BLOGY: Čože je to 20 rokov

Ako vi­dí­te aj z ti­tul­nej strán­ky, je to 20 ro­kov, čo sme tu spo­lu s na­mi. PC RE­VUE je te­da jed­noz­nač­ne slo­ven­ský IT ma­ga­zín s naj­dl­hšou praxou vô­bec. Vý­vo­ju náš­ho ma­ga­zí­nu za pos­led­ných 20 ro­kov sa ve­nu­je­me v tom­to vy­da­ní v špe­ciál­nom člán­ku, tu by som sa rád za­me­ral na vý­voj úvod­ní­kov. Prez­rel som si všet­ky vy­da­nia od augus­ta ro­ku 1993 až do­te­raz a tr­va­lo mi to asi dva týž­dne. PC RE­VUE preš­lo ob­rov­ský kus vý­vo­ja, po­rov­ná­vať pr­vé a to­to vy­da­nie je tak­mer ne­mož­né.

Rov­na­ko sa vy­ví­ja­li aj úvod­ní­ky, kto­ré sme už od za­čiat­ku bra­li veľ­mi váž­ne. Chce­li sme, aby to ne­bo­la strán­ka, kto­rá sa len pres­ko­čí, ale aby to bo­lo nie­čo úpl­ne iné ako všet­ky os­tat­né člán­ky z vy­da­nia. Mar­tin Drob­ný na­sa­dil lat­ku úvod­ník­mi v PC RE­VUE do ro­ku 2004 veľ­mi vy­so­ko a ja som zo za­čiat­ku ne­ve­del na to po­riad­ne nad­via­zať. Pr­vé mo­je úvod­ní­ky bo­li vy­slo­ve­ne sla­bé, keď­že som ko­pí­ro­val nie­čo, čo ne­vy­chá­dza­lo zo mňa. A pa­mä­tám sa, že som sa s ni­mi po­riad­ne nat­rá­pil.

Vi­del som aj na na­šich či­ta­te­ľoch, že to nie je ono. Asi po pia­tich ta­kých­to po­ku­soch som si po­ve­dal, že to mu­sí byť všet­ko úpl­ne inak. Za­čal som te­da opi­so­vať svo­je prí­ho­dy z ciest, kto­rých sa naz­bie­ra­lo za tie ro­ky v re­dak­cii neú­re­kom. Vy­chá­dzal som z to­ho, že na zá­žit­ky z ciest sa mo­ji zná­my te­ši­li ove­ľa via­cej ako na re­por­táž. A tak to, čo som dov­te­dy roz­prá­val len ok­ru­hu svo­jich naj­bliž­ších, sa za­ča­lo dos­tá­vať k všet­kým či­ta­te­ľom. A zá­zrač­ne to za­ča­lo za­be­rať, vi­del som to na hod­no­te­ní náš­ho ma­ga­zí­nu od vás - naj­lep­ší­mi člán­ka­mi z vy­da­nia sú už od­vte­dy tak­mer tra­dič­ne úvod­ník a Mar­ti­nov Open­Park. Mi­mo­cho­dom, z to­ho tak tro­chu vy­plý­va, že by sme asi ma­li ro­biť člán­ky v PC RE­VUE inou for­mou - na spô­sob, ako sú pí­sa­né tie­to člán­ky. Ale mys­lím si, že za­tiaľ je to v po­riad­ku tak, ako to je. Sú to člán­ky, čo vy­čnie­va­jú a ro­zu­me­jú im úpl­ne všet­ci, veľ­mi čas­to sa s ob­sa­hom aj sto­tož­ňu­je­te, a pre­to to­to hod­no­te­nie.

Vši­mol som si, že prí­ho­dy na ces­tách sa od­vte­dy za­ča­li na mňa le­piť eš­te viac ako pred­tým. Pri­ro­dze­ne, je to psy­cho­lo­gic­ká zá­le­ži­tosť, keď­že si už v du­chu po­viem, keď sa nie­čo sta­ne: Ej­ha, tak to­to je té­ma na úvod­ník ako vy­ši­tá! Naj­ťaž­šie je na ňu ne­za­bud­núť, a pre­to som si za­čal všet­ko hneď za­pi­so­vať. Rov­na­ko u mňa pla­tí, že dob­rý úvod­ník so šťav­na­tým textom vznik­ne vte­dy, ak si k to­mu dám tak 2 dl dob­ré­ho čer­ve­né­ho ví­na. Ne­mož­no to preh­nať, le­bo po­tom text strá­ca na lo­gi­ke a ro­bím ve­ľa prek­le­pov, ale po­hár je tak aku­rát na roz­prú­de­nie my­šlie­nok.

Tak vznik­li naj­lep­šie úvod­ní­ky za éry môj­ho pô­so­be­nia vo fun­kcii šéf­re­dak­to­ra. Pod­ľa váš­ho hod­no­te­nia bol naj­lep­ší úvod­ník vô­bec Tur­čín Po­ni­čan. Len pri­po­me­niem, že bol o pos­ky­to­va­ní tra­dič­nej ma­sá­že Ham­man pria­mo v Tu­rec­ku člo­ve­kom, kto­rý sa v mo­jich pred­sta­vách naj­viac po­ná­šal na le­gen­dár­ne­ho Po­ni­ča­na a pri ma­sá­ži mi tak­mer zlo­mil chr­bti­cu. Úspe­chu toh­to úvod­ní­ka, sa­moz­rej­me, po­moh­la aj le­gen­dár­na fot­ka.


Dru­hý v po­ra­dí je úvod­ník s nad­pi­som Tak tu by som chcel pra­co­vať aj ja. Je o na­šej náv­šte­ve v ka­li­for­nskom Si­li­con Valley a v cen­trá­le spo­loč­nos­ti Goog­le. Opi­su­jem v ňom zá­žit­ky so Slo­ven­kou, kto­rá tu pra­cu­je a mie­ša sa v nej slo­ven­ská krv s ame­ric­kým spô­so­bom ži­vo­ta. Je to zá­ro­veň úvod­ník, kto­rý zme­nil náš prís­tup k re­por­tá­žam. Tie sa od­vte­dy sta­li naj­žia­da­nej­ší­mi a čas­to in­ves­tu­je­me do nich dosť vlas­tných fi­nan­čných pros­tried­kov. Re­por­táž sa ne­mô­že pí­sať pre po­zý­va­jú­cu fir­mu, ale pre či­ta­te­ľov.

Tre­tí naj­po­pu­lár­nej­ší úvod­ník bol ten s nad­pi­som Stra­ty a ná­le­zy. Je o mo­jej taiwan­skej ces­te, pri­čom som si v lie­tad­le za­bu­dol oku­lia­re, kto­ré nes­kôr pu­to­va­li do Aus­trá­lie a po­tom späť na Taiwan, aby sa mi v pos­led­nej chví­li pred od­le­tom do Vied­ne dos­ta­li do rúk. Zá­ro­veň však opi­su­je zá­ži­tok s pra­vou čín­skou ku­chy­ňou na hlav­nej že­lez­nič­nej sta­ni­ci v Tai­pei, kde ma šty­ri mä­so­vé gu­ľôč­ky s extra por­ciou ko­re­nia dos­ta­li na ko­le­ná.


Ove­ril som si, že ta­ké­to úvod­ní­ky sa vám pá­čia. A pá­čia sa aj mne. Ne­mu­sím si nič vy­mýš­ľať, sta­čí len cho­diť s ot­vo­re­ný­mi oča­mi a uša­mi a vy­skú­šať vo sve­te všet­ko, čo si­tuácia po­nú­ka. Naj­viac mi však stih­lo ža­lú­dok pri prí­ho­de z ne­dáv­ne­ho úvod­ní­ka, keď som sa pri imig­rač­nej kon­tro­le v USA dos­tal do špe­ciál­nej mies­tnos­ti bez okien. To mi ve­ru do spe­vu ne­bo­lo. Naš­ťas­tie za­tiaľ sa vždy všet­ko skon­či­lo dob­re.


Po ča­se mi na­pad­lo, že úvod­ní­ky v PC RE­VUE pred­sa ne­mô­žu byť len o On­dre­jo­vi Mac­ko­vi. Nas­tal čas na to, aby ich pí­sa­li aj mo­ji ko­le­go­via. Tak sa aj sta­lo a priš­lo uz­na­nie aj pre nich. Iba­že via­ce­rí z vás sa po­tom naz­dá­va­li, že už nie som šéf­re­dak­to­rom. Re­dak­to­ri však pri­ná­ša­jú do úvod­ní­kov no­vý poh­ľad a pod­ľa mňa je správ­ne, aby sa pre­sa­di­li aj v tej­to čas­ti náš­ho ma­ga­zí­nu.

Má­me te­da za se­bou 20 ro­kov a to je na pa­pie­ro­vý IT ma­ga­zín už nao­zaj sluš­ný vek. Aj v nas­le­du­jú­cich 20 ro­koch chce­me byť s va­mi - mo­der­ní, preh­ľad­ní, ak­tuál­ni a mul­ti­me­diál­ni. Po­koj­ne bu­de­me ces­to­vať aj na dru­hý ko­niec sve­ta, aby sme vám pri­nies­li ži­vý sku­toč­ný poh­ľad na ve­ci. Mys­lím, že ak­tuál­ne sa zo strán­ky ob­sa­hu, ale aj gra­fic­ké­ho spra­co­va­nia mô­že­me po­koj­ne po­rov­nať so za­hra­nič­ný­mi ma­ga­zín­mi. Pra­jem vám, aby ste bo­li s na­mi spo­koj­ní a naš­li u nás zá­ba­vu i pou­če­nie. Rov­na­ko pra­jem prí­jem­né čí­ta­nie augus­to­vé­ho vy­da­nia. A uži­te si eš­te zvy­šok le­ta.

On­drej Mac­ko

Zdroj: PCR 8/2013



Ohodnoťte článok:
   
 

Ondrej Macko

Som šéfredaktorom PC REVUE od roku 2005. Ako novinár pracujem od roku 1990, aktuálne sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a videoreportáží.


telefon: 02/4342 0956
email: omacko@pcrevue.sk
 

Najnovšie články na blogu

BLOGY: Čo je doma, to sa počíta...
Uf, toto bola riadna výstava CES, plná nových produktov, služieb, rôznych stretnutí a nakrúcaní. Až teraz som si vlastne uvedomil, že na Slovensku som na sviatok Troch kráľov nebol už posledných 9 rokov.  .. viac »
04.02.2015
 
BLOGY: Robte veci so srdcom
Je po dovolenkách a máme tu september. Verím, že ste si dobre oddýchli, ako sa to počas týchto prázdnin podarilo mne... viac »
18.09.2014
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter