Téma na želanie

Bitcoin: Slobodná internetová mena rúca stereotypy / 1. časť

Strana 2/2

Čo je to bit­coin a kde sa vzal?

Bit­coin je kryp­tog­ra­fic­ká, pl­ne de­cen­tra­li­zo­va­ná di­gi­tál­na me­na s ot­vo­re­ným zdro­jo­vým kó­dom, fun­gu­jú­ca na inter­ne­to­vom pro­to­ko­le P2P. Svo­ji­mi pa­ra­met­ra­mi sa znač­ne lí­ši od kla­sic­kých mien s nú­te­ným obe­hom, pri­čom naj­výz­nam­nej­ší roz­diel je prá­ve de­cen­tra­li­zá­cia. Me­na te­da nie je ma­na­žo­va­ná a ov­plyv­ňo­va­ná ná­rod­nou ban­kou či inou cen­trál­nou auto­ri­tou, ale je za­lo­že­ná na inter­ne­to­vej sie­ti ko­mu­ni­ku­jú­cej štý­lom klient-klient. Sys­tém bit­coi­nu je navr­hnu­tý tak, aby nik­to vrá­ta­ne je­ho auto­rov, sku­pín či vlád ne­mo­hol me­nu ov­plyv­ňo­vať, lik­vi­do­vať či kon­tro­lo­vať. Nik­to te­da ne­mô­že kon­tro­lo­vať pe­ňaž­né to­ky, mo­ni­to­ro­vať a za­ba­vo­vať úč­ty či spô­so­bo­vať in­flá­ciu.

Me­na je vy­bu­do­va­ná ako úpl­ne se­bes­tač­ný sys­tém ria­dia­ci sa ma­te­ma­tic­ký­mi zá­kon­mi a udr­žu­je ju pri ži­vo­te len jej pou­ží­va­nie. Zá­ro­veň ide o def­lač­nú me­nu a množ­stvo pe­ňa­zí v obe­hu je ko­neč­né a vop­red zná­me. Zá­klad­ná jed­not­ka me­ny je je­den bit­coin, pou­ží­va­jú­ci skrá­te­né me­no­vé ozna­če­nie BTC. Kým kaž­dé euro, do­lár ale­bo aj bý­va­lú slo­ven­skú ko­ru­nu mož­no v zá­kla­de de­liť na sto men­ších jed­no­tiek (cen­tov, res­pek­tí­ve ha­lie­rov), bit­coin je de­li­teľ­ný až na osem de­sa­tin­ných miest, te­da 100 mi­lió­nov čas­tí. Tie­to jed­not­ky sa ozna­ču­jú ako sa­to­ši (ná­zov od­vo­de­ný z pseu­do­ny­mu tvor­cu), pri­čom ich vý­znam na­ras­tá so stú­pa­jú­cou hod­no­tou bit­coi­nu ako cel­ku. V sú­čas­nos­ti ide o sve­to­vo naj­pou­ží­va­nej­šiu al­ter­na­tív­nu nad­ná­rod­nú di­gi­tál­nu me­nu, kto­rá na­be­rá na po­pu­la­ri­te.

Pô­vod bit­coi­nu sia­ha do no­vem­bra ro­ku 2008, keď člo­vek so pseu­do­ny­mom Sa­to­ši Na­ka­mo­to uve­rej­nil na kryp­tog­ra­fic­kom mai­ling lis­te met­zdowd.com de­väťstrán­ko­vý tech­nic­ký opis prin­cí­pu pe­ňaž­nej sie­te P2P, za­lo­že­nej na no­vej di­gi­tál­nej me­ne. Roz­pra­va o prin­cí­pe fun­go­va­nia a prí­pad­ných sla­bi­nách rie­še­nia pre­bie­ha­la me­dzi člen­mi mai­ling lis­tu nie­koľ­ko týž­dňov, po kto­rých Na­ka­mo­to uve­rej­nil pr­vú fun­kčnú ver­ziu bit­coi­nu (10. ja­nuá­ra 2009). Už od úpl­né­ho po­čiat­ku bol bit­coin vy­tvá­ra­ný ako slo­bod­ný a ne­zá­vis­lý me­no­vý sys­tém, zod­po­ve­da­jú­ci mo­der­né­mu di­gi­tál­ne­mu ve­ku a inter­ne­to­vej slo­bo­de.

V pod­sta­te ide o pe­nia­ze „ver­zie 2.0", imún­ne pro­ti ma­ni­pu­lo­va­niu zo stra­ny ban­ká­rov a po­li­ti­kov, kto­ré mô­žu fun­go­vať nie­len ako al­ter­na­tí­va k exis­tu­jú­cim štát­nym me­nám, ale aj ako ich prí­pad­ná náh­ra­da. Ta­ká­to se­bes­tač­ná me­na za­lo­že­ná na kryp­tog­ra­fii a po­čí­ta­čo­vej sie­ti je jas­ný od­klon od pe­ňaž­nej sché­my kon­tro­lo­va­nej veľ­ký­mi fi­nan­čný­mi in­šti­tú­cia­mi, za­uží­va­nej po stá­ro­čia, a ur­či­te nie je ná­ho­da, že ná­pad s jej vy­tvo­re­ním pri­šiel prá­ve v ča­se prehl­bu­jú­cej sa ce­los­ve­to­vej fi­nan­čnej krí­zy. V ro­ku 2009 sa na no­vom dis­kus­nom fó­re bit­coi­nu rých­lo vy­tvo­ri­la ko­mu­ni­ta nad­šen­cov kryp­tog­ra­fie, kto­rí spo­loč­ne po­dá­va­li návr­hy na jej zlep­še­nia a za­ča­li si me­dzi se­bou po­sie­lať pr­vé sym­bo­lic­ké bit­coi­no­vé su­my prak­tic­ky s nu­lo­vou hod­no­tou.

V ro­ku 2010 sa ob­ja­vi­la vô­bec pr­vá reál­na fi­nan­čná tran­sak­cia us­ku­toč­ne­ná v bit­coi­noch, v kto­rej si pou­ží­va­teľ s pre­zýv­kou „las­zlo" kú­pil od iné­ho pou­ží­va­te­ľa dve piz­ze za 10 000 BTC. S pos­tup­ným ná­ras­tom pou­ží­va­nia v prie­be­hu ro­ka za­ča­la hod­no­ta bit­coi­nu stú­pať a v le­te v prie­be­hu pár dní pos­ko­či­la z hod­no­ty 0,008 do­lá­ra za 1 BTC až na 0,08 do­lá­ra za BTC. Ná­rast pok­ra­čo­val ra­ke­to­vo ďa­lej a za­čiat­kom ro­ka 2011 bit­coin do­sia­hol s ame­ric­kým do­lá­rom pa­ri­tu (1 BTC = 1 USD). O no­vú me­nu sa za­ča­lo okam­ži­te za­ují­mať nie­koľ­ko exper­tov a špe­ci­fic­kých spra­vo­daj­ských server­ov, kto­rí vy­jad­ri­li ob­div nad kva­li­tou kó­du a bez­peč­nos­ťou ce­lé­ho sys­té­mu. Nik­to však ne­tu­šil, kto Na­ka­mo­to nao­zaj je, a oko­lo je­ho pos­ta­vy sa ča­som vy­tvo­ri­lo sku­toč­né mys­té­rium.

Pred ro­kom 2008 neexis­tu­je žiad­na zmien­ka o prog­ra­má­to­ro­vi s da­ným me­nom a je­ho oso­bu sa ne­po­da­ri­lo vy­pát­rať ani pod­ľa e-mai­lu a za­re­gis­tro­va­nej webo­vej strán­ky. Z je­ho prá­ce však bo­lo od za­čiat­ku vi­dieť to, že ide o špič­ko­vé­ho prog­ra­má­to­ra C++ so znač­ný­mi zna­los­ťa­mi z od­bo­rov kryp­tog­ra­fie, eko­no­mi­ky a sie­tí P2P. Pri po­pu­la­ri­zá­cii bit­coi­nu v ro­ku 2011 si zná­my ame­ric­ký ma­ga­zín The New Yor­ker naj­al exper­ta na bez­peč­nosť, kto­ré­ho úlo­hou bo­lo náj­sť v zdro­jo­vom kó­de sla­bi­ny, ale všet­ky je­ho po­ku­sy sa skon­či­li neús­pe­chom. Za­ují­ma­vé je, že za­kaž­dým, keď od­ha­lil po­ten­ciál­ne sla­bé mies­to a po­kú­šal sa ho viac pres­kú­mať, pri bliž­šom poh­ľa­de pri­šiel na to, že Na­ka­mo­to da­nú sla­bi­nu už pred­pok­la­dal a op­ra­vil. Ma­ga­zín frus­trá­ciu pri­rov­nal k zlo­de­jo­vi, kto­rý ko­pe po­pod ban­ku de­tail­ne pre­mys­le­ný tu­nel, len aby ča­som na­ra­zil na be­tó­no­vú ste­nu, na kto­rej je na­pí­sa­né, aby šiel do­mov.

Na­ka­mo­to­va iden­ti­ta zos­tá­va dod­nes ta­jom­stvom. Vzhľa­dom na to , že v ro­koch 2009 a 2010 na­pí­sal na bit­coi­no­vé fó­rum stov­ky prís­pev­kov v šty­lis­tic­ky bez­chyb­nej (brit­skej) an­glič­ti­ne s mi­ni­mom prek­le­pov, pred­pok­la­dá sa, že ide o Bri­ta. Je však mož­né, že ide aj o pseu­do­nym pou­ží­va­ný sku­pi­nou ľu­dí. Fak­tom zos­tá­va, že pos­led­ná sprá­va od Sa­to­ši Na­ka­mo­ta sa ob­ja­vi­la v ap­rí­li ro­ku 2011. V nej ozná­mil, že sa pre­sú­va k iným zá­le­ži­tos­tiam, a nav­ždy sa od­ml­čal.

Tricko.jpg

Oko­lo ta­jom­né­ho tvor­cu bit­coi­nu sa str­hol ošiaľ; po­pu­lár­ne trič­ko fa­nú­ši­kov ne­sie ná­pis: Ja som Sa­to­ši Na­ka­mo­to

V nas­le­du­jú­cej čas­ti sa po­zrie­me na to, aká je pou­ži­tá tech­no­ló­gia a aký je prin­cíp fun­go­va­nia tej­to inter­ne­to­vej me­ny. Po­vie­me si, ako sa me­ní hod­no­ta bit­coi­nu v ča­se a čo sa asi sta­ne s tou­to me­nou v bu­dúc­nos­ti.

Zdroj: PCR 5/2013


« prvá strana « predchádzajúca strana ďalšia strana » posledná strana »  


Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Prís­lu­šen­stvo k ultra­boo­kom a no­te­boo­kom
Ultrabooky predstavujú zaujímavý segment prenosných počítačov. Disponujú ultratenkým telom, sú ľahké, a teda ide o vhodného spoločníka na cesty. čítať »
 
Mi­ni PC s An­droi­dom
Android sa majoritne udomácnil v smartfónoch a tabletoch, má však aj ďalšie využitie. Objavil sa napr. v minipočítačoch určených do funkcie multimediálneho centra. čítať »
 
Autor PMD-85: Vy­me­nil som pieš­ťan­skú ga­ráž za Si­li­con Valley
Viete o tom, že tento rok to je už viac ako 30 rokov, čo svetlo svetla uzreli počítače PMD-85? Starší členovia našej redakcie na nich vyrastali a dali im solídny hardvérový i softvérový základ. čítať »
 
Aty­pic­ký po­rov­ná­vač cien
Vo februárovom vydaní PC REVUE sme vám predstavili, ako fungujú porovnávače cien. Pricemania alebo Heureka sú obľúbené zdroje informácii, pokiaľ chcete niečo kúpiť. čítať »
 
Všet­ko v jed­nom
So seriálom Banka v mobile sme už navštívili niekoľko virtuálnych pobočiek našich bánk. Začali sme Tatra bankou, pokračovali sme Slovenskou sporiteľňou a v tejto časti sa z klasických značiek kamenných bánk presunieme do inovatívnej direct banky. čítať »
 
Naj­lep­šie tab­le­ty pre An­droid i Win­dows
Po pokojnejšom minulom mesiaci sa nám na testovacom stole objavilo opäť väčšie množstvo tabletov. Testované kúsky potešili rôznorodosťou a niektorými zaujímavými funkciami, pričom medzi recenzovanými zariadeniami nechýbali ani horúce novinky, ako je Samsung Galaxy Note 8.0 alebo ASUS Fonepad.  čítať »
 
Vie­te, ako spoz­ná­te bez­peč­ný web? Ze­le­ná sa...
Bežné certifikáty SSL sú drahé a môžu si ich dovoliť iba veľké firmy. A pritom je zabezpečenie dát a dôveryhodnosť prevádzkovateľa dnes na internete prioritou, ktorej sa dostáva čoraz viac pozornosti. čítať »
 
Goog­le: Vy­skú­šaj­te na­vi­gá­ciu za­dar­mo
Spoločnosť Google predstavila konečne aj na slovenskom trhu navigáciu určenú pre zariadenia s operačným systémom Google Android (2.2+) a Apple iOS (5.1+). Dá sa tak použiť na väčšine tabletov a smartfónov, a to zadarmo, pokiaľ neberieme do úvahy poplatky za internet. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter