Neúnavný boj o práva

Patentové vojny ako brzda pokroku v IT

Strana 2/2

Pa­ten­to­vý troll

Az­da naj­hor­ší dôs­le­dok nes­práv­ne fun­gu­jú­cich pa­ten­to­vých sys­té­mov je exis­ten­cia tzv. pa­ten­to­vých trollov. Ide o han­li­vé po­me­no­va­nie, kto­rým sa ozna­ču­jú jed­not­liv­ci ale­bo spo­loč­nos­ti, kto­ré up­lat­ňu­jú pa­ten­to­vé prá­vo bez to­ho, aby da­ný pa­tent pou­ží­va­li vo vlas­tných pro­duk­toch ale­bo služ­bách. Troll je pô­vod­ne pos­ta­va zo se­ver­skej my­to­ló­gie, ide o ob­ra ži­jú­ce­ho v ho­rách ďa­le­ko od ľud­ských obyd­lí. No inter­net pri­nie­sol aj no­vý vý­znam toh­to slo­va, ozna­ču­je pro­vo­ka­tér­sku oso­bu z inter­ne­to­vých dis­kus­ných fór.

Ter­mín pa­ten­to­vý troll po­chá­dza z kon­ca 90. ro­kov a ozna­ču­je fir­mu, kto­rej ak­ti­vi­ta naj­čas­tej­šie po­zos­tá­va z kú­py pa­ten­tov od ban­kro­tu­jú­cich spo­loč­nos­tí za ma­lé su­my a nás­led­né­ho vy­die­ra­nia exis­tu­jú­cich fi­riem. Z hľa­dis­ka pa­ten­to­vých zá­ko­nov ide o cel­kom le­gál­nu prak­ti­ku, pre­to­že pa­tent zís­ka­la ta­ká­to fir­ma ná­ku­pom a má prá­vo si je­ho vý­ho­dy up­lat­ňo­vať. Pa­ten­to­vý troll zvy­čaj­ne nič ne­vy­rá­ba ani ne­pos­ky­tu­je a je­ho je­di­ná prá­ca je sku­po­va­nie cu­dzích pa­ten­tov, kto­ré sa v ne­ja­kom zmys­le da­jú vzťa­ho­vať na exis­tu­jú­ce pro­duk­ty ale­bo služ­by.

Nás­led­ne kon­tak­tu­je množ­stvo ob­vyk­le ma­lých fi­riem, od kto­rých pod hroz­bou ža­lo­by vy­ža­du­je pop­lat­ky. Keď­že mno­ho spo­loč­nos­tí si ne­mô­že do­vo­liť nák­lad­ný súd­ny spor, kto­ré­ho ce­na sa aj v prí­pa­de ví­ťaz­stva mô­že po­hy­bo­vať od nie­koľ­ko sto­ti­síc až po mi­lió­ny do­lá­rov, oby­čaj­ne vo­lia schod­nej­šiu ces­tu a trollo­vi pla­tia li­cen­čné pop­lat­ky za svo­je vlas­tné pro­duk­ty. Pa­ten­to­vý troll tak veľ­mi pri­po­mí­na nie my­to­lo­gic­ké­ho, ale roz­práv­ko­vé­ho trol­la. Ten sa to­tiž scho­vá­va pod mos­tom, kto­rý ne­pos­ta­vil, a vy­be­rá pop­lat­ky od ľu­dí, kto­rí cez­eň chcú prejsť.

Patent Troll.jpg

Mno­hí pa­ten­to­ví trollo­via sa veľ­kých spo­loč­nos­tí bo­ja, a tak na­mies­to nich ža­lu­jú za po­ru­še­nie vág­nych pa­ten­tov ma­lých ob­chod­ní­kov, kto­rí nap­rík­lad pou­ží­va­jú Wi-Fi

Ty­pic­ký pred­sta­vi­teľ pa­ten­to­vé­ho trol­la je nap­rík­lad bý­va­lá spo­loč­nosť For­gent Networks, kto­rá dnes fun­gu­je pod me­nom Asu­re Software. V ro­ku 2002 od­kú­pi­la pa­tent od spo­loč­nos­ti Com­pres­sion Labs tý­ka­jú­ci sa ob­ráz­ko­vej kom­pre­sie a za­ča­la tvr­diť, že ho po­ru­šu­je zná­ma kom­pre­sia JPEG. JPEG sa pou­ží­va vo veľ­kom roz­sa­hu v rám­ci webu a pou­ží­va­teľ­skej elek­tro­ni­ky, pri­čom je k dis­po­zí­cii bez li­cen­čných pop­lat­kov.

V ob­do­bí ro­kov 2002 až 2004 za­ča­la fir­ma For­gent Networks vy­die­rať 30 ma­lých spo­loč­nos­tí pou­ží­va­jú­cich kom­pre­siu JPEG vo svo­jich pro­duk­toch, kto­ré jej nás­led­ne za to­to ob­do­bie za­pla­ti­li 90 mi­lió­nov do­lá­rov na li­cen­čných pop­lat­koch. Po­sil­ne­ná z tých­to ús­pe­chov vy­pl­ni­la v ro­ku 2004 ďal­ších 31 ža­lôb pro­ti veľ­kým spo­loč­nos­tiam, me­dzi kto­rý­mi bo­li nap­rík­lad Ado­be Sys­tems, App­le a IBM. V tom is­tom ro­ku po­da­lo kon­zor­cium 21 spo­loč­nos­tí proti­ža­lo­bu s cie­ľom pa­tent znep­lat­niť. O rok nes­kôr sa k nim s vlas­tnou proti­ža­lo­bou pri­dal Mic­ro­soft. Eš­te na kon­ci ro­ka 2005 však ma­li od For­gent Networks za­kú­pe­né „vy­die­rač­ské" li­cen­cie veľ­ké sof­tvé­ro­vé spo­loč­nos­ti ako Ado­be či Mac­ro­me­dia, kto­ré vy­rá­ba­li gra­fic­ké prog­ra­my (a kom­pre­siu JPEG, sa­moz­rej­me, pou­ží­va­li).

Vo feb­ruári ro­ku 2006 Ame­ric­ký pa­ten­to­vý úrad zno­vu pre­hod­no­til pa­tent, kto­rý For­gent Networks vlas­tnil, pri­čom zis­til, že je nep­lat­ný z dô­vo­du tzv. Prior art. Tým­to vý­ra­zom sa ozna­ču­je v pa­ten­to­vom prá­ve si­tuácia, keď in­for­má­cie v pa­ten­te bo­li dos­tup­né a zná­me pred­tým, než bol vy­pl­ne­ný. V praxi je to vlas­tne „pa­ten­to­va­nie ko­le­sa" v ča­se, keď ho už kaž­dý dáv­no pou­ží­va. Vo vý­sled­ku te­da nej­de o žiad­ny vy­ná­lez a nev­zťa­hu­je sa naň ochra­na ori­gi­na­li­ty. Vzhľa­dom na mi­lió­no­vé tr­žby z pred­chá­dza­jú­ci ro­kov, kto­ré pa­tent pre For­gent Networks pri­nie­sol, vi­dieť, že pa­ten­to­vé trollo­va­nie mô­že byť sku­toč­ne vý­nos­ná zá­le­ži­tosť. V nas­le­du­jú­cich ro­koch si po­dob­ný prí­beh zo­pa­ko­va­li pri kom­pre­sii JPEG dva­ja ďal­ší pa­ten­to­ví trollo­via. V ro­ku 2007 to bo­la spo­loč­nosť Glo­bal Pa­tent Hol­dings a v ro­ku 2011 zas Prin­ce­ton Di­gi­tal Ima­ge.

Mno­ho spo­loč­nos­tí a in­šti­tú­cií vy­jad­ru­je už dl­hý čas ob­rov­skú nes­po­koj­nosť nad tým, že exis­tu­jú­ce zá­ko­ny umož­ňu­jú pa­ten­to­vým trollom fun­go­vať, za­rá­bať pe­nia­ze a ok­rá­dať fir­my, kto­ré nie­čo sku­toč­ne vy­tvá­ra­jú a že­nú vý­voj tech­no­ló­gií dop­re­du. Jed­na z naj­váž­nej­ších prí­čin toh­to „dar­mož­ráč­stva" sú príl­iš vág­ne pa­ten­ty, tý­ka­jú­ce sa zvy­čaj­ne sof­tvé­ro­vých tech­no­ló­gií, kto­ré nik­dy ne­ma­li byť ude­le­né. Pô­vod­ná ochra­na vy­ná­lez­cu sa tak sta­la v ča­se ťaž­ko de­fi­no­va­teľ­ných sof­tvé­ro­vých prin­cí­pov živ­nou pô­dou na vznik pa­ra­zi­tov.

Smut­nej­šie však je, že v sys­té­me, kde je to­to sprá­va­nie od­me­ňo­va­né, sa k ta­ké­mu­to ko­na­niu uchy­ľu­jú aj inak re­gu­lár­ne a no­vá­tor­ské spo­loč­nos­ti, kto­ré vy­rá­ba­jú reál­ne pro­duk­ty. Za všet­ko sta­čí spo­me­núť pa­tent na do­ty­ko­vý prin­cíp „od­om­knu­tia za­ria­de­nia po­tiah­nu­tím" od App­lu ale­bo kon­zor­cium Roc­kstar vy­tvo­re­né mno­hý­mi zná­my­mi fir­ma­mi. To­to kon­zor­cium za­mes­tná­va prak­tic­ky len 10 re­ver­zných in­ži­nie­rov, kto­rých úlo­hou je roz­kla­dať sys­tém An­droid a hľa­dať v ňom pr­vky, na kto­ré by sa da­li ne­ja­ko up­lat­niť pa­ten­to­vé prá­va za­kú­pe­né od spo­loč­nos­ti Nor­tel.

Zú­ria­ca pa­ten­to­vá voj­na na smar­tfó­no­vom tr­hu

Sú­čas­ný trh so smar­tfón­mi je ob­rov­ský biz­nis, kto­rý neus­tá­le ras­tie. Roč­ne sa pre­dá viac ako 900 mi­lió­nov za­ria­de­ní a kaž­dá fir­ma by si chce­la uk­ro­jiť čo naj­väč­šiu por­ciu z ko­lá­ča. Mé­dia­mi z ča­su na čas pre­le­tia in­for­má­cie o tom, že niek­to­rá z fi­riem po­da­la pre po­ru­še­nie pa­ten­tov ža­lo­bu na kon­ku­ren­čnú spo­loč­nosť. Ob­vyk­le však bež­ní pou­ží­va­te­lia zba­da­jú len špič­ku ľa­dov­ca a pa­ten­to­vé šia­len­stvo, kto­ré jed­not­li­vé spo­loč­nos­ti roz­pú­ta­va­jú, má ove­ľa väč­ší roz­sah.

Čas­to pri­po­mí­na ni­či­vú voj­nu, kde sa za kaž­dý útok dá onedl­ho oča­ká­vať od­ve­ta. Ako dob­rá ilus­trá­cia pos­lú­ži nap­rík­lad si­tuácia v zá­ve­re ro­ka 2009. Kon­com ok­tób­ra po­da­la spo­loč­nosť No­kia ža­lo­bu na App­le za po­ru­še­nie 10 pa­ten­tov. App­le paľ­bu opä­to­val na za­čiat­ku de­cem­bra, keď po­dal na No­kiou ža­lo­bu z po­ru­še­nia 13 svo­jich pa­ten­tov, na čo zas No­kia kon­com de­cem­bra od­po­ve­da­la ďal­šou ža­lo­bou za po­ru­še­nie 7 pa­ten­tov.

Ce­lý cir­kus pok­ra­čo­val v ja­nuá­ri 2010, keď App­le opä­to­val dru­hý útok po­da­ním ďal­šej ža­lo­by pre po­ru­še­nie 9 pa­ten­tov. Ok­rem to­ho App­le v mar­ci ro­ku 2010 po­dal ža­lo­bu na spo­loč­nosť HTC pre po­ru­še­nie 10 pa­ten­tov, na čo HTC od­po­ve­da­lo v má­ji kon­tra­ža­lo­bou na App­le z po­ru­še­nia 5 svo­jich pa­ten­tov. Me­dzi­tým na App­le po­da­li ďal­šie ža­lo­by No­kia a S3 Grap­hics. Pri S3 Grap­hics iš­lo o pr­vú sal­vu šty­roch pa­ten­tov, v prí­pa­de No­kie to bo­la už tre­tia sal­va v pos­led­ných pár me­sia­coch, v kto­rej pri­da­la ďal­ších 5 pa­ten­tov. App­le od­po­ve­dal na tre­tiu sé­riu ža­lôb No­kie kon­com jú­na, keď ju za­ža­lo­val za po­ru­še­nie ďal­ších 7 pa­ten­tov.

V tom is­tom me­sia­ci rea­go­va­lo na App­le zno­va HTC, kto­ré po­da­lo ža­lo­bu na po­ru­še­nie 3 pa­ten­tov. Me­dzi tým Orac­le za­ža­lo­val spo­loč­nosť Goog­le z po­ru­še­nia 7 pa­ten­tov. V dru­hej po­lo­vi­ci ro­ka 2010 za­ža­lo­val Mic­ro­soft Mo­to­ro­lu (16 pa­ten­tov), No­kia pri­da­la ďal­šiu ža­lo­bu na App­le (2 pa­ten­ty), Mo­to­ro­la za­ža­lo­va­la App­le (18 pa­ten­tov), App­le za­ža­lo­val Mo­to­ro­lu (18 pa­ten­tov) a Mo­to­ro­la za­ža­lo­va­la Mic­ro­soft (24 pa­ten­tov). To­to všet­ko sa sta­lo v prie­be­hu jed­né­ho ro­ka v USA. Spo­me­nu­li sme pri­tom len tie naj­výz­nam­nej­šie spo­loč­nos­ti. Ok­rem USA sa v rov­na­kom ča­se po­dá­va­li ža­lo­by aj v iných štá­toch a nap­rík­lad me­dzi No­kiou a Ap­plom pre­bie­ha­li po­dob­né pres­trel­ky aj v Ne­mec­ku a Veľ­kej Bri­tá­nii.

Slide-to-unlock.jpg  

Iko­nic­ký pa­tent App­lu v po­do­be tzv. od­om­knu­tia po­tiah­nu­tím

Jed­nu naj­zú­ri­vej­ších pa­ten­to­vých vo­jen ve­dú v pos­led­ných ro­koch Sam­sung a App­le. Boom smar­tfó­nov a tab­le­tov bol po ro­ku 2007, res­pek­tí­ve 2009 sku­toč­ne ob­rov­ský a ich dva­ja naj­väč­ší sve­to­ví vý­rob­co­via si roz­hod­ne nič ne­da­ru­jú. Kým ame­ric­kej spo­loč­nos­ti App­le sa dá pri­sú­diť mi­ni­mál­ne pre­sa­de­nie sú­čas­nej po­do­by smar­tfó­nov a tab­le­tov a ot­vo­re­nie „no­vej éry", ju­ho­kó­rej­ský Sam­sung je tech­no­lo­gic­ký gi­gant, kto­rý vy­rá­ba a vy­ví­ja nie­len elek­tro­ni­ku v po­do­be kon­co­vých pro­duk­tov, ale pria­mo aj tech­no­ló­gie po­lo­vo­di­čov v po­do­be DRAM či NAND Flash.

Ko­niec kon­cov aj sám App­le vo veľ­kej mie­re pou­ží­val či­py od Sam­sun­gu vo svo­jich pro­duk­toch. Sam­sung je v sú­čas­nos­ti su­ve­rén­ne naj­väč­ší pre­daj­ca smar­tfó­nov, kto­rých v ro­ku 2013 pre­dal 300 mi­lió­nov ku­sov. Dru­hý App­le ich za rov­na­ké ob­do­bie pre­dal po­lo­vi­cu (150 mi­lió­nov) a roz­diel sa stá­le zväč­šu­je (v ro­ku 2012 to bo­lo 205 vs. 130 mil. ku­sov). Len na po­rov­na­nie, ďal­ší „veľ­kí" hrá­či v po­ra­dí, ako nap­rík­lad Huawei, LG či Le­no­vo, do­sa­hu­jú pre­da­je oko­lo 40 mi­lió­nov ku­sov roč­ne. Na tr­hu s tab­let­mi dr­ží ve­dú­cu po­zí­ciu stá­le App­le, Sam­sung ho však do­há­ňa tak rých­lo, že na je­ho bu­dú­cu tr­ho­vú do­mi­nan­ciu by nes­ta­vil asi nik­to. V pr­vom kvar­tá­li ro­ku 2012 bol po­diel App­lu na pre­da­ji tab­le­tov 58,2 % a Sam­sun­gu 11,2 %. V pr­vom kvar­tá­li ro­ku 2013 to bo­lo 40,2 % vs. 17,52 % a v pr­vom kvar­tá­li ro­ku 2014 už len 32,5 % vs. 22,3%.

Pr­vé spo­ry me­dzi tý­mi­to dvo­ma spo­loč­nos­ťa­mi sia­ha­jú do ro­ku 2010, keď App­le upo­zor­nil Sam­sung na to, že je­ho pro­duk­ty sú príl­iš po­dob­né. Pre­to­že App­le ve­ril, že má na da­né po­do­by pa­ten­to­vé prá­vo, po­nú­kol Sam­sun­gu do­ho­du: Plať­te nám za kaž­dý pre­da­ný smar­tfón 30 do­lá­rov a za kaž­dý tab­let 40 do­lá­rov a všet­ko bu­de v po­riad­ku (na po­rov­na­nie, v tom is­tom ro­ku do­nú­til Mic­ro­soft pla­tiť spo­loč­nosť HTC 5 do­lá­rov za kaž­dé jej za­ria­de­nie s An­droi­dom). Sam­sung od­mie­tol. V ap­rí­li ro­ku 2011 tak App­le po­dal ža­lo­bu za po­ru­še­nie pa­ten­tov, me­dzi kto­ré pat­ri­la nap­rík­lad me­tó­da od­om­knu­tia dis­ple­ja po­tiah­nu­tím (sli­de-to-un­lock), ďa­lej uni­ver­zál­ne vy­hľa­dá­va­nie a aj di­zaj­no­vé pr­vky, kto­ré sa s tro­chou zve­li­če­nia ne­da­jú opí­sať inak ako „obdĺžni­ko­vý dis­plej s ok­raj­mi".

Sam­sung kon­tro­val proti­ža­lo­bou, kde pou­žil „kla­sic­kú" mu­ní­ciu v po­do­be po­ru­šo­va­nia pa­ten­tov na 3G tech­no­ló­giu. V prie­be­hu ro­ka sa ža­lo­by roz­ší­ri­li na viac ako 30 prí­pa­dov na­prieč Se­ver­nou Ame­ri­kou, Euró­pou, Áziou a Aus­trá­liou. Vý­sled­kom bo­lo, že sa App­lu po­da­ri­lo na krát­ky čas pozdr­žať pre­da­je tab­le­tov Sam­sung Ga­laxy Tab v Ne­mec­ku, kó­rej­ský vý­rob­ca však ob­me­dzenie pre­ko­nal zme­nou di­zaj­nu. Na op­lát­ku sa Sam­sun­gu po­da­ri­lo za­dr­žať v Ne­mec­ku pre­da­je všet­kých iP­ho­nov a iPa­dov, ale tá­to si­tuácia tr­va­la len nie­koľ­ko ho­dín.

Súd­ny spor vo Veľ­kej Bri­tá­nii sa skon­čil v jú­ni 2012, pri­čom ver­dikt znel, že Sam­sung di­zajn iPa­du nes­ko­pí­ro­val. Súd te­da na­ria­dil App­lu, aby sa za to­to ob­vi­ne­nie ve­rej­ne os­pra­vedl­nil na svo­jej webo­vej strán­ke. To App­le po­jal svoj­sky a umies­tnil na úpl­ný spo­dok strán­ky len ma­lý texto­vý od­kaz, kto­rý vie­dol na tak­mer práz­dnu strán­ku so zne­ním ver­dik­tu. App­lu to však nes­ta­či­lo a neod­pus­til si do­dať poz­nám­ku (kto­rá za­zne­la na sú­de), že Sam­sung App­le oči­vid­ne ne­ko­pí­ro­val, pre­to­že „nie je ta­ký cool".

Za to­to svo­je de­tin­ské sprá­va­nie mu bo­lo na­ria­de­né uve­rej­niť os­pra­vedl­ne­nie zno­va. Na do­mov­skej pô­de bo­li sú­dy App­lu viac nak­lo­ne­né a na­ria­di­li ju­ho­kó­rej­skej spo­loč­nos­ti za­pla­tiť po­ku­tu 1,05 mi­liar­dy do­lá­rov (pri ža­lo­be žia­dal App­le 2,5 mi­liar­dy). Zá­kaz pre­da­ja vý­rob­kov sa však ne­ko­nal. Sam­sung sa pro­ti po­ku­te za po­ru­šo­va­nie pa­ten­tov, po­cho­pi­teľ­ne, od­vo­lal. V prie­be­hu ro­ka 2012 sa dos­ta­li v pa­ten­to­vom úra­de na pret­ras dva zo šies­tich kľú­čo­vých pa­ten­tov, kto­ré App­le pri sú­de pou­ží­val. Iš­lo o do­ty­ko­vé po­hy­by pinch-to-zoom, pri kto­rých sa ob­raz prib­lí­ži od­tiah­nu­tím dvoch pr­stov, a boun­ce, kto­rý sa pre­ja­vu­je ako od­sko­če­nie pri po­sú­va­ní zoz­na­mu.

Oba bo­li po­sú­de­né ako nep­lat­né. Pri od­vo­la­com ver­dik­te bo­la mi­liar­do­vá po­ku­ta zní­že­ná na­po­kon na 929 mi­lió­nov. Na sto­le sa však ob­ja­vi­la dru­há ža­lo­ba tý­ka­jú­ca sa ďal­ších pa­ten­tov, kde App­le žia­dal od­škod­ne­nie 2,2 mi­liar­dy, a kon­tra­ža­lo­ba Sam­sun­gu, kto­rý však žia­dal len 6,2 mi­lió­na. Ver­dik­ty sa ob­ja­vi­li v má­ji toh­to ro­ka, keď ame­ric­ký súd na­ria­dil Sam­sun­gu za­pla­tiť za po­ru­še­nie pa­ten­tov, ce­na však bo­la skre­sa­ná na me­nej ako de­sa­ti­nu. Na­mies­to po­ža­do­va­ných 2,2 mi­liar­dy tak za­pla­tí (as­poň na zá­kla­de sú­čas­né­ho ver­dik­tu) len 119 mi­lió­nov. Po­dob­ne do­pad­la aj kon­tra­ža­lo­ba Sam­sun­gu, kde bo­la po­ku­ta zo 6,2 mi­lió­na zní­že­ná na 158-ti­síc do­lá­rov.

Trolls.png  

Po­čet pa­ten­to­vých trollov neus­tá­le na­ras­tá

Pa­ten­to­vé šia­len­stvo ako hroz­ba pre ino­vá­cie a pok­rok

Sú­čas­ný pa­ten­to­vý sys­tém už v mno­hých prí­pa­doch slú­ži na cel­kom opač­ný účel, než sa pô­vod­ne za­mýš­ľa­lo. Na­mies­to ochra­ny sku­toč­ných vy­ná­lez­cov sa vy­uží­va v mno­hých prí­pa­doch na mas­te­nie vre­ciek pa­ten­to­vých špe­ku­lan­tov. Pa­ten­ty sú čas­to ude­ľo­va­né na extrém­ne vág­ne kon­cep­ty, kto­ré oh­ro­zu­jú bež­ných tvor­cov. Po­kiaľ to­tiž veľ­ké fir­my do­ká­žu pa­ten­to­vať „vy­ná­lez" v po­do­be prin­cí­pu opí­sa­né­ho ako „sof­tvér, kto­rý štu­du­je pre­fe­ren­cie pou­ží­va­te­ľov pri pre­ze­ra­ní webu" (App­le), mno­ho men­ších vý­vo­já­rov sa mô­že dos­tať do ob­rov­ských prob­lé­mov pri tvor­be sku­toč­ných ap­li­ká­cií, kto­ré to­mu­to vág­ne­mu a všeo­bec­né­mu opi­su vy­ho­vu­jú.

Sta­čí sa len po­zrieť na prí­pad Mi­chae­la Phillip­sa a je­ho hla­so­vé­ho sys­té­mu. Na­mies­to to­ho, aby pa­ten­to­vý sys­tém chrá­nil je­ho reál­ny pro­dukt, pos­ky­tol vý­ho­du pre ma­ji­te­ľa vág­ne­ho kon­cep­tu, kto­rý tak mo­hol svo­ju kon­ku­ren­ciu zlik­vi­do­vať. Vý­sled­kom je, že ma­lé fir­my vy­ví­ja­jú­ce vlas­tné pro­duk­ty sa mu­sia obá­vať pa­ten­to­vých trollov, kto­rí ich súd­ny­mi nák­lad­mi (a to aj v prí­pa­de, že sa ob­vi­ne­nia vzne­se­né pro­ti nim ne­potvr­dia) mô­žu zlik­vi­do­vať. Veľ­ké fir­my sú, nao­pak, nú­te­né dr­žať ba­ta­lió­ny práv­ni­kov a za­dá­vať a sku­po­vať pa­ten­ty v čo naj­väč­šom roz­sa­hu, aby ni­mi moh­li brá­niť vlas­tne pro­duk­ty pred zá­ka­zom ale­bo ob­rov­ský­mi po­ku­ta­mi. Nák­la­dy pri­tom nie sú ma­lé. Ok­rem spo­me­nu­tých mi­liar­do­vých ná­ku­pov pa­ten­tov sa sta­čí po­zrieť nap­rík­lad na súd­ne­ho znal­ca App­lu, kto­rý dos­tá­va 2,3 mi­lió­na do­lá­rov za je­den po­su­dok. Vzhľa­dom na to, že vy­pra­co­vať po­su­dok tr­vá oko­lo 900 ho­dín, dos­tá­va­me sa na plat viac ako 2500 do­lá­rov na ho­di­nu.

Z dl­ho­do­bé­ho hľa­dis­ka sú je­di­ný­mi ví­ťaz­mi sú­čas­nej si­tuácie pa­ten­to­ví trollo­via, kto­rí pa­ra­zi­tu­jú na cu­dzích pro­duk­toch, a práv­ni­ci a súd­ni znal­ci, kto­rí sa ne­mô­žu sťa­žo­vať na ne­dos­ta­tok prá­ce. Preh­rá­va­jú­cou stra­nou sú bez­po­chy­by zá­kaz­ní­ci. Len v rám­ci tr­hu so smar­tfón­mi sa od­ha­du­je, že vý­rob­co­via na sú­dy a kú­pu pa­ten­tov ut­ra­tia oko­lo 10 mi­liárd do­lá­rov roč­ne. Tie­to pe­nia­ze sú pou­ži­té z tr­žieb, kto­ré by inak moh­li byť in­ves­to­va­né do vý­vo­ja, prí­pad­ne by sa moh­li prev­te­liť do niž­šej ce­ny pro­duk­tu (z dô­vo­du niž­ších nák­la­dov). Pa­ten­to­vý sys­tém jed­no­du­cho pot­re­bu­je vý­raz­nú zme­nu, a to hneď te­raz.

Zdroj: PCR 6/2014


« prvá strana « predchádzajúca strana ďalšia strana » posledná strana »  


Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Fa­ce­book aj Goog­le me­nia pra­vid­lá
Nedávno som videl, ako si jeden známy nechal spraviť svoju knihu My Social Book. Tá vám z facebookového profilu „vydoluje" všetky vaše záznamy a premení ich na efektnú knihu. čítať »
 
Chrá­ni­me mo­bil­né za­ria­de­nia s An­droi­dom
Ak máte doma tablet či telefón s Androidom mali by ste ho chrániť. My vám poradíme ako to urobiť. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter