Ďalší úspešný slovenský vedec v prestížnom časopise Nature

Kul­to­vý sta­tus ar­chaeop­te­ryxa, pr­vé­ho ob­ja­ve­né­ho zvie­ra­ťa s čr­ta­mi vtá­kov aj di­no­sau­rov, je oh­ro­ze­ný. Ne­dáv­no ob­ja­ve­né kon­ku­ren­čné dru­hy vy­ka­zu­jú po­dob­ný mix vlas­tnos­tí. Ale ar­chaeop­te­ryx stá­le kra­ľo­val na ot­vá­ra­com sym­pó­ziu stret­nu­tia So­cie­ty of Ver­teb­ra­te Pa­leon­to­lo­gy 2014 v Berlí­ne mi­nu­lý me­siac a do­kon­ca zdo­bil ofi­ciál­ne pi­vo­vé po­há­re kon­fe­ren­cie. Zú­čas­tnil sa na ňom aj doc. RNDr. Mar­tin Kun­drát, PhD., sve­to­vo uz­ná­va­ný slo­ven­ský pa­leon­to­lóg a dl­ho­roč­ný autor ča­so­pi­su Quark.

Keď­že zjed­no­du­še­ná pred­sta­va o „pr­vom" vtá­ko­vi us­tu­pu­je pred­sta­ve o chaotic­kej evo­luč­nej zme­ne, no­voob­ja­ve­né fo­sí­lie a zdo­ko­na­le­né tech­ni­ky ana­lý­zy sta­va­jú ar­chaeop­te­ryxa do lep­šie­ho svet­la. „Vý­skum ar­chaeop­te­ryxa nao­zaj nab­ral no­vý dych," ho­vo­rí pa­leobio­lóg Mar­tin Kun­drát z uni­ver­zi­ty vo švéd­skej Up­psa­le, kto­rý sa po­die­ľal na or­ga­ni­zá­cii sym­pó­zia na no­vem­bro­vom za­sad­nu­tí.

Archaeopteryx.jpg

Pr­vé fo­síl­ne exem­plá­re ar­chaeop­te­ryxa sa ob­ja­vi­li vo vá­pen­co­vých lo­moch v Ba­vor­sku, v juž­nom Ne­mec­ku, na za­čiat­ku šes­ťde­sia­tych ro­kov de­vät­nás­te­ho sto­ro­čia. Až do­ne­dáv­na bo­li je­di­né náj­de­né fo­sí­lie, pri kto­rých sa mie­ša­li zna­ky vtá­kov a di­no­sau­rov. Sú ma­lé - ska­me­ne­li­ny uka­zu­jú ne­dos­pe­lé je­din­ce veľ­kos­ti stra­ky, kto­ré moh­li byť v dos­pe­los­ti veľ­ké ako kr­kav­ce - a ma­jú ši­ro­ké ope­re­né kríd­la. Tie im za­bez­pe­čo­va­li vý­bor­né vlas­tnos­ti na plach­te­nie. Ich če­ľusť s os­trý­mi zu­ba­mi, pa­zú­ry po­dob­né di­no­sau­rím a kos­te­ný chvost spo­lu s kríd­la­mi vied­li k my­šlien­ke pr­vé­ho vtá­ka a ge­ne­rá­cie ved­cov po­va­žo­va­li 145 mi­lió­nov ro­kov sta­ré zvie­ra za „pre­chod­ný druh" - kľú­čo­vý dô­kaz spá­ja­jú­ci vtá­ky a di­no­sau­ry (ar­chaeop­te­ryx je gréc­ky vý­raz pre „sta­ro­ve­ké pe­rie", za­tiaľ čo ne­mec­ký ná­zov Ur­vo­gel zna­me­ná „pr­vý vták").

Ale od de­väť­de­sia­tych ro­kov mi­nu­lé­ho sto­ro­čia, od ob­ja­vu ďal­ších mož­ných pre­chod­ných dru­hov v Čí­ne, uni­kát­ne pos­ta­ve­nie ar­chaeop­te­ryxa če­li­lo vý­zve. Fo­sí­lie An­chior­nis huxleyi a Mic­ro­rap­tor gui od­ha­li­li stvo­re­nia s ma­lý­mi te­la­mi, kto­ré po­dob­ne ako ar­chaeop­te­ryx moh­li vy­uží­vať svo­je šty­ri kríd­la na plach­te­nie. Ďal­ší, Auror­nis xui, má no­hy, pa­zú­ry a chvost po­dob­né tým ar­chaeop­te­ryxovým, na­priek to­mu žil asi o 10 mi­lió­nov ro­kov skôr, tak­že niek­to­rí ho navrh­li ako lep­šie­ho kan­di­dá­ta na pr­vé­ho vtá­ka.

Mno­hí ved­ci sa zas dom­nie­va­jú, že ar­chaeop­te­ryx je len ďal­ší di­no­sau­rus. Pre iných je to ťaž­ko zne­si­teľ­né. „Pre niek­to­rých or­ni­to­ló­gov to je nao­zaj veľ­ký prob­lém - ar­chaeop­te­ryx je pr­vý vták," ho­vo­rí Ga­reth Dy­ke, pa­leon­to­lóg sta­vov­cov na uni­ver­zi­te v Sout­ham­pto­ne vo Veľ­kej Bri­tá­nii. „Rad­šej by si ne­cha­li od­sek­núť jed­nu no­hu, než by priz­na­li, že ne­má nič spo­loč­né s pô­vo­dom vtá­kov."

No­vé vzor­ky ar­chaeop­te­ryxa sú ta­kis­to oži­ve­ním vý­sku­mu. V sú­čas­nos­ti exis­tu­je 12 zná­mych fo­sí­lií toh­to tvo­ra a na sym­pó­ziu pred­sta­vil M. Kun­drát pr­vý ve­dec­ký opis ôs­me­ho ob­ja­ve­né­ho prav­tá­ka. Pri je­ho vý­sku­me vy­užil naj­nov­šie di­gi­tál­ne zob­ra­zo­va­nia. Cel­ko­vo vza­té, vý­sled­ky naz­na­ču­jú, že neexis­tu­je ni­ja­ký čis­tý pre­chod od di­no­sau­rov k vtác­tvu, tak­že my­šlien­ka pr­vé­ho vtá­ka sa zdá čo­raz viac svoj­voľ­ná a ná­chyl­ná na roz­ma­ry ne­do­kon­če­né­ho fo­síl­ne­ho zá­zna­mu. „Mi­lu­jem ar­chaeop­te­ryxa. Ro­bil som o ňom di­plo­mo­vú prá­cu," ho­vo­rí Ni­cho­las Lon­gre, pa­leon­to­lóg z Uni­ver­si­ty of Bath vo Veľ­kej Bri­tá­nii. „Ale v niek­to­rých oh­ľa­doch sa po­sú­va­me za ar­chaeop­te­ryxa. Stá­va sa iba ďal­šou fo­sí­liou v tom­to nao­zaj roz­ma­ni­tom ro­dok­me­ni."

Niek­to­rí si my­slia, že de­ba­ta o pre­cho­de bu­de jed­né­ho dňa iba aka­de­mic­ká. „Hra­ni­ca me­dzi di­no­sau­ra­mi a vták­mi v bu­dúc­nos­ti úpl­ne zmiz­ne," ho­vo­rí Ulys­se Le­fev­re, pa­leon­to­lóg na uni­ver­zi­te v Liège v Bel­gic­ku, kto­rý dis­ku­to­val na stret­nu­tí v Berlí­ne o no­vých ska­me­ne­li­nách z Čí­ny, kto­ré by moh­li zma­zať tie­to hra­ni­ce.

Za­tiaľ je jas­né, že skú­ma­nie ar­chaeop­te­ryxa je stá­le kľú­čom k po­cho­pe­niu ro­dok­me­ňa di­no­sau­rov a vtá­kov. „Sú ne­ja­ké spo­ry o tom, či ar­chaeop­te­ryx je pr­vý vták, ale­bo nie. Ne­mys­lím si, že je to v tej­to chví­li dô­le­ži­té," ho­vo­rí M. Kun­drát. „Pri­vá­dza­me ar­chaeop­te­ryxa späť k ži­vo­tu po­mo­cou no­vej kvan­ti­fi­ko­va­teľ­nej ana­lý­zy."

Či­ta­te­lia Quar­ku sa mô­žu te­šiť na pi­kant­ný člá­nok o tej­to té­me na bu­dú­cu jar, keď sa uza­vrie časť vý­sku­mu náj­de­ných exem­plá­rov ar­cheop­te­ryxa.

Zdroj: Quark


Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Do 5 ro­kov si mož­no po­chut­ná­me na bio­tech­no­lo­gic­kom mä­se vy­pes­to­va­nom v la­bo­ra­tó­riu
Startup s názvom Memphis Meats zo San Francisca sa chystá vyrábať širokú škálu mäsových výrobkov pripravovaných v laboratóriách určených na to. čítať »
 
Stre­doš­ko­lá­ci bu­dú skú­mať mik­ro­čas­ti­ce. Po­kú­sia sa vy­sto­po­vať Hig­gsov bo­zón
Celosvetový program Masterclasses otvára mladým výskumníkom dvere do špičkovej fyziky. čítať »
 
VE­DA: Na pod­po­ru vý­sku­mu v pod­ni­koch vy­čle­ni­li 200 mi­lió­nov eur
Podnikateľská sféra sa v spolupráci s vedecko-výskumnými inštitúciami, SAV, vysokými školami či neziskovými organizáciami bude môcť uchádzať prostredníctvom Výskumnej agentúry o peniaze z nového Operačného programu Výskum a inovácie. čítať »
 
VE­DA: Vy­hlá­si­li 19. roč­ník sú­ťa­že Ve­dec ro­ka SR
Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností vyhlásili 19. ročník súťaže Vedec roka SR. čítať »
 
Chla­de­nie server­ov mor­skou vo­dou. Mic­ro­soft tes­to­val pod­mor­ské dá­to­vé cen­trum
Myšlienka umiestniť počítače do uzavretých nádrží a ponoriť ich do vody nie je nová. No výskumníci Microsoftu teraz prišli ako prví s nápadom prevádzkovať celé dátové centrum pod hladinou oceánu. čítať »
 
Fľa­ša, kto­rá pre­me­ní vzduch vo svo­jom vnút­ri na pit­nú vo­du
Šikovnú fľašu Fontus navrhol rakúsky priemyselný dizajnér Kristof Retezá a jej výnimočnosť spočíva v tom, že dokáže premeniť vzduch vo svojom vnútri na pitnú vodu. čítať »
 
Smar­tfó­ny ov­plyv­ňu­jú náš spá­nok viac než ko­feín
Vedci uverejnili už niekoľko štúdií o tom, ako smartfóny, tablety a počítače ovplyvňujú náš spánok. Tieto zariadenia vyžarujú takzvané modré svetlo, ktoré narúša funkciu melatonínu, hormónu spánku. čítať »
 
VESMÍR: Ob­ja­vi­li za­tiaľ naj­väč­ší so­lár­ny sys­tém
Medzinárodný tím astronómov objavil zatiaľ najväčší solárny systém pozostávajúci z červeného trpaslíka a veľkej plynnej exoplanéty, ktorá svoju hviezdu obieha vo vzdialenosti približne bilión kilometrov. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter