VESMÍR: Pluto je o niečo väčšie, než vedci predpokladali

Tr­pas­li­čia pla­né­ta Plu­to je o nie­čo väč­šia, než ved­ci do­te­raz pred­pok­la­da­li. Vďa­ka naj­nov­ším fo­tog­ra­fiám zo son­dy New Ho­ri­zons, kto­rá dnes pre­le­tí oko­lo Plu­ta vo vzdia­le­nos­ti 12 500 ki­lo­met­rov, do­ká­za­li od­bor­ní­ci vy­po­čí­tať, že prie­mer Plu­ta je prib­liž­ne 2370 ki­lo­met­rov. Potvr­di­li tak pred­pok­lad, že ide o naj­väč­šie zná­me te­le­so na­chá­dza­jú­ce sa za obež­nou drá­hou Nep­tú­nu.

"O veľ­kos­ti Plu­ta sa dis­ku­to­va­lo už od je­ho ob­ja­ve­nia v ro­ku 1930. Sme nad­še­ní, že sa nám tú­to otáz­ku ko­neč­ne po­da­ri­lo uza­vrieť," uvie­dol Bill McKin­non z Was­hin­gton Uni­ver­si­ty v St. Louis, kto­rý sa po­die­ľa na mi­sii spo­mí­na­nej son­dy. Ur­če­nie pres­nej veľ­kos­ti Plu­ta zna­me­ná, že hus­to­ta toh­to te­le­sa je tro­chu niž­šia, než sa pred­pok­la­da­lo, a tiež, že je­ho vnút­ro ob­sa­hu­je viac ľa­du. Ok­rem to­ho je tro­pos­fé­ra, naj­niž­šia vrstva at­mos­fé­ry, ten­šia, než si ved­ci do­te­raz mys­le­li.

pluto.jpg

Son­da New Ho­ri­zons sa ok­rem sa­mot­né­ho Plu­ta za­me­ra­la aj na tri z je­ho pia­tich me­sia­cov, pri­čom potvr­di­la pred­chá­dza­jú­ce od­ha­dy, že prie­mer naj­väč­šie­ho z nich, Chá­ro­na, je 1208 ki­lo­met­ra. Prie­mer Nixu vy­po­čí­ta­li ved­ci na prib­liž­ne 35 ki­lo­met­rov, za­tiaľ čo Hyd­ra má prie­mer 45 ki­lo­met­rov. Veľ­kosť naj­men­ších dvoch me­sia­cov, kto­rý­mi sú Ker­be­ros a Styx, sa po­kú­sia ved­ci zis­tiť na zá­kla­de úda­jov, kto­ré son­da zís­ka pria­mo po­čas dneš­né­ho pre­le­tu. Tie však poš­le na Zem až po je­ho ús­peš­nom ab­sol­vo­va­ní.

Son­du New Ho­ri­zons s hmot­nos­ťou 478 ki­log­ra­mov vy­pus­til do ves­mí­ru 19. ja­nuá­ra 2006 ame­ric­ký Ná­rod­ný úrad pre le­tec­tvo a ves­mír (NA­SA). Ide o naj­rý­chlej­šiu son­du v his­tó­rii ves­mír­ne­ho vý­sku­mu. Vo feb­ruári 2007 sa prib­lí­ži­la k Ju­pi­te­ru, pri­čom gra­vi­tá­cia pla­né­ty ju vy­mr­šti­la ďa­lej. Po pre­le­te oko­lo Plu­ta sa nás­led­ne za­me­ria na ob­jek­ty v Kui­pe­ro­vom pá­se a v ro­ku 2029 by ma­la opus­tiť Sl­neč­nú sús­ta­vu.

Zdroj: SITA


Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Do 5 ro­kov si mož­no po­chut­ná­me na bio­tech­no­lo­gic­kom mä­se vy­pes­to­va­nom v la­bo­ra­tó­riu
Startup s názvom Memphis Meats zo San Francisca sa chystá vyrábať širokú škálu mäsových výrobkov pripravovaných v laboratóriách určených na to. čítať »
 
Stre­doš­ko­lá­ci bu­dú skú­mať mik­ro­čas­ti­ce. Po­kú­sia sa vy­sto­po­vať Hig­gsov bo­zón
Celosvetový program Masterclasses otvára mladým výskumníkom dvere do špičkovej fyziky. čítať »
 
VE­DA: Na pod­po­ru vý­sku­mu v pod­ni­koch vy­čle­ni­li 200 mi­lió­nov eur
Podnikateľská sféra sa v spolupráci s vedecko-výskumnými inštitúciami, SAV, vysokými školami či neziskovými organizáciami bude môcť uchádzať prostredníctvom Výskumnej agentúry o peniaze z nového Operačného programu Výskum a inovácie. čítať »
 
VE­DA: Vy­hlá­si­li 19. roč­ník sú­ťa­že Ve­dec ro­ka SR
Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností vyhlásili 19. ročník súťaže Vedec roka SR. čítať »
 
Chla­de­nie server­ov mor­skou vo­dou. Mic­ro­soft tes­to­val pod­mor­ské dá­to­vé cen­trum
Myšlienka umiestniť počítače do uzavretých nádrží a ponoriť ich do vody nie je nová. No výskumníci Microsoftu teraz prišli ako prví s nápadom prevádzkovať celé dátové centrum pod hladinou oceánu. čítať »
 
Fľa­ša, kto­rá pre­me­ní vzduch vo svo­jom vnút­ri na pit­nú vo­du
Šikovnú fľašu Fontus navrhol rakúsky priemyselný dizajnér Kristof Retezá a jej výnimočnosť spočíva v tom, že dokáže premeniť vzduch vo svojom vnútri na pitnú vodu. čítať »
 
Smar­tfó­ny ov­plyv­ňu­jú náš spá­nok viac než ko­feín
Vedci uverejnili už niekoľko štúdií o tom, ako smartfóny, tablety a počítače ovplyvňujú náš spánok. Tieto zariadenia vyžarujú takzvané modré svetlo, ktoré narúša funkciu melatonínu, hormónu spánku. čítať »
 
VESMÍR: Ob­ja­vi­li za­tiaľ naj­väč­ší so­lár­ny sys­tém
Medzinárodný tím astronómov objavil zatiaľ najväčší solárny systém pozostávajúci z červeného trpaslíka a veľkej plynnej exoplanéty, ktorá svoju hviezdu obieha vo vzdialenosti približne bilión kilometrov. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter