Neúnavný boj o práva

Patentové vojny ako brzda pokroku v IT

Strana 1/2

Na rôz­ne IT spo­loč­nos­ti čas­to na­ze­rá­me ako na čis­to tech­no­lo­gic­kých kon­ku­ren­tov, kto­ré so svo­jím har­dvé­rom, sof­tvé­rom ale­bo rôz­ny­mi on-li­ne služ­ba­mi bo­ju­jú o pou­ží­va­te­ľa. Veď na­po­kon aj jed­no z hlav­ných pos­la­ní PC RE­VUE je in­for­mo­vať o tom, ako si po­čí­na­jú pro­duk­ty a služ­by pri vzá­jom­nom po­rov­na­ní. Ten­to sú­boj však nie je je­di­ný, kto­rý sa v ob­las­ti IT de­je. Ďal­ší sa od­oh­rá­va za súd­nym sto­lom, a to do­kon­ca v ta­kom roz­sa­hu, že sa ne­dá naz­vať inak ako ot­vo­re­nou voj­nou.

Kaž­dý, kto sa as­poň tro­chu za­ují­ma o in­for­mač­né tech­no­ló­gie, si ur­či­te spo­me­nie na nie­koľ­ko prí­pa­dov, keď sa v mé­diách doz­ve­del o ne­ja­kom pa­ten­to­vom spo­re dvoch veľ­kých IT spo­loč­nos­tí. Ide o veľ­mi čas­tý jav, kto­rý na­do­bu­dol za pos­led­né de­sať­ro­čia ob­lud­né roz­me­ry. Pod ozna­če­ním pa­tent sa ro­zu­mie zá­kon­ná ochra­na vy­ná­le­zu, kto­rá za­ru­ču­je je­ho vlas­tní­ko­vi vý­hrad­né pra­vo na je­ho vý­ro­bu či pos­ky­to­va­nie po ur­či­tú do­bu.

Ak nap­rík­lad vy­náj­de­te no­vý ús­peš­ný ko­mu­ni­kač­ný pro­to­kol, kto­rý si nás­led­ne pa­ten­tu­je­te, mô­že­te v kra­ji­nách, kto­ré ten­to pa­tent reš­pek­tu­jú, vy­rá­bať pro­duk­ty s tou­to tech­no­ló­giou len vy. Rov­na­ko však mô­že­te tú­to tech­no­ló­giu pos­kyt­núť iným vý­rob­com, kto­rí ju pou­ži­jú vo svo­jich pro­duk­toch, za čo vám bu­dú pla­tiť li­cen­čné pop­lat­ky. To všet­ko až dov­te­dy, kým pa­tent ne­vypr­ší (nap­rík­lad o 10 ro­kov). Zná­me Si­li­con Valley, res­pek­tí­ve vo všeo­bec­nos­ti USA, je ko­lís­kou po­čí­ta­čo­vej re­vo­lú­cie. Dod­nes sa v tom­to kú­te sve­ta na­chá­dza dr­vi­vá väč­ši­na naj­výz­nam­nej­ších IT spo­loč­nos­tí, a pre­to ne­ču­do, že väč­ši­na ta­kých­to spo­rov sa od­oh­rá­va prá­ve tu.

Pa­ten­ty sú dô­le­ži­tou sú­čas­ťou ame­ric­kej his­tó­rie, vý­raz­nou mie­rou sa po­die­ľa­li na tom, že tá­to kra­ji­na sa v prie­be­hu nie­koľ­kých sto­ro­čí pre­me­ni­la z roz­trieš­te­ných ko­ló­nií na sve­to­vú eko­no­mic­kú veľ­moc. Ako prík­lad mô­že pos­lú­žiť už sta­rý pa­tent Sa­mue­la Win­slowa z ro­ku 1641, kto­rý sa za­obe­ral efek­tív­nou vý­ro­bou so­li. Vďa­ka pa­ten­tu mo­hol byť Win­slow je­di­ným pro­du­cen­tom v ce­lom štá­te Mas­sa­chu­setts po do­bu 10 ro­kov, čím sa z ne­ho stal veľ­mi bo­ha­tý člo­vek. Kaž­dý, kto by chcel soľ vy­rá­bať, by mu­sel pou­žiť iný (hor­ší) pos­tup a Win­slow si tak vďa­ka pa­ten­tu za­cho­val preň­ho veľ­mi vý­hod­ný mo­no­pol.

Po Ame­ric­kej ob­čian­skej voj­ne na kon­ci 18. sto­ro­čia a vstu­pe no­vých ideá­lov, vy­jad­re­ných Lis­ti­nou práv (Bill of Rights), sa na mo­no­po­ly fi­riem za­ča­lo na­ze­rať s opovr­hnu­tím. To vi­dieť aj vo vy­jad­re­niach Tho­ma­sa Jef­fer­so­na, kto­rý vo­lal po ich reš­trik­cii. No keď­že on sám bol vy­ná­lez­com, veľ­mi dob­re si uve­do­mo­val dô­le­ži­tosť to­ho, že vy­ná­lez­co­vi mu­sí byť na ne­ja­ký čas umož­ne­né pro­fi­to­vať zo svoj­ho ob­ja­vu. Tú­to mož­nosť tak mož­no náj­sť v Ame­ric­kej ús­ta­ve (člá­nok I, sek­cia 8, klau­zu­la 8), pri­čom pa­tent nie je po­va­žo­va­ný za mo­no­pol, ale kon­trakt me­dzi vy­ná­lez­com a vlá­dou.

Vy­ná­lez­ca vlá­de pos­kyt­ne úpl­ný opis svoj­ho ob­ja­vu v ta­kej de­tail­nej mie­re, že pod­ľa ne­ho do­ká­že pro­dukt rep­ro­du­ko­vať kto­koľ­vek s dos­ta­toč­ný­mi zna­los­ťa­mi v od­bo­re. Za od­me­nu dos­ta­ne exklu­zív­ne prá­va na je­ho up­lat­ne­nie po ur­či­tý sta­no­ve­ný čas. Tie­to prá­va bo­li navr­hnu­té tak, aby pod­po­ro­va­li kon­ku­ren­ciu a sú­ťaž me­dzi vy­ná­lez­ca­mi (ví­ťaz dos­tal od­me­nu v po­do­be ude­le­nia pa­ten­tu) a zá­ro­veň z vy­ná­le­zu po skon­če­ní ochran­nej do­by moh­li pro­fi­to­vať všet­ci.

Patent.jpg  

Pa­ten­to­va­ná po­do­ba tab­le­tu od App­lu, kto­rú pou­ží­va v súd­nom spo­re pro­ti Sam­sun­gu

Nás­tup di­gi­tál­nej do­by vy­zna­ču­jú­cej sa ra­píd­nou ino­vá­ciou však pri­nie­sol vý­raz­ný zvrat, pri kto­rom pa­ten­to­vý sys­tém za­čal vy­tvá­rať ob­rov­ské prob­lé­my. Na­mies­to to­ho, aby vy­ná­lez­cov (v tom­to prí­pa­de už tech­no­lo­gic­ké fir­my a ich vý­vo­jo­vé od­de­le­nia) pod­po­ro­val v sú­ťa­ži­vos­ti, stal sa zbra­ňou v ne­ko­neč­ných práv­nych voj­nách. Pred­stav­te si nap­rík­lad si­tuáciu, v kto­rej spo­loč­nosť Al­fa vy­tvo­rí no­vý pro­dukt, kto­rý si pa­ten­tu­je.

Nás­led­ne ho uve­die na trh a za­zna­me­ná veľ­ký ús­pech. Kon­ku­ren­čná spo­loč­nosť Be­ta vi­dí ús­pech toh­to pro­duk­tu a prip­ra­ví vlast­ný vý­ro­bok, spa­da­jú­ci do tej is­tej ka­te­gó­rie. Pou­ži­je však pri ňom vlas­tné pos­tu­py, o kto­rých tvr­dí, že sú od­liš­né a lep­šie než ori­gi­nál od fir­my Al­fa. Mno­ho ľu­dí po­va­žu­je pro­dukt sku­toč­ne za lep­ší, a tak sa za­čne pre­dá­vať vo veľ­kej mie­re. Spo­loč­nosť Al­fa má te­raz dve mož­nos­ti. Svoj pro­dukt mô­že ďa­lej zlep­šo­vať, čím tech­nic­ky pre­ko­ná vý­ro­bok od spo­loč­nos­ti Be­ta, a zno­vu zís­kať tr­ho­vú vý­ho­du ale­bo kon­ku­ren­čnú spo­loč­nosť Be­ta za­ža­lu­je za uk­rad­nu­tie svoj­ho in­te­lek­tuál­ne­ho vlas­tníc­tva a po­kú­si sa jej v pre­da­ji pro­duk­tu za­brá­niť súd­nou ces­tou.

Eš­te krát­ko pred nás­tu­pom di­gi­tál­nej do­by bo­li v USA mno­hí dr­ži­te­lia pa­ten­tov vní­ma­ní ako mo­no­po­lis­ti, kto­rí brz­dia pok­rok. Si­tuácia bo­la do­kon­ca ta­ká, že len 30 % súd­nych spo­rov sa kon­či­lo ví­ťaz­stvom dr­ži­te­ľa pa­ten­tu. Pre­to spo­loč­nos­ti rad­šej in­ves­to­va­li do ďal­šie­ho vý­sku­mu a vý­vo­ja v sna­he pred­beh­núť kon­ku­ren­ciu, ako by ma­li pla­tiť nák­lad­ný súd­ny spor s neis­tým vý­sled­kom. Zme­na nas­ta­la v 80. ro­koch mi­nu­lé­ho sto­ro­čia, keď sa v očiach ve­rej­nos­ti a sú­dov dr­ži­te­lia pa­ten­tov pre­me­ni­li z mo­no­po­lis­tov na ochran­cov ame­ric­kých ino­vá­cií (na­ras­ta­jú­ca kon­ku­ren­cia pro­duk­tov z Ja­pon­ska či Juž­nej Kó­rey).

Úspeš­nosť súd­nych spo­rov sa z poh­ľa­du dr­ži­te­ľov pa­ten­tov v krát­kom ča­se vý­raz­ne zme­ni­la a zo súd­nych pro­ce­sov od­chá­dza­li ví­ťaz­ne až v 80 % prí­pa­dov. V ta­kom­to pros­tre­dí už je pre spo­loč­nosť Al­fa znač­ne vý­hod­nej­šie spo­loč­nosť Be­ta za­ža­lo­vať než sa ju po­kú­siť pre­ko­nať ďal­ším nák­lad­ným vý­vo­jom. Ne­ču­do, že v nas­le­du­jú­cich de­ká­dach sa po­čet po­da­ných pa­ten­tov na úra­doch zdvoj­ná­so­bil a ob­vi­ne­nia z po­ru­še­nia pa­ten­tov stúp­li o 300 %.Ten­to trend nab­ral ob­lud­né roz­me­ry hlav­ne me­dzi rok­mi 2004 a 2009, keď po­čet ža­lôb sú­vi­sia­cich s pa­ten­tmi stú­pol v USA o 70 % a po­čet po­žia­da­viek na li­cen­čné pop­lat­ky na zá­kla­de dr­ža­nia pa­ten­tu stú­pol o neu­ve­ri­teľ­ných 650 %.

Pa­tent ako útoč­ná i ob­ran­ná zbraň

Ame­ric­ký pa­ten­to­vý sys­tém bol pô­vod­ne vy­tvo­re­ný na ochra­nu vy­ná­lez­cov a vý­vo­jo­vých tí­mov, vďa­ka čo­mu sa moh­li svo­je di­elo bez obáv de­liť so všet­ký­mi, pri­čom im bo­la pos­kyt­nu­tá ochran­ná do­ba v ro­zum­nej dĺžke, po­čas kto­rej sa im in­ves­tí­cie do vý­vo­ja vrá­ti­li aj so zis­kom. Pa­ten­ty sa v mi­nu­los­ti tý­ka­li hlav­ne fy­zic­kých stro­jov a pos­tu­pov, pos­tu­pom ča­su sa však tran­sfor­mo­va­li aj na sof­tvér. Expló­zia v po­dá­va­ní pa­ten­to­vých prih­lá­šok v pos­led­ných dvoch de­ká­dach a čas­té ús­peš­né vy­má­ha­nie sú­vi­sia­cich práv ma­li za nás­le­dok to, že dnes má prak­tic­ky kaž­dá vý­znam­ná IT spo­loč­nosť zbier­ku pa­ten­tov, s kto­rou mô­že po­ten­ciál­ne na­pad­núť svo­ju kon­ku­ren­ciu.

Pa­ten­ty sa tak čas­to dr­žia ako účin­ná mu­ní­cia, s kto­rou sú spo­loč­nos­ti v prí­pa­de oh­ro­ze­nia prip­ra­ve­né ope­ro­vať. Prep­le­te­nie sú­čas­ných tech­no­ló­gií je ta­ké sil­né a pa­ten­ty čas­to ta­ké vág­ne, že by v prí­pa­de ot­vo­re­né­ho kon­flik­tu mo­hol strie­ľať az­da kaž­dý na kaž­dé­ho. Pa­ra­doxne je sú­čas­ný stav ta­ký, že pa­ten­to­vý sys­tém čo­raz me­nej chrá­ni sku­toč­ných vy­ná­lez­cov, kto­rí pre­lo­mo­vé pr­vky či sys­té­my vy­náj­du. Na­mies­to to­ho slú­ži ako ek­vi­va­lent nuk­leár­nej zbra­ne v ru­kách naj­bo­hat­ších tech­no­lo­gic­kých spo­loč­nos­tí, kto­ré si roz­siah­lu zbier­ku ti­sí­cok pa­ten­tov do­vo­lia prih­la­so­vať a pla­tiť za ich udr­žia­va­nie (ale­bo ich rov­no vo veľ­kom ku­po­vať od iných fi­riem).

Pou­ži­tie pa­ten­tu ako zbra­ne, kto­rá slú­ži na vy­die­ra­nie men­ších pok­ro­ko­vých spo­loč­nos­tí, nie je nič nez­vy­čaj­né. Je­den z dob­rých prík­la­dov je osud spo­loč­nos­ti Vlin­go, kto­rú v ro­ku 2006 za­lo­žil špe­cial­ista na sof­tvér na roz­poz­ná­va­nie re­či Mi­chael Phillips. Ten sa vý­vo­ju roz­poz­ná­va­cích hla­so­vých al­go­rit­mov ve­no­val tri de­ká­dy a je­ho sof­tvér sa vďa­ka svo­jim veľ­kým kva­li­tám dos­tal do hľa­dá­či­ka veľ­kých spo­loč­nos­tí, kto­ré ho plá­no­va­li pou­ží­vať vo svo­jich pro­duk­toch. Je­ho tech­no­ló­gie bo­li in­teg­ro­va­né aj v pr­vých pro­to­ty­poch hla­so­vej asis­ten­tky Si­ri, kto­rá sa nes­kôr sta­la sú­čas­ťou smar­tfó­nov App­le iP­ho­ne (2011). Je­ho ná­dej­ný pro­jekt s veľ­kou bu­dúc­nos­ťou však dos­tal ra­nu v ro­ku 2008, keď ho kon­tak­to­va­la veľ­ká spo­loč­nosť Nuan­ce Com­mu­ni­ca­tions.

Nuan­ce vlas­tni­la nie­koľ­ko všeo­bec­ných pa­ten­tov na roz­poz­ná­va­nie re­či, kto­ré zís­ka­la od­kú­pe­ním 43 men­ších spo­loč­nos­tí za­obe­ra­jú­cich sa tý­mi­to tech­no­ló­gia­mi. Phillip­so­vi da­la jas­né ul­ti­má­tum. Buď svo­ju spo­loč­nosť Vlin­go aj so svo­ji­mi tech­no­ló­gia­mi pre­dá Nuan­ce Com­mu­ni­ca­tions, ale­bo ho za­ža­lu­jú za po­ru­šo­va­nie pa­ten­tov a fi­nan­čne ho zlik­vi­du­jú. Phillips svo­ju fir­mu od­mie­tol pre­dať, a tak Nuan­ce po­da­la pr­vú zo svo­jej sé­rie šies­tich ža­lôb. Krát­ko po za­ča­tí súd­nych pro­ce­sov pres­ta­li s Phillip­som ko­mu­ni­ko­vať veľ­ké spo­loč­nos­ti, ako App­le a Goog­le, kto­ré pô­vod­ne s je­ho pro­duk­tmi pra­co­va­li.

Na­mies­to to­ho pod­pí­sa­li do­ho­du so spo­loč­nosť Nuan­ce, kto­rá sa zda­la per­spek­tív­nej­ším par­tne­rom do bu­dúc­nos­ti. Pe­nia­ze, kto­ré mal Mi­chael Phillips vy­čle­ne­né na vý­skum a vý­voj svo­jich tech­no­ló­gií, za­ča­li zra­zu pohl­co­vať súd­ne vý­dav­ky. Sé­ria súd­nych pro­ce­sov v sú­vis­los­ti s pr­vou ža­lo­bou tr­va­la tri ro­ky a Phillips z nej vy­šiel ví­ťaz­ne. Žiaľ, len z hľa­dis­ka prá­va. Súd sí­ce roz­ho­dol, že Phillips svo­ji­mi tech­no­ló­gia­mi ne­po­ru­šu­je žiad­ne pa­ten­ty vlas­tne­né fir­mou Nuan­ce, ale bo­lo už príl­iš nes­ko­ro. Ce­lý pro­ces stál Phillip­sa tri mi­lió­ny do­lá­rov, pri­čom pri­šiel o vý­znam­né kon­trak­ty na pro­duk­ty, kto­ré v prie­be­hu toh­to ob­do­bia preš­li z vý­vo­ja do ko­mer­čné­ho na­sa­de­nia.

No pre­to­že to bo­la len pr­vá ža­lo­ba a ďal­ších päť naň­ho Nuan­ce chys­ta­la, na­ko­niec ne­mal inú mož­nosť než svo­ju fir­mu (spo­loč­ne so svo­jou oso­bou a tech­no­ló­gia­mi) tej­to spo­loč­nos­ti pre­dať. Svo­ju re­zig­ná­ciu smut­ne oh­lá­sil slo­va­mi: „Ma­li sme lep­ší pro­dukt, ale ni­ko­mu na tom ne­zá­le­ža­lo, pre­to­že ce­lý sys­tém je kom­plet­ne ska­ze­ný." Spo­loč­nosť Nuan­ce si­tuáciu ko­men­to­va­la jed­no­du­cho tak, že len chrá­ni­la svo­je in­te­lek­tuál­ne vlas­tníc­tvo a vy­uží­va­la mož­nos­ti, kto­ré jej na to zá­kon dá­val. Do­da­la, že „nie je jej chy­ba, že niek­to­rým ľu­ďom sa sys­tém ne­pá­či".

Pinch_to_zoom.jpg

Pa­tent App­lu na prib­lí­že­nie ob­ráz­ka pri­su­nu­tím pr­stov (pinch-to-zoom), kto­rý na sú­de dl­hý čas ús­peš­ne pou­ží­val, bol na­ko­niec uz­na­ný za nep­lat­ný

Z pred­chá­dza­jú­ce­ho prík­la­du sme moh­li vi­dieť, že pa­ten­to­vý útok väč­šej fir­my na men­šiu mô­že mať ni­či­vé dôs­led­ky aj na­priek to­mu, že útoč­ník vlas­tne strie­ľa „sle­pý­mi ná­boj­mi". Nuan­ce to­tiž svoj cieľ do­siah­la bez to­ho, aby preu­ká­za­la, že jej pa­ten­ty bo­li po­ru­še­né. Si­tuácia pre veľ­ké spo­loč­nos­ti nie je ove­ľa lep­šia. Vzhľa­dom na ob­je­my pro­duk­cie a tr­ho­vý po­diel sa to­tiž vý­ška prí­pad­nej po­ku­ty ale­bo do­kon­ca stra­ta z prí­pad­né­ho zá­ka­zu pre­da­ja mô­že vy­špl­hať až na de­siat­ky mi­liárd do­lá­rov. Si­tuácia je pri­tom ta­ká vy­hro­te­ná, že pre fir­my je bež­né ku­po­vať rôz­ne men­šie spo­loč­nos­ti aj s ich pa­ten­tmi, aby sa tak zá­so­bi­li mu­ní­ciou na prí­pad­né súd­ne spo­ry s iný­mi fir­ma­mi v bu­dúc­nos­ti.

Na umie­ra­jú­cu spo­loč­nosť na­bi­tú pa­ten­tmi sa ne­raz vr­hne pria­ma aj ne­pria­ma kon­ku­ren­cia ako kŕdeľ hlad­ných su­pov. Ako dob­rý prík­lad mô­že pos­lú­žiť ka­nad­ská te­le­ko­mu­ni­kač­ná spo­loč­nosť Nor­tel Networks, kto­rá sa v ro­ku 2009 dos­ta­la do fi­nan­čných prob­lé­mov, kto­ré vy­ús­ti­li do ban­kro­tu a roz­pre­da­nia ma­jet­ku. O jej prib­liž­ne 6000 pa­ten­tov z ob­las­ti bez­drô­to­vých sie­tí, op­tic­kých a hla­so­vých slu­žieb sa rých­lo za­ča­lo za­ují­mať nie­koľ­ko vý­znam­ných spo­loč­nos­tí. Ako pr­vý po­riad­ne du­pol na plyn Goog­le, kto­rý v ra­nom štá­diu po­nú­kol 900 mi­lió­nov do­lá­rov. Svo­ju po­nu­ku nes­kôr zvý­šil na 1,9 mi­liar­dy, nás­led­ne 2,6 mi­liar­dy a na­po­kon 3,1 mi­liar­dy do­lá­rov. V pri­ha­dzo­va­ní sa na­po­kon mu­sel sklo­niť pred spo­loč­ným úsi­lím fi­riem App­le, EMC, Eric­sson, Mic­ro­soft, Re­search In Mo­tion a So­ny, kto­rých po­nu­ka do­siah­la hra­ni­cu 4,5 mi­liar­dy do­lá­rov.

To, že tá­to mu­ní­cia bu­de nes­kôr uvoľ­ne­ná vo fron­tál­nom súd­nom úto­ku, bo­lo Goog­lu zrej­mé už od za­čiat­ku. O dva me­sia­ce nes­kôr (august 2011) pre­to ozná­mil od­kú­pe­nie spo­loč­nos­ti Mo­to­ro­la Mo­bi­li­ty za 12,5 mi­liar­dy do­lá­rov. Bo­lo pri­tom jas­né, že te­le­fó­ny od tej­to spo­loč­nos­ti pre Goog­le ne­ma­li prak­tic­ky žiad­nu hod­no­tu. Za­ují­ma­lo ho však jed­no z naj­väč­ších a naj­reš­pek­to­va­nej­ších pa­ten­to­vých por­tfó­lií na mo­bil­nom tr­hu, po­zos­tá­va­jú­ce z viac ako 17 000 schvá­le­ných pa­ten­tov. Larry Pa­ge, ria­di­teľ spo­loč­nos­ti Goog­le, sa na svo­jom blo­gu vy­jad­ril, že pa­ten­ty Mo­to­ro­ly vy­tvo­ria rov­no­cen­né pod­mien­ky na boj s kon­ku­ren­ciou a po­mô­žu chrá­niť ce­lý eko­sys­tém An­droi­du.

Pr­vý no­vem­bro­vý deň ro­ku 2013 sa sta­lo to, čo prak­tic­ky kaž­dý za­svä­te­ný člo­vek ča­kal. Pa­ten­to­vý ar­ze­nál Nor­te­lu bol pou­ži­tý pro­ti ope­rač­né­mu sys­té­mu Goog­le An­droid a spo­loč­nos­tiam, kto­ré ho osa­dzu­jú do svo­jich smar­tfó­nov (Asus­tek, HTC, Huawei, LG Elec­tro­nics, Pan­tech, Sam­sung a ZTE). Ža­lo­bu po­da­lo kon­zor­cium Roc­kstar, po­zos­tá­va­jú­ce zo spo­loč­nos­tí App­le, Blac­kBerry, Eric­sson, Mic­ro­soft a So­ny, kto­ré pa­ten­ty Nor­te­lu v ro­ku 2011 kú­pi­li. Útok sa za­čal pa­ten­tmi tý­ka­jú­ci­mi sa vy­hľa­dá­va­cie­ho me­cha­niz­mu, pri­čom sú opí­sa­né ako „rek­lam­ný stroj, kto­rý pos­ky­tu­je rek­lam­né dá­ta pri pou­ží­va­teľ­skom vy­hľa­dá­va­ní po­ža­do­va­ných in­for­má­cií v pros­tre­dí dá­to­vej sie­te".

Naj­star­ší z nich po­chá­dza z ro­ku 1997, a te­da je o rok star­ší ako sa­ma spo­loč­nosť Goog­le. Ba­lík pa­ten­tov pou­ži­tý pro­ti šies­tim vý­rob­com smar­tfó­nov pok­rý­va nie­koľ­ko tém, pri­čom ide o pa­ten­ty tý­ka­jú­ce sa „na­vi­gač­né­ho nás­tro­ja pre gra­fic­ké pou­ží­va­teľ­ské roz­hra­nie", opi­su­jú­ce na­vi­gá­ciu v pros­tre­dí elek­tro­nic­ké­ho do­ku­men­tu, ďa­lej pa­ten­ty tý­ka­jú­ce sa „inter­ne­to­vé­ho filtra" a „in­teg­ro­va­né­ho cen­tra správ". To, ako ce­lý pro­ces na­ko­niec do­pad­ne, je otáz­ne, kaž­do­pád­ne ta­ké­to zá­le­ži­tos­ti spo­lu s od­vo­la­nia­mi tr­va­jú zvy­čaj­ne nie­koľ­ko ro­kov.

Hro­mad­né na­ku­po­va­nie pa­ten­tov je ty­pic­ký prík­lad prob­lé­mov sú­čas­né­ho pa­ten­to­vé­ho sys­té­mu, kto­rý vzni­kal v cel­kom inej do­be. Oh­ro­ze­nie veľ­kých spo­loč­nos­tí tým­to spô­so­bom je pri­tom ta­ké veľ­ké, že je­di­ná ob­ra­na je ná­kup ob­rov­ské­ho množ­stva pa­ten­tov ob­dob­né­ho ty­pu, kto­rý­mi sa bu­de v prí­pa­de bu­dú­cich súd­nych spo­rov môcť brá­niť. To, či pa­ten­ty od Mo­to­ro­ly bu­dú pre Goog­le v súd­nom spo­re uži­toč­né, sa eš­te uká­že. Ne­pot­reb­nosť spo­loč­nos­ti sa uká­za­la v ja­nuá­ri toh­to ro­ka, keď Goog­le od­pre­dal Mo­to­ro­la Mo­bi­li­ty spo­loč­nos­ti Le­no­vo za 2,9 mi­liar­dy do­lá­rov. To bo­lo o viac ako 9 mi­liárd do­lá­rov me­nej, než ju pred ne­ce­lý­mi tro­mi rok­mi kú­pil. Zá­ro­veň za 2,3 mi­liar­dy do­lá­rov od­pre­dal časť Mo­to­ro­la Ho­me vy­rá­ba­jú­cu naj­mä set-top boxy spo­loč­nos­ti Arris Group a jej fab­ri­ky spo­loč­nos­ti Flextro­nics za 75 mi­lió­nov do­lá­rov. Sa­moz­rej­me, po­ne­chal si vlas­tníc­tvo pa­ten­tov (spo­loč­nosť Le­no­vo k nim však dos­ta­la li­cen­ciu).



« prvá strana « predchádzajúca strana ďalšia strana » posledná strana »  

 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Fa­ce­book aj Goog­le me­nia pra­vid­lá
Nedávno som videl, ako si jeden známy nechal spraviť svoju knihu My Social Book. Tá vám z facebookového profilu „vydoluje" všetky vaše záznamy a premení ich na efektnú knihu. čítať »
 
Chrá­ni­me mo­bil­né za­ria­de­nia s An­droi­dom
Ak máte doma tablet či telefón s Androidom mali by ste ho chrániť. My vám poradíme ako to urobiť. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter