BLOGY: Spôsob boja

Keď som pred rok­mi nas­tu­po­val po ško­le do prá­ce, mal som asi ako kaž­dý idea­lis­tic­ké am­bí­cie po­môcť zlep­šiť svet oko­lo nás. Bo­li to búrli­vé ro­ky po osa­mos­tat­ne­ní sa Slo­ven­ska, keď sa rie­ši­lo naj­mä ci­vi­li­zo­va­nej­šie, tran­spa­ren­tnej­šie a spra­vod­li­vej­šie ria­de­nie štá­tu. Tá­to sna­ha, sa­moz­rej­me, tr­vá stá­le, ale za ten čas sa už zme­nil môj spô­sob „bo­ja".

V tých ča­soch to bo­la sna­ha za­po­jiť do vý­ko­nu mo­ci nás­tro­je on-li­ne de­mok­ra­cie, kto­ré ma­li ob­ča­nov viac za­čle­niť do kon­tro­ly a spo­lu­roz­ho­do­va­nia o ria­de­ní štá­tu. Zho­dou okol­nos­tí sa mi vte­dy po­da­ri­lo stret­núť s via­ce­rý­mi stra­níc­ky­mi líd­ra­mi vte­daj­šej opo­zí­cie, sa­moz­rej­me, že ma s ta­kou­to ideou vy­smia­li. A na mo­je prek­va­pe­nie bo­li me­dzi ni­mi aj pred­sta­vi­te­lia strán, kto­rí ma­jú k on-li­ne sve­tu a mo­der­né­mu náh­ľa­du na ria­de­nie štá­tu veľ­mi blíz­ko. My­šlien­ka, že by sa ma­li ne­chať kon­tro­lo­vať bež­ný­mi ob­čan­mi a de­liť sa s ni­mi o moc, bo­la pre nich nep­red­sta­vi­teľ­ná a to­tál­ne neak­cep­to­va­teľ­ná.

Od­vte­dy sa mno­hé ve­ci zme­ni­li, naš­ťas­tie k lep­šie­mu, prev­rat­nou zme­nou je nap­rík­lad zve­rej­ňo­va­nie všet­kých zmlúv súk­rom­ných fi­riem so štát­nou sprá­vou na webe. Roz­ší­re­ním inter­ne­tu, fe­no­mé­nom so­ciál­nych sie­tí a za­an­ga­žo­va­nos­ťou mé­dií a tre­tie­ho sek­to­ra sa kaž­dá kau­za vy­tiah­ne na svet­lo a pred­sta­vi­te­lia štát­nej mo­ci sa ňou mu­sia za­obe­rať. V tom­to sme­re sa do­sia­hol veľ­ký pok­rok, ale k on-li­ne de­mok­ra­cii a efek­tív­nej­šie­mu ria­de­niu štá­tu to má eš­te veľ­mi ďa­le­ko. Jed­na z jej mož­ných fo­riem je nap­rík­lad vy­uží­va­nie slu­žieb ko­mu­ni­ty exter­ných od­bor­ní­kov - nes­tra­níc­kych po­rad­cov, kto­rých od­po­rú­ča­nia bu­dú pre vý­kon­nú moc ur­ču­jú­ce, resp. zá­väz­né.

Mi­nu­lý rok som však bol sved­kom to­ho, že na­priek dob­rej vô­li a sna­he po­môcť sa pri sú­čas­nom mo­cen­skom sys­té­me po­zi­tív­na ini­cia­tí­va ne­raz mi­nie účin­kom. Pred ro­kom sa da­li doh­ro­ma­dy exper­ti zo škol­stva, sfé­ry biz­ni­su, ako aj tre­tie­ho sek­to­ra a vy­tvo­ri­li ne­for­mál­ne zdru­že­nie s cie­ľom navr­hnúť ak­čnú stra­té­giu vzde­lá­va­nia a re­for­my škol­ské­ho sys­té­mu na Slo­ven­sku. Sna­hou zdru­že­nia bo­lo náj­sť spô­sob, aby bo­li ab­sol­ven­ti lep­šie prip­ra­ve­ní na sku­toč­né po­žia­dav­ky praxe, aby vý­sled­kom vzde­lá­va­cie­ho pro­ce­su bo­li zo všet­kých strá­nok zre­lé osob­nos­ti, aby sa zlep­ši­lo fi­nan­co­va­nie škol­stva, aby sa zvý­ši­lo spo­lo­čen­ské pos­ta­ve­nie uči­te­ľa atď. Stre­tá­va­li sme sa asi pol ro­ka a vý­stu­pom bo­lo množ­stvo kon­krét­nych kro­kov a opat­re­ní. Za mi­nis­ter­stvo škol­stva sa na stret­nu­tiach z ča­su na čas zú­čas­tňo­val štát­ny ta­jom­ník, kto­rý ini­cia­tí­vu osob­ne veľ­mi ví­tal a dek­la­ro­val ocho­tu spo­lup­rá­ce, žiaľ, bez po­li­tic­ké­ho man­dá­tu a mož­nos­ti exekú­cie.

Vy­vr­cho­le­ním ini­cia­tí­vy bo­la kon­fe­ren­cia, na kto­rej sa mal zú­čas­tniť aj pán mi­nis­ter. Kví­zo­vú otáz­ku, či na kon­fe­ren­ciu pri­šiel a ako do­pad­la ini­cia­tí­va, há­dam ani net­re­ba klásť. Je mi len tro­chu ľú­to zma­re­né­ho ča­su, ener­gie a nad­še­nia vý­znam­ných osob­nos­tí, kto­ré sú pra­cov­ne dosť vy­ťa­že­né, ale aj tak si naš­li čas a bez ná­ro­ku na ho­no­rár chce­li po­môcť zlep­šiť fun­go­va­nie spo­loč­nos­ti as­poň v jed­nej z ob­las­tí. Na­lie­ha­vosť rie­še­nia prob­lé­mov v škol­stve, ale aj iných ob­las­tiach je akút­na, po­núk­nu­tá po­moc­ná ru­ka od­bor­nej ve­rej­nos­ti stá­le pla­tí, chce to len zme­nu mys­le­nia na dru­hej stra­ne. Kým sa však nez­me­ní sys­tém ria­de­nia a de­le­nia mo­ci, ta­ká­to ini­cia­tí­va či zá­ujem ve­rej­nos­ti mô­žu vždy na­ra­ziť na stra­níc­ke zá­uj­my ale­bo nes­chop­né­ho úrad­ní­ka dis­po­nu­jú­ce­ho mo­cou. Po­kiaľ to nie je v sú­la­de so stra­níc­ky­mi či mo­cen­ský­mi am­bí­cia­mi, spra­vid­la aj na­ra­zí. Pre­ko­nať tú­to ba­rié­ru si vy­ža­du­je prin­ci­piál­nu zme­nu sys­té­mu de­le­nia mo­ci, a nie iba koz­me­tic­ké úp­ra­vy ale­bo ús­tup­ky. A to je zá­sad­ný prob­lém.

Svoj­ho ča­su sa do vy­so­kej po­li­ti­ky dos­ta­lo aj via­ce­ro mo­jich ka­ma­rá­tov a spo­lu­žia­kov. Keď sme sa po ča­se príl­eži­tos­tne stret­li, uve­do­mil som si, ako veľ­mi ich to zme­ni­lo, a zis­til som, že im už ne­ro­zu­miem. Je zná­me, že moc do­ká­že zme­niť člo­ve­ka, ale keď to má­te z ta­kej­to bez­pros­tred­nej skú­se­nos­ti, je to pred­sa len iné. Ho­vo­rí sa, že kaž­dý ná­rod má len ta­kú vlá­du, akú si za­slú­ži. A je to nao­zaj prav­da, veď ani tí ho­re nes­pad­li z ne­ba a sú len pro­duk­tom, resp. ob­ra­zom mo­rál­nej vy­spe­los­ti a uve­do­me­los­ti ce­lé­ho ná­ro­da.

Ná­rod si po voľ­bách vždy ro­bí ná­de­je, že no­vá gar­ni­tú­ra bu­de lep­šia ako tá pre­doš­lá, ale sku­toč­nosť je ta­ká, že kto sa raz dos­ta­ne k mo­ci, len ťaž­ko sa jej bu­de dob­ro­voľ­ne vzdá­vať a za­čne ro­biť kom­pro­mi­sy so svo­jou mo­rál­kou a sve­do­mím. Ak sa aj náj­de os­vie­te­nec, kto­rý od­olá po­ku­še­niu, ide o osa­me­lé­ho Do­na Quijo­ta, kto­rý si vy­mlá­ti zu­by na stra­níc­kych ve­ter­ných mly­noch. Ve­rím v si­lu in­di­vi­duál­nych osob­nos­tí, ale po­kiaľ ne­ma­jú ši­ro­kú pod­po­ru v ce­lom vý­kon­nom apa­rá­te, ich ví­zie zos­ta­nú len pa­pie­ro­vým teo­re­tic­kým pred­pok­la­dom. Na to, aby sa zme­ni­li zá­sad­né ve­ci, tre­ba ce­los­po­lo­čen­skú zme­nu ve­do­mia.

Zda­jú sa nám tráp­no-smieš­ne slov­né pres­trel­ky pos­lan­cov v parla­men­te, kto­rí nez­vlá­da­jú svo­je ego a zos­mieš­ňu­jú ko­le­gu s iným ná­zo­rom? Po­hor­šu­je­me sa nad úrad­ník­mi, kto­rí do­ho­di­li kšeft spria­te­le­nej fir­me? Od­su­dzu­je­me po­li­ti­kov za nes­chop­nosť ko­nať vo ve­rej­nom zá­uj­me, za ko­rup­ciu, roz­krá­da­nie štá­tu atď.? A čo my? Bo­li by sme iní na ich mies­te? Sme ta­kí čis­tí, že mô­že­me uka­zo­vať na dru­hých pr­stom? Má­me pev­né mo­rál­ne zá­sa­dy? Ne­pod­ľah­ne­me ča­ru mo­ci a pe­ňa­zí? Zvlá­da­me vlas­tné ego? Aké sú na­še ži­vot­né hod­no­ty? Čo nás ro­bí šťas­tný­mi?

Áno, sme ľu­dia, má­me prá­vo ro­biť chy­by, ale je stra­ta ča­su a ener­gie ich do­ne­ko­neč­na opa­ko­vať. Na­šou úlo­hou je učiť sa, pra­co­vať na se­be a zdo­ko­na­ľo­vať sa. Tak som si aj ja po­ve­dal, že eš­te stá­le chcem zme­niť svet k lep­šie­mu, ale tým, že naj­prv zme­ním se­ba. A to je naj­mä na za­čiat­ku ve­ru ťaž­ký boj. Bu­dem pra­co­vať na se­be, zdo­ko­na­ľo­vať sa, zlep­šo­vať svo­je oko­lie, vzťa­hy s blíz­ky­mi. Tým mož­no po­mô­žem aj im uve­do­miť si mno­hé ve­ci a sú­vis­los­ti, čo po­mô­že ich osob­né­mu ras­tu a ras­tu ich blíz­kych atď. Tak to­to je te­raz môj spô­sob „bo­ja". Pri­dá­te sa? :-)

Zdroj: PCR 3/2013



Ohodnoťte článok:
   
 

Martin Drobný

Zaujímam sa o moderné technológie, dobre spravovanú spoločnosť a harmonický život. Od roku 1993 som pôsobil 12 rokov ako šéfredaktor PC REVUE, teraz mám na starosti INFOWARE a ITnews.sk.


telefon: 02/4342 0956
email: mdrobny@dvnet.sk
 

Najnovšie články na blogu

BLOGY: IoT – Pripravte sa na príchod tsunami
Zdalo by sa, že technologický vývoj zariadení pre bežných spotrebiteľov kráča svojím pomalým, marketingovo dobre vypočítaným krokom a nič prevratné sa nechystá... viac »
07.07.2015
 
BLOGY: Z redakčnej kuchyne
Od februárového reštartu PCR prešlo pár mesiacov, čo nám dáva vhodnú príležitosť na aktuálny „odpočet" toho, čo sa nám podarilo, čo nás ešte čaká a čo nové pripravujeme... viac »
07.05.2015
 
BLOGY: Homo sapiens bionic
Ľudské telo, s ktorým sa narodíme na tento svet, je samo osebe jeden veľký zázrak a ukážka stvorenia dokonalého biologického organizmu... viac »
20.04.2015
 
BLOGY: Umelá inteligencia – hra so zápalkami
Prednedávnom som mal s kamarátom vášnivú debatu na tému, či môže umelá inteligencia (UI) prekonať tú ľudskú a či sa môže niekedy vymaniť spod našej kontroly... viac »
19.02.2015
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter