TS USA: Odovzdali ceny za vedecký a technický prínos

Americká Akadémia filmových umení a vied odovzdala technické a vedecké ceny - desať ocenení udelila za vedecký prínos, ostatných päť v oblasti technických vynálezov a zlepšení.

Americká Akadémia filmových umení a vied odovzdala ceny za vedecký a technický prínos. Desať cien udelili v oblasti vedeckého, ostatných päť v oblasti technického prínosu. Moderátorka slávnostnej ceremónie, herečka Elizabeth Banks, požiadala o trpezlivosť, kým číta, pretože "úplne nechápem, tieto ceny".

Na odovzdávaní vedeckých a technických cien Akadémie sa hovorilo najmä o procese, vďaka ktorému sa postprodukčné procesy nemusia robiť chemickými postupmi. Mnohí filmári a filmárky však tvrdia, že tento pojem onedlho vojde do histórie. V súčasnosti sa totiž čoraz viac filmov nakrúca na digitálne filmové kamery, pri ktorých tento proces nie je potrebný. V súčasnej dobe, v ktorej dominujú digitálne technológie, sa podľa oceneného Wolfganga Lemppa dáva "dôraz na kreatívne nástroje".

Certifikát Akadémie za výkony v technickej oblasti udelili napríklad Steveovi Sullivanovi, Kevinovi Wooleymu, Brettovi Allenovi a Colinovi Davidsonovi za inovačný snímací systém Imocap, ktorý našiel využitie napríklad pri nakrúcaní snímky Piráti Karibiku: Na konci sveta (2007). K ďalším oceneným patrí Hilmar Koch, ktorý vytváral vizuálne efekty pre snímky ako Harry Potter a Kameň mudrcov (2001), Star Wars: Epizóda III - Pomsta Sithov (2005), Transformers (2007), Star Trek (2009) či Avatar (2009) alebo Mark Jászberényi a Gyula Priskin, ktorí pracovali na filmoch Pán prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa (2001) a Pán prsteňov: Dve veže (2002).

Plakety za vedecké úspechy udelila Akadémia napríklad Perovi Christensenovi, ktorý pracoval okrem iných na filmoch Wall-E (2008) a Hore (2009), spolu s Michaelom Bunnellom za vynálezy v oblasti počítačovej grafiky, či Wolfgangovi Lemppovi, Theovi Brownovi, dvojici podpísanej pod vizuálnymi efektmi snímky Labyrinth (1986), spolu s Tonym Sedivym a Johnom Quartelom za filmový snímač Northlight.

Informácia pochádza z webovej stránky www.hollywoodreporter.com.

Zdroj: SITA



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Do 5 ro­kov si mož­no po­chut­ná­me na bio­tech­no­lo­gic­kom mä­se vy­pes­to­va­nom v la­bo­ra­tó­riu
Startup s názvom Memphis Meats zo San Francisca sa chystá vyrábať širokú škálu mäsových výrobkov pripravovaných v laboratóriách určených na to. čítať »
 
Stre­doš­ko­lá­ci bu­dú skú­mať mik­ro­čas­ti­ce. Po­kú­sia sa vy­sto­po­vať Hig­gsov bo­zón
Celosvetový program Masterclasses otvára mladým výskumníkom dvere do špičkovej fyziky. čítať »
 
VE­DA: Na pod­po­ru vý­sku­mu v pod­ni­koch vy­čle­ni­li 200 mi­lió­nov eur
Podnikateľská sféra sa v spolupráci s vedecko-výskumnými inštitúciami, SAV, vysokými školami či neziskovými organizáciami bude môcť uchádzať prostredníctvom Výskumnej agentúry o peniaze z nového Operačného programu Výskum a inovácie. čítať »
 
VE­DA: Vy­hlá­si­li 19. roč­ník sú­ťa­že Ve­dec ro­ka SR
Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností vyhlásili 19. ročník súťaže Vedec roka SR. čítať »
 
Chla­de­nie server­ov mor­skou vo­dou. Mic­ro­soft tes­to­val pod­mor­ské dá­to­vé cen­trum
Myšlienka umiestniť počítače do uzavretých nádrží a ponoriť ich do vody nie je nová. No výskumníci Microsoftu teraz prišli ako prví s nápadom prevádzkovať celé dátové centrum pod hladinou oceánu. čítať »
 
Fľa­ša, kto­rá pre­me­ní vzduch vo svo­jom vnút­ri na pit­nú vo­du
Šikovnú fľašu Fontus navrhol rakúsky priemyselný dizajnér Kristof Retezá a jej výnimočnosť spočíva v tom, že dokáže premeniť vzduch vo svojom vnútri na pitnú vodu. čítať »
 
Smar­tfó­ny ov­plyv­ňu­jú náš spá­nok viac než ko­feín
Vedci uverejnili už niekoľko štúdií o tom, ako smartfóny, tablety a počítače ovplyvňujú náš spánok. Tieto zariadenia vyžarujú takzvané modré svetlo, ktoré narúša funkciu melatonínu, hormónu spánku. čítať »
 
VESMÍR: Ob­ja­vi­li za­tiaľ naj­väč­ší so­lár­ny sys­tém
Medzinárodný tím astronómov objavil zatiaľ najväčší solárny systém pozostávajúci z červeného trpaslíka a veľkej plynnej exoplanéty, ktorá svoju hviezdu obieha vo vzdialenosti približne bilión kilometrov. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter