Internetové vyhľadávače pod dozorom

Zabudnuté odkazy

Inter­ne­to­vé vy­hľa­dá­va­če sú dnes už prak­tic­ky ne­vyh­nut­ný nás­troj na efek­tív­ne a hlav­ne pl­no­hod­not­né pou­ží­va­nie inter­ne­tu. Čo sa však sta­ne, ak v nich bu­de chý­bať čo­raz väč­šie množ­stvo re­le­van­tných vý­sled­kov len pre­to, že si niek­to prial, aby sa pri da­nom vý­ra­ze ne­zob­ra­zi­li? Ma­li by byť vy­hľa­dá­va­če len pa­sív­nou rep­re­zen­tá­ciou efek­tív­nych vy­hľa­dá­va­cích al­go­rit­mov ale­bo aj nás­tro­jom na ov­plyv­ňo­va­nie ná­zo­rov?

Keď sa v ro­ku 1997 vy­hľa­dá­vač Goog­le pre­su­nul z inter­ne­to­vej do­mé­ny Stan­for­do­vej uni­ver­zi­ty na ad­re­su www.goog­le.com a je­ho nie­koľ­koč­len­ný tím sa pres­ťa­ho­val do ga­rá­že v ma­lom ka­li­for­nskom mes­te Men­lo Park, len má­lok­to by si trú­fal od­had­núť, na aké­ho gi­gan­ta sa v prie­be­hu pár ro­kov zme­ní. Dnes má spo­loč­nosť Goog­le viac ako 50 000 za­mes­tnan­cov a ob­rov­ské spek­trum slu­žieb, kto­ré do­ved­na ge­ne­ru­jú ob­rat 60 mi­liárd do­lá­rov roč­ne. Inter­ne­to­vý vy­hľa­dá­vač je mi­mo­riad­ne dô­le­ži­tý pr­vok inter­ne­tu a prá­ve Goog­le hrá na tom­to tr­hu pr­vé hus­le tak­mer vo všet­kých kra­ji­nách sve­ta. Vo väč­ši­ne kra­jín má pri­tom tr­ho­vý po­diel viac ako 90 % (vrá­ta­ne Slo­ven­ska), a pre­to ne­ču­do, že slo­vo „vy­gúg­liť" (a je­ho ná­le­ži­té ja­zy­ko­vé ek­vi­va­len­ty) je dnes syn­ony­mom pre inter­ne­to­vé vy­hľa­dá­va­nie. Vzhľa­dom na to, že ľu­dia do vy­hľa­dá­va­ča Goog­lu za­da­jú viac ako 6 mi­liárd do­py­tov den­ne, kaž­dé zmiz­nu­tie re­le­van­tných in­for­má­cií zo zob­ra­ze­ných vý­sled­kov mô­že mať veľ­ký do­sah na to, ako bu­dú niek­to­ré kon­krét­ne oso­by, uda­los­ti či pro­duk­ty vní­ma­né. K úp­ra­vám vý­sled­kov, žiaľ, v pos­led­nom ča­se do­chá­dza čo­raz čas­tej­šie. Ne­má­me pri­tom na mys­li re­gu­lár­ne úp­ra­vy zo­ra­ďo­va­cích al­go­rit­mov, kto­ré vy­ko­ná­va vý­vo­jo­vý tím vy­hľa­dá­va­ča (na zá­kla­de čo naj­lep­šej re­le­van­cie s pri­hliad­nu­tím na mar­ke­tin­go­vé zá­uj­my), ale si­tuácie, pri kto­rých pre­vádz­ko­va­teľ služ­by mu­sí filtro­vať kon­krét­ne vý­sled­ky na zá­kla­de do­nú­te­nia tre­ťou stra­nou.

V sú­vis­los­ti s tým­to prob­lé­mom re­zo­nu­jú hlav­ne dve té­my, kto­ré sí­ce v pod­sta­te ne­sú­vi­sia, ale ich ko­neč­ný do­sah na pou­ží­va­nie vy­hľa­dá­va­ča je úpl­ne to­tož­ný. Tá pr­vá je už dl­hší čas zná­ma prob­le­ma­ti­ka bo­ja s pi­rát­stvom, kde sú hlav­ní ini­ciá­to­ri lik­vi­dá­cie od­ka­zov spo­loč­nos­ti ako RIAA (Ame­ric­ká aso­ciá­cia nah­rá­va­cie­ho prie­mys­lu) a MPAA (Ame­ric­ká aso­ciá­cia fil­mo­vé­ho prie­mys­lu). Dru­há sú­vi­sí s prá­va­mi ob­ča­nov, pri­čom sa do po­zor­nos­ti dos­ta­la naj­mä v pos­led­ných me­sia­coch, keď vstú­pi­li do plat­nos­ti no­vé smer­ni­ce Európ­skej únie, zná­me pod ozna­če­ním prá­vo na za­bud­nu­tie.

Prá­vo na za­bud­nu­tie

Prá­vo na za­bud­nu­tie je za­me­ra­né na veľ­mi dô­le­ži­tý prob­lém, kto­rý vy­ply­nul z čo­raz väč­šie­ho pou­ží­va­nia inter­ne­tu v pos­led­ných de­sať­ro­čiach. Ide pri ňom o to, že je veľ­mi ťaž­ké ale­bo až ne­mož­né unik­núť zo svo­jej mi­nu­los­ti v do­be, keď inter­net pos­ky­tu­je va­še fo­tog­ra­fie, dis­ku­sie či vý­ro­ky doh­ľa­da­teľ­né v prie­be­hu se­kun­dy. To­mu, že v bu­dúc­nos­ti bu­de pre dneš­ných tí­ne­dže­rov ten­to jav mno­ho­ná­sob­ne ci­teľ­nej­ší, sme sa pod­rob­ne ve­no­va­li v člán­ku Éra over­sha­rin­gu: Je inter­ne­to­vá ano­ny­mi­ta pre­žit­kom? (PC RE­VUE č. 8/2014). S tro­chou zve­li­če­nia sa dá po­ve­dať, že inter­net o vás za­zna­me­ná­va všet­ko a ne­za­bú­da nič. Ide o jav, kto­rý sa v mi­nu­los­ti spá­jal skôr s oso­ba­mi, kto­ré bo­li pod tr­va­lým doh­ľa­dom štát­nej mo­ci. Voľ­ne dos­tup­né a čas­to veľ­mi pod­rob­né in­for­má­cie o cu­dzích oso­bách sú však dnes vďa­ka inter­ne­tu k dis­po­zí­cii ko­mu­koľ­vek, kto do vy­hľa­dá­va­ča za­dá správ­ny vý­raz. Ak pou­ží­va­teľ na svo­je súk­ro­mie príl­iš ned­bá, za­ne­chá­va po se­be ča­so­vo dl­hú in­for­mač­nú sto­pu, kto­rá na ne­ho bu­de na­po­je­ná po ce­lý ži­vot. Ide o ne­vyh­nut­ný dôs­le­dok on-li­ne iden­ti­ty, kto­rá je dnes vďa­ka vply­vu so­ciál­nych sie­tí čas­to spä­tá s reál­nym me­nom. To je prob­lém naj­mä pre oso­by mlad­šie­ho ve­ku, kto­ré čas­to ži­jú v naiv­nej vie­re, že ná­zo­ry a roz­hľad, kto­rý ma­jú dnes, bu­dú mať aj o de­sať ro­kov. Prá­vo na za­bud­nu­tie je od­po­veď Európ­skej únie na to­to ne­bez­pe­čen­stvo, pri­čom sa po­mo­cou smer­níc sna­ží dať ob­ča­nom prá­vo na ur­če­nie sme­ru vý­vo­ja ich ži­vo­ta bez to­ho, aby bo­li tr­va­lo ale­bo pe­rio­dic­ky stig­ma­ti­zo­va­ní nás­led­ka­mi špe­ci­fic­kých či­nov vy­ko­na­ných v mi­nu­los­ti.

VymazaneOdkazy.jpg

Ma­za­nie od­ka­zov vo vy­hľa­dá­va­čoch je noč­ná mo­ra pre zá­stan­cov slo­bo­dy pre­ja­vu

Prá­vo na za­bud­nu­tie si pri­tom net­re­ba za­mie­ňať s prá­vom na súk­ro­mie. Kým prá­vo na súk­ro­mie sa za­me­ria­va na to, aby sa ve­rej­ne nez­ná­me in­for­má­cie nes­ta­li ve­rej­ný­mi (má­te prá­vo roz­ho­do­vať sa a zá­ro­veň ve­dieť o tom, aké in­for­má­cie sú o vás zhro­maž­ďo­va­né a na aký účel a ko­mu sa pos­ky­tu­jú), prá­vo na za­bud­nu­tie sa sús­tre­ďu­je na in­for­má­cie, kto­ré už sú ve­rej­né. Kon­krét­ne ide o si­tuácie, keď už dá­ta nie sú ak­tuál­ne a re­le­van­tné, ale na­priek to­mu vás neus­tá­le ov­plyv­ňu­jú. Sú­čas­ná de­ba­ta oko­lo prá­va na za­bud­nu­tie sa za­ča­la v ro­ku 2010, keď špa­nielsky ob­čan Ma­rio Cos­te­ja Gon­za­lez po­dal sťaž­nosť na no­vi­ny La Van­guar­dia a špa­nielsku po­boč­ku Goog­lu. Sťaž­nosť sa tý­ka­la to­ho, že po za­da­ní je­ho me­na do vy­hľa­dá­va­ča sa ako pr­vý vý­sle­dok neus­tá­le ob­ja­vu­je člá­nok o tom, že sa dos­tal do fi­nan­čných prob­lé­mov a je­ho dom je v auk­cii. Aj na­priek to­mu, že tá­to uda­losť bo­la v tom ča­se sta­rá už dva­násť ro­kov (1998), stá­le sa zob­ra­zo­va­la ako naj­re­le­van­tnej­ší vý­sle­dok ko­mu­koľ­vek, kto si o ňom chcel zis­tiť bliž­šie in­for­má­cie. Aj keď muž ce­lú uda­losť už pred mno­hý­mi rok­mi vy­rie­šil a žiad­nou fi­nan­čnou ties­ňou v sú­čas­nos­tí netr­pí, stá­le je pod­sú­va­ný ten­to fakt ako naj­dô­le­ži­tej­ší údaj o ňom. Špa­nielsky súd sa na­po­kon ob­rá­til na Európ­sky súd­ny dvor s po­žia­dav­kou, či sa smer­ni­ca o ochra­ne dát vzťa­hu­je aj na inter­ne­to­vé vy­hľa­dá­va­če, ďa­lej či je európ­ske prá­vo ap­li­ko­va­teľ­né aj v prí­pa­de, že špa­nielska po­boč­ka Goog­lu má dá­to­vé server­y na úze­mí USA, a či ma­jú ob­ča­nia prá­vo po­ža­do­vať zma­za­nie svo­jich osob­ných dát z vy­hľa­dá­va­čov.

Fi­nál­ny ver­dikt európ­ske­ho súd­ne­ho dvo­ra sa ob­ja­vil až v má­ji toh­to ro­ka, pri­čom potvr­dil tri dô­le­ži­té sku­toč­nos­ti. 1. Po­kiaľ má cu­dzok­raj­ná fir­ma po­boč­ku ale­bo dcér­sku spo­loč­nosť na úze­mí člen­ské­ho štá­tu EÚ, pri­čom po­boč­ka pre­dá­va ale­bo pro­pa­gu­je služ­by da­né­ho vy­hľa­dá­va­ča, európ­ske na­ria­de­nia sa na ňu vzťa­hu­jú aj v prí­pa­de, že dá­ta sú umies­tne­né mi­mo úze­mia EÚ. 2. Keď­že inter­ne­to­vý vy­hľa­dá­vač ma­ni­pu­lu­je s osob­ný­mi dá­ta­mi a zob­ra­zu­je ich, ne­mô­že sa zriek­nuť zod­po­ved­nos­ti za ne z poh­ľa­du európ­ske­ho prá­va. 3. Ob­ča­nia EÚ ma­jú za ur­či­tých pod­mie­nok prá­vo do­ža­do­vať sa od­strá­ne­nia vý­sled­kov vy­hľa­dá­va­nia, kto­ré ob­sa­hu­jú ich osob­né in­for­má­cie, pri­čom ide pre­dov­šet­kým o prí­pa­dy, keď sú zob­ra­zo­va­né in­for­má­cie nes­práv­ne, nea­dek­vát­ne, preh­na­né ale­bo ire­le­van­tné. V prí­pa­de da­nej sťaž­nos­ti dal Európ­sky súd­ny dvor za prav­du špa­nielske­mu ob­ča­no­vi a na­ria­dil ten­to vý­sle­dok z vy­hľa­dá­va­nia od­strá­niť. Zá­ro­veň však upo­zor­nil, že prá­vo na za­bud­nu­tie nie je ab­so­lút­ne a kaž­dý prí­pad tre­ba po­su­dzo­vať sa­mos­tat­ne, pre­to­že sa mu­sia vždy brať do úva­hy aj os­tat­né zá­klad­né prá­va, ako sú nap­rík­lad prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu a slo­bo­du tla­če. V tej­to sú­vis­los­ti je dô­le­ži­té uve­do­miť si, že súd nep­ri­ká­zal no­vi­nám od­strá­niť z webu da­ný člá­nok, pre­to­že to by bo­lo prá­ve v roz­po­re s os­tat­ný­mi slo­bo­da­mi. Od­strá­ni­lo sa iba zob­ra­ze­nie da­né­ho od­ka­zu vo vý­sled­koch vy­hľa­dá­va­nia Goog­lu po za­da­ní všeo­bec­nej vy­hľa­dá­va­cej frá­zy po­zos­tá­va­jú­cej z me­na do­tyč­né­ho. Člá­nok však stá­le mož­no náj­sť pod­ľa inej frá­zy, skla­da­jú­cej sa nap­rík­lad z je­ho me­na a náz­vu no­vín.

Formular.png

For­mu­lár Goog­lu na žia­dosť o od­strá­ne­nie vý­sled­kov z vy­hľa­dá­va­nia

Hlav­ní pred­sta­vi­te­lia spo­loč­nos­ti Goog­le sa o tých­to na­ria­de­niach vy­jad­ri­li ne­ga­tív­ne, ale spo­loč­nosť na zá­kla­de ver­dik­tu pos­ky­tu­je pre ob­ča­nov EÚ for­mu­lár, kto­rý umož­ňu­je po­žia­dať o od­strá­ne­nie dát (https://sup­port.goog­le.com/le­gal/con­tact/lr_eud­pa?pro­duct=web­search&hl=sk). Pri od­os­la­ní žia­dos­ti tre­ba pos­kyt­núť prís­luš­né od­ka­zy, nas­ke­no­va­ný dok­lad to­tož­nos­ti a dô­vod, pre­čo chce­te od­kaz od­strá­niť. Po­čas pr­vých dvoch me­sia­cov od spus­te­nia for­mu­lá­ra Goog­le dos­tal žia­dos­ti od viac ako 91 000 osôb, kto­ré do­ved­na žia­da­li o zma­za­nie viac ako 328 000 od­ka­zov. Naj­ak­tív­nej­ší bo­li ob­ča­nia Fran­cúz­ska (17 500), Ne­mec­ka (16 500) a Veľ­kej Bri­tá­nie (12 000), nas­le­do­va­ní Špa­nielskom (8000), Ta­lian­skom (7500) a Ho­lan­dskom (5000). Kon­com jú­la s vlas­tným for­mu­lá­rom pri­šiel aj vy­hľa­dá­vač Bing od Mic­ro­sof­tu, kto­rý mož­no náj­sť na ad­re­se www.bing.com/web­mas­ter/tools/eu-pri­va­cy-request.

A čo prá­vo na ne­za­bud­nu­tie?

Ma­jú však ob­ča­nia únie zá­ro­veň prá­vo na to, aby sa na preh­reš­ky cu­dzích osôb ne­za­bud­lo? Ak váš no­vý su­sed bol v mi­nu­los­ti tres­ta­ný za zná­sil­ne­nie, má­te prá­vo na to, aby Goog­le pred va­mi ta­kú­to in­for­má­ciu nes­krý­val? Väč­ši­na ľu­dí bu­de zrej­me na tie­to otáz­ky od­po­ve­dať klad­ne. Brit­ská spra­vo­daj­ská spo­loč­nosť BBC uve­rej­ni­la in­for­má­ciu o tom, že viac ako po­lo­vi­ca brit­ských po­žia­da­viek od­os­la­ných v pr­vých dvoch me­sia­coch pat­ri­la us­ved­če­ným zlo­čin­com vrá­ta­ne jed­né­ho člo­ve­ka us­ved­če­né­ho z dr­ža­nia det­skej por­nog­ra­fie (sna­žia­ce­ho sa zma­zať od­ka­zy na člán­ky ho­vo­ria­ce o da­nom us­ved­če­ní). Tie­to in­for­má­cie sú cel­kom ur­či­te za­ují­ma­vé a pre mno­hých šo­ku­jú­ce, ale v pod­sta­te prak­tic­ky ire­le­van­tné. Je zby­toč­né európ­skej smer­ni­ci o prá­ve na za­bud­nu­tie vy­čí­tať, že po­žia­dav­ky za­sie­la­jú mno­hí us­ved­če­ní zlo­čin­ci či sexuál­ni de­lik­ven­ti. Zlo­čin­ci mô­žu tiež po­žia­dať, aby im po­li­caj­né zlož­ky vy­čis­ti­li trest­ný re­gis­ter, rov­na­ko ako vy mô­že­te po­žia­dať sta­ros­tu či pri­má­to­ra, aby vám pos­ta­vil zla­tú so­chu na ná­mes­tí J. V ko­neč­nom dôs­led­ku je dô­le­ži­té len to, že ta­kým­to neop­ráv­ne­ným žia­dos­tiam sa ne­vy­ho­vie. Goog­le sa ni­ja­ko ne­ta­jí tým, že za­mie­ta žia­dos­ti, kto­ré sú­vi­sia s fi­nan­čný­mi pod­vod­mi, za­ned­ba­ním sta­ros­tli­vos­ti, us­ved­če­nia­mi zo zlo­či­nu či iný­mi uda­los­ťa­mi, pri kto­rých je za­cho­va­nie in­for­má­cií vo ve­rej­nom zá­uj­me. Pod­ľa dos­tup­ných správ Goog­le od­mie­ta 30 až 50 % po­žia­da­viek, pri­čom roz­hod­nu­tia o re­le­van­tnos­ti žia­dos­tí nie sú po­ne­chá­va­né na al­go­rit­my, ale ich sa­mos­tat­ne po­su­dzu­jú sku­toč­né oso­by. Za­tiaľ nie je zná­me, koľ­ko ľu­dí na to Goog­le a Mic­ro­soft vy­čle­nil, jed­not­li­vé tí­my však bu­dú mu­sieť pos­ky­to­vať služ­by pre 28 kra­jín Európ­skej únie.

S pri­hliad­nu­tím na da­né okol­nos­ti sa množ­stvo kri­ti­ky ad­re­so­va­nej tej­to smer­ni­ci mi­nu­lo účin­kom. Prá­vo na za­bud­nu­tie má svo­je sil­né aj sla­bé strán­ky, net­re­ba mu však pri­su­dzo­vať nie­čo, čím nie je, a stlá­čať pri­tom ob­ľú­be­ný čer­ve­ný alarm v po­do­be pe­do­fí­lie. Prá­vo na za­bud­nu­tie nie je žiad­ny „na­dzá­kon", kto­rý má vy­ššiu prio­ri­tu než prá­vo na slo­bo­du slo­va ale­bo mé­dií. Je­ho úče­lom je prá­ve vy­tvo­riť rov­no­vá­hu me­dzi osob­ným a ve­rej­ným zá­uj­mom. Od­stra­ňo­va­nie od­ka­zov má svo­je li­mi­ty a nes­lú­ži na ochra­nu pod­vod­ní­kov, zlo­čin­cov a de­lik­ven­tov. V žiad­nom prí­pa­de si ho net­re­ba pred­sta­vo­vať tak, že dnes vás pris­tih­nú opi­té­ho za vo­lan­tom a za­jtra do­nú­ti­te Goog­le zma­zať všet­ky od­ka­zy na člán­ky, v kto­rom ste od­fo­tog­ra­fo­va­ní s autom po­no­re­ným v mes­tskej fon­tá­ne. Na ta­ké­to nie­čo sa prá­vo na za­bud­nu­tie nev­zťa­hu­je. Tý­ka sa pre­dov­šet­kým dát, kto­ré sú už z dô­vo­du up­ly­nu­tia dl­hé­ho ča­su od da­né­ho in­ci­den­tu ne­re­le­van­tné a oči­vid­ne vás neus­tá­le poš­ko­dzu­jú. Je zá­ro­veň vhod­né pri­po­me­núť, že prá­vo na za­bud­nu­tie sa pod­ľa ver­dik­tu Európ­ske­ho sú­du ne­tý­ka ve­rej­ne čin­ných osob­nos­tí. O zma­za­nie tak ne­mô­žu žia­dať nap­rík­lad po­li­ti­ci, kto­rí by si ra­di „vy­čis­ti­li" štít pred nad­chá­dza­jú­ci­mi voľ­ba­mi.

Da­ný prí­pad so špa­nielskym ob­ča­nom, kto­rý ce­lý pro­ces od­štar­to­val, je vhod­ná ukáž­ka správ­nos­ti pro­ce­su. S da­ným člo­ve­kom je ľah­ké sym­pa­ti­zo­vať, pre­to­že je vskut­ku ne­mi­lé, ak sa po vy­hľa­dá­va­ní je­ho me­na zob­ra­zí člá­nok o je­ho fi­nan­čných prob­lé­moch, kto­ré mal pred 16 rok­mi a v sú­čas­nos­ti sa ho už ni­ja­ko ne­tý­ka­jú. Skús­te si pred­sta­viť, že by vás niek­to neus­tá­le cu­dzím ľu­ďom pred­sta­vo­val štý­lom: „To­to je pán Ján, kto­rý bol pre­pus­te­ný z fir­my XY." Obzvlášť by to bo­lo nep­rí­jem­né, ke­by ste bo­li z da­nej fir­my pre­pus­te­ní pred 10 rok­mi a už 9 ro­kov ús­peš­ne pra­cu­je­te niek­de in­de. Nie je však zlo­ži­té vy­my­slieť si extrém­nej­ší prík­lad, v kto­rom vás ob­vi­nia z vraž­dy. V prie­be­hu súd­ne­ho pro­ce­su sa pri­tom uká­že, že ob­vi­ne­nia bo­li myl­né a ste úpl­ne ne­vin­ný. Ce­lú uda­losť tak ho­dí­te za hla­vu, ale ke­dy­koľ­vek niek­to po­čas nas­le­du­jú­cich ro­kov váš­ho ži­vo­ta za­dá va­še me­no do vy­hľa­dá­va­ča, pr­vý od­kaz bu­de veľ­ký­mi pís­me­na­mi hlá­siť, že ste če­li­li ob­vi­ne­niu z vraž­dy. Je nes­por­né, že ta­ký­to stav by vý­raz­ne poš­ko­dzo­val va­šu po­vesť. Ako ne­vin­ný člo­vek, kto­rý nik­dy z vraž­dy us­ved­če­ný ne­bol, by ste moh­li ro­ky tr­pieť za to, za čo vô­bec ne­mô­že­te. Prá­vo na za­bud­nu­tie má jed­noz­nač­ne svo­je opod­stat­ne­nie a je­ho mož­ný pros­pech je veľ­mi ľah­ké vi­dieť.

Opod­stat­ne­nosť toh­to prá­va však nez­na­me­ná, že nik­dy ne­dôj­de k chy­bám. K vý­znam­ným uda­los­tiam toh­to ty­pu doš­lo za­čiat­kom jú­la, keď z európ­ske­ho vy­hľa­dá­va­nia zmiz­li od­ka­zy na člá­nok z webu BBC o Sta­no­vi O'Nea­lo­vi. Ten­to vý­znam­ný biz­nis­men z Wall Street bol pô­vod­ne hla­vou in­ves­tič­nej ban­ky Merrill Lynch, kto­rá dos­ta­la ťaž­ký úder vo fi­nan­čnej krí­ze pre svo­je špe­ku­lá­cie na realit­nom tr­hu. Člá­nok z ro­ku 2007 opi­su­je, ako bol O'Neal do­nú­te­ný k re­zig­ná­cii po tom, ako je­ho ľah­ko­my­seľ­né in­ves­tí­cie za­prí­či­ni­li ko­lo­sál­ne stra­ty ban­ky. Pri zma­za­ní však za­úra­do­va­la vý­bor­ná stra­té­gia Goog­lu, kto­rý po od­strá­ne­ní kaž­dé­ho vý­sled­ku z vy­hľa­dá­va­nia ozná­mi tú­to sku­toč­nosť in­kri­mi­no­va­né­mu mé­diu, kto­ré­ho sa si­tuácia tý­ka. Naj­mä autor pô­vod­né­ho člán­ku sa tak pos­ta­ral o vý­znam­nú kri­ti­ku od­strá­ne­nia od­ka­zov, v kto­rej pou­ká­zal na to, že in­for­má­cie o či­noch oso­by, kto­rá zoh­ra­la vý­znam­nú ro­lu v štar­te ce­los­ve­to­vej fi­nan­čnej krí­zy, roz­hod­ne nie sú v sú­čas­nos­ti nea­dek­vát­ne ani ire­le­van­tné. Vl­nu kri­ti­ky spus­til aj brit­ský den­ník Guar­dian, kto­rý dos­tal od Goog­lu ozná­me­nie o od­strá­ne­ní od­ka­zov na šesť je­ho člán­kov. Pr­vá po­lo­vi­ca z nich sa tý­ka­la fut­ba­lo­vé­ho roz­hod­cu, kto­rý bol pri­chy­te­ný pri klam­stve a nás­led­ne re­zig­no­val, za­tiaľ čo dru­há práv­ni­ka, kto­rý sa dos­tal do prob­lé­mov so zá­ko­nom sám. Po vl­ne ne­vô­le, kto­ré tie­to roz­hod­nu­tia o od­strá­ne­ní spô­so­bi­li, Goog­le všet­ky in­kri­mi­no­va­né od­ka­zy ob­no­vil.

Upozornenie.jpg

V prí­pa­de, že sa na zá­kla­de prá­va na za­bud­nu­tie od­strá­ni z vy­hľa­dá­va­nia od­kaz tre­tej stra­ny, ma­ji­teľ dos­ta­ne upo­zor­ne­nie

As­poň za­tiaľ sa za­dá­va­te­lia neop­ráv­ne­ných po­žia­da­viek nie­len­že ne­doč­ka­li za­kry­tia svo­jich preh­reš­kov, ale na­vy­še na vlas­tnej ko­ži po­cí­ti­li tzv. efekt Strei­san­do­vej, kto­rý ho­vo­rí o tom, že aká­koľ­vek sna­ha o cen­zú­ru di­gi­tál­nej in­for­má­cie ve­die k jej eš­te väč­šie­mu roz­ší­re­niu. Efekt je po­me­no­va­ný pod­ľa he­reč­ky Barbry Strei­san­do­vej, kto­rá sa v ro­ku 2003 po­kú­si­la od­strá­niť fo­tog­ra­fiu svo­jej vi­ly z webo­vej da­ta­bá­zy fo­tiek pob­re­žia v Ma­li­bu. Z dov­te­dy 6× stiah­nu­tej fot­ky, o kto­rú sa pô­vod­ne nik­to ne­zau­jí­mal, sa sta­la ra­zom sen­zá­cia. V prie­be­hu pár dní si ju stia­hlo tak­mer pol mi­lió­na ľu­dí a ďal­šie mi­lió­ny ľu­dí ju vi­de­li v ti­sí­coch člán­kov, kto­ré o da­nej uda­los­ti in­for­mo­va­li. Tá­to fot­ka sa dod­nes pou­ží­va ako ná­zor­ná ilus­trá­cia toh­to so­ciál­ne­ho ja­vu. Ta­ké­ho­to efek­tu sa chtiac-nech­tiac doč­kal aj už spo­mí­na­ný špa­nielsky ob­čan, kto­rý vďa­ka ob­ťa­žu­jú­ce­mu od­ka­zu na auk­ciu do­mu ce­lý pro­ces od­štar­to­val. Je­ho fot­ka a si­tuácia sa to­tiž ob­ja­vi­la v ti­sí­coch člán­kov po ce­lom sve­te. Ďal­šie re­le­van­tné od­strá­ne­nia sa už ta­kej­to po­zor­nos­ti zrej­me ne­doč­ka­jú a efekt Strei­san­do­vej sa pre­ja­ví prav­de­po­dob­ne len v prí­pa­doch, keď sa bu­de niek­to sna­žiť o neop­ráv­ne­né od­strá­ne­nie a chy­bou v roz­ho­do­va­ní kon­trol­né­ho tí­mu sa mu to do­čas­ne po­da­rí. O roz­ruch sa v tom prí­pa­de mô­že pos­ta­rať autor ale­bo re­dak­cia, kto­rá za člán­kom sto­jí (po­kiaľ bu­de Goog­le na od­strá­ne­nia na­ďa­lej upo­zor­ňo­vať), ale­bo aj strán­ka www.hid­den­from­goog­le.com, kde mô­že kto­koľ­vek ozná­miť od­kaz, kto­ré­ho zma­za­nie si vši­mol.

Sla­bi­ny a mož­né kon­flik­ty s iný­mi slo­bo­da­mi

Sna­hy o zneu­ži­tie prá­va na za­bud­nu­tie net­re­ba brať na ľah­kú vá­hu a sku­toč­ne exis­tu­jú prí­pa­dy, keď je dô­vod na oba­vy. Po­chy­be­nia tí­mu, kto­rý sa sta­rá o vy­hod­no­co­va­nie po­žia­da­viek na zma­za­nie, mô­žu byť jas­ným prík­la­dom to­ho, ako sa ce­lý pro­ces rých­lo mô­že zme­niť z uži­toč­né­ho na ne­bez­peč­ný. Ne­ga­tív­ne sa k ce­lé­mu pro­ce­su pos­ta­vi­la Sne­mov­ňa lor­dov (hor­ná ko­mo­ra brit­ské­ho parla­men­tu), kto­rá pou­ká­za­la na dve je­ho sla­bé mies­ta. To pr­vé je fakt, že smer­ni­ca ne­be­rie do úva­hy to, že mno­hé inter­ne­to­vé vy­hľa­dá­va­če sú om­no­ho men­šie než Goog­le a ne­mô­žu si do­vo­liť obe­to­vať fi­nan­čné pros­tried­ky na pre­vádz­ku kon­trol­né­ho tí­mu za­obe­ra­jú­ce­ho sa veľ­kým množ­stvom po­žia­da­viek. Dru­hý prob­lém je v tom, že roz­ho­do­va­nie o op­ráv­ne­nos­ti a neop­ráv­ne­nos­ti cen­zor­ských po­žia­da­viek ne­pat­rí do rúk súk­rom­ných spo­loč­nos­tí. Kým pr­vej vý­čit­ke sa dá opo­no­vať tým, že ma­lé vy­hľa­dá­va­če ma­jú len zlom­ko­vý tr­ho­vý po­diel, me­nej pou­ží­va­te­ľov a tým aj ove­ľa men­šiu šan­cu, že niek­to bu­de chcieť na nich prá­vo na za­bud­nu­tie up­lat­ňo­vať, tej dru­hej sa opo­nu­je len veľ­mi ťaž­ko.

Pe­ter Fleis­cher, kto­rý v spo­loč­nos­ti Goog­le za­stá­va po­zí­ciu hlav­né­ho po­rad­cu v otáz­kach ochra­ny súk­ro­mia, sa vy­jad­ril o prá­ve na za­bud­nu­tie veľ­mi ne­ga­tív­ne, pri­čom vy­ma­zá­va­nie od­ka­zov ozna­čil ako cen­zú­ru. Prob­lém nak­la­da­nia s pou­ží­va­teľ­ský­mi dá­ta­mi roz­de­lil do troch zá­klad­ných ka­te­gó­rií. Do pr­vej za­ra­dil dá­ta, kto­ré pou­ží­va­te­lia nah­ra­jú na svo­je so­ciál­ne úč­ty a iné služ­by. Tie­to dá­ta ma­jú ľu­dia prá­vo ke­dy­koľ­vek zma­zať, tak­že nej­de o žiad­nu kon­tro­ver­znú zá­le­ži­tosť. Pod­ľa ne­ho všet­ky služ­by ta­ké­to zma­za­nie umož­ňu­jú, tak­že ten­to prí­pad net­re­ba rie­šiť. Ak nap­rík­lad niek­to nah­rá al­bum svo­jich fo­tog­ra­fií na so­ciál­nu sieť, ke­dy­koľ­vek ho mô­že zma­zať. Dru­há ka­te­gó­ria osob­ných dát pod­ľa ne­ho vzni­ká, ak si niek­to va­še fo­tog­ra­fie stiah­ne a ta­kis­to umies­tni na inter­net. Tu už pod­ľa Fleis­che­ra do­chá­dza k zlo­ži­tej­šej si­tuá­cii, pre­to­že sa za­sa­hu­je do slo­bo­dy pre­ja­vu. Autor sí­ce mô­že po­žia­dať da­nú oso­bu o zma­za­nie, ale ak mu tá z ne­ja­ké­ho dô­vo­du ne­vy­ho­vie, mu­sí ce­lú zá­le­ži­tosť ťa­hať na súd. To je ča­so­vo a fi­nan­čne ná­roč­né a oby­čaj­ne to autor rie­ši sťaž­nos­ťou na pre­vádz­ko­va­te­ľa služ­by. Po­kiaľ zve­rej­ne­nie fo­tog­ra­fie po­ru­šu­je zá­kon ale­bo pod­mien­ky pou­ží­va­nia služ­by, doč­ká sa klad­nej reak­cie. Ale ak nie, pos­ky­to­va­teľ sa dos­tá­va do ťaž­kej po­zí­cie, kde si mu­sí vy­brať me­dzi prá­vom na súk­ro­mie a prá­vom na slo­bo­du pre­ja­vu. Rie­še­ním sú pod­ľa Fleis­che­ra dob­re nas­ta­ve­né pod­mien­ky služ­by (TOS). Tre­tiu ka­te­gó­riu tvo­ria dá­ta, kto­ré o vás uve­rej­ní niek­to iný. Pod­ľa Fleis­che­ra už v tom­to prí­pa­de ide o váž­ny kon­flikt me­dzi súk­ro­mím a slo­bo­dou pre­ja­vu, kto­rým by sa mal vždy za­obe­rať len súd, a nie pre­vádz­ko­va­teľ služ­by. Len ten má to­tiž pot­reb­né nás­tro­je a pros­tried­ky na do­siah­nu­tie spra­vod­li­vé­ho vý­sled­ku.

data.jpg

Niek­to­ré dá­ta vás mô­žu pre­nas­le­do­vať ce­lý ži­vot aj na­priek to­mu, že za ne ne­mô­že­te

Tie­to tri ka­te­gó­rie dát sú na pr­vý poh­ľad jas­ne vy­me­dze­né a bez prob­lé­mo­vých de­fi­ní­cií. Sku­toč­nosť je však zlo­ži­tej­šia, než sa Fleis­cher po­kú­ša naz­na­čiť. Prob­lém pr­vej ka­te­gó­rie je v tom, že v žiad­nom prí­pa­de nep­la­tí, že kaž­dá služ­ba umož­ňu­je pou­ží­va­te­ľo­vi jed­no­du­cho zma­zať je­ho vlas­tné dá­ta. Nap­rík­lad pod­mien­ky ob­ráz­ko­vej služ­by Twit­Pic jas­ne uvá­dza­jú, že va­še dá­ta bu­dú pre pos­ky­to­va­te­ľa a pre tre­tie stra­ny dos­tup­né aj po tom, ako ich zma­že­te, a to až dov­te­dy, kým neup­ly­nie „z ko­mer­čné­ho hľa­dis­ka pri­me­ra­ná le­ho­ta". Ak te­da pos­ky­to­va­teľ bu­de mať z va­šich dát ko­merč­ný osoh, po­ne­chá si ich a je mu jed­no, že ste ich sa­mi zma­za­li. Pod­mien­ky mno­hých slu­žieb (TOS) sú pri­tom pí­sa­né tak, že pos­ky­to­va­te­ľo­vi dá­va­jú prá­vo na akú­koľ­vek zme­nu. V mo­men­te, ako pou­ží­va­teľ za­čí­na služ­bu vy­uží­vať, mu mô­že byť zma­za­nie dát eš­te k dis­po­zí­cii, ale o pár me­sia­cov už mô­že byť všet­ko inak a v ča­se, keď bu­de chcieť svo­je dá­ta nao­zaj od­strá­niť, mu to už pod­mien­ky služ­by do­vo­ľo­vať ne­bu­dú. Naj­väč­ší prob­lém dru­hej ka­te­gó­rie je ilú­zia bez­peč­nos­ti ulo­že­né­ho ob­sa­hu. Exis­tu­jú to­tiž služ­by, kto­ré v pou­ží­va­te­ľo­vi vy­vo­lá­va­jú do­jem, že ko­pí­ro­va­nie ale­bo ucho­vá­va­nie dát tre­ťou stra­nou nie je mož­né. Ty­pic­kým pred­sta­vi­te­ľom ta­kej­to služ­by je ob­ráz­ko­vá služ­ba Snap­chat, kto­rá umož­ňu­je pou­ží­va­te­ľo­vi nas­ta­viť krát­ky li­mit, na kto­rý sa ob­ráz­ky os­tat­ným ľu­ďom zob­ra­zia (1 až 10 se­kúnd). Pou­ží­va­te­lia ne­ma­jú v da­nej mo­bil­nej ap­li­ká­cii mož­nosť dá­ta ulo­žiť a po up­ly­nu­tí nas­ta­ve­né­ho ča­su sa fo­tog­ra­fie zma­žú aj zo server­ov. Naiv­ná oso­ba tak do­ká­že zve­rej­niť do­kon­ca aj svo­je fot­ky v Ada­mo­vom či Evi­nom rú­chu, pre­to­že sa dom­nie­va, že ho služ­ba chrá­ni a fot­ky bu­dú hneď preč a pos­lú­žia len ako štek­li­vá mo­men­tka v spo­mien­kach. Zbeh­lej­ší pou­ží­va­te­lia si však fot­ku do­ká­žu ulo­žiť sním­kou ob­ra­zov­ky a ma­jú mož­nosť ju v bu­dúc­nos­ti zneu­žiť. Pri viac ako 30-mi­lió­no­vej člen­skej zá­klad­ni a viac ako 400 mi­lió­noch zve­rej­ne­ných ob­ráz­kov den­ne nej­de v prí­pa­de Snap­cha­tu o žiad­ne­ho tr­pas­lí­ka. Exis­tu­jú aj pro­jek­ty, kto­ré sa hra­jú s kon­cep­tom krát­ko­do­bej so­ciál­nej sie­te. Prík­la­dom mô­že byť Sobrr, kto­rý sľu­bu­je exspi­rá­ciu všet­kých dát do 24 ho­dín. Ilú­zia to­ho, že nič nie je ucho­va­né, tak mô­že pok­ro­čiť na ďal­ší stu­peň. Ne­chá­vať dô­le­ži­té roz­hod­nu­tia v rám­ci tre­tej ka­te­gó­rie osob­ných dát čis­to len na súd ne­mu­sí byť vždy naj­lep­šia mož­nosť. Ako prík­lad nám mô­že slú­žiť čo­raz roz­ší­re­nej­ší fe­no­mén, kto­rým je „re­ven­ge porn". Ide o ama­tér­ske por­nog­ra­fic­ké vi­deo na­to­če­né v prie­be­hu par­tner­ské­ho vzťa­hu, kto­ré jed­na zo za­in­te­re­so­va­ných osôb zve­rej­ní na inter­ne­te po roz­cho­de ako svo­ju pom­stu. Ak sa vi­deo roz­ší­ri, je je­ho kom­plet­né od­strá­ne­nie z inter­ne­tu ne­mož­né, ale pou­ží­va­teľ mô­že mať as­poň šan­cu na to, aby za­brá­nil je­ho pria­me­mu spo­je­niu so svo­jím me­nom. Jed­no­du­chý pro­ces do­lo­že­nia to­tož­nos­ti je ove­ľa rých­lej­ší a bez­bo­les­tnej­ší než dl­ho­do­bý a po­ni­žu­jú­ci súd­ny pro­ces.

Ma­za­nie od­ka­zov utr­hnu­té z re­ťa­ze

Aj keď nie­koľ­ko sto­viek ti­síc zmiz­nu­tých od­ka­zov v sú­vis­los­ti s európ­skym prá­vom na za­bud­nu­tie mô­že pô­so­biť na pr­vý poh­ľad de­si­vo, v po­rov­na­ní s roz­bes­ne­ný­mi or­ga­ni­zá­cia­mi na ochra­nu autor­ských práv ide len o jem­ný vá­nok ži­jú­ci ved­ľa hu­ri­ká­nu. V úvo­de člán­ku sme upo­zor­ni­li na to, že ma­za­nie od­ka­zov z vy­hľa­dá­va­čov nie je žiad­na no­vin­ka a ta­ké­to prá­vo up­lat­ňu­jú už ro­ky spo­loč­nos­ti z hu­dob­né­ho a fil­mo­vé­ho prie­mys­lu (prí­pad­ne ich zá­stup­co­via z proti­pi­rát­skych or­ga­ni­zá­cií). Tie­to zá­sa­hy sú v USA vy­ko­ná­va­né na zá­kla­de DMCA (Di­gi­tal Millen­nium Co­py­right Act), čo je roz­siah­ly ame­ric­ký zá­kon na ochra­nu autor­ských práv. Ten­to zá­kon má špe­ciál­nu klau­zu­lu, zná­mu ako Sa­fe har­bor (bez­peč­ný prís­tav), kto­rá spo­loč­nos­tiam pre­vádz­ku­jú­cim služ­by umož­ňu­je, aby ne­bo­li tres­ta­né v prí­pa­de, že na ozná­me­nia po­ru­še­nia autor­ské­ho prá­va rých­lo rea­gu­jú zma­za­ním. To znie sí­ce na poh­ľad dob­re, v sku­toč­nos­ti však ten­to prin­cíp viac-me­nej slú­ži na di­gi­tál­ne ši­ka­no­va­nie. Goog­le je nap­rík­lad po­vin­ný od­stra­ňo­vať od­ka­zy, kto­ré mu jed­not­li­vé fil­mo­vé či nah­rá­va­cie štú­diá nah­la­su­jú ako ne­le­gál­ne (sme­ru­jú na neauto­ri­zo­va­né kó­pie chrá­ne­ných di­el), a ke­by to neu­ro­bil, po­va­žo­va­lo by sa to za nes­po­lup­rá­cu a mo­hol by byť sú­de­ný za dis­tri­bú­ciu ne­le­gál­ne­ho ob­sa­hu (ale­bo za na­po­má­ha­nie).

V ro­ku 2011 bol Goog­le tým­to spô­so­bom do­nú­te­ný zma­zať tak­mer 10 mi­lió­nov od­ka­zov. V ro­ku 2012 ich po­čet stú­pol na viac ako 50 mi­lió­nov a v mi­nu­lom ro­ku na neu­ve­ri­teľ­ných 235 mi­lió­nov. Aj pri ta­kom­to ob­rov­skom čís­le je však už dnes prak­tic­ky is­té, že ten­to rok bu­de re­kord opäť pre­ko­na­ný. Za pr­vých se­dem me­sia­cov bol to­tiž Goog­le do­nú­te­ný k zma­za­niu 174 mi­lió­nov od­ka­zov. Po­kiaľ sa te­da toh­to­roč­ný trend vý­raz­ne nez­me­ní, na kon­ci ro­ka by mal byť sú­čet v oko­lí 300-mi­lió­no­vej hra­ni­ce. Triez­vy od­had ho­vo­rí, že v bu­dú­com ro­ku bu­de Goog­le na zá­kla­de po­žia­da­viek DMCA ma­zať prib­liž­ne je­den mi­lión od­ka­zov den­ne. Pri ta­kom­to ob­rov­skom množ­stve po­žia­da­viek mu­sí byť jas­né, že nej­de o ruč­nú prá­cu. Od­ka­zy zväč­ša zbe­ra­jú auto­ma­tic­ké nás­tro­je a nás­led­ne sú v jed­nej žia­dos­ti, ob­sa­hu­jú­cej nap­rík­lad 10 000 po­lo­žiek, od­os­la­né Goog­lu na od­strá­ne­nie. Goog­le pre ich ob­rov­ský po­čet ta­kis­to mu­sí pou­ží­vať auto­ma­tic­ké nás­tro­je, a tak nep­rek­va­pí, že na oboch stra­nách do­chá­dza k chy­bám. Na stra­ne od­osie­la­te­ľa je chy­ba v tom, že ur­či­té per­cen­to auto­ma­tic­ky zoz­bie­ra­ných od­ka­zov nes­me­ru­je na ne­le­gál­ny ob­sah a na stra­ne Goog­lu sa chy­ba auto­ma­tic­kých me­cha­niz­mov prev­te­lí do to­ho, že nep­lat­né po­žia­dav­ky nie sú roz­poz­na­né a od­ka­zy sú od­strá­ne­né. Čís­la pri­tom nie sú ma­lé. V mi­nu­lom ro­ku Goog­le za­dr­žal 21 mi­lió­nov chyb­ných po­žia­da­viek, čo je 9 % z cel­ko­vé­ho poč­tu. Niek­to­ré spo­loč­nos­ti sú pri­tom znač­ne chy­bo­vej­šie než iné. Nap­rík­lad spo­loč­nosť Lyn­da, za­obe­ra­jú­ca sa vý­ro­bou vi­deo­kur­zov, od­os­la­la v ro­ku 2013 bez­má­la mi­lión žia­dos­tí, z čo­ho tak­mer 60 % bo­lo neop­ráv­ne­ných. Nes­láv­na bo­la aj sna­ha nah­rá­va­cie­ho štú­dia War­ner (za­stu­pu­je ho RIAA), kto­ré sa mô­že poch­vá­liť chy­bo­vos­ťou až 25 %.

DMCA.png

Na zá­kla­de DMCA sa sú­čas­nos­ti od­stra­ňu­je oko­lo 6 mi­lió­nov od­ka­zov týž­den­ne a ich po­čet neus­tá­le stú­pa

Chy­by pri­tom v žiad­nom prí­pa­de ne­bý­va­jú neš­kod­né a tri­viál­ne. Nap­rík­lad v ro­ku 2012 žia­dos­ti proti­pi­rát­skej or­ga­ni­zá­cie Lea­kID ob­sa­ho­va­li od­ka­zy na člán­ky Wiki­pé­die, CNN, BBC a Was­hin­gton Post. V mi­nu­lom ro­ku Goog­le upo­zor­nil na žia­dosť od spo­loč­nos­ti NBC Uni­ver­sal, kto­rá sa po­kú­si­la o za­blo­ko­va­nie od­ka­zov ve­dú­cich na ce­lé clou­do­vé úlo­žis­ko Me­ga. Prav­de­po­dob­ne naj­hu­mor­nej­šie však do­pad­li žia­dos­ti od proti­pi­rát­skej or­ga­ni­zá­cie Dtec­Net, kto­rá sa v sna­he o ochra­nu autor­ských práv TV sta­ni­ce HBO po­kú­si­la v mi­nu­lom ro­ku o od­strá­ne­nie od­ka­zov, kto­ré vied­li na elek­tro­nic­ký ob­chod HBO, kde spo­loč­nosť pre­dá­va svo­je se­riá­ly na DVD a Blu-ray. V ta­kých­to prí­pa­doch ide o zjav­né chy­by pro­ce­su, ale nie vždy je si­tuácia jas­ným omy­lom a ob­čas je ťaž­ké ub­rá­niť sa my­šlien­kam na úmy­sel­nú cen­zú­ru. Ide naj­mä o prí­pa­dy, pri kto­rých sa žia­da­lo od­strá­ne­nie od­ka­zov ve­dú­cich na člán­ky webu www.torrentfreak.com, čo je spra­vo­daj­ský web za­obe­ra­jú­ci sa prob­le­ma­ti­kou pi­rát­stva a autor­ské­ho prá­va, pri­čom čas­to pou­ka­zu­je na ob­rov­ské chy­by proti­pi­rát­skych or­ga­ni­zá­cií. Po­dob­ne po­doz­ri­vo pô­so­bi­li žia­dos­ti mno­hých proti­pi­rát­skych or­ga­ni­zá­cií, kto­ré sa v mi­nu­lom ro­ku po­kú­ša­li zma­zať od­ka­zy na do­ku­men­tár­ny film o tvor­coch Pi­ra­te­Bay, kto­rý bol ší­re­ný za­dar­mo. Auto­ma­tic­ké me­cha­niz­my Goog­lu, kto­ré žia­dos­ti po­su­dzu­jú, ur­či­te spo­zor­ne­jú v prí­pa­doch, keď od­ka­zy ve­dú na vý­znam­né strán­ky. Naj­hor­šie prí­pa­dy zneu­ži­tia te­da za­chytia. Om­no­ho hor­šie to však bu­de s blo­go­vý­mi prís­pev­ka­mi či ma­lý­mi web­mi, kto­rých od­ka­zy mô­žu byť nep­rá­vom od­strá­ne­né bez to­ho, aby si to niek­to vši­mol.

Opan­ta­nie mo­cou vy­plý­va­jú­cou zo zá­ko­na ty­pu „maž, čo ti ká­žem, le­bo inak bu­de zle", je v pos­led­ných ro­koch v USA čas­tý jav. Nie­koľ­ko proti­pi­rát­skych a nah­rá­va­cích spo­loč­nos­tí sa po­kú­ša už dl­hší čas ame­ric­ký súd­ny sys­tém pres­ved­čiť, že Goog­le a ob­dob­né spo­loč­nos­ti by od­ka­zy ma­li ma­zať sa­my a bez upo­zor­ne­nia. Vhod­ný prík­lad ta­ké­ho­to ko­na­nia je ža­lo­ba pre­bie­ha­jú­ca v ro­koch 2007 až 2013, v kto­rej Via­com po­ža­do­val od Goog­lu od­škod­né vo vý­ške mi­liar­dy do­lá­rov za to, že z YouTu­be neodstra­ňu­je ne­le­gál­ne nah­ra­tý ob­sah, na kto­rý má Via­com autor­ské prá­vo. Pod­ľa Via­co­mu je to­tiž nad sl­nko jas­nej­šie, kto­ré od­ka­zy ve­dú na ne­le­gál­ny ob­sah a kto­ré nie. De­monštrá­cia toh­to fak­tu sa mu však na sú­de veľ­mi ne­po­da­ri­la, pre­to­že ním ge­ne­ro­va­ný zoz­nam ob­sa­ho­val aj stov­ku od­ka­zov na vi­deá, kto­ré Via­com sám na YouTu­be le­gál­ne nah­ral (Goog­le ten­to súd­ny pro­ces tr­va­jú­ci šesť ro­kov na­po­kon vla­ni vy­hral). Zná­me sú aj po­ku­sy o za­brá­ne­nie to­mu, aby sa po za­da­ní náz­vu pes­nič­ky do vy­hľa­dá­va­nia po­nú­ka­lo do­kon­če­nie hľa­da­né­ho vý­ra­zu so slo­va­mi ako download či mp3. Ab­sur­dnosť ta­kej­to sna­hy je pri tom zrej­má, pre­to­že na da­ných vý­ra­zoch nie je nič ne­le­gál­ne a ich vý­znam v rám­ci tr­hu sa rých­lo me­ní. Kým pred pár rok­mi moh­lo ísť o prob­lém, v sú­čas­nos­ti stiah­nu­tie MP3 po­nú­ka­jú aj re­gu­lár­ne pla­te­né služ­by a ta­ké­to ko­na­nie by pre­daj­cov skôr poš­ko­dzo­va­lo. Zrej­me naj­viac alar­mu­jú­co však pô­so­bia sťaž­nos­ti, pri kto­rých sa zá­stup­co­via nah­rá­va­cie­ho prie­mys­lu sťa­žu­jú, že od­ka­zy na niek­to­rých pre­daj­cov skrát­ka nie sú dosť vy­so­ko (o ta­ké­to nie­čo sa po­kú­si­la v ro­ku 2012 RIAA v sú­vis­los­ti s iTu­nes).

Ma­za­nie od­ka­zov z vy­hľa­dá­va­čov je vzhľa­dom na ob­rov­ské roz­ší­re­nie tých­to slu­žieb váž­na té­ma. Prá­vo na za­bud­nu­tie vy­vo­lá­va kon­tro­ver­zie a mož­né ne­bez­pe­čen­stvá net­re­ba brať na ľah­kú vá­hu. Prin­cíp da­né­ho prá­va nie je zlý, je však jas­né, že pot­re­bu­je do­la­de­nie, a to hlav­ne v sú­vis­los­ti s tým, ako sa jed­not­li­vé prí­pa­dy po­su­dzu­jú. V tie­ni toh­to prob­lé­mu však ži­je ob­lu­da, kto­rá kaž­dý me­siac pohl­cu­je de­siat­ky mi­lió­nov od­ka­zov, kto­ré sú po­su­dzo­va­né len auto­ma­tic­ký­mi sys­té­ma­mi. Vo svo­jom jad­re má tá­to ini­cia­tí­va ta­kis­to dob­rý úmy­sel (ochra­nu tvor­cov a ma­ji­te­ľov di­el), ale ko­na­nie proti­pi­rát­skych or­ga­ni­zá­cií, kto­ré sa s po­ci­tom mo­ci a neo­myl­nos­ti po­hy­bu­jú ako slon v por­ce­lá­ne, je váž­ny prob­lém, kto­rý ne­mož­no pre­hlia­dať. Pri nie­koľ­kých stov­kách mi­lió­nov zma­za­ných od­ka­zov roč­ne to­tiž bez­po­chy­by auto­ma­tic­kým sys­té­mom prekĺza­va­jú aj mi­lió­ny neop­ráv­ne­ných po­žia­da­viek. A nad tým sa už roz­hod­ne ne­dá máv­nuť ru­kou.


Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

PC RE­VUE: Ap­li­ká­cie na tvor­bu my­šlien­ko­vých máp
Zapisovať si kalendárne úlohy a rôzne poznámky alebo udalosti vyžaduje používanie špeciálnej aplikácie. čítať »
 
Te­le­fón v úlo­he pri­po­mien­ko­va­ča
Zabúdate na svoje povinnosti alebo máte problémy so sústredením sa na prácu? Potom skúste vypnúť všetky sociálne siete a iné zdroje rozptyľovania a do telefónu si stiahnite pripomienkovač. čítať »
 
Zá­lo­hu­je­me fo­tog­ra­fie z do­vo­len­ky
Poznáte to. Na dovolenku si zoberiete fotoaparát, nafotíte stovky obrázkov. Prídete domov, súbory skopírujete na pevný disk a ďalej sa nestaráte. Dnešné cloudové služby však ponúkajú viacero možností, ako si fotografie zálohovať a organizovať. čítať »
 
Vi­rus Lab
Pre drvivú väčšinu čitateľov PC REVUE skratka MMORPG nie je žiadna novinka, pre zvyšok vysvetlím, že ide Massively-Multiplayer Online Role-Playing Game (on-line hra na hrdinov s masívnym počtom hráčov). čítať »
 
Práv­nik ra­dí
Právna úprava reklamy je obsiahnutá v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon definuje reklamu a požiadavky na ňu, rovnako aj štátny dozor nad reklamou. čítať »
 
Za­bud­nu­té od­ka­zy
Internetové vyhľadávače sú dnes už prakticky nevyhnutný nástroj na efektívne a hlavne plnohodnotné používanie internetu. Čo sa však stane, ak v nich bude chýbať čoraz väčšie množstvo relevantných výsledkov len preto, že si niekto prial, aby sa pri danom výraze nezobrazili? čítať »
 
Sku­toč­ne bez­peč­ný Gmail
E-mailový server Gmail je najpoužívanejšia služba na svete. Štatistiky sa v lokálnych podmienkach môžu líšiť, no to nebráni tomu, aby sme sa zamerali na Gmail podrobnejšie. čítať »
 
Zo­ner Pho­to Stu­dio 16
Program Zoner Photo Studio pre mobilné telefóny a tablety s operačným systémom Android je zadarmo a umožňuje skvelú prácu s fotografiami. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter