Zdá sa, že európska finančná kríza už dosiahla maximum

Euró­pa je aj na­ďa­lej v re­ce­sii. Od­bor­ní­ci sa však dom­nie­va­jú, že krí­za zrej­me do­siah­la svo­je maximum na je­seň mi­nu­lé­ho ro­ka. Aj spot­re­bi­te­lia si zrej­me my­slia, že by mo­hol ku kon­cu ro­ka 2013, a v niek­to­rých kra­ji­nách snáď aj skôr, nas­tať eko­no­mic­ký ob­rat. V sú­la­de s tým vo väč­ši­ne európ­skych kra­jín mier­ne vzrást­li eko­no­mic­ké a príj­mo­vé oča­ká­va­nia, ho­ci zos­tá­va­jú stá­le na mi­mo­riad­ne níz­kej úrov­ni. Nao­pak, ocho­ta na­ku­po­vať vo väč­ši­ne kra­jín na kon­ci ro­ka pok­les­la, pre­to­že ve­ľa spot­re­bi­te­ľov po­ci­ťu­je cel­ko­vé dôs­led­ky kle­sa­jú­cich príj­mov, zvý­še­ných da­ní a vy­so­kej ne­za­mes­tna­nos­ti. Vy­plý­va to z pries­ku­mu spot­re­bi­teľ­skej klí­my v Euró­pe a USA, kto­rý reali­zo­va­la spo­loč­nosť GfK a kto­rý pos­ky­tu­je preh­ľad­né in­for­má­cie o vý­vo­ji eko­no­mic­kých a príj­mo­vých oča­ká­va­ní a tiež ocho­ty na­ku­po­vať u spot­re­bi­te­ľov 12 európ­skych kra­jín a USA.

Rok 2012 ne­bol pre Euró­pu dob­rý. Euro­zó­na upad­la pr­výk­rát po troch ro­koch zno­vu do re­ce­sie a v dôs­led­ku to­ho doš­lo me­dzi európ­sky­mi kra­ji­na­mi k vý­raz­nej di­fe­ren­ciá­cii. Kým juž­ná a vý­chod­ná Euró­pa bo­jo­va­la naj­mä s extrém­ne vy­so­kou ne­za­mes­tna­nos­ťou a ras­tú­cou chu­do­bou, si­tuácia oby­va­te­ľov se­ver­ných kra­jín zos­tá­va­la bez oh­ľa­du na krí­zu aj na­ďa­lej re­la­tív­ne dob­rá. Ten­to hl­bo­ký roz­por vy­jad­ru­jú ta­kis­to aj naj­nov­šie čís­la tý­ka­jú­ce sa tr­hu prá­ce. Mie­ra ne­za­mes­tna­nos­ti me­ra­ná pod­ľa me­dzi­ná­rod­né­ho štan­dar­du ILO je po­mer­ne níz­ka v Ra­kús­ku, Luxem­bur­sku, Ne­mec­ku a Ho­lan­dsku a pred­sta­vu­je 4,5 až 5,6 per­cent. Za­to v Špa­nielsku a Gréc­ku je bez prá­ce štvr­ti­na oby­va­teľ­stva. Cel­ko­vý po­čet ne­za­mes­tna­ných v 17 kra­ji­nách euro­zó­ny je 18,8 mi­lió­na. V no­vem­bri sa mie­ra ne­za­mes­tna­nos­ti po štvr­týk­rát za se­bou zvý­ši­la a do­siah­la 11,8 per­cent. Nás­led­ky sú straš­né. V dôs­led­ku stra­ty za­mes­tna­nia kle­sa­jú rých­lo dis­po­ni­bil­né príj­my kra­jín na ok­ra­ji EÚ. Gré­ci ma­jú te­raz tak­mer o pä­ti­nu me­nej pe­ňa­zí ako v ro­ku 2009. V Špa­nielsku je pok­les príj­mov osem per­cent a na Cyp­re se­dem per­cent. Od­bor­ní­ci pred­po­ve­da­jú, že krí­za na tr­hu prá­ce ten­to rok eš­te zo­sil­nie a v dru­hej po­lo­vi­ci ro­ka bu­de bez prá­ce asi 20 mi­lió­nov osôb. Ďalej by už však rásť ne­ma­la. No­vem­bro­vé úda­je už naz­na­či­li, že kle­sa­jú­ci trend sku­toč­ne zos­lab­ne. Ne­za­mes­tna­nosť v euro­zó­ne sa zvy­šo­va­la po­mal­šie ako po­čas pred­chá­dza­jú­cich dvoch me­sia­cov a v ro­ku 2014 od­bor­ní­ci oča­ká­va­jú mier­ne zos­la­be­nie jej ras­tu na 19,6 mi­lió­na ne­za­mes­tna­ných.

Pod­stat­né je však to, aby roz­voj hos­po­dár­stva me­no­vej únie opäť nab­ral na ob­rát­kach. Pr­vé znám­ky ta­ké­ho­to vý­vo­ja sa už za­čí­na­jú ob­ja­vo­vať. In­dex eko­no­mic­ké­ho sen­ti­men­tu (ESI) uka­zu­je, že eko­no­mic­ká ná­la­da sa dru­hýk­rát za se­bou zlep­ši­la. Od no­vem­bra do de­cem­bra za­zna­me­nal ba­ro­me­ter prek­va­pi­vo vý­raz­né zvý­še­nie o 1,3 bo­du, na hod­no­tu 87 bo­dov, čo je naj­vyš­šia hod­no­ta tak­mer za pol ro­ka. Pod­ľa eko­nó­mov za­čí­na­jú re­for­my pri­jí­ma­né v krí­zo­vých kra­ji­nách pô­so­biť. Hos­po­dár­ska si­la tých­to re­gió­nov za pos­led­ných päť ro­kov vý­raz­ne pok­les­la. Napr. v Gréc­ku kle­sol HDP od ro­ku 2008 o 21 per­cent, in­ves­tí­cie sa zní­ži­li na po­lo­vi­cu a do­voz sa zní­žil o tre­ti­nu. Ide o naj­hor­šiu dep­re­siu, akú zá­pad­ná kra­ji­na za­ží­va od dru­hej sve­to­vej voj­ny. Tvr­dé opat­re­nia, ku kto­rým tie­to kra­ji­ny pris­tu­pu­jú, ma­jú za cieľ zvý­šiť ich kon­ku­ren­cies­chop­nosť, zní­žiť nák­la­dy na pra­cov­nú si­lu a zlep­šiť ich expor­tné mož­nos­ti. Vďa­ka nim sa zmen­šu­je eko­no­mic­ká ne­rov­no­vá­ha. Zvý­še­nie kon­ku­ren­cies­chop­nos­ti je zre­teľ­né pre­dov­šet­kým v Gréc­ku a Írsku, kde vý­raz­ne pok­les­li nák­la­dy na pra­cov­nú si­lu. Za pos­led­né šty­ri ro­ky sa roz­diel v ná­rod­nej bi­lan­cii me­dzi Ne­mec­kom s naj­väč­ším pre­byt­kom a Gréc­kom s naj­väč­ším de­fi­ci­tom zní­žil tak­mer na po­lo­vi­cu. Pr­vé nes­me­lé náz­na­ky, že krí­zu je mož­né v prie­be­hu nie­koľ­kých naj­bliž­ších ro­kov pre­ko­nať, po­dlie­ha­jú jed­nej pod­mien­ke: krí­za sa nes­mie zno­va prehĺbiť. Kra­ji­ny pos­tih­nu­té krí­zou nes­mú za­spať na vav­rí­noch po­čia­toč­né­ho ús­pe­chu, ale mu­sia aj na­ďa­lej pra­co­vať na re­for­mách. Aj na­ďa­lej mu­sí pok­ra­čo­vať kon­so­li­dá­cia ná­rod­ných roz­poč­tov vo všet­kých kra­ji­nách Európ­skej únie (EÚ).

USA: dis­ku­siu ov­lád­la dl­ho­vá krí­za a spor o roz­po­čet
V štvr­tom štvrťro­ku pat­ri­li v USA k hlav­ným té­mam pre­zi­den­tské voľ­by a nás­led­ný hos­po­dár­sky roz­voj kra­ji­ny, ako aj spor oh­ľa­dom roz­poč­tu, kto­rý bub­lal pod povr­chom až do kon­ca ro­ka. Kom­pro­mis me­dzi de­mok­rat­mi a re­pub­li­kán­mi bol do­siah­nu­tý až v ho­di­ne dva­nás­tej. Stra­ny mu­sia za­čať zno­vu ro­ko­vať už vo feb­ruári. Dov­te­dy je nut­né do­siah­nuť kom­pro­mis aj v ob­las­ti krá­te­nia vlád­nych vý­dav­kov. Ak Kon­gres ne­do­siah­ne do­ho­du, po­tom mô­že nas­tať obá­va­ná sek­ves­tú­ra, kto­rá zna­me­ná auto­ma­tic­ké krá­te­nie vý­dav­kov o 1,2 mi­liar­dy USD v prie­be­hu nas­le­du­jú­cich de­sia­tich ro­kov. Vý­sled­kom ro­ko­va­ní je za­tiaľ to, že naj­bo­hat­ší Ame­ri­ča­nia, prib­liž­ne dve per­cen­tá oby­va­teľ­stva, mu­sia od 1. ja­nuá­ra 2013 pla­tiť vy­ššie da­ne. Ok­rem to­ho bu­de po­čas ďal­šie­ho ro­ka vy­plá­ca­ná pod­po­ra prib­liž­ne dvom mi­lió­nom dl­ho­do­bo ne­za­mes­tna­ných. Vďa­ka kom­pro­mi­su sa pre­dí­de auto­ma­tic­ké­mu zvý­še­niu da­ní, kto­ré by ma­lo vplyv tak­mer na všet­kých ob­ča­nov USA. To sí­ce v žiad­nom prí­pa­de ne­vy­rie­ši roz­poč­to­vé prob­lé­my, ale udr­ží to v pat­rič­ných me­dziach oba­vy, že naj­väč­šia sve­to­vá eko­no­mi­ka opäť upad­ne do re­ce­sie. Do­siah­nuť do­ho­du o ne­do­rie­še­ných otáz­kach do mar­ca však bu­de nes­mier­ne ťaž­ké. K to­mu eš­te pris­pie­va vy­so­ká úro­veň štát­ne­ho dl­hu v USA. Ak sa má vlá­da vy­hnúť pla­tob­nej nes­chop­nos­ti, pot­re­bu­je nut­ne zní­žiť vý­dav­ky a zvý­šiť príj­my. Ak sa stra­ny ne­do­hod­nú na zvý­še­ní úve­ro­vé­ho li­mi­tu, mô­že byť oh­ro­ze­ná sol­ven­tnosť Spo­je­ných štá­tov. Tú­to neis­to­tu cel­kom zre­teľ­ne od­rá­ža­jú sú­čas­né uka­zo­va­te­le vy­jad­ru­jú­ce eko­no­mic­ké a príj­mo­vé oča­ká­va­nia aj ocho­tu na­ku­po­vať.

Ekon. oča­ká­va­nia: ja­nuár 4,6 bo­du Prie­mer: 14,0 bo­dov
Oča­ká­va­né príj­my: ja­nuár 4,7 bo­du Prie­mer: 18,7 bo­du
Ocho­ta na­ku­po­vať: ja­nuár -6 bo­du Prie­mer: -5,4 bo­du

Čes­ká re­pub­li­ka: pro­tes­ty pro­ti ús­por­né­mu ba­líč­ku
V no­vem­bri 2012 hro­zil vlá­de Čes­kej re­pub­li­ky reál­ny pád. Po­čas šty­roch týž­dňov ne­bo­lo jas­né, či vlád­na troj­koa­lí­cia ve­de­ná pre­mié­rom Pet­rom Ne­ča­som pre­ži­je je­seň. Ten­to­raz však na vi­ne ne­bo­li roz­po­ry me­dzi koa­lič­ný­mi par­tner­mi ale­bo no­vé ob­vi­ne­nia z ko­rup­cie vzne­se­né pro­ti mi­nis­trom. Pro­tes­ty bo­li za­me­ra­né pro­ti ús­por­né­mu ba­líč­ku, kto­rý vlá­da prip­ra­vi­la. Po­mo­cou ne­ho sa Čes­ká re­pub­li­ka sna­ží zní­žiť roz­poč­to­vý de­fi­cit pod tri per­cen­tá sta­no­ve­né Maas­trich­tskou do­ho­dou. Bez oh­ľa­du na pro­tes­ty bol zá­kon pri­ja­tý, ho­ci len veľ­mi tes­nou väč­ši­nou. Jed­ným z dôs­led­kov tých­to opat­re­ní je zvý­še­nie DPH v tom­to ro­ku na 15 a 21 per­cent. Ok­rem to­ho sa bu­dú mu­sieť ľu­dia s vy­šší­mi príj­ma­mi za­obísť bez niek­to­rých da­ňo­vých úľav. V sú­čas­nos­ti je de­fi­cit do­mác­nos­tí asi päť per­cent HDP. Ak by sa ne­za­po­čí­tal jed­no­ra­zo­vý vplyv zá­ko­na o cir­kev­ných reš­ti­tú­ciách, ten­to de­fi­cit by pred­sta­vo­val 3,5 per­cent HDP, čo je v roz­me­dzí sta­no­ve­nom mi­nis­ter­stvom fi­nan­cií. V ro­ku 2013 chce Čes­ká re­pub­li­ka zos­tať pod troj­per­cen­tnou maas­trich­tskou hra­ni­cou. Zá­kon o cir­kev­ných reš­ti­tú­ciách vy­ža­du­je, aby bo­la cir­kvám vy­pla­te­ná náh­ra­da za vše­tok ma­je­tok za­ba­ve­ný po­čas ko­mu­nis­tic­ké­ho re­ži­mu. Tá pred­sta­vu­je zhru­ba 2,36 mi­liárd eur.

Eko­no­mic­ké oča­ká­va­nia: -38,2 bo­du
Oča­ká­va­né príj­my: -21,7 bo­du
Ocho­ta na­ku­po­vať: -30,1 bo­du

Eko­no­mic­ké oča­ká­va­nia: opatr­ná ná­dej na zlep­še­nie
Vy­ze­rá to, že naj­hor­šie ča­sy fi­nan­čnej krí­zy bo­li pre­ko­na­né a vzni­ká do­jem, že spot­re­bi­te­lia v mno­hých európ­skych kra­ji­nách ten­to ná­zor od­bor­ní­kov zdie­ľa­jú. Ho­ci stá­le eš­te pa­nu­je znač­ná neis­to­ta a exis­tu­je množ­stvo ri­zík, v Euró­pe sa pos­tup­ne za­čí­na ší­riť ná­dej, že by sa si­tuácia moh­la opäť za­čať čos­ko­ro zlep­šo­vať. V pos­led­nom štvrťro­ku 2012 zos­ta­li vo väč­ši­ne sle­do­va­ných kra­jín eko­no­mic­ké oča­ká­va­nia pre­važ­ne sta­bil­né ale­bo sa mier­ne zlep­ši­li, aj keď vo všeo­bec­nos­ti bo­li cel­ko­vo na níz­kej úrov­ni. Z po­rov­na­nia jed­not­li­vých kra­jín vy­chá­dza naj­lep­šie Ru­mun­sko, kde je eko­no­mic­ký vý­voj vní­ma­ný naj­po­zi­tív­nej­šie (-8,7 bo­du), po ňom nas­le­du­je Ne­mec­ko (-17,6 bo­du) a Bul­har­sko (-20,8 bo­du). Eko­no­mic­ké oži­ve­nie v nad­chá­dza­jú­cich me­sia­coch je po­va­žo­va­né za naj­me­nej prav­de­po­dob­né v Špa­nielsku (-52,6 bo­du). Por­tu­gal­skí spot­re­bi­te­lia sú pri hod­no­te­ní eko­no­mic­ké­ho vý­vo­ja tiež po­mer­ne pe­si­mis­tic­kí (-50,7 bo­du), rov­na­ko ako Gré­ci (-50,0 bo­du). Hod­no­ta toh­to uka­zo­va­te­ľa sa však v oboch kra­ji­nách mier­ne zvy­šu­je.

Ho­ci je eko­no­mic­ká si­tuácia Ra­kús­ka cel­ko­vo dob­rá, krí­zy v os­tat­ných európ­skych kra­ji­nách ma­jú na tú­to expor­tne orien­to­va­nú kra­ji­nu stá­le zá­važ­nej­ší vplyv. Na eko­no­mi­ku Ra­kús­ka má naj­väč­ší vplyv pre­dov­šet­kým mi­mo­riad­na spot­reb­ná zdr­žan­li­vosť ta­lian­skych zá­kaz­ní­kov, kto­rí ku­pu­jú ra­kús­ke pro­duk­ty naj­viac. Spot­re­bi­te­lia ten­to ná­zor zdie­ľa­jú. Aj na­ďa­lej oča­ká­va­jú zlý eko­no­mic­ký vý­voj. Na dru­hej stra­ne však pre­ja­vu­jú ná­dej, že naj­hor­šia krí­za už bo­la pre­ko­na­ná, čo od­rá­ža uka­zo­va­teľ eko­no­mic­kých oča­ká­va­ní. Z naj­niž­šej úrov­ne -38,7 bo­du v sep­tem­bri je­ho hod­no­ta stúp­la v de­cem­bri na -23,8 bo­du.

Brit­skú vlá­du sí­ce ča­ká eš­te ve­ľa prá­ce, ale eko­no­mic­ká si­tuácia Spo­je­né­ho krá­ľov­stva sa ku kon­cu ro­ka 2012 zlep­ši­la. Po prek­va­pi­vo vý­raz­nom zní­že­ní HDP o -0,9 per­cen­ta v dru­hom štvrťro­ku sa HDP v tre­ťom štvrťro­ku opäť mier­ne zvý­šil o 0,1 per­cen­ta. Pok­les­la aj ne­za­mes­tna­nosť a v sú­čas­nos­ti pred­sta­vu­je 4,5 per­cen­ta. Ten­to klad­ný vý­voj sa od­rá­ža aj v eko­no­mic­kých oča­ká­va­niach. V no­vem­bri sa ten­to uka­zo­va­teľ zvý­šil prib­liž­ne o 20 bo­dov. Bo­lo to krát­ko po zve­rej­ne­ní klad­ných hos­po­dár­skych vý­sled­kov za tre­tí štvrťrok. Pr­výk­rát po šies­tich me­sia­coch spot­re­bi­te­lia po­cí­ti­li, že do­chá­dza k zo­ta­ve­niu a že ko­niec krí­zy je na doh­ľad. Si­tuácia sa však čos­ko­ro vrá­ti­la do sta­rých ko­ľa­jí, pre­to­že v kaž­do­den­nom ži­vo­te ne­bol ten­to po­zi­tív­ny trend vi­di­teľ­ný. Nás­led­kom to­ho da­ný uka­zo­va­teľ v de­cem­bri zno­vu rých­lo pok­le­sol tak­mer o 13 bo­dov. Ten­to vý­voj potvr­dzu­je nes­ta­bi­li­tu spot­re­bi­teľ­skej ná­la­dy v Spo­je­nom krá­ľov­stve.

Aj keď je Ne­mec­ko stá­le po­va­žo­va­né za naj­vys­pe­lej­šiu kra­ji­nu v Euró­pe, vplyv fi­nan­čnej krí­zy za­čal byť ci­teľ­ný aj tu. Pod­ľa od­ha­dov ne­mec­kej Bun­des­bank, za­zna­me­ná ne­mec­ké hos­po­dár­stvo v ro­ku 2013 iba mi­ni­mál­ny rast vo vý­ške 0,4 per­cent op­ro­ti 1,6 per­cen­tám v le­te. Ban­ka pred­pok­la­dá, že cel­ko­vý rast v ro­ku 2012 do­siah­ne 0,7 per­cen­ta. Ak sa má pre­dísť pre­púš­ťa­niu vy­so­ko kva­li­fi­ko­va­ných za­mes­tnan­cov, bu­dú mu­sieť fir­my s veľ­kou prav­de­po­dob­nos­ťou opäť za­vá­dzať os­ved­če­né me­tó­dy, me­dzi kto­ré pat­rí napr. skrá­te­ný pra­cov­ný čas. Ne­mec­kí spot­re­bi­te­lia sú si dob­re ve­do­mí tej­to poch­múr­nej­šej hos­po­dár­skej si­tuácie. Eko­no­mic­ké oča­ká­va­nia sú po­čas mno­hých me­sia­cov ne­ga­tív­ne a ich uka­zo­va­teľ v sú­čas­nos­ti pred­sta­vu­je -17,9 bo­du.

Oča­ká­va­né príj­my: spot­re­bi­te­lia oča­ká­va­jú ďal­šie ús­por­né opat­re­nia
Príj­mo­vé oča­ká­va­nia Euró­pa­nov sa v pos­led­nom štvrťro­ku ro­ku 2012 ne­patr­ne zlep­ši­li, čo zod­po­ve­dá zlep­še­niu cel­ko­vých eko­no­mic­kých oča­ká­va­ní. Vy­šší ale­bo re­la­tív­ne sta­bil­ný prí­jem oča­ká­va­jú Nem­ci (21,2 bo­du), Ra­kú­ša­nia (-3,2 bo­du) a Ru­mu­ni (-7,7 bo­du). Nao­pak, vý­raz­ný pok­les oča­ká­va­jú Gré­ci (-50,1 bo­du), Špa­nie­li (-52,7 bo­du) a Ta­lia­ni (-55,2 bo­du).

V tre­ťom štvrťro­ku v Por­tu­gal­sku po krát­kom ob­do­bí ur­či­té­ho oži­ve­nia príj­mo­vé oča­ká­va­nia pok­les­li, ale v štvr­tom štvrťro­ku sa opäť mier­ne zvý­ši­li. Ich uka­zo­va­teľ v sú­čas­nos­ti pred­sta­vu­je -49,7 bo­du. Troj­ka, kto­rú tvo­rí Európ­ska ko­mi­sia, Európ­ska cen­trál­na ban­ka a Me­dzi­ná­rod­ný me­no­vý fond potvr­dzu­je, že kra­ji­ne sa da­rí zvlá­dať krí­zu a reali­zo­vať naj­dô­le­ži­tej­šie re­for­mné pro­jek­ty. Na­priek to­mu­to je však Por­tu­gal­sko stá­le v hl­bo­kej re­ce­sii. Exper­ti cen­trál­nej ban­ky pred­po­ve­da­jú, že do ro­ku 2014 sa klad­né čís­la do­ku­men­tu­jú­ce rast HDP neob­ja­via a v ro­ku 2013 oča­ká­va­jú zní­že­nie o dve per­cen­tá. Spot­re­bi­te­lia, kto­rí če­lia ne­za­mes­tna­nos­ti pre­sa­hu­jú­cej 16 per­cent, kle­sa­jú­cim príj­mom a dô­chod­kom a ras­tú­cim da­niam, ne­vi­dia v doh­ľad­nom ob­do­bí žiad­nu ná­dej na zlep­še­nie všeo­bec­nej eko­no­mic­kej a te­da ani osob­nej fi­nan­čnej si­tuácie. Aj keď sa uka­zo­va­teľ za pos­led­né tri me­sia­ce ro­ka 2012 mier­ne zlep­šil, je stá­le na mi­mo­riad­ne níz­kej úrov­ni a do­sa­hu­je -49,7 bo­du.

V pos­led­ných me­sia­coch ro­ka 2012 bo­lo Ru­mun­sko nás­led­kom de­cem­bro­vých vo­lieb v po­li­tic­kom zmys­le do znač­nej mie­ry pa­ra­ly­zo­va­né. Stra­na pre­mié­ra Vic­to­ra Pon­tu zís­ka­la ab­so­lút­nu väč­ši­nu v parla­men­te aj v se­ná­te. No­vá vlá­da má v úmys­le v tom­to ro­ku no­ve­li­zo­vať ús­ta­vu a za­is­tiť tak vy­ššiu flexibi­li­tu hos­po­dár­stva a efek­tív­nej­šie za­vá­dzanie re­fo­riem. V dôs­led­ku ce­loeuróp­skej fi­nan­čnej krí­zy má však Ru­mun­sko prob­lé­my so sti­mu­lo­va­ním eko­no­mic­ké­ho ras­tu. Pre rok 2012 pred­po­ve­da­li eko­nó­mo­via cel­ko­vý rast HDP vo vý­ške 0,8 per­cen­ta. Európ­ska ko­mi­sia po­čí­ta pre ten­to rok len asi s 2,2 per­cen­ta­mi, čo zna­me­ná skôr stag­ná­ciu a nie eko­no­mic­ký rast. Mier­ne stú­pa aj ne­za­mes­tna­nosť. Z cel­ko­vé­ho poh­ľa­du te­da ne­mož­no ho­vo­riť prá­ve o naj­lep­ších pred­pok­la­doch pre rast príj­mov, s kto­rým by moh­li ru­mun­skí spot­re­bi­te­lia po­čí­tať. Vzhľa­dom na to, že vla­ni v le­te eš­te oča­ká­va­li mier­ny rast miezd a pla­tov, ako aj po­zi­tív­ny vý­voj hos­po­dár­stva, v štvr­tom štvrťro­ku 2012 hod­no­ta uka­zo­va­te­ľa opäť kles­la a te­raz pred­sta­vu­je -7,7 bo­du.

Hos­po­dár­ska si­tuácia Fran­cúz­ska sa neus­tá­le zhor­šu­je. Kvô­li ne­dos­ta­toč­ným ino­vá­ciám v pos­led­ných me­sia­coch a ro­koch kle­sá kva­li­ta vý­rob­kov a slu­žieb. Pod­ľa sprá­vy spo­loč­nos­ti CE­SE (Európ­ska spo­loč­nosť pre po­rov­ná­va­ciu pe­da­go­gi­ku) o si­tuá­cii v kra­ji­ne, nie je vzde­la­nie a vý­uč­ba v ško­lách na dob­rej úrov­ni, trh prá­ce je nep­ruž­ný a štát­ne dl­hy sú príl­iš vy­so­ké. Vo Fran­cúz­sku sa ne­po­da­ri­lo vy­bu­do­vať a roz­ší­riť sľub­né pod­ni­ka­teľ­ské sek­to­ry. Biz­nis je tre­ba mo­der­ni­zo­vať, je pot­reb­né zvý­šiť da­ne a sú­čas­ne s tým zní­žiť ve­rej­né vý­dav­ky. Pr­vé tvr­dé ús­por­né opat­re­nia bo­li oh­lá­se­né už na kon­ci ro­ka 2012. Oby­va­te­lia Fran­cúz­ska si po­ma­ly za­čí­na­jú uve­do­mo­vať, že už nie je mož­né pok­ra­čo­vať tak ako v mi­nu­los­ti. Oča­ká­va­jú zvý­še­nie da­ní aj so­ciál­nych a zdra­vot­ných prís­pev­kov, ako aj po­ten­ciál­ne zní­že­nie pla­tov v ne­pos­led­nom ra­de pre­to, že ne­za­mes­tna­nosť v sú­čas­nos­ti vzrást­la na 9,9 per­cent. Zlú ná­la­du potvr­dzu­je aj de­cem­bro­vý uka­zo­va­teľ príj­mo­vých oča­ká­va­ní na úrov­ni -47,2 bo­du.

Ocho­ta na­ku­po­vať: vy­so­ká ne­za­mes­tna­nosť zna­me­ná, že ná­la­da na­ku­po­vať je na sa­mom dne
Ho­ci sa eko­no­mic­ké a príj­mo­vé oča­ká­va­nia európ­skych spot­re­bi­te­ľov za pos­led­ných nie­koľ­ko me­sia­cov mier­ne zlep­ši­li, ľu­dia nie sú eš­te ochot­ní vy­dá­vať svo­je pe­nia­ze za ná­ku­py drah­ších ve­cí. To nie je nič prek­va­pi­vé. V kra­ji­nách za­siah­nu­tých krí­zou je ne­za­mes­tna­nosť mi­mo­riad­ne vy­so­ká a v niek­to­rých re­gió­noch ďa­lej stú­pa. Pe­nia­ze ľu­ďom čas­to chý­ba­jú aj na za­pla­te­nie naj­nut­nej­ších ve­cí. Keď­že mno­hé európ­ske kra­ji­ny bo­ju­jú s re­ce­siou, chuť ich oby­va­te­ľov na­ku­po­vať je tro­chu ob­me­dze­ná. Nem­ci na­ďa­lej mí­ňa­jú naj­viac, pre­to­že trh prá­ce je za­tiaľ veľ­mi sta­bil­ný. V de­cem­bri pred­sta­vo­va­la v Ne­mec­ku ocho­ta na­ku­po­vať 20,1 bo­du. Ten­to uka­zo­va­teľ vy­ka­zo­val klad­nú hod­no­tu aj v Ra­kús­ku (16,7 bo­du) a Bul­har­sku (5,7 bo­du). Na roz­diel od to­ho ma­li spot­re­bi­te­lia pe­nia­ze len na naj­nut­nej­šie ve­ci v Ta­lian­sku (-38,0 bo­du), Por­tu­gal­sku (-46,9 bo­du) a v Spo­je­nom krá­ľov­stve (-47,2 bo­du).

Pre mno­hé gréc­ke fir­my bo­li Via­no­ce ro­ku 2012 mož­no pos­led­né. V dôs­led­ku hro­zi­vej si­tuácie pa­nu­jú­cej v hos­po­dár­stve a na tr­hu prá­ce, ako aj v dôs­led­ku prís­nych ús­por­ných opat­re­ní Gré­kom jed­no­du­cho ne­zos­tá­va­jú na ná­ku­py pe­nia­ze. Na­koľ­ko si mu­se­li utiah­nuť opas­ky je zrej­mé z roz­sia­hlej po­rov­ná­va­cej štú­die vy­ko­na­nej po­ra­den­skou fir­mou De­loit­te. Pod­ľa tej­to štú­die vý­dav­ky na Via­no­ce v ro­ku 2012 kles­li me­dzi­roč­ne o ďal­ších 16 per­cent. V prie­me­re ma­la kaž­dá do­mác­nosť na via­noč­né vý­dav­ky 407 eur, čo ne­bo­lo len na ná­kup dar­če­kov, ale aj na ces­tov­né a ná­kup pot­ra­vín po­čas svia­toč­né­ho ob­do­bia. Od ro­ku 2007 kles­la súk­rom­ná spot­re­ba v Gréc­ku o 18 per­cent. Tá­to zdr­žan­li­vosť spot­re­bi­te­ľov ne­priaz­ni­vo ov­plyv­ňu­je pre­dov­šet­kým ma­loob­chod­ný sek­tor. Za pos­led­né­ho dva a pol ro­ka bo­lo za­vre­tých cel­kom 68 ti­síc ob­cho­dov, čo pred­sta­vu­je tre­ti­nu všet­kých gréc­kych ma­loob­chod­ných pre­daj­ní. Od jú­la 2012 za­ča­li gréc­ki spot­re­bi­te­lia po­ci­ťo­vať väč­šiu ná­dej, že krí­za bu­de v stred­no­do­bom ho­ri­zon­te pre­ko­na­ná a že sa hos­po­dár­ska si­tuácia zlep­ší. Ten­to opatr­ný op­tim­izmus sa od­ra­zil aj na uka­zo­va­te­li ocho­ty na­ku­po­vať. V jú­li do­sia­hol re­kor­dne níz­ku úro­veň -56,9 bo­du, do no­vem­bra sa po­tom vy­špl­hal na -25,4 bo­du. Vy­hliad­ka ús­por­ných Via­noc a blí­žia­ci sa ďal­ší ťaž­ký rok však spô­so­bi­li opä­tov­ný pok­les toh­to uka­zo­va­te­ľa. V de­cem­bri pred­sta­vo­val -37,4 bo­du.

Čes­kej eko­no­mi­ke sa stá­le eš­te ne­po­da­ri­lo vy­ma­niť sa z re­ce­sie. V me­dzi­roč­nom po­rov­na­ní kles­la v tre­ťom štvrťro­ku o 1,6 per­cen­ta. Je to už tre­tí pok­les za se­bou. Európ­ska ko­mi­sia oča­ká­va­la, že za ce­lý rok 2012 sa HDP zní­ži o 1,3 per­cen­ta. Až v tom­to ro­ku to vy­ze­rá tak, že by eko­no­mi­ka moh­la opäť mier­ne vzrásť o 0,2 per­cen­ta. To má vplyv aj na trh prá­ce. V sú­čas­nos­ti ne­má prá­cu osem per­cent prá­ces­chop­né­ho oby­va­teľ­stva. V sna­he uviesť štát­ny roz­po­čet do po­riad­ku a dl­ho­do­bo ob­me­dziť roz­poč­to­vý de­fi­cit zvý­ši­la čes­ká vlá­da kon­com ro­ku 2012 rad da­ní a zru­ši­la aj niek­to­ré da­ňo­vé vý­ho­dy. DPH bo­la zvý­še­ná na 15 a 21 per­cent, pre ľu­dí s vy­šší­mi príj­ma­mi bo­la za­ve­de­ná da­ňo­vá pri­ráž­ka vo vý­ške se­dem per­cent a bo­li zní­že­né da­ňo­vo od­po­čí­ta­teľ­né pau­šá­ly pre sa­mos­tat­ne zá­rob­ko­vo čin­né oso­by a eko­no­mic­ky čin­ných dô­chod­cov. Oby­va­te­lia Čes­kej re­pub­li­ky sa pre­to mu­sia ne­ja­ko vy­rov­nať so zní­že­ný­mi príj­ma­mi a vy­šší­mi ce­na­mi. Reak­cia na to je lo­gic­ká. Spot­re­bi­te­lia dr­žia svo­je pe­nia­ze v ru­kách eš­te pev­nej­šie a ut­rá­ca­jú me­nej ako do­te­raz. Uka­zo­va­teľ ocho­ty na­ku­po­vať bol na úrov­ni -30,1 bo­du.

Zdroj: www.gfk.sk



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

App­le za­pla­tí po­ku­tu 625 mil. USD za ne­le­gál­ne pou­ží­va­nie tech­no­ló­gií
Americká firma Apple musí spoločnosti VirnetX Holding zaplatiť za nelegálne používanie jej internetových bezpečnostných technológií viac ako 625 mil. USD. čítať »
 
PR: 4 naj­pot­reb­nej­šie ve­ci v pra­cov­ni
V robote nemusíte tráviť nekonečné hodiny, aby ste zvládli všetko, čo potrebujete. Urobte za menej času viac tým, že sa sústredíte na zvyšovanie produktivity. Čo je pre vašu efektívnu prácu a zdravie v pracovni najdôležitejšie? čítať »
 
Cis­co Sys­tems ku­pu­je Jas­per Tech­no­lo­gies za 1,4 mld. USD v ho­to­vos­ti
Spoločnosť Cisco Systems kupuje firmu Jasper Technologies, ktorá podniká v oblasti internetu vecí, teda pripája napríklad automobily, či medicínske zariadenia na internet. čítať »
 
Príj­my spo­loč­nos­ti Le­no­vo pok­les­li
Spoločnosť Lenovo zaznamenala v treťom kvartáli svojho finančného roka pokles príjmov o 8 % na 12,9 mld. USD. Dôvodom je slabší dopyt po osobných počítačoch a slabší predaj smartfónov. čítať »
 
Pa­ríž vy­lu­ču­je do­ho­du s Goog­le o da­ňo­vých dop­lat­koch
Vyriešenie sporu o neuhradené dane spoločnosti Google podľa vzoru dohody, akú uzatvoril americký internetový gigant vo Veľkej Británii, Francúzsko vylučuje. čítať »
 
Fir­ma Uni­corn Sys­tems ot­vo­rí v Pre­šo­ve no­vé vý­vo­jo­vé cen­trum
V priebehu februára otvorí v Prešove svoje nové vývojové centrum spoločnosť Unicorn Systems, ktorá ponúkne pracovné miesta pre odborníkov, ale aj čerstvých absolventov a študentov v oblasti informačných technológií (IT). čítať »
 
Fir­ma Al­pha­bet (Goog­le) do­siah­la vy­ššie príj­my, ako sa ča­ka­lo
Firma Alphabet Inc, materská spoločnosť firmy Google, zaznamenala lepšie štvrťročné príjmy, ako sa očakávalo. Prispeli k tomu výrazné tržby z reklamy na mobilných zariadeniach a zo služby YouTube. čítať »
 
No­kia ús­peš­ne do­kon­či­la ar­bit­ráž so Sam­sun­gom
Fínsky výrobca telekomunikačných zariadení Nokia urovnal arbitrážny spor s juhokórejským konkurentom Samsung. Spoločnosť v pondelok informovala, že vďaka rozhodnutiu arbitrážneho súdu očakáva rast príjmov z predaja patentových práv rádovo v stovkách miliónov eur. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter