BLOGY: Lesk a bieda novinárskeho života

Už som si zvy­kol na to, že keď si do­ma pri­pí­jam na Sil­ves­tra šam­pan­ským, zna­me­ná to, že o pár dní pôj­dem na zá­pad­né pob­re­žie USA. Vý­sta­va CES má to­tiž svoj ne­ľú­tost­ný ter­mín oko­lo pra­vos­láv­nych Via­noc a ne­byť na tom­to po­du­ja­tí sa ne­vyp­lá­ca. Po mo­jich skú­se­nos­tiach z po­lo­vi­ce mi­nu­lé­ho ro­ka, keď ma v Chi­ca­gu na imig­rač­nom úra­de cel­kom váž­ne vy­po­čú­va­li, pre­čo cho­dím do USA vždy sám a ne­be­riem ro­di­nu, som sa roz­ho­dol.


V mú­zeu In­te­lu sme vy­skú­ša­li aj bun­ny suit, v kto­rom sú ľu­dia pri vý­ro­be pro­ce­so­rov ce­lý deň. Ne­zá­vi­dím im... Fo­to: Pe­ter Mac­ko

Zo­be­riem te­da so se­bou aj môj­ho syna. Na tej­to vý­sta­ve je kaž­dá ru­ka a no­ha dob­rá, a tak sa z ne­ho stal ka­me­ra­man a „stáč" v ra­de. Aby bo­la le­ten­ka vo vý­hod­nej ce­ne, rie­šil som dop­ra­vu na kon­ci augus­ta a uro­bil som dob­re. Ce­na za dve le­ten­ky bo­la vte­dy vý­raz­ne niž­šia ako jed­na le­ten­ka kú­pe­ná na kon­ci no­vem­bra. Som z pro­fe­sie tak tro­chu vi­zio­nár, a keď som ob­je­dá­val le­ten­ky, chcel som to uro­biť tak, aby ma nep­rek­va­pil prí­pad­ný ča­so­vý prob­lém pri vstu­pe do USA či pri pres­tu­pe na ďal­ší spoj. A nao­zaj to za­fun­go­va­lo, úrad­ník sa nás sí­ce pý­tal na rôz­ne de­tai­ly ces­ty a na to, ako má­me vy­ba­ve­né uby­to­va­nie, ale keď­že som mal na všet­ko pa­pie­re, preš­li sme hlad­ko.

Le­te­li sme tak do San Fran­cis­ca, kde sme si deň pri­vy­ka­li na 9-ho­di­no­vý ča­so­vý po­sun. Pod­ľa mňa je to naj­kraj­šie mes­to mi­ni­mál­ne v USA, je čín­skej­šie ako v Čí­ne, úpl­ne ako iné ame­ric­ké mes­tá. Po­ži­ča­li sme si bi­cyk­le, preš­li cez ma­gic­ký most Gol­den Ga­te, vrá­ti­li sa lo­ďou do prís­ta­vu a cez ce­lé mes­to späť vrá­tiť bi­cyk­le na je­ho dru­hom kon­ci.

Prejsť na bi­cyk­li naj­kľu­ka­tej­šiu uli­cu sve­ta Lom­bard street je fakt zá­ži­tok, šmý­ka sa to po­riad­ne a tu­ris­ti si vás fo­tia. Pou­ží­va­li sme na­vi­gá­ciu Sy­gic a môj od­kaz tej­to ús­peš­nej fir­me je jas­ný - pri na­vi­gá­cii pe­šo (naj­bliž­šie k bi­cyk­lu) je ab­so­lút­ne kľú­čo­vou fun­kciou ho­ri­zon­tál­ne čo naj­rov­nej­šia ces­ta. Ak to­tiž pos­tu­pu­je­te pod­ľa na­vi­gá­cie „op­ti­mál­nou" tra­sou z hľa­dis­ka vzdia­le­nos­ti, v tom­to te­ra­so­vi­tom mes­te sa raz rú­ti­te ob­rov­skou rých­los­ťou do­le a hneď na to fu­čí­te ako par­ná lo­ko­mo­tí­va pri šlia­pa­ní do kop­ca. Ja eš­te stá­le cho­dím cvi­čiť cros­sfit, ale to­to bol te­da po­riad­ny tré­ning.

Dru­hý deň sme sa roz­hod­li prejsť Si­li­con Valley, re­por­táž o tej­to ko­lís­ke IT náj­de­te už v tom­to vy­da­ní. Cez inter­net sme si ve­čer re­zer­vo­va­li auto, úrad­ník v po­ži­čov­ni bol hneď zrá­na veľ­mi mi­lý, ho­ci si mier­ne za­mie­ňal vý­chod­nú Euró­pu s Ne­mec­kom. Ale dal nám lep­šie auto, ako sme si za­pla­ti­li, a po­nú­kol mož­nosť vrá­te­nia au­ta pria­mo na le­tis­ku, ho­ci sme si ho po­ži­ča­li v mes­te. K to­mu ma­li nao­ko vý­hod­nú mož­nosť, že ne­mu­sí­me pri vrá­te­ní au­ta dopĺňať ben­zín, ale si ho za nao­zaj vý­hod­nú ce­nu kú­piť u nich.

Má to však jed­no ALE - mu­sí­te si kú­piť ce­lú nádrž. Ako sa uká­za­lo, vrá­tiť auto s práz­dnou nádr­žou nie je ta­ké jed­no­du­ché ako ho vrá­tiť s pl­nou. Ma­jú to tí ame­ric­kí chlap­ci dob­re spo­čí­ta­né - je to jed­no­du­ché a ľu­dia si to kú­pia, po­tom zis­tia, že ta­kú veľ­kú vzdia­le­nosť za deň ani ne­ve­dia pre­ko­nať. My sme však Slo­vá­ci, spo­čí­ta­li sme si to dob­re a obiš­li sme IT fir­my kom­plet­ne skrz-naskrz. Bo­li sme v Goog­le, In­te­li, App­le a in­de, na­po­kon sme skon­či­li riad­ne na ju­hu v San­ta Cruz. Ten­to sur­fis­tic­ký raj má úžas­nú pláž s ob­rov­ským mó­lom, pl­ným reš­tau­rá­cií a tu­le­ňov - efekt­ný kon­trast v po­rov­na­ní so ste­ril­ným pros­tre­dím Si­li­con Valley.

Na tre­tí deň rá­no sme od­le­te­li do Las Ve­gas a od­vte­dy to už bo­la len tvr­dá žur­na­lis­tic­ká prá­ca. No­vi­ná­rov je na CES z ro­ka na rok viac a dos­tať sa na tla­čov­ky v pr­vý no­vi­nár­sky deň je otáz­kou to­ho, ako ste prip­ra­ve­ní ne­mi­losr­dne sa pred­bie­hať v ra­de. Je to dosť nep­rí­jem­né, ale ak to pot­re­bu­je­te, uro­bí­te všet­ko. V tom ča­se sa k nám pri­po­jil aj Jo­žo Or­go­náš, kto­rý pre­zie­ra­vo le­tel z Euró­py pria­mo do Las Ve­gas a ne­mu­sel tak tr­čať kde­si na vý­chod­nom pob­re­ží, za­via­ty sne­hom. Zú­čas­tni­li sme sa tak na 90 % ak­cií, na kto­rých sme plá­no­va­li byť, čo je skve­lý vý­sle­dok.

V no­vi­nár­skom stre­dis­ku sa k inter­ne­tu cez pev­nú lin­ku ne­dos­ta­ne­te, ak nep­rí­de­te pred ôs­mou rá­no. Sieť Wi-Fi pr­vý a dru­hý deň úpl­ne sko­la­bo­va­la. No­vi­ná­ri tu to­tiž bo­ju­jú, kto pri­ne­sie vi­deo z ne­ja­ké­ho za­ují­ma­vé­ho pro­duk­tu ako pr­vý na sve­te. Žiaľ, ani ten ho­te­lo­vý inter­net vo Ve­gas za ve­ľa nes­to­jí a ne­ma­lo zmy­sel tak­to mí­ňať čas s nu­lo­vým ús­pe­chom. Vý­sta­vu sme rad­šej preš­li, čo nám len si­ly sta­či­li, plo­chu 70 fut­ba­lo­vých ih­rísk však reál­ne ne­mož­no prejsť ce­lú.

Do Euró­py sme od­le­te­li pred­pos­led­ný deň cez Was­hin­gton, a ho­ci som sa obá­val sne­hu, ani sme ho ne­vi­de­li. Do Vied­ne sme do­le­te­li s pol­ho­di­no­vou re­zer­vou.

Syna som sa po­tom do­ma pý­tal, ako sa mu vlas­tne pá­či­la tá­to ces­ta na dru­hý ko­niec sve­ta. Od­po­veď bo­la jas­ná - San Fran­cis­co a Si­li­con Valley sú su­per, Las Ve­gas je ume­lé mes­to, kde sa ži­je nep­ri­ro­dze­ným ži­vo­tom. Len­že čo na­ro­bí­te? Ma­mu­tie vý­sta­vy v USA sa tak­mer vždy ko­na­jú v Las Ve­gas. Pre­dov­šet­kým je tu dos­ta­tok uby­to­va­nia, na jed­nej uli­ci náj­de­te 12 z 20 naj­väč­ších ho­te­lov na sve­te.

Uby­to­va­nie je tu lac­né - za iz­bu so 4 pos­te­ľa­mi sme pla­ti­li deň pred ot­vo­re­ním vý­sta­vy 33 USD na noc (po­čas vý­sta­vy 110 USD :-)). Cez deň je to skôr nud­né mes­to, ve­čer však po­riad­ne oži­je, to­tál­na zá­pcha o pol­no­ci je tu pra­vi­del­ný úkaz. No exis­tu­je aj iné Las Ve­gas, to sta­ré v downtowne, kde je úpl­ne iná at­mos­fé­ra - umel­ci ako v Pa­rí­ži, rôz­ne za­ují­ma­vé in­di­ví­duá, ži­vé ka­pe­ly hra­jú­ce len tak na uli­ci a vô­ňa ma­ri­hua­ny ako v Am­ster­da­me. Je tu aj naj­väč­šia LED ste­na na sve­te, ale chodia sem len tí od­váž­nej­ší tu­ris­ti. Osob­ne mám tú­to časť mes­ta naj­rad­šej.

Ak všet­ko do­pad­ne dob­re, vrá­ti­me sa na CES aj o rok. Ma­te­riá­lu o no­vých pro­duk­toch má­me te­raz na tri me­sia­ce dop­re­du, o na­še zá­be­ry ma­li zá­ujem aj te­le­ví­zie. Spoz­na­li sme bu­dúc­nosť, vi­de­li na­ži­vo IT ti­ta­nov. Pre­ko­ná­me tak tie ne­chut­ne slad­ké ra­ňaj­ky, sla­bú ká­vu po­dá­va­nú v lit­ro­vom po­há­ri, ako aj ľad nez­ná­me­ho pô­vo­du, nap­cha­tý do všet­ké­ho. Vy­dr­ží­me 20-ho­di­no­vý let nat­la­če­ní ako sar­din­ky v eko­no­mic­kej trie­de i le­tec­ké jed­lo s ču­des­nou prí­chu­ťou. Spa­mä­tá­me sa z dvoch po se­be nas­le­du­jú­cich 9-ho­di­no­vých po­su­nov, keď už vô­bec ne­má­te pred­sta­vu o tom, či je deň ale­bo noc, le­to ale­bo zi­ma. Chce­me vám to­tiž pri­niesť in­for­má­cie pria­mo zo zdro­ja, a to v efek­tne po­da­nej kon­cen­tro­va­nej po­do­be. Ve­rí­me, že sa nám to aj ten­to­raz po­da­ri­lo.

Pra­jem vám prí­jem­né čí­ta­nie feb­ruáro­vé­ho vy­da­nia a dú­fam, že si ho pre­čí­ta­te ce­lé.

Zdroj: PCR 2/2014



Ohodnoťte článok:
   
 

Ondrej Macko

Som šéfredaktorom PC REVUE od roku 2005. Ako novinár pracujem od roku 1990, aktuálne sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a videoreportáží.


telefon: 02/4342 0956
email: omacko@pcrevue.sk
 

Najnovšie články na blogu

BLOGY: Čo je doma, to sa počíta...
Uf, toto bola riadna výstava CES, plná nových produktov, služieb, rôznych stretnutí a nakrúcaní. Až teraz som si vlastne uvedomil, že na Slovensku som na sviatok Troch kráľov nebol už posledných 9 rokov.  .. viac »
04.02.2015
 
BLOGY: Robte veci so srdcom
Je po dovolenkách a máme tu september. Verím, že ste si dobre oddýchli, ako sa to počas týchto prázdnin podarilo mne... viac »
18.09.2014
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter