Kedy najčastejšie v práci zneužívame internet? Po obede pri káve.

P4533c9b5_pocitac.jpg Ktoré rituály zamestnanci v práci nie sú schopní len tak si odoprieť? Kávu po obede a k nej internet na súkromné účely. To, že sa surfovanie po sieti stalo pevnou súčasťou poobedňajšej relaxácie, ktorá sa neraz predĺži až do popoludňajších hodín, dokazujú čísla z najnovšieho prieskumu spoločnosti truconneXion.

Pracovná morálka zamestnancov sa síce pod vplyvom tvrdších podmienok na trhu práce zmenila v ostatných dvoch rokoch k lepšiemu, stále však má rezervy. Je to zjavné z obrazu pracovného času, ktorý na základe výstupov nástroja na monitorovanie zamestnancov AuditPro pripravila technologická spoločnosť truconneXion. Zo sledovania využitia počítačov v dvoch stovkách českých a slovenských firiem v priebehu denného pracovného času vyplýva, že najnáchylnejší na zneužívanie počítačov sú zamestnanci po návrate z obeda medzi 13. a 14. hodinou.

V tomto rozmedzí opäť bezmála na trojnásobok naskočí krivka využitia informačných technológií vo firmách, ktorá v čase obeda značne klesá, no počítače sa vtedy využívajú na iné účely, ako by si manažéri a majitelia firiem predstavovali. „Medzi 13.00 a 14.00 evidujeme markantný nárast využívania internetu na mimopracovné účely. Z hľadiska snímky pracovného času typického zamestnanca v súkromnom sektore jednoznačne ide o špičku a jediný časový úsek, keď pracovník na počítači trávi aktívne viac času pri zábave než pri práci,“ komentuje získané údaje Robert Kleiner, riaditeľ pre strategický rozvoj spoločnosti truconneXion. Psychológ Michal Walter, ktorý sa špecializuje na problematiku pracovného prostredia, potvrdzuje, že v čase po obede dokáže len málokto podávať stopercentné výkony, preto je tento čas tradične považovaný za najmenej produktívny a spája sa s vybavovaním osobných záležitostí typu súkromnej pošty. „Krivka pracovného výkonu opäť začne stúpať v popoludňajších hodinách, čo tiež súvisí s denným fyziologickým rytmom,“ reprodukuje Michal Walter z predsedníctva Českej asociácie psychológov práce a organizácie (ČAPPO) obvyklú podobu pracovného času.

Podľa prieskumu spoločnosti truconneXion však ani v ďalšom meranom úseku medzi 14.00 a 15.00 v sledovaných firmách zábava na internete významne neustáva. Pri on-line nákupoch, návštevách Facebooku a vybavovaní súkromnej pošty v priemere Slováci strávia až 10 minút z tohto hodinového rozmedzia. „Je isté, že popoludní stále ešte pracujeme významne menej než dopoludnia. V období od 7.00 do 12.00, súdiac podľa čísel využitia typických pracovných a mimopracovných aplikácií, stihneme na počítači spraviť 63 % našej dennej pracovnej agendy, teda bezmála jej dve tretiny,“ interpretuje výsledky prieskumu Robert Kleiner. Je to nepochybne aj preto, že po štvrtej hodine už sa toho na počítači veľa nespraví a po piatej vo firmách nastáva skutočne hlboký útlm.

Pochopenie pre „siestu“ po obede dáva najavo Jiří Halbrštát z personálnej agentúry Manpower, podľa ktorého niektoré „osvietené“ firmy už zakomponovali potrebu relaxácie zamestnancov do svojej filozofie. „Zamestnanci sú len ľudia a odpočinok potrebujú. V praxi sa ukazuje, že ak zamestnávateľ do určitej miery odpočinok toleruje, výkonnosť jeho zamestnancov sa zvýši, pričom je jedno, či svoj ,voľný‛ čas trávia na internete alebo pri diskusii s kolegami,“ hovorí Jiří Halbrštát. Psychológ Michal Walter z ČAPPO s názorom personalistu súhlasí: „Či sa to niekomu páči, alebo nie, ľudia potrebujú cez pracovný čas aj odpočívať. Tento odpočinok im umožňuje obnoviť psychické sily a podávať kvalitné výkony. Ako príklad poslúžia psychicky náročné a zodpovedné povolania, kde je odpočinok nariadený,“ odkazuje napríklad na profesionálnych vodičov Michal Walter.

Na druhej strane prax vo firmách nemá s dôverou mnoho spoločného. Podľa Jiřího Halbrštáta posledná kríza zásadne zmenila myslenie zamestnávateľov, situáciu na trhu a prístup k zamestnancom. „Obrovský tlak zákazníkov na svojich dodávateľov, aby poskytovali vyššiu pridanú hodnotu za menej peňazí, viedol k tomu, že firmy sú nútené produkovať viac s menším počtom zamestnancov. To prináša oveľa silnejšie zameranie na vyššiu efektivitu súčasných zamestnancov,“ analyzuje súčasný väčšinový prístup firiem Jiří Halbrštát z Manpower. Z tohto pohľadu sa monitorovanie môže firmám javiť ako najjednoduchšie riešenie, ako si efektivitu vynútiť bez toho, aby bolo treba skúmať pravé príčiny problému a dôvody toho, že zamestnanci nie sú v skutočnosti motivovaní alebo sú zle riadení. „Pokiaľ strávi človek 50 % času na PC nepracovnými aktivitami, je to predovšetkým chyba nadriadeného, nedokáže efektívne využiť svoj tím,“ domnieva sa Jiří Halbrštát, ktorý pripúšťa, že monitoring môže vedeniu firiem v tomto rozhodovaní pomôcť. „Monitoring môže byť jedným z nástrojov pri internom audite fungovania firmy, ktorý môže ukázať manažmentu, na čo sa zamerať,“ doplňuje svoje stanovisko Jiří Halbrštát.

AP_workhours_public_SK.jpg

Graf: Najviac práce s využitím internetu urobíme medzi deviatou a dvanástou hodinou. Zdroj: software AuditPro, 200 stredných a veľkých firiem pôsobiacich v súkromnom sektore v ČR a SR. Sledované obdobie: máj 2011.

Robert Kleiner zo spoločnosti truconneXion jeho názor rozvíja. „V súčasnosti neexistuje iný nástroj, ako sa dozvedieť, že pracovník na počítači trávi svoj čas pri niečom inom než pri práci. V súčasných podmienkach sa totiž práca na počítači dá úspešne predstierať. Väčšina ľudí v pracovnom pomere potrebuje okrem pozitívnej motivácie a stotožnenia s hodnotami firmy aj jasne nastavené pravidlá. Vidina reštrikcie a vedomia, že si na firemnom počítači v pracovnom čase nemôžu robiť, čo chcú, k tomu patria a majú na mnohých doslova terapeutický účinok,“ dodáva Robert Kleiner príklad ďalšieho zistenia prieskumu truconneXion. „Pokiaľ sú zamestnanci monitorovaní jednorazovo, klesne zneužívanie pracovného času o 10 %. Keď však zamestnávateľ vykonáva pravidelný mesačný audit ich výkonnosti na PC vo firme, kde sú zamestnanci informovaní o monitoringu, efekt je oveľa väčší a trvalejší. Krivka ide dole o 28 %.“ Podľa Roberta Kleinera však ani monitorovanie nezbavuje vedenie firmy nutnosti svojich podriadených účinne motivovať a riadiť. Monitorovanie je sofistikovaný a používateľsky prívetivý analytický nástroj, ktorý dáva vedeniu firmy objektívne dáta, a následne je úplne v jeho kompetencii, ako s nimi naloží.

Psychológ Michal Walter kladie najväčší dôraz na otvorené konanie zo strany zamestnávateľa, t. j. na poskytovanie informácií o monitoringu všetkým zamestnancom, v ktorom však reštrikcie hrajú svoju rolu. „Skúsenosť so slovenskými zamestnancami skôr ukazuje potrebu stáleho monitoringu práce na počítači. Pracovná disciplína a motivácia zamestnancov nie je podľa môjho názoru príliš vysoká, takže je potrebné v určitých prípadoch pristúpiť aj k reštrikciám, pokiaľ upozornenia nemajú požadovaný účinok,“ tvrdí Michal Walter, ktorý sa domnieva, že monitoring PC bude v budúcnosti využívaný ešte viac. „Kontrola efektivity zamestnancov nedoznie s hospodárskou prosperitou, ale naopak, stane sa trvalým nástrojom utužovania pracovnej morálky vo firmách,“ dodáva Michal Walter z Českej asociácie psychológov práce a organizácie. Okrem utužovania disciplíny sa vo firmách podľa Jiřího Halbrštáta z Manpower však presadzuje aj trend zamerania na odovzdaný výkon, a nie na „odsedenie si“ hodín a predstieranie aktivít. „Definícia pracovného času sa pomaly, ale isto posúva z času na výkon. Vplyv na to majú i rôzne alternatívne formy zamestnania – ako je napríklad home office. Významnou kvalitou vedúceho tímu či firmy je vedieť rozoznať hranicu, koľko dôvery a voľnosti svojim zamestnancom dať, aby podávali čo najlepšie výkony a zároveň aby pracovná morálka neupadla,“ zhrnul Jiří Halbrštát.

Zdroj: truconneXion



Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

PRIES­KUM: On-li­ne bez­peč­nosť vla­ni pot­rá­pi­la 13 % pou­ží­va­te­ľov v SR
Na Slovensku malo v minulom roku problém s online bezpečnosťou 13 percent používateľov internetu. Menej to bolo iba v Holandsku (11 %) a v Českej republike (10 %). čítať »
 
Lac­né po­čí­ta­če sa po­ma­ly vy­trá­ca­jú. Nah­ra­dia ich smar­tfó­ny a tab­le­ty
Obrovský boom vo vývoji inteligentných telefónov spôsobil, že súčasná ponuka trhu s počítačmi sa výrazne zredukovala. A stále tomu nie je koniec. čítať »
 
Štú­dia preu­ká­za­la, že len šty­rom z va­šich fa­ce­boo­ko­vých pria­te­ľov na vás sku­toč­ne zá­le­ží
Aj vy sa môžete pochváliť niekoľkými stovkami priateľov na vašom facebookovom profile? Viete však, že priemerne len štyrom z nich na vás skutočne záleží? čítať »
 
Pries­kum: Do 60 mi­nút od­po­vie na pra­cov­ný e-mail 67 % pou­ží­va­te­ľov, do 24 ho­dín 92 %
Spoločnosť GFI Software že podľa jej prieskumu medzi malými a strednými firmami (SMB) v Európe, zostáva najdôležitejším nástrojom pracovnej komunikácie elektronická pošta - pred telefonovaním, osobnými schôdzkami a sociálnymi sieťami. čítať »
 
Ko­niec smar­fó­nov do 5 ro­kov? 10 spot­re­bi­teľ­ských tren­dov na rok 2016
Prijímanie nových technológií je omnoho rýchlejšie než kedykoľvek predtým a trh sa veľmi rýchlo adaptuje na novinky. čítať »
 
PRIES­KUM: Slo­vá­ci, kto­rí ne­ma­jú ban­ko­vý účet, ho ne­pot­re­bu­jú
Bežný účet v banke v súčasnosti využíva 86 % Slovákov vo veku 15 až 79 rokov. Vo vekovej skupine od 21 do 60 rokov miera využívania bežného účtu presahuje 90 %. čítať »
 
Vý­dav­ky za inter­net ve­cí na Slo­ven­sku v ro­ku 2019 pre­siah­nu pol mi­liar­dy do­lá­rov
Internet vecí (Internet of Things, IoT) pokračuje na Slovensku v strmom raste, a to vďaka tomu, že poskytovatelia ICT aj podniky začínajú využívať nové príležitosti, ktoré tento trh predstavuje. čítať »
 
Naj­vý­ko­nej­šie smar­tfó­ny ro­ku 2015. Kto sa stal ví­ťa­zom?
AnTuTu Benchmark, jednotka na poli benchmarkov, zverejnil aktuálny rebríček desiatich najvýkonnejších mobilných telefónov za uplynulý rok. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter