Britskí vedci budú editovať gény v ľudských embryách

Naj­nov­šia tech­ni­ka na gé­no­vú edi­tá­ciu s náz­vom CRISPR by moh­la byť čos­ko­ro pou­ži­tá na štú­dium ľud­ských em­bryí. Re­gu­lač­né úra­dy vo Veľ­kej Bri­tá­nii po­su­dzu­jú žia­dosť a chys­ta­jú sa ude­liť po­vo­le­nie na pr­vé edi­to­va­nie jed­nod­ňo­vých ľud­ských em­bryí mi­mo Čí­ny. Pod­ľa Kat­hy Nia­kan, vý­skum­nej pra­cov­níč­ky z In­šti­tú­tu Fran­ci­sa Cric­ka, by tá­to lí­nia vý­sku­mu moh­la jed­né­ho dňa pri­niesť zlep­še­nie do lieč­by nep­lod­nos­ti. Umož­ni­la by zlep­šiť vý­ber vhod­ných em­bryí pri ume­lom op­lod­ne­ní a zis­tiť mu­tá­cie, kto­ré mô­žu na­ru­šiť ra­ný zá­ro­doč­ný vý­voj a vy­vo­lať pot­rat.

Kat­hy Nia­kan štu­du­je, ako sa je­di­ná bun­ka z op­lod­ne­né­ho va­jíč­ka me­ní na blas­to­cy­ty. Vo vý­sku­me sa pou­ží­va­jú nad­by­toč­né ľud­ské em­bryá z op­lod­ňo­va­nia in vit­ro (v skú­mav­ke). Ved­ci v ra­nom štá­diu em­brya iden­ti­fi­ko­va­li už nie­koľ­ko ti­síc ak­tív­nych gé­nov. Na pres­kú­ma­nie to­ho, čo tie­to gé­ny ro­bia, exis­tu­je nie­koľ­ko prís­tu­pov, je­den z nich je aj ich deak­ti­vá­cia, te­da vy­pnu­tie.

Za­tiaľ sa tá­to me­tó­da skú­ša­la na em­bryách my­ší. Čín­ski ved­ci však pub­li­ko­va­li štú­diu o po­ku­se pou­žiť tú­to tech­no­ló­giu na ľud­ských em­bryách. Prá­ve vy­pnu­tie gé­nov v ži­vých em­bryách umož­ní ved­com ge­nó­mo­vý edi­tor CRISPR. Po 7 dňoch skú­ma­nia ved­ci em­bryá usmr­tia a pres­kú­ma­jú ich štruk­tú­ru. Kat­hy Nia­kan ve­rí, že prá­ve CRISPR umož­ní zní­žiť po­čet em­bryí pot­reb­ných na vý­skum. Tím je pres­ved­če­ný, že me­tó­dou CRISPR mô­že ús­peš­ne up­ra­viť až 8 z 10 em­bryí.

Ako pi­lot­ný pro­jekt chcú ved­ci vy­ra­diť gén Oct4, kto­rý je za­pnu­tý v em­bryo­nál­nych kme­ňo­vých bun­kách u ľu­dí aj my­ší. Má zrej­me vý­znam­nú úlo­hu pri tvor­be plu­ri­po­ten­tných bu­niek (bun­ky schop­né di­fe­ren­co­vať sa na všet­ky ty­py bu­niek dos­pe­lé­ho or­ga­niz­mu), ale tú­to my­šlien­ku tre­ba ove­riť v tes­toch. Pre­dik­cie na zá­kla­de štú­dia my­ší sú ta­ké, že ľud­ské em­bryá sa bu­dú aj na­ďa­lej roz­ví­jať, ale bez plu­ri­po­ten­tných bu­niek.

Po­tom sa chcú ved­ci po­zrieť na me­nej zná­me gé­ny, kto­ré mô­žu mať zá­sad­ný vý­znam pre ra­ný roz­voj ľud­ských em­bryí. Vý­skum jed­né­ho gé­nu bu­de vy­ža­do­vať prib­liž­ne 20 až 30 em­bryí, do­ved­na by ich bo­lo tre­ba asi 120. Pod­ľa Nia­kan je te­raz dô­le­ži­té, aby sa o tej­to té­me vied­li etic­ké dis­ku­sie. Pot­reb­né je eš­te zvo­le­nie úra­du Hu­man Fer­ti­li­sa­tion and Em­bryolo­gy Aut­ho­ri­ty. Ak HFEA schvá­li žia­dosť, vý­skum by sa mo­hol za­čať v prie­be­hu nie­koľ­kých me­sia­cov.


Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Do 5 ro­kov si mož­no po­chut­ná­me na bio­tech­no­lo­gic­kom mä­se vy­pes­to­va­nom v la­bo­ra­tó­riu
Startup s názvom Memphis Meats zo San Francisca sa chystá vyrábať širokú škálu mäsových výrobkov pripravovaných v laboratóriách určených na to. čítať »
 
Stre­doš­ko­lá­ci bu­dú skú­mať mik­ro­čas­ti­ce. Po­kú­sia sa vy­sto­po­vať Hig­gsov bo­zón
Celosvetový program Masterclasses otvára mladým výskumníkom dvere do špičkovej fyziky. čítať »
 
VE­DA: Na pod­po­ru vý­sku­mu v pod­ni­koch vy­čle­ni­li 200 mi­lió­nov eur
Podnikateľská sféra sa v spolupráci s vedecko-výskumnými inštitúciami, SAV, vysokými školami či neziskovými organizáciami bude môcť uchádzať prostredníctvom Výskumnej agentúry o peniaze z nového Operačného programu Výskum a inovácie. čítať »
 
VE­DA: Vy­hlá­si­li 19. roč­ník sú­ťa­že Ve­dec ro­ka SR
Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností vyhlásili 19. ročník súťaže Vedec roka SR. čítať »
 
Chla­de­nie server­ov mor­skou vo­dou. Mic­ro­soft tes­to­val pod­mor­ské dá­to­vé cen­trum
Myšlienka umiestniť počítače do uzavretých nádrží a ponoriť ich do vody nie je nová. No výskumníci Microsoftu teraz prišli ako prví s nápadom prevádzkovať celé dátové centrum pod hladinou oceánu. čítať »
 
Fľa­ša, kto­rá pre­me­ní vzduch vo svo­jom vnút­ri na pit­nú vo­du
Šikovnú fľašu Fontus navrhol rakúsky priemyselný dizajnér Kristof Retezá a jej výnimočnosť spočíva v tom, že dokáže premeniť vzduch vo svojom vnútri na pitnú vodu. čítať »
 
Smar­tfó­ny ov­plyv­ňu­jú náš spá­nok viac než ko­feín
Vedci uverejnili už niekoľko štúdií o tom, ako smartfóny, tablety a počítače ovplyvňujú náš spánok. Tieto zariadenia vyžarujú takzvané modré svetlo, ktoré narúša funkciu melatonínu, hormónu spánku. čítať »
 
VESMÍR: Ob­ja­vi­li za­tiaľ naj­väč­ší so­lár­ny sys­tém
Medzinárodný tím astronómov objavil zatiaľ najväčší solárny systém pozostávajúci z červeného trpaslíka a veľkej plynnej exoplanéty, ktorá svoju hviezdu obieha vo vzdialenosti približne bilión kilometrov. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter