Vytetované senzory dohliadnu na naše zdravie

epidermal_electronics.jpg Ved­ci z Uni­ver­si­ty of Illi­nois v Ur­ba­na-Cham­paign vy­tvo­ri­li elek­tro­ni­ku za­me­ra­nú na sle­do­va­nie zdra­vot­né­ho sta­vu, kto­rá sa dos­lo­va „tla­čí" na po­kož­ku pa­cien­ta. Ide o tzv. epi­der­mál­nu elek­tro­ni­ku, no­vý druh „no­si­teľ­nej elek­tro­ni­ky" (wearab­le elec­tro­nic).

Prís­troj sa skla­dá z ultra­ten­kých elek­tród, sen­zo­rov, elek­tro­ni­ky, bez­drô­to­vé­ho na­pá­ja­nia a ko­mu­ni­kač­ných sys­té­mov. Po pri­po­je­ní k po­kož­ke us­ku­toč­ňu­je rôz­ne elek­tro­fy­zio­lo­gic­ké me­ra­nia na le­kár­ske úče­ly a ich vý­sled­ky do­ká­že od­osie­lať. Ta­ké­to prís­tro­je mô­žu mo­ni­to­ro­vať stav člo­ve­ka pri kaž­do­den­nej čin­nos­ti a ne­pô­so­bia ob­me­dzu­jú­co.

Do­te­raz sa ta­ké­to za­ria­de­nia upev­ňo­va­li na ten­kú pod­lož­ku z mäk­ké­ho elas­to­mé­ru, tá však ne­vydr­ža­la ce­lo­den­nú zá­ťaž a nedr­ža­la na po­kož­ke dosť pev­ne. Elek­tro­ni­ka ap­li­ko­va­ná pria­mo na ko­žu je ultra­ten­ká (trid­sať­ná­sob­ne ten­šia ako pri pou­ži­tí elas­to­mé­ru), na­vy­še mož­no na ňu pri­dať ochran­nú vrstvu v po­do­be ko­mer­čne dos­tup­ných ob­vä­zov v spre­ji. Dá sa no­siť na po­kož­ke prib­liž­ne dva týž­dne, po­tom sa za­čne od­lu­po­vať.

Za­ria­de­nie mô­že sle­do­vať tep­lo­tu, stav hyd­ra­tá­cie po­kož­ky, pro­ces ho­je­nia ra­ny a pod. Mož­no ho nap­rík­lad umies­tniť v blíz­kos­ti ra­ny po chi­rur­gic­kom zá­kro­ku pred tým, ako pa­cient opus­tí ne­moc­ni­cu. Prís­troj po­tom bez­drô­to­vo od­ov­zdá­va in­for­má­cie pos­ky­to­va­te­ľo­vi zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti.

Vý­skum­ní­ci sa te­raz za­me­ria­va­jú na vý­voj a zdo­ko­na­ľo­va­nie bez­drô­to­vých zdro­jov na­pá­ja­nia a ko­mu­ni­kač­ných sys­té­mov v prís­tro­ji.

Zdroj: tech­no­lo­gy­re­view.com



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Do 5 ro­kov si mož­no po­chut­ná­me na bio­tech­no­lo­gic­kom mä­se vy­pes­to­va­nom v la­bo­ra­tó­riu
Startup s názvom Memphis Meats zo San Francisca sa chystá vyrábať širokú škálu mäsových výrobkov pripravovaných v laboratóriách určených na to. čítať »
 
Stre­doš­ko­lá­ci bu­dú skú­mať mik­ro­čas­ti­ce. Po­kú­sia sa vy­sto­po­vať Hig­gsov bo­zón
Celosvetový program Masterclasses otvára mladým výskumníkom dvere do špičkovej fyziky. čítať »
 
VE­DA: Na pod­po­ru vý­sku­mu v pod­ni­koch vy­čle­ni­li 200 mi­lió­nov eur
Podnikateľská sféra sa v spolupráci s vedecko-výskumnými inštitúciami, SAV, vysokými školami či neziskovými organizáciami bude môcť uchádzať prostredníctvom Výskumnej agentúry o peniaze z nového Operačného programu Výskum a inovácie. čítať »
 
VE­DA: Vy­hlá­si­li 19. roč­ník sú­ťa­že Ve­dec ro­ka SR
Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností vyhlásili 19. ročník súťaže Vedec roka SR. čítať »
 
Chla­de­nie server­ov mor­skou vo­dou. Mic­ro­soft tes­to­val pod­mor­ské dá­to­vé cen­trum
Myšlienka umiestniť počítače do uzavretých nádrží a ponoriť ich do vody nie je nová. No výskumníci Microsoftu teraz prišli ako prví s nápadom prevádzkovať celé dátové centrum pod hladinou oceánu. čítať »
 
Fľa­ša, kto­rá pre­me­ní vzduch vo svo­jom vnút­ri na pit­nú vo­du
Šikovnú fľašu Fontus navrhol rakúsky priemyselný dizajnér Kristof Retezá a jej výnimočnosť spočíva v tom, že dokáže premeniť vzduch vo svojom vnútri na pitnú vodu. čítať »
 
Smar­tfó­ny ov­plyv­ňu­jú náš spá­nok viac než ko­feín
Vedci uverejnili už niekoľko štúdií o tom, ako smartfóny, tablety a počítače ovplyvňujú náš spánok. Tieto zariadenia vyžarujú takzvané modré svetlo, ktoré narúša funkciu melatonínu, hormónu spánku. čítať »
 
VESMÍR: Ob­ja­vi­li za­tiaľ naj­väč­ší so­lár­ny sys­tém
Medzinárodný tím astronómov objavil zatiaľ najväčší solárny systém pozostávajúci z červeného trpaslíka a veľkej plynnej exoplanéty, ktorá svoju hviezdu obieha vo vzdialenosti približne bilión kilometrov. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter