Najrýchlejšia kamera zachytí 4,4 bilióna snímok za sekundu

Ved­ci z dvoch ja­pon­ských uni­ver­zít spo­loč­ným úsi­lím vy­vi­nu­li naj­rý­chlej­šiu vi­deo­ka­me­ru, kto­rá je schop­ná zho­to­viť 4,4 bi­lió­na sní­mok za se­kun­du. (Na po­rov­na­nie, fun­kcia slow-mo­tion vi­dea na App­le iP­ho­ne umož­ňu­je zho­to­viť 120 sní­mok za se­kun­du, čo zna­me­ná, že by jej tr­va­lo viac ako 1161 ro­kov, kým by za­chy­ti­la toľ­ko sní­mok, ako zvlád­ne no­vá ka­me­ra za se­kun­du.)

Vo svo­jom člán­ku pub­li­ko­va­nom v ča­so­pi­se Na­tu­re Pho­to­nics ja­pon­ský tím opi­su­je schop­nos­ti svo­jej nev­šed­nej ka­me­ry. Vy­so­ko­rý­chlos­tné ka­me­ry umož­ňu­jú vý­skum­ní­kom, ale aj bež­ným pou­ží­va­te­ľom vi­dieť pro­ce­sy, kto­ré do­te­raz ne­bo­li op­tic­ky za­chy­ti­teľ­né. No­vé za­ria­de­nie pra­cu­je s tech­no­ló­giou STAMP (Sequen­tial­ly Ti­med All-op­ti­cal Map­ping Pho­tog­rap­hy).

Do­te­raz sa ka­me­ry vy­ba­ve­né tou­to tech­no­ló­giou spo­lie­ha­li na tzv. pump-pro­be pro­ces, kto­rý vy­uží­va extrém­ne krát­ke a rých­le la­se­ro­vé pul­zy na syn­chro­ni­zá­ciu uzá­vier­ky prís­tro­ja a sní­ma­né­ho ob­jek­tu. Ne­vý­ho­dou toh­to prís­tu­pu bo­lo, že si vy­ža­du­je opa­ko­va­né me­ra­nia na konštruk­ciu ob­ra­zu, čím sa skres­ľu­je aj je­ho kva­li­ta. No­vá ka­me­ra vy­uží­va tzv. fem­to­fo­tog­ra­fiu, kto­rá ne­pot­re­bu­je opa­ko­va­né me­ra­nia.

Ka­me­ra fun­gu­je pros­tred­níc­tvom op­tic­ké­ho ma­po­va­nia pries­to­ro­vé­ho pro­fi­lu ob­jek­tu, kto­rý sa me­ní v prie­be­hu ča­su. Na­vy­še pra­cu­je 1000-krát rých­lej­šie ako pre­chá­dza­jú­ce mo­de­ly. Ok­rem vy­so­kej sním­ko­va­cej frek­ven­cie má aj vy­so­ké roz­lí­še­nie - 450 × 450 pixelov.

Pod­ľa tí­mu tvor­cov ta­kú­to ka­me­ru mož­no pou­žiť na za­chy­te­nie che­mic­kých reak­cií, vib­rač­ných vĺn, plaz­mo­vej dy­na­mi­ky či ve­de­nia tep­la ma­te­riá­lom, kto­ré pre­bie­ha prib­liž­ne šes­ti­no­vou rých­los­ťou svet­la. Uži­toč­ná by moh­la byť aj v ob­las­ti me­di­cí­ny. Ved­ci pra­cu­jú na jej vý­vo­ji už tri ro­ky a ich ak­tuál­ny cieľ je jej zmen­še­nie, v sú­čas­nos­ti má to­tiž asi je­den štvor­co­vý me­ter.

Zdroj: phys.org
in­de­pen­dent.co.uk


Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Do 5 ro­kov si mož­no po­chut­ná­me na bio­tech­no­lo­gic­kom mä­se vy­pes­to­va­nom v la­bo­ra­tó­riu
Startup s názvom Memphis Meats zo San Francisca sa chystá vyrábať širokú škálu mäsových výrobkov pripravovaných v laboratóriách určených na to. čítať »
 
Stre­doš­ko­lá­ci bu­dú skú­mať mik­ro­čas­ti­ce. Po­kú­sia sa vy­sto­po­vať Hig­gsov bo­zón
Celosvetový program Masterclasses otvára mladým výskumníkom dvere do špičkovej fyziky. čítať »
 
VE­DA: Na pod­po­ru vý­sku­mu v pod­ni­koch vy­čle­ni­li 200 mi­lió­nov eur
Podnikateľská sféra sa v spolupráci s vedecko-výskumnými inštitúciami, SAV, vysokými školami či neziskovými organizáciami bude môcť uchádzať prostredníctvom Výskumnej agentúry o peniaze z nového Operačného programu Výskum a inovácie. čítať »
 
VE­DA: Vy­hlá­si­li 19. roč­ník sú­ťa­že Ve­dec ro­ka SR
Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností vyhlásili 19. ročník súťaže Vedec roka SR. čítať »
 
Chla­de­nie server­ov mor­skou vo­dou. Mic­ro­soft tes­to­val pod­mor­ské dá­to­vé cen­trum
Myšlienka umiestniť počítače do uzavretých nádrží a ponoriť ich do vody nie je nová. No výskumníci Microsoftu teraz prišli ako prví s nápadom prevádzkovať celé dátové centrum pod hladinou oceánu. čítať »
 
Fľa­ša, kto­rá pre­me­ní vzduch vo svo­jom vnút­ri na pit­nú vo­du
Šikovnú fľašu Fontus navrhol rakúsky priemyselný dizajnér Kristof Retezá a jej výnimočnosť spočíva v tom, že dokáže premeniť vzduch vo svojom vnútri na pitnú vodu. čítať »
 
Smar­tfó­ny ov­plyv­ňu­jú náš spá­nok viac než ko­feín
Vedci uverejnili už niekoľko štúdií o tom, ako smartfóny, tablety a počítače ovplyvňujú náš spánok. Tieto zariadenia vyžarujú takzvané modré svetlo, ktoré narúša funkciu melatonínu, hormónu spánku. čítať »
 
VESMÍR: Ob­ja­vi­li za­tiaľ naj­väč­ší so­lár­ny sys­tém
Medzinárodný tím astronómov objavil zatiaľ najväčší solárny systém pozostávajúci z červeného trpaslíka a veľkej plynnej exoplanéty, ktorá svoju hviezdu obieha vo vzdialenosti približne bilión kilometrov. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter