Veda: Curiosity objavila dôkazy o existencii tekutej vody na Marse

Ves­mír­na son­da Cu­rio­si­ty ame­ric­ké­ho Ná­rod­né­ho úra­du pre le­tec­tvo a ves­mír (NA­SA) ob­ja­vi­la ne­pria­me dô­ka­zy o tom, že na povr­chu Mar­su mô­že exis­to­vať vo­da v te­ku­tom sku­pen­stve. To by pod­po­ro­va­lo teóriu, že tma­vé pá­sy, kto­ré sa da­jú vi­dieť nap­rík­lad na mar­ťan­ských krá­te­roch, vy­tvo­ri­la te­čú­ca vo­da. Ved­ci o tom in­for­mo­va­li v ča­so­pi­se Na­tu­re Geos­cien­ce.

Tep­lo­ta na povr­chu Mar­su je príl­iš níz­ka, aby sa tam za nor­mál­nych okol­nos­tí vy­sky­to­va­la te­ku­tá vo­da, no so­li v pô­de zni­žu­jú jej bod tuh­nu­tia, čo umož­ňu­je vznik sla­ných vrs­tiev vo­dy. Tie pod­ľa ved­cov vzni­ka­jú, keď so­li, kon­krét­ne chlo­ris­ta­ny, ab­sor­bu­jú pa­ru z at­mos­fé­ry a vy­tvo­ria soľ­ný roz­tok, pri­čom tep­lo­ta tých­to te­ku­tých vrs­tiev je prib­liž­ne mí­nus 70 stup­ňov Cel­zia. Tá­to tep­lo­ta je však príl­iš níz­ka na to, aby v ta­kej­to vo­de moh­li pre­žiť aké­koľ­vek do­te­raz zná­me mik­roor­ga­niz­my.

Od­bor­ní­ci dos­pe­li k tvr­de­niu o mož­nos­ti exis­ten­cie te­ku­tej vo­dy na Mar­se na zá­kla­de kom­bi­ná­cie úda­jov z via­ce­rých prís­tro­jov son­dy. Vý­sled­ky ich me­ra­ní uka­zu­jú, že na rov­ní­ku Mar­su, kde son­da pris­tá­la, sú vhod­né pod­mien­ky na vy­tvo­re­nie ta­kých­to sla­ných te­ku­tých vrs­tiev v no­ci, no cez deň, keď sa tep­lo­ta zvý­ši, sa vo­da vy­pa­rí. Pred­pok­la­da­jú však, že vo vy­šších ze­me­pis­ných šír­kach, kde je vy­ššia vl­hkosť a niž­šie tep­lo­ty, by tie­to vrstvy moh­li byť prí­tom­né ce­lo­roč­ne.

Son­da Cu­rio­si­ty má veľ­kosť osob­né­ho auto­mo­bi­lu, šesť ko­lies a je vy­ba­ve­ná nap­rík­lad ro­bo­tic­kým ra­me­nom, nie­koľ­ký­mi spek­tro­met­ra­mi, vŕtač­kou, dvo­ma vi­deo­ka­me­ra­mi či la­se­rom a ďal­ší­mi nás­troj­mi, kto­ré ana­ly­zu­jú vzor­ky. Jej hlav­nou úlo­hou je hľa­dať dô­ka­zy, či bo­li na Mar­se nie­ke­dy vhod­né pod­mien­ky pre mik­ro­bio­lo­gic­ký ži­vot. Do ves­mí­ru ju vy­nies­la ra­ke­ta At­las 5, kto­rá vy­štar­to­va­la 26. no­vem­bra 2011 z flo­rid­ské­ho My­su Ca­na­ve­ral.

Na Mar­se pris­tá­la 6. augus­ta 2012 v krá­te­ri Ga­le, kto­rý si ved­ci vy­bra­li ako mies­to pris­tá­tia pre je­ho po­čet­né vrstvy se­di­men­tov a pre vrch Sharp vy­so­ký tak­mer päť ki­lo­met­rov. Son­da pris­tá­va­la auto­ma­tic­ky, na­koľ­ko ce­lý ma­né­ver tr­val iba se­dem mi­nút, av­šak pre­nos in­for­má­cií z Mar­su na Zem tr­vá štr­násť mi­nút. V prí­pa­de akých­koľ­vek kom­pli­ká­cií tak od­bor­ní­ci z NA­SA ne­moh­li za­siah­nuť.

Zdroj: SITA


Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Do 5 ro­kov si mož­no po­chut­ná­me na bio­tech­no­lo­gic­kom mä­se vy­pes­to­va­nom v la­bo­ra­tó­riu
Startup s názvom Memphis Meats zo San Francisca sa chystá vyrábať širokú škálu mäsových výrobkov pripravovaných v laboratóriách určených na to. čítať »
 
Stre­doš­ko­lá­ci bu­dú skú­mať mik­ro­čas­ti­ce. Po­kú­sia sa vy­sto­po­vať Hig­gsov bo­zón
Celosvetový program Masterclasses otvára mladým výskumníkom dvere do špičkovej fyziky. čítať »
 
VE­DA: Na pod­po­ru vý­sku­mu v pod­ni­koch vy­čle­ni­li 200 mi­lió­nov eur
Podnikateľská sféra sa v spolupráci s vedecko-výskumnými inštitúciami, SAV, vysokými školami či neziskovými organizáciami bude môcť uchádzať prostredníctvom Výskumnej agentúry o peniaze z nového Operačného programu Výskum a inovácie. čítať »
 
VE­DA: Vy­hlá­si­li 19. roč­ník sú­ťa­že Ve­dec ro­ka SR
Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností vyhlásili 19. ročník súťaže Vedec roka SR. čítať »
 
Chla­de­nie server­ov mor­skou vo­dou. Mic­ro­soft tes­to­val pod­mor­ské dá­to­vé cen­trum
Myšlienka umiestniť počítače do uzavretých nádrží a ponoriť ich do vody nie je nová. No výskumníci Microsoftu teraz prišli ako prví s nápadom prevádzkovať celé dátové centrum pod hladinou oceánu. čítať »
 
Fľa­ša, kto­rá pre­me­ní vzduch vo svo­jom vnút­ri na pit­nú vo­du
Šikovnú fľašu Fontus navrhol rakúsky priemyselný dizajnér Kristof Retezá a jej výnimočnosť spočíva v tom, že dokáže premeniť vzduch vo svojom vnútri na pitnú vodu. čítať »
 
Smar­tfó­ny ov­plyv­ňu­jú náš spá­nok viac než ko­feín
Vedci uverejnili už niekoľko štúdií o tom, ako smartfóny, tablety a počítače ovplyvňujú náš spánok. Tieto zariadenia vyžarujú takzvané modré svetlo, ktoré narúša funkciu melatonínu, hormónu spánku. čítať »
 
VESMÍR: Ob­ja­vi­li za­tiaľ naj­väč­ší so­lár­ny sys­tém
Medzinárodný tím astronómov objavil zatiaľ najväčší solárny systém pozostávajúci z červeného trpaslíka a veľkej plynnej exoplanéty, ktorá svoju hviezdu obieha vo vzdialenosti približne bilión kilometrov. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter