao­zaj beží) viac pro­ce­sov na­raz. Te­raz nie je po­dstat­né, ako to je za­ria­de­né. Dô­le­ži­té je jed­not­li­vé pro­ce­sy od se­ba od­lí­šiť. Jad­ro si o všet­kých spus­te­ných pro­ce­soch udr­žu­je preh­ľad po­mo­cou jed­noz­nač­ne pri­ra­de­né­ho čís­la PID - Pro­cess Iden­ti­fi­ca­tion.

Pro­ce­sy v Li­nuxe tvo­ria hie­rar­chic­kú štruk­tú­ru, te­da kaž­dý pro­ces (ok­rem to­ho pr­vé­ho) má svoj­ho pred­ka - ro­di­ča, kto­ré­mu sa ho­vo­rí ro­di­čov­ský pro­ces. Zá­ro­veň ten is­tý pro­ces mô­že (ale ne­mu­sí) vy­tvo­riť svoj­ho po­tom­ka.

To zna­me­ná, že kaž­dý pro­ces ne­sie ok­rem svoj­ho čís­la PID aj in­for­má­ciu o svo­jom ro­di­čo­vi - tzv. PPID (Pa­rent Pro­cess Iden­ti­fi­ca­tion).

A na čo je to dob­ré? Po­dľa čís­la PPID sme schop­ní ur­čiť, kto­rým pro­ce­som bol da­ný pro­ces vy­tvo­re­ný. Nes­kôr uvi­dí­me, že PPID má aj iné vy­uži­tie.

Pro­ce­sy sa čís­lu­jú od čís­la 1. Jed­not­ka je pri­ra­de­ná naj­dô­le­ži­tej­šie­mu pro­ce­su v ce­lom sys­té­me Li­nuxu. Ten­to pro­ces sa vo­lá init a už z náz­vu si mô­že­me do­mys­lieť, že ini­cia­li­zu­je - spúš­ťa všet­ky os­tat­né pro­ce­sy, a te­da služ­by v ce­lom sys­té­me. My sa pro­ce­som init bu­de­me eš­te pat­rič­ne za­obe­rať na inom mies­te. Za­tiaľ nám sta­čí ve­dieť, že init je aký­si „prao­tec" všet­kých os­tat­ných pro­ce­sov.
In­for­má­cie o pro­ce­soch v sys­té­me
Zoz­nam pro­ce­sov v sys­té­me Li­nux mož­no zís­kať po­mo­cou prí­ka­zu ps.
Prog­ram má ve­ľa rôz­nych pa­ra­met­rov, kto­rý­mi mô­že­me prí­kaz mo­di­fi­ko­vať.
Ak spus­tí­me sa­mot­ný prí­kaz ps bez pa­ra­met­rov, vy­pí­še sa zoz­nam ak­tív­nych pro­ce­sov spo­je­ných s ak­tuál­ne po­uži­tým ter­mi­ná­lom ale­bo kon­zo­lou - vý­pis č. 1:

[root@as­te­rix root]# ps PID TTY TI­ME CMD 1327 pts/1 00:00:00 bash 1683 pts/1 00:00:00 ps 

Po­zri­me sa te­raz na pred­chád­za­jú­ci vý­pis:
Pr­vý stĺpec je ozna­če­ný PID a my už vie­me, o čo ide. Pri­po­meň­me si, že PID mu­sí byť v ce­lom sys­té­me jed­noz­nač­né, te­da ne­mô­žu exis­to­vať dve rov­na­ké čís­la PID. Stĺpec TTY opi­su­je ak­tuál­ny ter­mi­nál. Stĺpec TI­ME opi­su­je čas tr­va­nia pro­ce­su. Po­sled­ný stĺpec CMD cha­rak­te­ri­zu­je prí­kaz shel­lu, kto­rý spô­so­bil vy­tvo­re­nie pro­ce­su.
Vi­dí­me, že na da­nom vý­pi­se sa nac­hád­za­jú iba dva pro­ce­sy. Pr­vý je shell bash a dru­hý je sa­mot­ný prí­kaz ps.
Ale pre­čo sú hod­no­ty stĺpca TI­ME pre obid­va pro­ce­sy nu­lo­vé?

Pro­ces ps tr­vá veľ­mi krát­ky, ne­zaz­na­me­na­teľ­ný čas a pre­beh­ne tak­mer okam­ži­te a bash väč­ši­nu ča­su strá­vi ča­ka­ním na vstup z klá­ves­ni­ce.

  1. Vý­pis prí­ka­zu mož­no ďa­lej up­ra­vo­vať. Mô­že­me po­užiť dva dru­hy pa­ra­met­rov prí­ka­zu Pr­vým dru­hom pa­ra­met­rov mô­že­me špe­ci­fi­ko­vať mno­ži­nu vy­pi­so­va­ných pro­ce­sov. Dru­hým ty­pom pa­ra­met­rov de­fi­nu­je­me spô­sob zob­ra­zo­va­nia vy­pi­so­va­ných in­for­má­cií.

Mno­ži­nu zob­ra­zo­va­ných pro­ce­sov mô­že­me ov­plyv­niť tý­mi­to pa­ra­met­ra­mi:

Pa­ra­me­ter -a („mí­nus a", aj s tým zna­kom mí­nus!) zob­ra­zí in­for­má­cie o všet­kých ak­tív­nych pro­ce­soch, ria­de­ných ne­ja­kým ter­mi­ná­lom. Za­daj­me te­da prí­kaz:

[root@as­te­rix root]# ps –a
a po­zri­me sa na vý­pis č. 2:
  PID TTY          TI­ME CMD
 1269 tty1     00:00:00 mc
 1477 tty6     00:00:00 startx
 1488 tty6     00:00:00 xinit
 1497 tty6     00:00:00 star­tkde
 1593 tty6     00:00:00 kwrap­per
 1680 pts/1    00:00:00 ps
Zá­hla­vie jed­not­li­vých stĺpcov je to­tož­né s pred­chád­za­jú­cim prík­la­dom, ale ob­sah je už troc­hu iný. Všim­ni­me si, že sú vy­pí­sa­né aj pro­ce­sy bež­iace na iných ter­mi­ná­loch. Ak sa po­zrie­me aj na po­sled­ný stĺpec, všim­ne­me si, že na tty6, čo pred­sta­vu­je sied­mu kon­zo­lu na klá­ves­ni­ci (Alt – F7) sa spus­ti­lo pros­tre­die KDE (za­ča­lo sa to prí­ka­zom startx, to os­tat­né sa od ne­ho od­vi­nu­lo auto­ma­tic­ky).
Za­daj­me pre zme­nu prí­kaz ps s pre­pí­na­čom –e, kto­rý spô­so­bí zob­ra­ze­nie úpl­ne všet­kých pro­ce­sov, te­da i tých, čo nie sú ne­ja­kým spô­so­bom na­po­je­né na ter­mi­nál:

 [root@as­te­rix root]# ps -e
Zob­ra­ze­nie je na vý­pi­se č. 3:
  PID TTY          TI­ME CMD
    1 ?        00:00:04 init
    2 ?        00:00:00 ke­ventd
    3 ?        00:00:00 kapmd
    4 ?        00:00:00 ksof­tirqd_CPU0
    5 ?        00:00:00 kswapd
    6 ?        00:00:00 bdflush
    7 ?        00:00:00 kup­da­ted
    8 ?        00:00:00 mdre­co­ve­ryd
   12 ?        00:00:00 kjour­nald
   91 ?        00:00:00 khubd
  618 ?        00:00:00 eth0

––- skrá­te­né –––

 1269 tty1     00:00:00 mc
 1270 ?        00:00:00 cons.sa­ver
 1271 pts/0    00:00:00 bash
 1477 tty6     00:00:00 startx
 1488 tty6     00:00:00 xinit
 1489 ?        00:00:01 X
 1497 tty6     00:00:00 star­tkde
 1622 ?        00:00:00 kdei­nit
 1625 ?        00:00:00 ka­larmd
 1629 tty5     00:00:00 bash
 1692 ?        00:00:00 kdes­ktop_lock
 1693 ?        00:00:00 kblankscrn.kss
 1718 pts/1    00:00:00 ps

Všim­ni­me si úpl­ne pr­vý ria­dok! Vi­dí­me, že sa to za­čí­na praot­com všet­kých pro­ce­sov – pro­ce­som init s hod­no­tou PID = 1. Ten­to pro­ces tak ako niek­to­ré os­tat­né ne­má ni­ja­kú väz­bu na ter­mi­nál, le­bo ich spus­til sa­mot­ný sys­tém Li­nuxu. Pre­to je v stĺpci TTY na­mies­to hod­no­ty otáz­nik (vý­pis je skrá­te­ný, vy si to vy­skú­šaj­te na svo­jej klá­ves­ni­ci a bu­de­te prek­va­pe­ní, koľ­ko pro­ce­sov beží na va­šom mi­lá­či­ko­vi).
Že je vý­pis veľ­mi dl­hý a len tak vám pre­be­hol ob­ra­zov­kou? Ale, ale, vy be­ťá­ri, však ste ne­dá­va­li mi­nu­le po­zor! Vy­skú­šaj­te spo­je­nie rú­ry s prí­ka­zom mo­re, napr. tak­to:
 [root@as­te­rix root]# ps –e|mo­re
Ak nás za­ují­ma, kto­ré pro­ce­sy pa­tria kon­krét­ne­mu po­uží­va­te­ľo­vi, po­uži­je­me pa­ra­me­ter –u. Nap­rík­lad nás za­ují­ma­jú pro­ce­sy po­uží­va­te­ľa s lo­go­va­cím me­nom ora­vec:
 [root@as­te­rix root]# ps –u ora­vec
A na vý­pi­se č. 4
  
PID TTY          TI­ME CMD
 1629 tty5     00:00:00 bash
vi­dí­me, že po­uží­va­te­ľom ora­vec je spus­te­ný iba je­den pro­ces – je to bash na šies­tej kon­zo­le (pr­vá kon­zo­la tty0 je Alt – F1, tty5 je Alt – F6).
Ako sme si už po­ve­da­li, prog­ra­mu ps mô­že­me za­dať aj pa­ra­met­re, kto­ré ov­plyv­nia spô­sob vy­pi­so­va­nia da­ných in­for­má­cií. Po­zná­me tri mož­nos­ti vy­pi­so­va­nia in­for­má­cií:
- nor­mál­ny vý­pis – za­pí­na sa pa­ra­met­rom –f
- dl­hý vý­pis – za­pí­na sa pa­ra­met­rom –l („mí­nus el“, nie jed­na!)
- po­uží­va­te­ľom de­fi­no­va­ný vý­pis – tu mô­že po­uží­va­teľ sám de­fi­no­vať, kto­ré stĺpce sa ma­jú zob­ra­ziť
Po­zri­me sa na po­uži­tie obid­voch vý­pi­sov, pri­čom mô­že­me spo­me­nu­té pa­ra­met­re spo­lu kom­bi­no­vať:
 [root@as­te­rix root]# ps –a –f
(vý­pis č. 5)
UID        PID  PPID  C STI­ME TTY          TI­ME CMD
root      1269  1216  0 08:40 tty1     00:00:00 /usr/bin/mc -P
root      1477  1427  0 09:00 tty6     00:00:00 /bin/sh /usr/X11R6/bin/startx
root      1488  1477  0 09:00 tty6     00:00:00 xinit /etc/X11/xinit/xinitrc --
root      1497  1488  0 09:00 tty6     00:00:00 /bin/sh /usr/bin/star­tkde
root      1593  1497  0 09:01 tty6     00:00:00 kwrap­per ksmser­ver --res­to­re
root      1838  1327  0 09:48 pts/1    00:00:00 ps -a -f

ale­bo
 [root@as­te­rix root]# ps –a –l
(vý­pis č. 6)
  F S   UID   PID  PPID  C PRI  NI ADDR    SZ WCHAN  TTY          TI­ME CMD
000 S     0  1269  1216  0  75   0    -   910 sche­du tty1     00:00:00 mc
000 S     0  1477  1427  0  76   0    -   552 wait4  tty6     00:00:00 startx
100 S     0  1488  1477  0  75   0    -   569 wait4  tty6     00:00:00 xinit
100 S     0  1497  1488  0  75   0    -   556 wait4  tty6     00:00:00 star­tkde
000 S     0  1593  1497  0  75   0    -   355 sche­du tty6     00:00:00 kwrap­per
100 R     0  1836  1327  0  76   0    -   780 -      pts/1    00:00:00 ps
Niek­to­ré stĺpce už po­zná­me – UID je pred­sa iden­ti­fi­ká­tor li­nuxové­ho po­uží­va­te­ľa. Pri­bu­dol stĺpec PPID a my vie­me, že ide o PID ro­di­ča – te­da to­ho pro­ce­su, kto­rý vy­tvo­ril da­ný pro­ces. Veľ­mi dob­re to vi­dieť pri pro­ce­soch startx, xinit, startxkde. startx má PID 1477, xinit má PID 1488, ale PPID má 1477, čo je PID pro­ce­su startx. To zna­čí, že pro­ces xinit bol vy­tvo­re­ný pro­ce­som starx. A nás­led­ne xinit vy­tvo­ril star­tkde. Stĺpec C pred­sta­vu­je per­cen­tuál­nu vy­ťa­že­nosť pro­ce­so­ra. Vi­dí­me, že ani je­den pro­ces ne­dá­va pro­ce­so­ru za­brať. Stĺpec STI­ME de­fi­nu­je sys­té­mo­vý čas vzni­ku pro­ce­su. Stĺpec F pred­sta­vu­je mas­ku pro­ce­su a tak ako stĺpec WCHAN zob­ra­zu­jú­ci ak­ciu, na kto­rú pro­ces ča­ká, ne­do­ká­že­me ich za­tiaľ pl­ne vy­užiť.

Stĺpec S zob­ra­zu­je stav (sta­tus) pro­ce­su. Do­sa­hu­je tie­to hod­no­ty:
- S – spia­ci pro­ces
- R – bež­iaci pro­ces
- T – po­zas­ta­ve­ný pro­ces
- W – pro­ces nie je mo­men­tál­ne v pa­mä­ti

Stĺpec SZ zob­ra­zu­je po­čet blo­kov pa­mä­te za­bra­ných ob­ra­zom prog­ra­mu a PRI pred­sta­vu­je plá­no­va­nú prio­ri­tu pro­ce­su. Čím je čís­lo väč­šie, tým je prio­ri­ta men­šia. Po­uží­va­teľ si mô­že sám na­de­fi­no­vať, kto­ré stĺpce by chcel zob­ra­ziť. Na to slú­ži voľ­ba –o, za kto­rou nas­le­du­jú náz­vy jed­not­li­vých stĺpcov, od­de­le­né čiar­kou, napr.:

 [root@as­te­rix root]# ps –u root –o pid, ppid, s, cmd
Asi však naj­čas­tej­šie po­uží­va­ným pa­ra­met­rom pre nás bu­de pa­ra­me­ter a (sa­mot­né „a“ bez mí­nu­su). Ten­to pa­ra­me­ter za­bez­pe­čí vý­pis všet­kých (a = all = všet­ky) bež­iacich pro­ce­sov. A dru­hým pa­ra­met­rom bu­de x, kto­rý za­bez­pe­čí vý­pis aj tých pro­ce­sov, kto­ré ne­nad­vä­zu­jú na žiad­ny ter­mi­nál. Za­daj­me te­da
 [root@as­te­rix root]# ps ax
ale­bo
 [root@as­te­rix root]# ps ax|mo­re
a na vý­pi­se č. 7 uvi­dí­me žia­da­né in­for­má­cie:
  PID TTY      STAT   TI­ME COM­MAND
    1 ?        S      0:04 init
    2 ?        SW     0:00 [ke­ventd]
    3 ?        SW     0:00 [kapmd]
    4 ?        SWN    0:00 [ksof­tirqd_CPU0]
    5 ?        SW     0:00 [kswapd]
    6 ?        SW     0:00 [bdflush]
    7 ?        SW     0:00 [kup­da­ted]
    8 ?        SW     0:00 [mdre­co­ve­ryd]
   12 ?        SW     0:00 [kjour­nald]
   91 ?        SW     0:00 [khubd]
  618 ?        SW     0:00 [eth0]
  701 ?        S      0:00 sys­logd -m 0
  706 ?        S      0:00 klogd -x
  726 ?        S      0:00 po­rtmap
  754 ?        S      0:00 rpc.statd
  882 ?        S      0:00 /usr/sbin/apmd -p 10 -w 5 -W -P /etc/sys­con­fig/apm-sc
  937 ?        S      0:00 /usr/sbin/sshd
  970 ?        S      0:00 xinetd -stayali­ve -reu­se -pid­fi­le /var/run/xinetd.pid
  988 ?        S      0:00 smbd -D
  993 ?        S      0:00 nmbd -D
 1011 ?        S      0:00 gpm -t ps/2 -m /dev/mou­se
 1029 ?        S      0:00 crond
 1117 ?        S      0:00 xfs -drop­priv -dae­mon
 1153 ?        S      0:00 /usr/sbin/atd
 1190 ?        S      0:00 cupsd
 1197 tty1     S      0:00 /sbin/min­get­ty tty1
 1198 tty2     S      0:00 /sbin/min­get­ty tty2
 1199 tty3     S      0:00 /sbin/min­get­ty tty3
 1200 tty4     S      0:00 /sbin/min­get­ty tty4
 1201 tty5     S      0:00 /sbin/min­get­ty tty5
 1202 tty6     S      0:00 /sbin/min­get­ty tty6
 2093 ?        S      0:00 /usr/sbin/sshd
 2096 pts/0    S      0:00 -bash
 2146 pts/0    R      0:00 ps ax


Uti­li­ta top
Ok­rem prí­ka­zu ps exis­tu­je aj inter­ak­tív­na uti­li­ta, kto­rá sa na­zý­va top. Prík­lad vý­pi­su in­for­má­cií po­mo­cou tej­to uti­li­ty.
Tá­to uti­li­ta je inter­ak­tív­na, bliž­šie in­for­má­cie zis­tí­me po stla­če­ní klá­ve­su h (help). Na­bu­dú­ce bu­de­me po­kra­čo­vať v pro­ce­soch. Ja viem, že sa vám to nie veľ­mi pá­či, ale je to nao­zaj ne­vyh­nut­né. V dru­hej čas­ti uvi­dí­me, ako sa nám tá­to teória zí­de pri ov­lá­da­ní server­a.

Ďal­šie čas­ti >>

Zdroj: Infoware



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Li­nux prak­tic­ky ako server úvod
Linux ako server je pomerne zložitá technológia. Jej výhodou je určitá modularita, keď sa nemusí nastaviť celý server naraz, ale postupne. čítať »
 
Syn­chro­ni­zá­cia ča­su v Li­nuxe
V predchádzajúcich dvoch častiach sme si ukázali, že Linux a všeobecne open source softvér sa nenachádza iba v serveroch a počítačových sieťach, ale aj v iných zariadeniach bežnej domácej potreby a v oblasti hobby. čítať »
 
Za­ria­de­nia za­lo­že­né na Li­nuxe
V predchádzajúcej časti sme si spomenuli definície nie - ktorých pojmov z oblasti nášho záujmu, teda Linuxu. Vysvetlili sme si, čo je to Open Source, Public Domain, proprietárny softvér a GNU GPL. Tentoraz ukážeme, ako sa tieto pojmy využívajú v praxi. čítať »
 
Po­jmy z ob­las­ti
Tentoraz na chvíľu trochu odbočíme od bezpečnosti Linuxu a jeho siete. V tejto neštandardnej časti seriálu sa mu budeme venovať len okrajovo. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí II.
V predchádzajúcej časti sme sa začali zaoberať bezpečnosťou bezdrôtových sietí. Poukázali sme na rôzne faktory zneužitia siete, podstatu rizika a vysvetlili sme základné prvky bezpečnosti. čítať »
 
Bez­peč­nosť bez­drô­to­vých sie­tí I.
V predchádzajúcich častiach sme sa venovali bezpečnosti linuxového servera. Riešili sme firewall, bezpečnosť prístupu na internet, zaoberali sme sa demilitarizovanou zónou a podobne. čítať »
 
Údr­žba lo­gov – kon­fi­gu­rá­cia log­ro­ta­te
V predchádzajúcej časti sme sa venovali rotácii logov. Vysvetlili sme princíp ukladania logov, spôsob, ako sa rotujú, a uviedli sme niečo o tom, čo a ako treba nastaviť čítať »
 
Údr­žba lo­gov – ro­tá­cia
V predošlej časti sme sa zaoberali spôsobom logovania informácií na iný alebo vzdialený počítač a ukázali sme, ako riešiť problém s logovaním uzavretých procesov pomocou chroot. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter