Integrácia a optimalizácia podnikových aplikácií

Prístup firiem k vývoju, optimalizácii a integrácii podnikových aplikácií

Už v ro­ku 1987 pro­fe­sor na MIT a dr­ži­teľ No­be­lo­vej ce­ny za eko­nó­miu Ro­bert So­low poz­na­me­nal: „Vi­dí­me po­čí­ta­čo­vú do­bu vša­de ok­rem šta­tis­tík pro­duk­ti­vi­ty." Tá­to krát­ka frá­za vy­jad­ro­va­la po­doz­re­nie, kto­ré ma­li via­ce­rí ľu­dia v biz­ni­se a eko­nó­mo­via, že množ­stvo fi­nan­cií prein­ves­to­va­ných do IT dá­va len re­la­tív­ne má­lo pri­da­nej hod­no­ty.

Nás­led­né štú­die v 90. ro­koch uká­za­li, že je ma­lá ale­bo žiad­na spo­ji­tosť me­dzi množ­stvom in­ves­tí­cií do IT a zvý­še­nou pri­da­nou hod­no­tou pre biz­nis vo for­me zvý­še­nej zis­ko­vos­ti ale­bo hod­no­ty pre ak­cio­ná­rov. Ten­to kon­cept je zná­my ako IT pa­ra­dox pro­duk­ti­vi­ty. Naš­ťas­tie na pre­lo­me ti­síc­ro­čí sa po­da­ri­lo do­ká­zať, že IT pa­ra­dox pro­duk­ti­vi­ty už nep­la­tí. Pro­fe­sor Bryn­jol­fsson de­monštro­val, že pro­duk­ti­vi­tu mož­no zvý­šiť in­ves­to­va­ním do IT, ale za pred­pok­la­du, že tá­to in­ves­tí­cia je sú­čas­ťou cel­ko­vej in­ves­tí­cie do pro­jek­tov ria­de­nia in­for­má­cií pre biz­nis.

Pro­fe­sor Bryn­jol­fsson a je­ho ko­le­go­via ako prík­lad uvied­li, že z úhr­nných 20 mi­lió­nov do­lá­rov vy­na­lo­že­ných na sys­tém ERP len asi 3 mi­lió­ny iš­li do­dá­va­te­ľo­vi sof­tvé­ru a 1 mi­lión na no­vý har­dvér. Zvyš­ných 16 mi­lió­nov bo­lo v pro­jek­te mi­nu­tých na re­di­zajn fi­rem­ných pro­ce­sov, exter­ných kon­zul­tan­tov, ško­le­nia a ria­de­nie ce­lé­ho pro­jek­tu. Po­mer me­dzi IT in­ves­tí­ciou a tý­mi­to „pod­por­ný­mi" vý­dav­ka­mi je rôz­ny v zá­vis­los­ti od pro­jek­tu a or­ga­ni­zá­cie. Pro­fe­sor však ve­rí, že správ­ny po­mer je 10:1 a náv­rat­nosť ta­kej­to in­ves­tí­cie je v prie­mer­ne do 5 ro­kov.

To­to zis­te­nie zdô­raz­ňu­je, že in­ves­tí­cia do IT sa po­die­ľa na pro­duk­ti­vi­te len v kom­bi­ná­cii s in­ves­tí­ciou do pro­ces­né­ho re­di­zaj­nu, zme­ny sys­té­mu prá­ce (or­ga­ni­zač­nej zme­ny) a ino­vá­cií. Aj pre­to v dneš­nej do­be ko­mo­di­ti­zá­cie a clou­do­vých slu­žieb sa in­ves­to­va­nie do IT ne­po­va­žu­je už za kon­ku­ren­čnú vý­ho­du, ale skôr za ne­vyh­nut­né nák­la­dy na pod­ni­ka­nie.

Ako te­da pris­tú­piť k in­ves­to­va­niu do vý­vo­ja a op­ti­ma­li­zá­cie pod­ni­ko­vých ap­li­ká­cií tak, aby to pri­nie­slo aj pri­da­nú hod­no­tu pre biz­nis? Je­den prík­lad z praxe: Pois­ťov­ňa zma­po­va­la a vy­tvo­ri­la zoz­nam in­for­má­cií, kto­ré sú vy­uží­va­né na jej pod­ni­ka­nie. Všet­ky tie­to in­for­má­cie bo­li nás­led­ne ka­te­go­ri­zo­va­né pod­ľa dô­le­ži­tos­ti pre biz­nis. Po­tom sa všet­ky te­raj­šie a ne­dáv­no reali­zo­va­né IT pro­jek­ty na­ma­po­va­li na tie­to ka­te­gó­rie in­for­má­cií. Uká­za­lo sa, že niek­to­ré IT pro­jek­ty vy­tvo­ri­li no­vé in­for­má­cie, kto­ré ne­bo­li vô­bec pou­ži­teľ­né pre biz­nis, niek­to­ré pro­jek­ty zlep­ši­li uži­toč­nosť in­for­má­cií, ale tie­to in­for­má­cie ne­bo­li obzvlášť dô­le­ži­té a niek­to­ré pro­jek­ty do­kon­ca zru­ši­li vy­tvá­ra­nie a spra­co­va­nie in­for­má­cií, kto­ré bo­li pred­tým uži­toč­né. Ke­by bo­lo vy­uží­va­nie ka­te­go­ri­zá­cie in­for­má­cií vy­uži­té už pri schva­ľo­va­ní tých­to tech­no­lo­gic­kých pro­jek­tov, za­brá­ni­lo by sa plyt­va­niu a zby­toč­ne vy­na­lo­že­ným nák­la­dom na nee­fek­tív­ne pro­jek­ty.

Ten­to prík­lad uka­zu­je, že stra­té­gia roz­vo­ja pod­ni­ko­vých ap­li­ká­cií by sa ma­la za­čať už na úrov­ni stra­té­gie ria­de­nia in­for­má­cií. Na roz­diel od ap­li­ká­cií in­for­má­cie nie sú v or­ga­ni­zá­ciách tak dob­re ria­de­né, čo čas­to spô­so­bu­je, že ani ús­peš­ne ukon­če­né IT pro­jek­ty nep­ri­ne­sú zvý­še­nú pri­da­nú hod­no­tu pre biz­nis, resp. v po­me­re k in­ves­tí­cii len veľ­mi ma­lú hod­no­tu.

Čo je te­da stra­té­gia ria­de­nia in­for­má­cií a ako ju vy­tvo­riť?

Stra­té­gia ria­de­nia in­for­má­cií je sú­časť cel­ko­vej stra­té­gie or­ga­ni­zá­cie tak ako aj iné stra­té­gie, ako napr. stra­té­gia mar­ke­tin­gu, IT ale­bo IS stra­té­gia. Stra­té­gie ria­de­nia in­for­má­cií mô­že­me de­fi­no­vať ako nie­čo, čo de­fi­nu­je cel­ko­vý prís­tup k ria­de­niu in­for­mač­ných zdro­jov cez koor­di­ná­ciu ľu­dí a tech­no­ló­gie s cie­ľom pod­po­riť cel­ko­vú pod­ni­ka­teľ­skú stra­té­giu or­ga­ni­zá­cie.

Vy­tvo­re­nie stra­té­gie ria­de­nia in­for­má­cií mô­že po­môcť or­ga­ni­zá­cii v nas­le­du­jú­cich ob­las­tiach:

  • rých­le a efek­tív­ne roz­ho­do­va­nie za­lo­že­né na kva­lit­ných in­for­má­ciách,
  • pod­po­ra kul­tú­ry zdie­ľa­nia ve­do­mos­tí a ino­vá­cií,
  • de­fi­no­va­nie správ­nych ob­las­tí pre in­ves­tí­cie do in­for­mač­ných a iných tech­no­ló­gií,
  • ob­ja­ve­nie no­vých ob­chod­ných príl­eži­tos­tí a iden­ti­fi­ko­va­nie ri­zík.

Exis­tu­je nie­koľ­ko prís­tu­pov k tvor­be a ob­sa­hu stra­té­gie. Vo všeo­bec­nos­ti mož­no de­fi­no­vať pos­tup tvor­by akej­koľ­vek stra­té­gie zod­po­ve­da­ním tých­to otá­zok:

  1. Kde sa mo­men­tál­ne na­chá­dza­me? (ana­lý­za sú­čas­nej si­tuácie)
  2. Kde chce­me byť? (de­fi­no­va­nie ví­zie a sta­no­ve­nie cie­ľov)
  3. Ako sa tam dos­ta­ne­me? (stra­té­gia a ur­če­nie pos­tu­pu)
  4. Ako za­ve­die­me zme­ny? (im­ple­men­tá­cia stra­té­gie, napr. for­mou pro­jek­tov)
  5. Ako pre­bie­ha reali­zá­cia? (mo­ni­to­ro­va­nie a ope­ra­tív­ne ria­de­nie stra­té­gie)

Ob­sah stra­té­gie ria­de­nia in­for­má­cií by mal rie­šiť nas­le­du­jú­ce té­my:

  • Hod­no­ta in­for­má­cií, kto­rá mô­že byť vy­jad­re­ná vo for­me pou­ži­teľ­nos­ti ale­bo kva­li­ty. Nás­led­ne mož­no in­for­má­cie ka­te­go­ri­zo­vať napr. na stra­te­gic­ké, tak­tic­ké, pre­vádz­ko­vé a pod. Vy­uži­tie: Nap­rík­lad vie­me zod­po­ve­dať otáz­ku, či sú stra­te­gic­ké in­for­má­cie za­hr­nu­té v re­por­tin­go­vom sys­té­me pre ma­naž­ment or­ga­ni­zá­cie.
  • Kva­li­ta in­for­má­cií, kto­rá je ur­če­ná vhod­nos­ťou in­for­má­cie na roz­ho­do­va­nie ale­bo vy­ko­na­nie ne­ja­kej úlo­hy. Sla­bú kva­li­tu in­for­má­cií čas­to in­di­ku­jú za­mes­tnan­ci, ak ne­ma­jú prís­tup k tým ty­pom in­for­má­cií, kto­ré pot­re­bu­jú, prí­pad­ne sa ne­mô­žu spo­ľah­núť na ich správ­nosť.
  • Bez­peč­nosť in­for­má­cií, čas­to rie­še­ná ako sa­mos­tat­ná ob­lasť v rám­ci po­li­ti­ky in­for­mač­nej bez­peč­nos­ti. Na im­ple­men­tá­ciu ria­de­nia in­for­mač­nej bez­peč­nos­ti je od­po­rú­ča­ný štan­dard ISO/IEC 27001.
  • Dodr­žia­va­nie prá­va a eti­ky. Jed­ným z dôs­led­kov sú­vi­sia­cich so ži­vo­tom v „in­for­mač­nej spo­loč­nos­ti" je to, že v in­for­mač­ných sys­té­moch sa na­chá­dza stá­le viac in­for­má­cií o jed­not­liv­coch . Tá­to časť stra­té­gie rie­ši sú­lad a dodr­žia­va­nie zá­ko­nov a pred­pi­sov v ob­las­ti ochra­ny in­for­má­cií (napr. zá­kon o ochra­ne osob­ných úda­jov).
  • Ma­naž­ment zna­los­tí zá­vi­sí do znač­nej mie­ry od ty­pu or­ga­ni­zá­cie. Pre niek­to­ré or­ga­ni­zá­cie, ako sú nap­rík­lad po­ra­den­ské spo­loč­nos­ti, je efek­tív­ny ma­naž­ment zna­los­tí dô­le­ži­tý na ich ús­peš­nosť a efek­tív­nosť.
  • Pod­po­ra tech­no­ló­gia­mi je veľ­mi dô­le­ži­tá na do­siah­nu­tie cie­ľov ria­de­nia in­for­má­cií. Tá­to ob­lasť stra­té­gie za­hŕňa vý­ber re­le­van­tných ap­li­ká­cií in­for­mač­ných sys­té­mov a infra­štruk­tú­ry.

Ako vi­dieť z ob­sa­hu tém, stra­té­gia ria­de­nia in­for­má­cií je veľ­mi kom­plexná a za­hŕňa všet­ky as­pek­ty in­for­má­cií, kto­ré tre­ba ria­diť. Tak­to za­de­fi­no­va­ná stra­té­gia mô­že slú­žiť ako vý­bor­ný pod­klad pre roz­ho­do­va­nie o vý­vo­ji, op­ti­ma­li­zá­cii ale­bo in­teg­rá­cii ap­li­ká­cií tak, aby tie­to pro­jek­ty pri­nies­li pri­da­nú hod­no­tu biz­ni­su a ne­bo­li len ďal­ším nee­fek­tív­nym vý­dav­kom na IT.

Autor: Mi­ros­lav Hlo­hov­ský, Head of Con­sul­tan­cy Group OM­NI­COM, s. r. o.

Zdroj: IW 11-12/2014


Ohodnoťte článok:
   
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter