Seriál o startupoch: Mať nápad nestačí. Čo je startup? Aký obchodný model si zvoliť?

Slo­vo star­tup (ale­bo aj start-up) za­čí­na byť ta­ké roz­ší­re­né, že mno­hí už tr­pia úna­vou z toh­to poj­mu. Kým sme eš­te od­dých­nu­tí, poz­ri­me sa, čo sa za ním skrý­va.

Ná­pad má nu­lo­vú ce­nu

Slo­ven­ským (a vši­mol som si, že aj čes­kým) špe­ci­fi­kom je, že sa bo­jí­me ho­vo­riť o svo­jich ná­pa­doch. Nes­po­čet­ne ve­ľak­rát som sa stre­tol so stra­chom prez­ra­diť dob­rý ná­pad, le­bo by niek­to iný mo­hol ná­pad uk­rad­núť. V ta­kom­to prí­pa­de od­ka­zu­jem len jed­no: tvoj ná­pad má hod­no­tu pres­ne 0 €! Áno, ja viem, šo­ku­jú­ce! Zmier­me sa s tým, pro­sím, hneď v úvo­de.

Exis­tu­je to­tiž tak­mer sto­per­cen­tná šan­ca, že pres­ne rov­na­ký ná­pad už dos­tal niek­to iný pre­do mnou. Ale­bo do­kon­ca už exis­tu­je fun­gu­jú­ca fir­ma za­lo­že­ná na tom­to ná­pa­de. Bez od­bú­ra­nia toh­to mý­tu a pred­sud­ku sa ďa­lej ne­dos­ta­ne­me. Čo má sku­toč­nú hod­no­tu, je pre­mys­le­ný (ale­bo eš­te lep­šie - praxou ove­re­ný) pos­tup, ako sa bu­de my­šlien­ka reali­zo­vať. Je to tým, že od my­šlien­ky je veľ­mi dl­há ces­ta k vy­tvo­re­niu fun­gu­jú­cej fir­my. Bez oh­ľa­du na to, či pôj­de star­tup ale­bo nie, idea je pr­vot­ný bod.

V čom je star­tup iný

Star­tu­py sú za­čí­na­jú­ce fir­my. Sú však vô­bec v nie­čom od­liš­né op­ro­ti tra­dič­ným for­mám pod­ni­ka­nia? V nie­čom áno, v nie­čom nie. Ak chce­me ot­vo­riť pe­ká­reň na ná­mes­tí, prej­de­me si na 2/3 rov­na­kú ces­tu ako inter­ne­to­vý či tech­no­lo­gic­ký star­tup. Rov­na­ko pot­re­bu­je­me pries­to­ry, bu­de­me spo­lup­ra­co­vať či naj­ímať iných ľu­dí, bu­de­me mať fixné aj va­ria­bil­né nák­la­dy, vy­tvo­rí­me (as­poň v to dú­fa­me) zisk a bu­de­me pot­re­bo­vať aj ur­či­té know-how.

Star­tu­py však rie­šia dve pod­stat­né otáz­ky na­vy­še. Kto pres­ne bu­dú mo­ji zá­kaz­ní­ci a aký bu­de môj ob­chod­ný mo­del? Pre­čo ta­kú­to otáz­ku vô­bec rie­šiť, veď je to úpl­ne jas­né! Nap­rík­lad: keď je na sve­te 7 mi­liárd ľu­dí a len 1 % z nich si kú­pi mo­ju kni­hu za 25 €, za­ro­bím 1,75 mi­liar­dy € a je to vy­ba­ve­né. Az­da ani neexis­tu­je prík­lad vzdia­le­nej­ší od reali­ty. No a prá­ve tu je ten roz­diel.

Kni­hy sú biz­nis, kto­rý exis­tu­je od vy­náj­de­nia kníh­tla­če. Ak chce­me na trh uviesť ino­va­tív­nu tech­no­ló­giu ale­bo do­kon­ca prísť s nie­čím ta­kým prev­rat­ným, že vy­tvo­rí­me úpl­ne no­vú ob­lasť pod­ni­ka­nia, bu­de­me pos­ta­ve­ní pred ob­rov­ské množ­stvo nez­ná­mych. Naj­mä však tie dve veľ­ké nez­ná­me, spo­me­nu­té v úvo­de toh­to od­se­ku. Pre­to­že je­di­né, čo má­me v tej­to chví­li, sú len hypo­té­zy a od­ha­dy o tom, čo, kde a ako. Tak sa na ne poz­ri­me pek­ne po po­riad­ku.

Kto sú mo­ji zá­kaz­ní­ci

Pod­ni­ka­nie, kto­ré ne­má zá­kaz­ní­kov, má len krát­ku ži­vot­nosť. No to, kto sú mo­ji zá­kaz­ní­ci, ne­mu­sí byť ta­ké zrej­mé, ako si to pred­sta­vu­je­me. Poz­ri­me sa na prík­lad s pe­kár­ňou. Pr­vot­ný pred­pok­lad bu­de, že na­ším zá­kaz­ní­kom bu­de ho­cik­to, vlas­tne ce­lé mes­to. Žiaľ, ce­lé mes­to ne­cho­dí oko­lo pe­kár­ne kaž­dý deň, bu­dú to pre­to len ľu­dia, kto­rí prej­dú oko­lo - rá­no nap­rík­lad ško­lá­ci a ľu­dia pra­cu­jú­ci v cen­tre, ve­čer ro­di­čia ku­pu­jú­ci pe­či­vo pre ce­lú ro­di­nu.

Keď bu­de­me chcieť ísť ďa­lej (a to by star­tup mal ísť), kaž­dá z tých­to sku­pín má rôz­nu pred­sta­vu o ce­ne vý­rob­ku, prí­pad­ne po­ža­du­je úpl­ne od­liš­né vý­rob­ky. Tu vstu­pu­je do hry úlo­ha za­kla­da­te­ľa fir­my. Prá­ve on ob­ja­ví sku­toč­né pot­re­by ale­bo prob­lé­my svo­jich bu­dú­cich zá­kaz­ní­kov. A všet­ky tak­to zís­ka­né poz­nat­ky si spí­še a stok­rát pre­pí­še v ob­chod­nom mo­de­ly.

Aký je môj ob­chod­ný mo­del

Ne­viem, ako vám, ale mne znie slov­né spo­je­nie ob­chod­ný mo­del príl­iš kom­pli­ko­va­ne a za­vá­ňa viac teóriou a bif­ľo­va­ním poučiek ako pod­ni­ka­ním. Mi­mo­cho­dom, ob­chod­ný mo­del je v učeb­ni­ciach dáv­no zná­my po­jem, ale čo autor, to iná de­fi­ní­cia. Hnu­tie oko­lo star­tu­pov však pri­nie­slo jed­nu veľ­mi pod­stat­nú no­vin­ku, az­da až mier­ne re­vo­luč­nú. Alex Os­terwal­der v ro­ku 2008 vy­dal kni­hu Bu­si­ness Mo­del Ge­ne­ra­tion, kde spí­sal a zjed­no­til do 9 blo­kov všet­ky ak­ti­vi­ty, kto­rý­mi fir­ma reali­zu­je svo­ju exis­ten­ciu - te­da ob­chod­ný mo­del.

Ten­to uni­ver­zál­ny poh­ľad sa okam­ži­te uchy­til aj v dra­vých vo­dách tech­no­lo­gic­kých pod­ni­ka­te­ľov. Naš­ťas­tie je to už pár ro­kov, od­ke­dy nik­to ne­vy­pi­su­je 30-stra­no­vý pod­ni­ka­teľ­ský plán, ale kres­lí Bu­si­ness Mo­del Can­vas.

Star­tu­py všeo­bec­nej­šie

Poď­me na to eš­te pria­mej­šie. Star­tup te­da zna­me­ná naj­mä hľa­da­nie ob­chod­né­ho mo­de­lu. Ak chce­te de­fi­ní­ciu, nič ne­po­ka­zí­te ta­kou kla­sic­kou - star­tu­py sú ino­va­tív­ne for­my pod­ni­ka­nia za­hŕňa­jú­ce vy­so­ké ri­zi­ko s po­ten­ciá­lom ob­rov­ské­ho ras­tu. Sa­moz­rej­me, mô­žu byť z akej­koľ­vek sfé­ry - od le­tec­ké­ho prie­mys­lu cez koz­me­ti­ku, pot­ra­vi­nár­stvo, bioin­ži­nier­stvo, ener­ge­ti­ku až po ap­li­ká­cie do in­te­li­gen­tných te­le­fó­nov.

A skôr ale­bo nes­kôr (väč­ši­nou však skôr, čas­to od úpl­né­ho za­čiat­ku) bu­de je­den z naj­dô­le­ži­tej­ších pi­lie­rov star­tu­pu prá­ve tech­no­ló­gia. Bu­de to zrej­me do­bou, no tech­no­ló­gie sa sta­li nie­len dô­le­ži­tou sú­čas­ťou pod­ni­ka­nia (za­čí­na­jú­ce­ho aj exis­tu­jú­ce­ho), ale čas­to aj zá­klad­ným pi­lie­rom fir­my a hlav­nou kon­ku­ren­čnou vý­ho­dou, na kto­rej fir­ma za­lo­ží svo­ju stra­té­giu.

Pre­to toľ­ko po­zor­nos­ti tech­nic­ky a tech­no­lo­gic­ky za­me­ra­ným star­tu­pom.

Ho­ci sme to expli­cit­ne nes­po­me­nu­li, ino­va­tív­ne pod­ni­ka­nie a star­tu­py sa ne­tý­ka­jú len fi­riem za­me­ra­ných na zisk. Rov­na­ko veľ­ké príl­eži­tos­ti a mož­nos­ti exis­tu­jú pre ne­zis­ko­vé or­ga­ni­zá­cie a so­ciál­ne pod­ni­ky (aby nep­riš­lo k omy­lom, uve­diem aj pô­vod­ný an­glic­ký vý­raz: So­cial En­trep­re­neur­ship).

Na tom­to mies­te by som kruh uzav­rel. Spo­mí­na­né for­my sú vlas­tne len jed­no­du­chým spo­je­ním (ino­va­tív­nej) idey a správ­ne­ho ob­chod­né­ho mo­de­lu. Nik­de to­tiž nie je na­pí­sa­né, že ob­chod­ný mo­del mu­sí tvo­riť zis­ky len ma­ji­te­ľo­vi fir­my, prí­pad­ne že fir­mou vy­tvá­ra­né hod­no­ty nie sú na úži­tok ši­ro­kej ve­rej­nos­ti. Na na­še šťas­tie exis­tu­je nie­koľ­ko praxou ove­re­ných pos­tu­pov, ako pre­ko­nať pres­ne tie pre­káž­ky, kto­ré za­bi­li úžas­né ná­pa­dy eš­te skôr, ako stih­li uzrieť svet­lo sve­ta. Spoz­naj­te ich vďa­ka to­mu­to se­riá­lu člán­kov ale­bo si ne­chaj­te po­ra­diť od star­tu­po­vej ko­mu­ni­ty!

Star­tu­py vo fil­moch

Po­pu­la­ri­tu star­tu­pov pod­čiar­ku­je aj ich vý­skyt v mé­diách. Dob­rú rek­la­mu star­tu­pom spra­vi­li fil­my The So­cial Network (2010) a So­met­hing Ven­tu­red (2011). Pr­vý z nich uka­zu­je prí­beh zro­de­nia so­ciál­nej sie­te Fa­ce­book. Dru­hý je do­ku­men­tár­ny film o zro­de no­vé­ho od­vet­via, kto­ré fi­nan­co­va­lo tie naj­výz­nam­nej­šie tech­no­lo­gic­ké fir­my v USA. Oba od­po­rú­ča­me aj di­vá­ko­vi, kto­rý neh­ľa­dá len in­for­má­cie o star­tu­poch a pod­ni­ka­ní. Tí, kto­rých tie­to my­šlien­ky už os­lo­vu­jú, bu­dú však viac ako nad­še­ní.

Na­bu­dú­ce

V ďal­šom člán­ku si po­vie­me viac o tom, pre­čo za­lo­žiť vlast­ný star­tup a pre­čo nie, aké sú ri­zi­ká, vý­ho­dy aj ne­vý­ho­dy.

O Star­tup­Camp.sk

Ten­to člá­nok vám pri­ná­ša Star­tup­Camp.sk - ko­mu­ni­ta spá­ja­jú­ca slo­ven­skú star­tu­po­vú scé­nu. Viac o nás náj­de­te na na­šom webe www.star­tup­camp.sk ale­bo Fa­ce­boo­ku: www.fa­ce­book.com/Star­tup­CampSK. Naj­bliž­šie ne­for­mál­ne stret­nu­tie ľu­dí za­ují­ma­jú­cich sa o star­tu­py je už v ne­de­ľu 21. jú­la o 18:00 v KC Du­naj. Vstup je voľ­ný a všet­ci sú ví­ta­ní.

Autor: Ma­tej Ja­riab­ka



Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

S reali­zá­ciou dob­rých ná­pa­dov po­mô­že Star­tup­Camp
Každý z nás občas dostane nápad, o ktorom si myslí, že je naozaj výnimočný a hodný zrealizovania. Väčšinou sme inšpirovaní niekým iným, aj keď si to neuvedomujeme, a niekedy to skrátka príde len tak, napríklad keď potrebujeme rýchlo vyriešiť určitý problém. čítať »
 
Se­riál o star­tu­poch, 2. časť: Pre­čo za­lo­žiť vlast­ný star­tup? Vý­ho­dy, ne­vý­ho­dy a ri­zi­ká.
Startupy nevznikajú len tak, z čistého neba. Potrebujú zakladateľa, prípadne viacerých. čítať »
 
Se­riál o star­tu­poch: Mať ná­pad nes­ta­čí. Čo je star­tup? Aký ob­chod­ný mo­del si zvo­liť?
Slovo startup (alebo aj start-up) začína byť také rozšírené, že mnohí už trpia únavou z tohto pojmu. Kým sme ešte oddýchnutí, pozrime sa, čo sa za ním skrýva. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter