Open source vo verejnom sektore – očakávania a realita

Ria­di­te­lia IT vo ve­rej­nom sek­to­re vša­de na sve­te kla­dú veľ­ký dô­raz na ot­vo­re­nosť a inter­ope­ra­bi­li­tu. Cie­ľom je do­siah­nuť maximál­ne vý­ho­dy vďa­ka za­is­te­niu hlad­ké­ho a bez­peč­né­ho od­ov­zdá­va­nia in­for­má­cií me­dzi sys­té­ma­mi bez oh­ľa­du na ich vek, do­dá­va­te­ľa či vý­vo­jo­vý mo­del.

Sú­čas­ťou toh­to vý­vo­ja je aj sof­tvér open sour­ce, kto­rý tvo­rí bež­nú zlož­ku mno­hých mo­der­ných he­te­ro­gén­nych IT pros­tre­dí. V klient­skych po­čí­ta­čoch sa však je­ho na­sa­de­nie čas­to uka­zu­je ako me­nej ús­peš­né. V pos­led­ných de­sia­tich ro­koch sa vy­skyt­lo nie­koľ­ko ob­do­bí, keď sa or­ga­ni­zá­cie v sna­he zní­žiť nák­la­dy a po­núk­nuť vy­ššiu hod­no­tu po­kú­ša­li pred­pí­sať na­sa­de­nie open sour­ce sof­tvé­ru do klient­skych po­čí­ta­čov. Dú­fa­li pri­tom, že tá­to stra­té­gia zní­ži pre­vádz­ko­vé nák­la­dy a pod­po­rí inter­ope­ra­bi­li­tu jed­not­li­vých sys­té­mov. Ria­di­te­lia IT však nás­led­ne čas­to opa­ko­va­ne zis­ti­li, že auto­ri­ta­tív­ne na­sa­de­nie nep­ri­nie­slo oča­ká­va­né vý­sled­ky.

Tech­no­ló­gia open sour­ce - ako sa uká­za­lo nap­rík­lad pri ope­rač­ných sys­té­moch Li­nux - mô­že byť efek­tív­nym mo­de­lom pre vý­vo­já­rov. Rie­še­nia toh­to ty­pu sa ús­peš­ne up­lat­ňu­jú nap­rík­lad v clou­de ale­bo pri niek­to­rých server­ov­ých úlo­hách. Veľ­ké množ­stvo mig­rá­cií na open sour­ce pri klient­skych po­čí­ta­čoch, kto­ré bo­li svoj­ho ča­su ma­sív­ne pro­pa­go­va­né, sa však ne­po­da­ri­lo a bo­li od­lo­že­né, tr­va­lo nie­koľ­ko­ná­sob­ne dlh­šie, ako bol pô­vod­ný plán, ale­bo bo­lo na zá­ver vrá­te­né späť.

Exis­tu­je mno­ho prí­pa­dov or­ga­ni­zá­cií z ve­rej­né­ho sek­to­ra, kto­ré ilus­tru­jú niek­to­ré bež­né prob­lé­my sú­vi­sia­ce s pre­cho­dom na open sour­ce rie­še­nie pre klien­tske po­čí­ta­če. Prík­la­dy miest, ako sú Hel­sin­ki a Vie­deň, či ne­mec­ké­ho mi­nis­ter­stva za­hra­nič­ných ve­cí mô­žu pos­lú­žiť ako vhod­ná ukáž­ka.

Mes­to Hel­sin­ki, Fín­sko

Ve­rej­ná sprá­va fín­skej met­ro­po­ly pou­ží­va prib­liž­ne 21-ti­síc klient­skych po­čí­ta­čov. V de­cem­bri 2011 zve­rej­ni­lo IT od­de­le­nie rad­ni­ce sprá­vu, kto­rá zhŕňa­la zá­ve­ry kom­plexnej štú­die za­me­ra­nej na mož­nos­ti mig­rá­cie tých­to po­čí­ta­čov na sys­tém Ope­nOf­fi­ce.

Štú­dia po­zos­tá­va­la z troch pro­jek­tov a z hod­no­te­ní iných mig­rá­cií, kto­ré vy­ko­na­li or­ga­ni­zá­cie z ve­rej­né­ho sek­to­ra vo Fín­sku a in­de v Euró­pe. Šlo o tie­to pro­jek­ty:

  • Pro­jekt Wor­ksta­tion (Pra­cov­ná sta­ni­ca), kto­rý sa ve­no­val prob­le­ma­ti­ke sprá­vy IT pri na­sa­de­ní plat­for­my Ope­nOf­fi­ce na 21-ti­síc po­čí­ta­čov, kon­krét­ne dis­tri­bú­cii, sprá­ve, ak­tua­li­zá­ciám a pod­po­re pou­ží­va­te­ľov.
  • Pro­jekt Usa­bi­li­ty (Pou­ži­teľ­nosť) skú­mal efek­ti­vi­tu a pro­duk­ti­vi­tu pou­ží­va­te­ľov. Ten­to pro­jekt zá­ro­veň hod­no­til zá­vis­los­ti a inter­ope­ra­bi­li­tu me­dzi rôz­ny­mi sof­tvé­ro­vý­mi sys­té­ma­mi.
  • Pro­jekt Cal­cu­la­tion (Kal­ku­lá­cia) sa za­me­ral na sku­toč­né nák­la­dy spo­je­né s mig­rá­ciou, kto­ré ur­čil s vy­uži­tím mo­de­lov vy­tvo­re­ných ana­ly­tik­mi IT z agen­tú­ry Gar­tner.

Mes­to zis­ti­lo, že v se­dem­roč­nom ob­do­bí by mig­rá­cia bo­la o 74 % nák­lad­nej­šia než pok­ra­čo­va­nie v pou­ží­va­ní exis­tu­jú­cej plat­for­my Mic­ro­soft Of­fi­ce. Uká­za­lo sa, že pri sprá­ve exis­tu­je veľ­ký po­čet zá­vis­los­tí me­dzi rôz­ny­mi sys­té­ma­mi. Štú­dia ne­do­ká­za­la náj­sť je­di­né od­de­le­nie, kde by bol úpl­ný pre­chod na al­ter­na­tív­ny sys­tém us­ku­toč­ni­teľ­ný.

Ria­di­teľ in­for­ma­ti­ky ma­gis­trá­tu mes­ta Hel­sin­ki Mar­kku Raitio sprá­vu uzav­rel kon­šta­to­va­ním:

„Nah­ra­de­nie pro­prie­tár­ne­ho kan­ce­lár­ske­ho sú­bo­ru iným pro­duk­tom ne­má žiad­ne opod­stat­ne­nie."

Nao­pak, do­šiel k zá­ve­ru, že že­la­nú vy­ššiu ot­vo­re­nosť a hod­no­tu mož­no do­siah­nuť in­ves­to­va­ním do ot­vo­re­nej­šej stra­té­gie s cie­ľom zlep­šiť dos­tup­nosť in­for­má­cií mes­ta pre ve­rej­nosť a pod­po­rou mies­tnej sof­tvé­ro­vej eko­no­mi­ky.

„Na­mies­to zme­ny kan­ce­lár­ske­ho rie­še­nia sa za­me­ria­me na vý­voj eko­sys­té­mu in­for­mač­ných tech­no­ló­gií. Ot­vo­rí­me pri­tom väč­ší po­čet dá­to­vých sú­bo­rov a za­po­jí­me exter­ný eko­sys­tém tak, aby sme pri­nies­li hod­no­tu mies­tnej ko­mu­ni­te. Z náš­ho poh­ľa­du sa ten­to prís­tup vy­pla­tí viac," uzav­rel Raitio.

Mes­to Vie­deň, Ra­kús­ko

V ro­ku 2005 vie­den­ská rad­ni­ca ozná­mi­la, že pri všet­kých svo­jich klient­skych po­čí­ta­čoch prej­de na open sour­ce tech­no­ló­gie, kon­krét­ne Li­nux a Ope­nOf­fi­ce. Uká­za­lo sa však, že je zlo­ži­té náj­sť me­dzi pro­duk­tmi open sour­ce al­ter­na­tí­vy pre kľú­čo­vé ap­li­ká­cie. V ro­ku 2009 tak Vie­deň uvied­la, že sys­té­my Li­nux a Win­dows bu­dú v rám­ci or­ga­ni­zá­cie na­ďa­lej koexis­to­vať.

STB13_Sukhjit_07.jpg

Ob­dob­ných prík­la­dov exis­tu­jú po ce­lom sve­te de­siat­ky. Nie­ke­dy iš­lo pri po­ku­se o pre­chod o tech­nic­ké prob­lé­my, nap­rík­lad ne­mož­nosť nain­šta­lo­vať dô­le­ži­té ob­chod­né ap­li­ká­cie. Čas­tej­šie sa však na­rá­ža­lo na „ob­chod­né" ús­ka­lia, ako nap­rík­lad:

  • ne­mož­nosť efek­tív­nej ko­mu­ni­ká­cie so za­in­te­re­so­va­ný­mi stra­na­mi,
  • pok­les pro­duk­ti­vi­ty pre ne­dos­ta­toč­né ško­le­nie ale­bo pot­re­bu spra­vo­vať ne­kom­pa­ti­bil­né for­má­ty do­ku­men­tov,
  • ná­roč­né vy­hľa­dá­va­nie od­bor­ní­kov so zna­los­ťa­mi na pod­po­ru no­vých sys­té­mov,
  • nep­red­ví­da­né nák­la­dy spä­té so všet­ký­mi tý­mi­to prob­lé­ma­mi a vy­ššie nák­la­dy na sprá­vu sys­té­mu.

Mi­nis­ter­stvo za­hra­nič­ných ve­cí, Ne­mec­ko

Ne­mec­ké mi­nis­ter­stvo za­hra­nič­ných ve­cí v ro­ku 2008 ozná­mi­lo, že pre­chá­dza pri všet­kých svo­jich 11-ti­síc klient­skych po­čí­ta­čoch na sys­tém Li­nux a ďal­šie open sour­ce ap­li­ká­cie. To­to roz­hod­nu­tie vte­dy zís­ka­lo znač­nú pub­li­ci­tu v mé­diách za­me­ra­ných na IT. Dô­vo­dom bo­la zjav­ne sna­ha zní­žiť nák­la­dy.

V ro­ku 2011 však mi­nis­ter­stvo vo svo­jom vy­hlá­se­ní zdô­vod­ni­lo svoj náv­rat ku ko­mer­čné­mu rie­še­niu „na­lie­ha­vou pot­re­bou fun­kcií na spo­lup­rá­cu":

„Mi­nis­ter­stvo a je­ho úra­dy v za­hra­ni­čí pot­re­bu­jú pros­tried­ky na rých­lu, bez­prob­lé­mo­vú a ne­kom­pli­ko­va­nú ko­mu­ni­ká­ciu, na kto­ré sa mô­žu spo­ľah­núť pri vý­me­ne in­for­má­cií s mno­hý­mi sub­jek­tmi štát­nej aj za­hra­nič­nej ve­rej­nej sprá­vy a ďal­ší­mi or­ga­ni­zá­cia­mi a pod­nik­mi. Vzhľa­dom na rôz­no­ro­dé for­má­ty do­ku­men­tov vrá­ta­ne ši­ro­ko roz­ší­re­ných bi­nár­nych for­má­tov mu­sí mi­nis­ter­stvo za­hra­ni­čia ďa­lej pod­po­ro­vať tie­to pro­prie­tár­ne for­má­ty."

Na otáz­ky z parla­men­tu mi­nis­ter­stvo ďa­lej vy­svet­li­lo, že na­rá­ža­lo aj na prob­lé­my s nák­lad­mi a pou­ži­teľ­nos­ťou. V rov­na­kom ča­se uvied­la ne­mec­ká vlá­da, že bu­de na­ďa­lej pod­po­ro­vať sof­tvér open sour­ce „tam, kde je to uži­toč­né a eko­no­mic­ké".

Or­ga­ni­zá­cie čas­to na­rá­ža­li na nas­le­du­jú­ce prob­lé­my: inter­ope­ra­bi­li­ta, pro­duk­ti­vi­ta, pot­re­ba zna­los­tí na pod­po­ru a ce­na.

Sú však aj prí­pa­dy, keď sof­tvér open sour­ce v kom­bi­ná­cii s ďal­ší­mi sof­tvé­ro­vý­mi im­ple­men­tá­cia­mi veľ­mi dob­re fun­gu­je. Dob­rý prík­lad je mes­to Bar­ce­lo­na, kto­ré chce­lo zís­kať lep­šie poz­nat­ky o efek­ti­vi­te svo­jich slu­žieb ob­ča­nom. Hľa­da­lo rie­še­nie, kto­ré by ana­ly­zo­va­lo dá­ta zo sys­té­mov a no­vých ve­rej­ných zdro­jov. Vďa­ka služ­bám Open­Da­ta zbie­ra­jú všet­ky ve­rej­né in­for­má­cie zo sys­té­mov mes­tskej rad­ni­ce do da­ta­bá­zy Win­dows Azu­re SQL. In­for­má­cie za­hŕňa­jú nap­rík­lad ma­py, pod­rob­nos­ti o služ­bách ve­rej­nos­ti, o po­pu­lá­cii, do­dá­va­te­ľoch, dá­ta o po­du­ja­tiach, eko­no­mi­ke, fir­mách a vý­sled­ky vo­lieb.

Na spra­co­va­nie ta­ké­ho­to veľ­ké­ho ob­je­mu fee­dov a pe­ta­baj­tov dát v reál­nom ča­se bo­la pou­ži­tá služ­ba Win­dows Azu­re HDIn­sight Servic­e a Win­dows Azu­re bi­na­ry lar­ge ob­ject (BLOB) sto­ra­ge na klas­troch Apa­che Ha­doop. Vďa­ka to­mu­to rie­še­niu mô­žu za­mes­tnan­ci mes­ta pris­tu­po­vať k in­for­má­ciám rých­lej­šie a prak­tic­ky od­kiaľ­koľ­vek. Ove­ľa prom­ptnej­šie mô­žu rea­go­vať na na­lie­ha­vé si­tuácie, nap­rík­lad po­sil­ne­ním ve­rej­nej dop­ra­vy po­čas mest­ských fes­ti­va­lov. Mes­to zís­ka­lo prís­tu­pom k väč­šie­mu ob­je­mu dát lep­šie vstup­né in­for­má­cie na to, ako vy­ba­viť a roz­mies­tniť po­li­caj­né jed­not­ky, po­žiar­ni­kov či pra­cov­ní­kov zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti a vy­jsť tak v ús­tre­ty reál­nym pot­re­bám mes­ta a ob­ča­nov.

„Mô­že­me lep­šie vy­hod­no­tiť schop­nosť mes­ta rea­go­vať na neo­ča­ká­va­né si­tuácie a zla­diť pro­ce­sy tak, aby sme moh­li rea­go­vať v čo naj­krat­šom ča­se," po­ve­dal šéf IT mes­tskej rad­ni­ce Lluis San Mar­co. Ob­ča­nia zas ľah­šie náj­du služ­by a in­for­má­cie pros­tred­níc­tvom webu ale­bo cez ap­li­ká­cie.

Sof­tvér open sour­ce tvo­rí dô­le­ži­tú sú­časť dneš­ných he­te­ro­gén­nych IT pros­tre­dí a náj­de­me mno­ho prík­la­dov ús­peš­nej in­teg­rá­cie open sour­ce tech­no­ló­gií do pod­ni­ko­vej infra­štruk­tú­ry. Tie­to ús­pe­chy sú však da­né ob­chod­ným prís­tu­pom: voľ­bou naj­vhod­nej­šie­ho rie­še­nia pre kon­krét­ny sce­nár, up­lat­ne­ním kom­bi­ná­cie open sour­ce a ko­mer­čných rie­še­ní, ak je to vhod­né, a prís­tu­pom, kto­rý sa pri roz­ho­do­va­ní o tech­no­lo­gic­kých mož­nos­tiach neob­me­dzu­je na je­di­ný vý­vo­jo­vý mo­del.

Dô­le­ži­té je te­da zvá­žiť, že auto­ri­ta­tív­ne roz­hod­nu­tie, kto­ré up­red­nos­tňu­je ur­či­tý typ tech­no­ló­gií, nie je zá­ru­kou ús­pe­chu, či už z eko­no­mic­ké­ho, or­ga­ni­zač­né­ho, ale­bo tech­nic­ké­ho hľa­dis­ka. Prí­no­sy sof­tvé­ru ty­pu open sour­ce ma­jú v tej­to ob­las­ti po­ten­ciál naj­mä v kom­bi­ná­cii s ďal­ší­mi tech­no­ló­gia­mi v zmie­ša­ných infra­štruk­tú­rach. Tre­ba sa pre­to roz­ho­do­vať na zá­kla­de vhod­nos­ti na kon­krét­ny účel, prí­no­sov pre ob­ča­nov a da­ňo­vých pop­lat­ní­kov a aké­koľ­vek roz­hod­nu­tia v IT by ma­li vy­chá­dzať z kom­plexné­ho hod­no­te­nia re­le­van­tných fak­to­rov, všet­kých nák­la­dov a kom­plexnej ana­lý­zy.

Ten­to typ kom­plexnej ana­lý­zy nie je ne­vyh­nut­ne jed­no­du­chý, je však pot­reb­ný na pres­né sta­no­ve­nie nák­la­dov. Po­môcť mô­že ve­ľa os­ved­če­ných nás­tro­jov a me­to­dík, nap­rík­lad rá­mec WiBe 4.1 Fra­mework, pô­vod­ne vy­tvo­re­ný pre ne­mec­ké mi­nis­ter­stvo vnút­ra, kto­rý sa dnes v Ne­mec­ku ši­ro­ko pou­ží­va na fe­de­rál­nej, štát­nej aj mes­tskej úrov­ni. Vy­uží­va ho aj Európ­ska únia a or­ga­ni­zá­cie z ve­rej­né­ho aj súk­rom­né­ho sek­to­ra z ce­lé­ho sve­ta, ok­rem iné­ho spo­loč­nos­ti Hen­kel, T-Mo­bi­le, Oli­vet­ti ale­bo in­dic­ká vlá­da.

MSFT_logo_c_C-Gray_D.jpg

Mic­ro­soft Slo­va­kia s.r.o.
Apollo Bu­si­ness Cen­ter II, Blok E, 3. posch.
Prie­voz­ská 4D, 821 09 Bra­tis­la­va
Tel.: +421 2 59 295 111
e-mail: slo­va­kia@mic­ro­soft.com
www.mic­ro­soft.sk

Zdroj: IW 1-2/2014


Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Ako ušet­riť IT nák­la­dy po­mo­cou tech­no­ló­gie big da­ta
V dnešnej informačnej dobe nás dáta sprevádzajú na každom kroku a stávame sa svedkami obrovskej dátovej explózie. čítať »
 
FlexPod Se­lect har­dvé­ro­vá plat­for­ma pre Ha­doop
S príchodom nových technologických možností, ako sú sociálne siete, mobilné zariadenia, kamery a rôzne senzory pripojiteľné k dátovej sieti, sa mnohé firmy a inštitúcie stali schopnými generovať obrovské objemy dát, ktoré potenciálne obsahujú zaujímavú informáciu, ale nie sú priamo vyhodnotiteľné človekom ani bežnými výpočtovými prostriedkami, resp. len v obmedzenej miere. čítať »
 
Ino­vo­va­né šab­ló­ny pre ap­li­ká­cie Win­dows 8.1
Okrem základnej šablóny „prázdnej“ aplikácie majú vývojári a dizajnéri k dispozícii tri sofistikované šablóny Grid App, Split App a Hub App. Sú koncipované tak, aby čo najviac pokryli typické scenáre aplikácií Windows 8.1 s používateľským rozhraním Modern UI. Samozrejmá je optimalizácia aplikácií vytvorených podľa týchto šablón na dotykové ovládanie. čítať »
 
Prog­ra­mu­je­me pre An­droid / Úvod
Pri sledovaní našich seriálov o Linuxe a OpenGL ste si určite všimli, že nami zadané úlohy sme riešili v rámci OS Linux. No a práve linuxové jadro (kernel) je základom OS Android. čítať »
 
DNS – kon­tro­la syn­tak­tic­kých zá­pi­sov a spus­te­nie sys­té­mu
V predošlej časti sme rozdelili našu sieť na vonkajšiu a vnútornú, vytvorili podľa toho dva pohľady (views) a nakoniec upravili konfiguračný súbor named.conf . Tým sme v podstate ukončili konfiguráciu DNS a dnes pristúpime k odladeniu a spusteniu nášho systému. čítať »
 
Le­no­vo Yoga Tab­let 10
Tento tablet rieši dva zásadné problémy, s ktorými sa stretávajú používatelia: ako s tabletom pohodlne pracovať bez dodatočného držiaka a ako s ním na batériu pracovať naozaj dlho. Používateľ s tabletom Yoga môže pracovať v troch režimoch - Hold, Tilt alebo Stand. čítať »
 
Koe­fi­cient kva­li­ty – účin­ný nás­troj na zvý­še­nie efek­ti­vi­ty
U nás vo firme sme čelili viacerým problémom, týkajúcim sa výkonu, kvality a vedenia vývojového oddelenia. Firma vnímala vývojársky tím ako jedno zo slabších oddelení a panoval všeobecný názor, že „devel" produkuje obrovské množstvo chýb a nestíha veci načas. čítať »
 
Kon­zul­tač­né služ­by v IT
Vo väčšine firiem nemožno zvládnuť rozvoj IT infraštruktúry na požadovanom stupni komplexnosti silami interných zamestnancov. Manažment si uvedomuje výhody investovania do externého poradenstva. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter