Dotykové displeje pod lupou

Strana 3/3

V niek­to­rých prí­pa­doch je elek­tro­mag­ne­tic­ké po­le pre­chá­dza­jú­ce cez vr­chnú skle­nú vrstvu dis­ple­ja eš­te dosť sil­né na to, aby preš­lo nap­rík­lad ten­ký­mi plas­to­vý­mi chi­rur­gic­ký­mi ru­ka­vi­ca­mi, čo po­má­ha prob­lém re­du­ko­vať. Ak­tuál­ne sa však už na trh uvied­li dis­ple­je, kto­ré umož­ňu­jú ov­lá­da­nie v bež­ných ru­ka­vi­ciach. V sú­čas­nos­ti ka­pa­cit­ným dis­ple­jom pat­rí 69 % tr­hu (55 % kla­sic­ké pro­jek­čné, 3 % povr­cho­vé a 11 % rie­še­nia on-cell/in-cell), a ak k to­mu­to čís­lu pri­po­čí­ta­me 22 % po­diel re­zis­tív­nych dis­ple­jov, zos­ta­ne nám eš­te 9 % tr­hu. Aké dru­hy do­ty­ko­vých tech­no­ló­gií te­da pa­tria sem?

ipad.jpg

Pro­jek­čné ka­pa­cit­né do­ty­ko­vé vrstvy dnes do­mi­nu­jú tr­hu v ob­las­ti smar­tfó­nov aj tab­le­tov

Ďal­šie do­ty­ko­vé tech­no­ló­gie

Ok­rem re­zis­tív­nych a ka­pa­cit­ných do­ty­ko­vých rie­še­ní sa mô­že­me stret­núť eš­te s tro­mi ďal­ší­mi zá­klad­ný­mi tech­no­lo­gic­ký­mi smer­mi. Je­den z nich je dnes už tak­mer vy­miz­nu­té nad­stav­bo­vé infra­čer­ve­né do­ty­ko­vé roz­hra­nie, kto­ré sme v krát­kos­ti spo­me­nu­li už v úvo­de člán­ku. Ide o jed­no z naj­star­ších do­ty­ko­vých rie­še­ní vô­bec a po­zos­tá­va z infra­čer­ve­ných di­ód emi­tu­jú­cich svet­lo, roz­mies­tne­ných po bo­koch ob­ra­zov­ky. Infra­čer­ve­né svet­lo tak vy­tvá­ra nad povr­chom dis­ple­ja mriež­ku ne­vi­di­teľ­nú pre ľud­ské oko, a ak na povrch po­lo­ží­te prst, pret­ne­te tým nie­koľ­ko lú­čov. Na zá­kla­de sen­zo­rov, kto­ré zhas­nú (keď­že svet­lo cez váš prst nep­rej­de do re­cep­to­ra na opač­nom ok­ra­ji dis­ple­ja), sa od­vo­dí po­lo­ha na osi X a Y. Nie je te­da pot­reb­ný do­tyk vo­di­vé­ho pred­me­tu.

Na dru­hej stra­ne tech­no­ló­gia je veľ­mi cit­li­vá na ne­čis­to­ty. O nie­čo roz­ší­re­nej­šia je do­ty­ko­vá me­tó­da pos­ta­ve­ná na povr­cho­vej akus­tic­kej vl­ne. Pri tom­to rie­še­ní sa zvy­čaj­ne do hor­né­ho ro­hu dis­ple­ja umies­tňu­jú emi­to­ry ultraz­vu­ku ne­po­ču­teľ­né­ho pre ucho, kto­ré sme­ru­jú do vo­do­rov­né­ho od­rá­ža­ča umies­tne­né­ho po ce­lej dĺžke hor­nej hra­ny mo­ni­to­ru a na jed­nom z je­ho ok­ra­jov. Z tých­to od­rá­ža­čov sú zvu­ko­vé vl­ny od­rá­ža­né nad povrch dis­ple­ja, pok­rý­va­júc tak je­ho ce­lú plo­chu, pri­čom do­pa­da­jú do de­tek­to­rov na opač­nej zvis­lej hra­ne a spod­nej hra­ne dis­ple­ja. Do­tyk prs­ta tie­to vl­ny na­ru­ší a na zá­kla­de chý­ba­jú­cej in­for­má­cie z prís­luš­ných de­tek­to­rov sa vy­po­čí­ta po­lo­ha do­ty­ku. Akus­tic­ké rie­še­nie te­da po­dob­ne ako infra­čer­ve­ná tech­no­ló­gia vô­bec neov­plyv­ňu­je ob­ra­zo­vé vlas­tnos­ti dis­ple­ja a pa­nel mô­že mať vy­so­kú od­ol­nosť a pev­nosť (je­ho hor­ná ochran­ná vrstva to­tiž ne­mu­sí byť ten­ká).

Z tých­to me­nej roz­ší­re­ných do­ty­ko­vých rie­še­ní, za­lo­že­ných zvy­čaj­ne na ne­ja­kom dru­hu nad­stav­by umies­tne­nej v ok­ra­joch dis­ple­ja, je mo­men­tál­ne naj­po­pu­lár­nej­ší sys­tém pos­ta­ve­ný na sús­ta­ve op­tic­kých ka­mier. Tie­to op­tic­ké rie­še­nia tvo­ria prib­liž­ne 4 % tr­hu a pos­tup­ne na­be­ra­jú na po­pu­la­ri­te vďa­ka bez­prob­lé­mo­vé­mu pou­ži­tiu na veľ­kých dis­ple­joch, ako ma­jú te­le­ví­zo­ry či do­ty­ko­vé ta­bu­le (do uh­lo­prieč­ky 100 pal­cov), a rov­na­ko aj z dô­vo­du níz­kej ob­sta­rá­va­cej ce­ny. Sys­tém zvy­čaj­ne tvo­ria dve ka­me­ry, kto­ré sú za­bu­do­va­né do hor­ných ro­hov mo­ni­to­ra. Tie v rých­los­ti ske­nu­jú ce­lý povrch dis­ple­ja a v prí­pa­de, že im nie­čo vstú­pi do ces­ty, ra­dič vy­po­čí­ta na zá­kla­de sve­tel­nej in­for­má­cie z oboch ka­mier prís­luš­nú po­lo­hu. Na čo naj­pres­nej­šiu de­tek­ciu sú ob­vyk­le do ok­ra­jov dis­ple­ja za­bu­do­va­né ref­lexné ma­te­riá­ly, kto­ré zná­so­bu­jú roz­diel me­dzi „čis­tou" ces­tou poh­ľa­du ka­me­ry bez do­ty­ku a me­dzi pre­káž­kou blo­ku­jú­cou zá­ber.

Pre tie­to sys­té­my je vý­zvou pria­me sl­neč­né svet­lo, kto­ré mô­že za ur­či­tých pod­mie­nok svie­tiť pria­mo do ob­jek­tí­vu ka­me­ry a na­rú­šať tak de­tek­čné schop­nos­ti. Niek­to­rí vý­rob­co­via pre­to za­bu­do­vá­va­jú do ta­kých­to sys­té­mov po­moc­ný infra­čer­ve­ný sys­tém rie­šia­ci ten­to prob­lém zvý­še­ným kon­tras­tom. Po­dob­ne ako infra­čer­ve­ná a ultraz­vu­ko­vá de­tek­čná mriež­ka aj op­tic­ký sys­tém je po­mer­ne cit­li­vý na ne­čis­to­ty blo­ku­jú­ce vý­hľad jed­not­li­vých de­tek­čných pr­vkov.

Mul­ti­do­ty­ko­vé ov­lá­da­nie

Či už dis­plej dis­po­nu­je re­zis­ten­tným, ale­bo ka­pa­cit­ným do­ty­ko­vým rie­še­ním, prí­pad­ne pou­ží­va me­nej roz­ší­re­né infra­čer­ve­né, ultraz­vu­ko­vé a op­tic­ké me­tó­dy de­tek­cie, mo­der­ná do­ba si v dr­vi­vej väč­ši­ne prí­pa­dov žia­da pod­po­ru viac­ná­sob­ných do­ty­kov. Kým na jed­no­du­chých dis­ple­joch zob­ra­zu­jú­cich iba nie­koľ­ko pr­vkov je schop­nosť re­gis­tro­vať viac do­ty­kov sú­čas­ne (mul­ti­touch) prak­tic­ky zby­toč­ná, na za­ria­de­niach s pok­ro­či­lý­mi ope­rač­ný­mi sys­té­ma­mi tá­to schop­nosť ot­vá­ra no­vé mož­nos­ti z hľa­dis­ka po­ho­dlia, rých­los­ti a in­tui­tív­ne­ho ov­lá­da­nia. Nie kaž­dá do­ty­ko­vá tech­no­ló­gia je však na ten­to druh ov­lá­da­nia vhod­ná, pri­čom v mno­hých prí­pa­doch si jej pou­ži­tie vy­žia­da­lo vy­rie­še­nie mno­hých prob­lé­mov, s kto­rý­mi vý­vo­já­ri zá­pa­si­li už od po­čiat­ku vý­vo­ja do­ty­ko­vých rie­še­ní v 70. ro­koch.

Sku­toč­ný prie­lom pri­šiel v ro­ku 1991, keď Pierre Wellner zo spo­loč­nos­ti Xerox pub­li­ko­val prá­cu s náz­vom Di­gi­tal Desk, kto­rá opi­so­va­la tech­nic­ký prin­cíp za­ria­de­nia pod­po­ru­jú­ce­ho viac­ná­sob­né do­ty­ky pr­stov, kto­ré sa sta­lo zá­kla­dom pre pr­vé pou­ží­va­teľ­ské mul­ti­do­ty­ko­vé rie­še­nia uve­de­né na trh na pre­lo­me 20. a 21. sto­ro­čia. Iš­lo naj­mä o mul­ti­do­ty­ko­vé touch­pa­dy vy­vi­nu­té v ro­koch 1999 až 2005 spo­loč­nos­ťou Fin­gerworks (tú v ro­ku 2005 od­kú­pi­la spo­loč­nosť App­le) a o rie­še­nie veľ­ké­ho mul­ti­do­ty­ko­vé­ho dis­ple­ja sto­lo­vé­ho za­ria­de­nia s pô­vod­ným náz­vom Sur­fa­ce, kto­ré Mic­ro­soft vy­ví­jal na zá­kla­de infra­čer­ve­nej tech­no­ló­gie od ro­ku 2001 (za­ria­de­nie bo­lo nes­kôr pre­me­no­va­né na Pixel­Sen­se).

Do ši­ro­ké­ho po­ve­do­mia pou­ží­va­teľ­skej ve­rej­nos­ti sa tie­to ob­ra­zov­ky dos­ta­li až v ro­ku 2007 s nás­tu­pom viac­do­ty­ko­vých ka­pa­cit­ných dis­ple­jov smar­tfó­nov App­le iP­ho­ne. Laic­ká ve­rej­nosť dod­nes po­va­žu­je App­le za aké­ho­si vy­ná­lez­cu mul­ti­do­ty­ku, čo však nie je prav­da. Mno­ho spo­loč­nos­tí pra­co­va­lo na mul­ti­do­ty­ko­vých vrstvách už od kon­ca 90. ro­kov. Kým niek­to­ré spo­loč­nos­ti (ako nap­rík­lad Mic­ro­soft) dá­va­li v tých­to ra­ných mul­ti­do­ty­ko­vých do­bách pred­nosť infra­čer­ve­né­mu rie­še­niu, iné sa uchý­li­li ku ka­pa­cit­ným me­tó­dam (Fin­gerworks a Mit­su­bis­hi Elec­tric Re­search La­bo­ra­to­ries).

App­le svoj do­ty­ko­vý ka­pa­cit­ný dis­plej te­le­fó­nu iP­ho­ne za­lo­žil na od­kú­pe­ných rie­še­niach spo­loč­nos­ti Fin­gerworks a za­čal ho pre­dá­vať v ro­ku 2007. Na dru­hej stra­ne App­le do­ká­zal náj­sť správ­ny pries­tor a čas na tr­hu. Kým Mic­ro­soft a Mit­su­bis­hi plá­no­va­li mul­ti­do­ty­ko­vé rie­še­nia hlav­ne na pou­ži­tie na veľ­kých sto­lo­vých dos­kách, kto­ré sú ob­slu­ho­va­né nie­koľ­ký­mi ľuď­mi sú­čas­ne (sto­ly Mic­ro­soft Pixel­Sen­se a Circ­le Twel­ve-Mit­su­bis­hi Di­amon­dTouch sa dos­ta­li na trh v ro­ku 2008), App­le správ­ne roz­poz­nal ich veľ­ký po­ten­ciál na vrec­ko­vých za­ria­de­niach. Dnes sú ka­pa­cit­né viac­do­ty­ko­vé dis­ple­je štan­dar­dom a mo­der­né smar­tfó­ny a tab­le­ty by sme si bez nich už ani ne­ve­de­li pred­sta­viť.

V tej­to sú­vis­los­ti sa schop­nosť úp­ra­vy ka­pa­cit­ných dis­ple­jov na re­gis­tro­va­nie mul­ti­do­ty­kov (na zá­kla­de pro­jek­cie zmien elek­tro­mag­ne­tic­ké­ho po­ľa na mriež­ke vo vo­di­vých vrstvách) uká­za­la ako ob­rov­ská vý­ho­da a aj z toh­to dô­vo­du ten­to typ tech­no­ló­gie v sú­čas­nos­ti do­mi­nu­je na tr­hu. Re­zis­tív­ne dis­ple­je sí­ce tiež mož­no up­ra­viť na mul­ti­do­tyk, ale vý­raz­ne sa zvy­šu­je ich kom­plexnosť, a te­da aj ce­na.

V kaž­dom prí­pa­de je na sú­čas­ných smar­tfó­noch a tab­le­toch re­gis­trá­cia viac­ná­sob­né­ho do­ty­ku ne­vyh­nut­nosť, pri­čom zlep­šo­va­nie tých­to vlas­tnos­tí neus­tá­le pok­ra­ču­je. Ho­ci po­čet do­ty­kov na ma­lých jed­no­pou­ží­va­teľ­ských za­ria­de­niach sa zvy­čaj­ne za­sta­vu­je na čís­le de­sať (v po­do­be sú­čas­né­ho do­ty­ku všet­kých de­sia­tich pr­stov ru­ky), zlep­še­nia sa mô­žu ube­rať sme­rom k re­gis­trá­cii od­liš­nos­tí jed­not­li­vých do­ty­kov. Za zmien­ku sto­jí naj­mä tech­no­ló­gia Tap­Sen­se, pred­sta­ve­ná v ro­ku 2011, kto­rá umož­ňu­je roz­poz­ná­vať roz­die­ly me­dzi do­ty­kom bruš­ka prs­ta, nech­tu a pr­sto­vé­ho kĺba. Kaž­dé­mu z do­ty­kov pri­tom mô­že byť pri­ra­de­ná iná špe­ci­fic­ká reak­cia za­ria­de­nia.

Kam sa trh bu­de ube­rať?

Z hľa­dis­ka ty­pov jed­not­li­vých do­ty­ko­vých tech­no­ló­gií sú v sú­čas­nos­ti kar­ty roz­da­né. Do­ty­ko­vé dis­ple­je sú jed­noz­nač­ne v tren­de, pri­čom ich pro­duk­cia nep­res­taj­ne stú­pa a tr­žby vý­rob­cov na­ras­ta­jú veľ­kým tem­pom. V ta­buľ­ke si mô­že­te po­zrieť zoz­nam mo­men­tál­ne naj­výz­nam­nej­ších vý­rob­cov do­ty­ko­vých rie­še­ní, kto­rých vý­rob­ky sú osa­dzo­va­né na všet­ky mo­der­né do­ty­ko­vé dis­ple­je. Všim­ni­te si, ako sa za pos­led­ných päť ro­kov trh nie­koľ­kok­rát zná­so­bil. Su­ve­rén­nym líd­rom me­dzi vý­rob­ca­mi je taiwan­ská spo­loč­nosť TPK, kto­rá v rám­ci vý­ro­by do­ty­ko­vých rie­še­ní v mi­nu­lom ro­ku do­siah­la tr­žby tak­mer šesť mi­liárd do­lá­rov.

So znač­ným od­stu­pom jej se­kun­du­je taiwan­ský Win­tek s ob­ra­tom 3,5 mi­liar­dy do­lá­rov. Mo­men­tál­ne tre­tím naj­väč­ším hrá­čom na tom­to po­li je ju­ho­kó­rej­ský LG Dis­play, pri­čom v naj­bliž­ších ro­koch mu bu­de zrej­me vý­raz­ne dý­chať na chr­bát ja­pon­ské kon­zor­cium Ja­pan Dis­play, kto­ré vznik­lo v prie­be­hu mi­nu­lé­ho ro­ka zlú­če­ním ja­pon­ských dis­ple­jo­vých di­ví­zií spo­loč­nos­tí INCJ, So­ny, Hi­ta­chi a Tos­hi­ba. Os­tat­ní vý­rob­co­via znač­ne za­os­tá­va­jú a v tom­to ro­ku sa oča­ká­va, že lí­der TPK utŕži na tr­hu s do­ty­ko­vý­mi tech­no­ló­gia­mi viac ako de­sať vý­rob­cov v po­ra­dí od tre­tie­ho až po dva­nás­te­ho do­ved­na. V bu­dúc­nos­ti bu­de ur­či­te za­ují­ma­vé sle­do­vať, či ten­to trend bu­de na­ďa­lej pok­ra­čo­vať ale­bo do di­ania za­siah­nu no­ví hrá­či v po­do­be Ja­pan Dis­play či vý­rob­co­via mo­ni­to­rov pri stú­pa­jú­com po­me­re rie­še­ní on-cell a in-cell.

Dotykove displeje - nahlad 01-5.jpg

Bež­né­ho pou­ží­va­te­ľa tvr­dý boj vý­rob­cov veľ­mi ne­zau­jí­ma a zve­da­vý je hlav­ne na to, či tech­no­ló­gie v doh­ľad­nom ča­se eš­te viac zlac­ne­jú a aký bu­de ďal­ší tech­no­lo­gic­ký pok­rok. Po­kiaľ od­hliad­ne­me od za­ují­ma­vej tech­no­ló­gie Tap­Sen­se, kto­rú sme už spo­me­nu­li, v naj­bliž­šom ob­do­bí by moh­li byť no­vým pr­vkom tzv. po­ci­to­vé do­ty­ky. Asi ni­ko­mu neu­nik­lo, že s roz­ší­re­ním dis­ple­ja prak­tic­ky na ce­lé za­ria­de­nie člo­vek pri­šiel o po­mer­ne dô­le­ži­tý hma­to­vý po­cit z ov­lá­da­nia. Vďa­ka do­ty­ko­vým vrstvám sí­ce smar­tfón či tab­let do­ká­že­me ov­lá­dať pria­mo ob­ra­zov­kou, v reali­te sa však do­tý­ka­me len skle­né­ho povr­chu. Ak stla­čí­me tla­čid­lo na do­ty­ko­vej plo­che, vi­dí­me to a mô­že­me to čas­to aj po­čuť, ale hma­to­vá reak­cia nep­rí­de (po­kiaľ ne­po­čí­ta­me ne­ja­ké ob­li­gát­ne tra­se­nie ce­lé­ho te­le­fó­nu).

Jej nep­rí­tom­nosť pri­tom nie je len pre­káž­kou pre ľu­dí s pos­tih­nu­tím zra­ku, ale aj pre bež­ných pou­ží­va­te­ľov. Te­le­fón to­tiž ne­mož­no ov­lá­dať nap­rík­lad nas­le­po vo vrec­ku tak ako v mi­nu­los­ti, a po­kiaľ má­te nap­rík­lad v aute do­ty­ko­vé rá­dio, pri ov­lá­da­ní mu­sí­te spus­tiť oči z vo­zov­ky. Rie­še­nie toh­to prob­lé­mu pred­sta­vi­la v mi­nu­lom ro­ku fín­ska spo­loč­nosť Sen­seg s rov­na­ko naz­va­nou tech­no­ló­giou hma­to­vej reak­cie. Tá­to nad­stav­ba do­ty­ko­vej vrstvy vy­vo­lá­va po­cit do­tý­ka­nia sa jed­not­li­vých pr­vkov, kto­ré sú vy­kres­le­né na dis­ple­ji. Mož­no tak cí­tiť hra­ny tla­čid­la, roz­poz­ná­vať dr­snú ale­bo hlad­kú štruk­tú­ru či tvar ob­jek­tu . Po­cit pri­tom nie je vy­vo­la­ný tým, že by sa te­le­fón fy­zic­ky tria­sol. Dis­plej zos­tá­va ce­lý čas ne­hyb­ný. To, čo sa me­ní, je elek­tric­ké po­le pô­so­bia­ce na po­kož­ku prs­ta (s frek­ven­ciou ti­síc zmien za se­kun­du), čo vy­vo­lá­va ilú­ziu pre­káž­ky. Pod­rob­nos­ti o tech­no­ló­gii za­tiaľ nie sú k dis­po­zí­cii, ale pod­ľa vy­jad­re­nia ve­rej­ných tes­te­rov sú do­ty­ky veľ­mi ver­né.

Ak sa tech­no­ló­gii po­da­rí dos­tať z vý­vo­jo­vé­ho štá­dia do reál­ne­ho pou­ži­tia na pro­duk­toch, mô­že to byť no­vý veľ­ký hit na po­li pre­nos­ných za­ria­de­ní. Pred­sa len cí­tiť pri pí­sa­ní na dis­ple­ji pod pr­sta­mi klá­ve­sy a o ma­lú chví­ľu zas na tom is­tom mies­te cí­tiť nap­rík­lad „fy­zic­ky" po­suv­ný pr­vok ov­lá­da­nia hla­si­tos­ti mô­že cel­kom zme­niť po­ho­dlie pri pou­ží­va­ní do­ty­ko­vých za­ria­de­ní. Bo­lo by pre vás za­ují­ma­vé hrať na smar­tfó­ne hru v po­do­be ťu­ka­nia do ma­lej gu­ľôč­ky a pod svo­ji­mi pr­sta­mi ju sku­toč­ne cí­tiť? Tro­chu inou ces­tou sa ube­rá po­ten­ciál­ny kon­ku­rent Tac­tus, kto­rý hma­to­vú reak­ciu vy­ko­ná­va sku­toč­nou zme­nou štruk­tú­ry dis­ple­ja. Tá po­zos­tá­va zo špe­ciál­nej povr­cho­vej vrstvy, hru­bej prib­liž­ne je­den mi­li­me­ter, kto­rá na po­vel do­ká­že na kon­krét­nych mies­tach vy­vy­šo­vať povrch vy­tvo­re­ním ma­lých stla­či­teľ­ných hr­bol­če­kov. To sa do­siah­ne vy­tlá­ča­ním ma­lé­ho množ­stva kva­pa­li­ny, kto­rá oh­ne povr­cho­vú vrstvu. Z tech­nic­ké­ho hľa­dis­ka ide o pod­stat­ne me­nej prak­tic­ké rie­še­nie ako pl­ne elek­tro­nic­ký Sen­seg, ale až čas uká­že, čo bu­de na­ko­niec ús­peš­né.

Samsung.jpg

Štruk­tú­ru po­suv­né­ho jaz­dca by sme moh­li už onedl­ho na do­ty­ko­vých dis­ple­joch aj cí­tiť

Tech­no­ló­gie ďal­šej de­ká­dy

A čo nás ča­ká z hľa­dis­ka tech­no­ló­gie ov­lá­da­nia po­čí­ta­čov a mo­bil­ných tech­no­ló­gií v ho­ri­zon­te nie­koľ­kých ro­kov či de­kád? Sta­ne sa ov­lá­da­nie do­ty­kom tren­dom na nie­koľ­ko de­sať­ro­čí, ako to bo­lo nap­rík­lad pri my­šiach, ale­bo už o pár ro­kov bu­de nie­čím bez­ná­dej­ne za­sta­ra­ným? Pri pred­po­ve­da­ní vzdia­le­nej­šej bu­dúc­nos­ti sa mož­no po­riad­ne mý­liť, pre­to­že zvy­čaj­ne sa ne­da­jú od­had­núť no­vé tren­dy a pok­ro­ky v tech­no­ló­giách, kto­ré si ľu­dia v ča­se pred­po­ve­de ani ne­do­ká­žu pred­sta­viť. No ak má­me vy­chá­dzať z ak­tuál­nej si­tuácie, je mož­né, že v naj­bliž­ších ro­koch sa za­čnú pre­sa­dzo­vať vo veľ­kej mie­re do­ty­ko­vé dis­ple­je s hma­to­vou reak­ciou.

Pri poh­ľa­de na no­vé kon­cep­ty a pro­duk­ty, ako je nap­rík­lad Goog­le Glass, sa dá pri­tom oča­ká­vať, že v tom­to de­sať­ro­čí bu­de na­ďa­lej stú­pať aj vý­znam hla­so­vé­ho ov­lá­da­nia. Úpl­né nah­ra­de­nie do­ty­ko­vé­ho roz­hra­nia nep­ri­ne­sie, pre­to­že nie vo všet­kých prí­pa­doch sa dá pou­žiť, ale je mož­né, že obe tech­no­ló­gie bu­dú koexis­to­vať a ča­som ov­lá­da­nie hla­som a drob­ný­mi ges­ta­mi pred­sa len zís­ka pre­va­hu. V eš­te vzdia­le­nej­šom ča­so­vom ho­ri­zon­te je však fi­nál­ny cieľ kaž­dé­ho vý­vo­já­ra ov­lá­da­cích roz­hra­ní zrej­me rov­na­ký. Vy­tvo­riť za­ria­de­nie, kto­ré ne­bu­de tre­ba ov­lá­dať po­hy­bom, do­ty­kom, ges­ta­mi či hla­som. Ul­ti­mát­nym cie­ľom je ov­lá­da­nie my­šlien­kou. Sa­moz­rej­me, nej­de o na­ráž­ku na šarla­tá­nov z ra­dov jas­no­vid­cov, ale o re­gu­lár­nu ve­du po­zos­tá­va­jú­cu z de­tek­cie pre­ja­vov moz­go­vej ak­ti­vi­ty. V sú­čas­nos­ti sa ten­to vý­voj za­me­ria­va naj­mä na po­moc ľu­ďom so zra­ne­nia­mi mie­chy a iný­mi pa­ra­lý­za­mi, pre kto­rých ta­ké­to roz­hra­nie čas­to pred­sta­vu­je je­di­ný spô­sob, ako fy­zic­ky inter­ago­vať s oko­li­tým sve­tom.

Pro­to­ty­py ta­kých­to zlo­ži­tých za­ria­de­ní zvy­čaj­ne do­ká­žu sní­mať ak­ti­vi­tu neu­ró­nov v po­hy­bo­vých cen­trách moz­gu a ov­lá­dať pod­ľa jed­no­du­chých prí­ka­zov po­čí­tač či ro­bo­tic­ké pro­té­zy. Na pro­jek­toch v spo­lup­rá­ci s ve­dec­ký­mi tí­ma­mi pres­tíž­nych uni­ver­zít spo­lup­ra­cu­jú nap­rík­lad Sam­sung a In­tel, pri­čom za­tiaľ ide zvy­čaj­ne o ne­ja­ký druh ťaž­ko­pád­nej čiap­ky EEG s prís­luš­ný­mi sen­zor­mi, na­sa­dzo­va­nej na hla­vu. Za­ve­de­nie ov­lá­da­nia stro­jov a po­čí­ta­čov ľud­ský­mi my­šlien­ka­mi je za­tiaľ otáz­kou ďa­le­kej bu­dúc­nos­ti, no už te­raz sa dá de­du­ko­vať, že to bu­de za­ují­ma­vý prie­lom nie­len pre te­les­ne hen­di­ke­po­va­ných, ale o nie­čo nes­kôr aj pre bež­nú kon­zum­nú spo­loč­nosť. Vý­voj z hľa­dis­ka tech­no­ló­gií kaž­do­pád­ne nap­re­du­je neu­ve­ri­teľ­ne rých­lym tem­pom a ve­ci, kto­ré sa nám dnes mô­žu zdať neu­ve­ri­teľ­né, mô­žu byť už onedl­ho kaž­do­den­nou reali­tou.

Zdroj: PCR 6/2013


« prvá strana « predchádzajúca strana ďalšia strana » posledná strana »  


Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

TES­TO­VA­LI SME: 5x pre­nos­né rep­ro­duk­to­ry s vlas­tným na­pá­ja­ním
Reproduktor s vlastným zdrojom napájania má široké možnosti využitia. Hodí sa na nielen na vonkajšie použitie, ale aj na miesta, kde nie je dostupná elektrická sieť. V praxi oceníte aj to, že si ho jednoducho môžete v domácnosti na pár hodín postaviť inde a netreba premýšľať, kam zapojiť napájací kábel. čítať »
 
Roz­lí­še­nie 4K – mar­ke­tin­go­vá bub­li­na ale­bo tr­hák?
Pamätáte sa na časy, keď začali jednotlivé TV značky masívne propagovať 3D a jeho výhody? A koľkí ste si 3D naozaj zakúpili? A teraz ruku na srdce: Kedy ste si naposledy pozreli 3D film? čítať »
 
Kto sa na vás na inter­ne­te po­ze­rá?
Je súkromie v 21. storočí prežitkom? Sú naše osobné preferencie, zvyky a slabé stránky verejným majetkom, na základe ktorého môžu firmy založiť svoje podnikanie? čítať »
 
Ako sa hac­ku­je mo­der­ne?
Pod pojmom hacker sme si v minulosti predstavili niekoho, kto sedí v slabo osvetlenej miestnosti a zadáva do počítača množstvo príkazov v rýchlej postupnosti. čítať »
 
7× štý­lo­vý žen­ský no­te­book
Každý rok zrealizujeme 12 tematických testov notebookov - pracovné, prenosné, študentské, lacné, prémiové... Ale jednu kategóriu notebookov sme už dávnejšie neskúmali. čítať »
 
Do­ty­ko­vé dis­ple­je pod lu­pou
Dotykové displeje v priebehu posledných pár rokov prakticky ovládli trh s mobilnými telefónmi a stali sa bežným rozhraním, s ktorým denne prichádza do styku obrovské množstvo ľudí. čítať »
 
Ga­me­box
Dobrú hru podľa sveta Star Treku sme už dlho nehrali, naposledy azda verziu on-line, kde síce boli zábavné vesmírne súboje, ale inak nuda. čítať »
 
No­vý zá­kon o ochra­ne osob­ných úda­jov
Od 1. júla 2013 nadobudne účinnosť nový zákon o ochrane osobných údajov. Po nadobudnutí účinnosti zákona sa výrazne znení doterajšie nakladanie s osobnými údajmi. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter