BLOGY: Veď je to ešte dobré...

Či už ide o no­te­boo­ky, tab­le­ty, sto­lo­vé po­čí­ta­če, ale­bo smar­tfó­ny, jed­nu vec ma­jú všet­ky za­ria­de­nia spo­loč­nú. Jed­né­ho dňa pres­ta­nú fun­go­vať, či to už chce­te, ale­bo nie. Po­čí­ta­če op­ra­vu­jem už viac ako 12 ro­kov, pri­čom väč­ši­nu ča­su je to z tej pro­fe­sio­nál­nej strán­ky. Či už sa ku mne dos­tá­va­jú po­čí­ta­če fy­zic­ky, ale­bo len na di­aľ­ku pros­tred­níc­tvom po­rad­ne PC RE­VUE, vždy člo­ve­ka prek­va­pí nie­čo no­vé, s čím sa eš­te nes­tre­tol.

Fotografia.jpg

Har­dvér a sof­tvér sa neus­tá­le me­nia, ale ča­som si na­po­kon zvyk­ne­te na všet­ko. Ve­ty ty­pu „pán Ur­ban, som zú­fa­lý", „pán Ur­ban, len vy mi do­ká­že­te po­môcť" sa sta­li bež­nou sú­čas­ťou môj­ho ži­vo­ta a ich na­pí­sa­nie či vy­slo­ve­nie už po­riad­ne ani nev­ní­mam. Po­má­ham však rád a nič nie je kraj­šie ako vi­dieť spo­koj­ný vý­raz člo­ve­ka nad op­ra­ve­nou ve­cou, s kto­rou si dl­hý čas ne­ve­del sám dať ra­dy. Vý­ho­dou bo­ha­tých skú­se­nos­tí so servis­om je, že v dr­vi­vej väč­ši­ne prí­pa­dov už do­ká­že­te veľ­mi rých­lo od­had­núť typ a váž­nosť prob­lé­mu, a tak má­lo­ke­dy strá­ca­te čas nap­rík­lad hľa­da­ním sof­tvé­ro­vé­ho rie­še­nia pri har­dvé­ro­vom prob­lé­me. To ob­vyk­le bež­ný pou­ží­va­teľ ne­do­ká­že a čas­to tak pre­pa­dá frus­trá­cii, pri kto­rej do­ko­la in­šta­lu­je ope­rač­ný sys­tém, do­ne­ko­neč­na prein­šta­lo­vá­va ov­lá­da­če či me­ní naj­rôz­nej­šie nas­ta­ve­nia sys­té­mu v sna­he zme­niť si­tuáciu.

Ak ste čas­to ús­peš­ní tam, kde iní zly­ha­jú, ľu­dia vám ob­čas za­čnú pri­su­dzo­vať aj tro­chu nad­pri­ro­dze­né schop­nos­ti. Nap­rík­lad môj naj­lep­ší pria­teľ je dob­rák od kos­ti, ale čas­to dop­lá­ca na to, že je tak­po­ve­diac tro­chu pr­chký. Keď­že vie byť aj vý­buš­ný, ne­zried­ka­vo v hne­ve za­rea­gu­je bez roz­mys­lu skôr, než si svo­ju preh­na­nú reak­ciu stih­ne uve­do­miť. Jed­né­ho dňa za mnou pri­šiel a za­čal mi opi­so­vať, ako mu pri hra­ní je­ho ob­ľú­be­nej hry RPG za­čal pev­ný disk zvláš­tne škvr­čať a hra za­mrz­la. Keď­že ho to veľ­mi roz­čú­li­lo, za­čal po ňom vo svo­jom per­ma­nen­tne ot­vo­re­nom po­čí­ta­či päs­ťou bú­chať. Zvuk škvr­ča­nia sa zme­nil na pís­ka­nie, čo ho pov­zbu­di­lo, a bú­cha­ním zos­po­du sa si­tuáciu po­kú­šal vy­rov­nať. Na­ko­niec to vzdal, po­čí­tač vy­pol a disk ot­vo­ril, aby sa poz­rel, čo je vo ve­ci. „A pred­stav si," pos­ko­čil od vzru­še­nia na sto­lič­ke, keď mi to roz­prá­val, „ko­niec to­ho ra­me­na bol do L-ka." Tva­rom pís­me­na L opi­so­val, po­cho­pi­teľ­ne, to, že pri extrém­nom bú­cha­ní ten­ký ko­niec ra­me­na na­ra­zil na to­čia­cu sa dá­to­vú plat­ňu tak sil­no, že sa zlo­mil a ohol do uh­la 90°. Disk bol, sa­moz­rej­me, pod­ľa toh­to opi­su úpl­ne zni­če­ný. Ja som sa však stá­le ne­ve­riac­ky po­ze­ral na svoj­ho pria­te­ľa, ako sia­ha do vrec­ka a disk vy­ťa­hu­je so slo­va­mi: „Tak­že som ti ho pri­nie­sol, či by si s tým eš­te nie­čo nes­pra­vil." V ta­kej­to si­tuá­cii vám ne­zos­tá­va už nič iné než za­bo­riť tvár do dla­ní.

Na dru­hej stra­ne schop­nosť vec pred­čas­ne ne­vy­ha­dzo­vať nie je zlá. Mám jed­né­ho pria­te­ľa vo vy­ššom ve­ku, kto­rý na Slo­ven­sko pri­šiel z Viet­na­mu. Tak ako 38 % iných ľu­dí z tej­to kra­ji­ny aj on má priez­vis­ko Nguyen, čo je dô­vod, pre­čo sa do­kon­ca aj pri ofi­ciál­nych a for­mál­nych príl­eži­tos­tiach ne­chá­va os­lo­vo­vať pros­tred­ným ale­bo krstným me­nom. Pre nás to znie tro­chu čud­ne (pán Ján, pán Mi­ros­lav) a pri­po­mí­na nám to skôr te­le­víz­ne sú­ťa­že, kde ta­kú­to for­mu pou­ží­va­jú mo­de­rá­to­ri.

Vždy, keď sme na se­ba na­ra­zi­li, sna­žil sa ma pres­ved­čiť o tom, aby som sa pri­šiel po­zrieť do Viet­na­mu. „Kúp si len le­ten­ku, o všet­ko os­tat­né sa pos­ta­rám," vy­svet­ľo­val mi za­nie­te­ne, „bý­va­nie, jed­lo, všet­ko za­ria­dim." Od­jak­ži­va za mnou cho­dil s no­te­boo­kom, kto­rý bol už v zú­bo­že­nom sta­ve. Lo­žis­ká chla­di­ča už mle­li z pos­led­né­ho, skrut­ky z po­lo­vi­ce konštruk­cie bo­li pos­trá­ca­né, pán­ty zlo­me­né a na klá­ves­ni­ci nie­koľ­ko klá­ve­sov ne­fun­go­va­lo. Ak ste te­da chce­li na­pí­sať nap­rík­lad goog­le.com, na­pí­sa­li ste oo­le.com. Môj viet­nam­ský pria­teľ však bol na ta­ké­to si­tuácie prip­ra­ve­ný a na plo­che mal umies­tne­ný od­kaz na spus­te­nie sof­tvé­ro­vej klá­ves­ni­ce, kde chý­ba­jú­ce pís­men­ká „dok­li­kal" my­šou. Čas­to som mu po­nú­kol, že mu klá­ves­ni­cu vy­me­ním, pre­to­že nej­de o preh­na­ne dra­hú po­lož­ku, vždy mi však po­ve­dal: „A na­čo? Veď je to eš­te dob­ré."

Stre­tá­va­li sme sa po­mer­ne čas­to, pre­to­že s po­čí­tač­mi rád expe­ri­men­to­val a po­kú­šal sa nas­ta­vo­vať rôz­ne ve­ci. No keď­že je­ho skú­se­nos­ti bo­li mi­zi­vé a na­vy­še ne­ve­del ani slo­vo po an­glic­ky, ob­vyk­le to ne­do­pad­lo dob­re. Je­ho od­por k an­glič­ti­ne som chá­pal. Päť­de­siat­ku mal už dáv­no za se­bou a viet­nam­skú voj­nu (ale­bo ako ho­vo­ria oni, ame­ric­kú voj­nu) za­žil na vlas­tnej ko­ži z opač­nej stra­ny, ako ju ví­da­me v hollywood­skych fil­moch. Nik­dy som si ho však ne­ve­del pred­sta­viť s puš­kou v ru­ke.

Pre mňa bol vždy len dob­rák, kto­rý pri­šiel za mnou roz­čú­le­ný, keď mu nie­čo ne­fun­go­va­lo. Za­kaž­dým pre­do mnou auto­ma­tic­ky za­čal svoj no­te­book ot­vá­rať, pre­to­že pre zlo­me­né pán­ty to vy­ža­do­va­lo dosť kum­štu, pri­čom mi za­nie­te­ne opi­so­val svoj ak­tuál­ny prob­lém. Sof­tvé­ro­vé chy­by som mu vždy op­ra­vil, ale aký­koľ­vek návrh na vý­me­nu har­dvé­ru sa kon­čil vždy ve­tou: „Veď je to eš­te dob­ré." Mu­sím po­ve­dať, že ča­som to do mňa cel­kom pre­sia­klo a ten­to vý­raz vo mne zrej­me zos­ta­ne už po ce­lý ži­vot. V hla­ve mi za­znie ke­dy­koľ­vek, keď pre­mýš­ľam nad tým, či mám ne­ja­ký sta­rý har­dvér vy­ho­diť. Do­ma mám te­da roz­siah­lu zbier­ku kom­po­nen­tov naj­rôz­nej­ších ge­ne­rá­cií, kto­ré sí­ce už nik­dy ne­pou­ži­jem, ale za­to sa na ne veľ­mi dob­re po­ze­rá. Nik­dy som to ne­ľu­to­val. Veď ten har­dvér je ko­niec kon­cov nie­len­že krás­ny, ale do­kon­ca je eš­te aj dob­rý.

Kaž­do­pád­ne dú­fam, že dob­ré bu­de pre vás aj to­to vy­da­nie PC RE­VUE a je­ho čí­ta­nie vám sku­toč­ne sprí­jem­ní jú­no­vé dni.

Podpis.png

Zdroj: PCR 6/2014



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Fa­ce­book aj Goog­le me­nia pra­vid­lá
Nedávno som videl, ako si jeden známy nechal spraviť svoju knihu My Social Book. Tá vám z facebookového profilu „vydoluje" všetky vaše záznamy a premení ich na efektnú knihu. čítať »
 
Chrá­ni­me mo­bil­né za­ria­de­nia s An­droi­dom
Ak máte doma tablet či telefón s Androidom mali by ste ho chrániť. My vám poradíme ako to urobiť. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter