Akumulátory mobilných zariadení pod drobnohľadom

Batérie dnes a zajtra

Strana 3/3

Ak je aku­mu­lá­tor schop­ný do­dá­vať elek­tric­ký prúd v ob­je­me 4400 mAh a za­ria­de­nie spot­re­bú­va 4400 mA, ba­té­ria sa vy­čer­pá za jed­nu ho­di­nu. No ak za­ria­de­nie pra­vi­del­ne od­obe­rá 2200 mA ale­bo 1100 mA, vy­dr­ží pra­co­vať dve, res­pek­tí­ve šty­ri ho­di­ny. Spot­re­ba no­te­boo­kov, smar­tfó­nov a iných pre­nos­ných za­ria­de­ní však nie je kon­štan­tná a me­ní sa na zá­kla­de to­ho, čo so za­ria­de­ním ak­tuál­ne vy­ko­ná­va­te. Je po­cho­pi­teľ­né, že no­te­book bu­de mať pri hra­ní ná­roč­nej hry ove­ľa väč­šiu spot­re­bu ako pri pí­sa­ní texto­vé­ho do­ku­men­tu. A te­le­fón bu­de pri spros­tred­ko­va­ní ho­vo­ru spot­re­bú­vať viac ener­gie než pri po­ho­to­vos­tnom re­ži­me vo vrec­ku so zhas­nu­tým dis­ple­jom. Ani ka­pa­ci­ta ba­té­rie nie je ne­men­ná a vzhľa­dom na che­mic­ké pro­ce­sy pre­bie­ha­jú­ce v jej člán­koch sa pos­tup­ne zni­žu­je. Opot­re­bo­va­nie ma­te­riá­lov mô­že­me na ilus­trá­ciu pri­rov­nať k ná­do­be s vo­dou, v kto­rej ča­som pri­bú­da na dne usa­de­ni­na. Čím je usa­de­ni­ny pos­tu­pom ča­su v ná­do­be viac, tým me­nej vo­dy sa do ná­do­by zmes­tí. Za prie­my­sel­ný štan­dard kon­ca ži­vot­nos­ti ba­té­rie sa po­va­žu­je stav, keď jej ka­pa­ci­ta pok­les­ne na 80 % pô­vod­nej hod­no­ty (to, sa­moz­rej­me, nez­na­me­ná, že v ta­kom­to sta­ve už ba­té­riu ne­mô­že­te pou­ží­vať).

Ok­rem val­co­vých člán­kov ur­či­te poz­ná­te z vi­de­nia aj plo­ché va­rian­ty Li-Ion ba­té­rií, kto­ré sa osa­dzu­jú do ten­kých za­ria­de­ní, ako sú hlav­ne te­le­fó­ny. Z hľa­dis­ka konštruk­čné­ho prin­cí­pu však nej­de o nič od­liš­né a fó­lie anód a ka­tód sú na­mies­to val­ca us­po­ria­da­né do ma­lej teh­lič­ky. Z dô­vo­du zní­že­nia hmot­nos­ti sa pri konštruk­cii oba­lu elek­tro­ly­tic­kej čas­ti pou­ží­va­jú plas­ty.

Ma­te­riá­ly Li-Ion člán­kov

Ba­té­rie ty­pu Li-Ion nie sú ni­ja­ká no­vin­ka. Pr­vý návrh na konštruk­ciu toh­to ty­pu ba­té­rií sa ob­ja­vil už v 70. ro­koch mi­nu­lé­ho sto­ro­čia na uni­ver­zi­te v New Yor­ku a pr­vý funkč­ný pro­to­typ skonštruo­val v ro­ku 1985 ja­pon­ský che­mik Aki­ra Jo­ši­no. Na ko­merč­ný trh sa ba­té­rie Li-Ion dos­ta­li v ro­ku 1991, keď ich po pr­výk­rát uvied­la spo­loč­nosť So­ny. Od­vte­dy vý­voj nep­res­taj­ne pok­ra­ču­je, pri­čom al­fa a ome­ga ce­lé­ho pro­ce­su sú ma­te­riá­ly elek­tród. Naj­väč­šia časť vý­vo­ja sa sús­tre­ďu­je na zdo­ko­na­ľo­va­nie klad­nej elek­tró­dy, pre­to­že prá­ve tá má naj­väč­ší po­diel na vý­ko­ne člán­ku. Pri vý­vo­ji sa mu­sí my­slieť na to, aby ma­te­riál ob­sa­ho­val veľ­ké množ­stvo lí­tia, do­sa­ho­val dob­rú elek­tric­kú vo­di­vosť a mal vy­so­kú účin­nosť. Ma­te­riál zá­ro­veň nes­mie byť príl­iš ná­roč­ný na syn­te­ti­zo­va­nie a ne­mô­že byť roz­pust­ný v elek­tro­ly­te. Do ko­mer­čné­ho ús­pe­chu pri­tom vždy veľ­kou mie­rou pre­ho­vo­rí aj je­ho ce­na. Od ro­ku 1991 sa pou­ží­va vrstve­ná štruk­tú­ra oxidu lí­tia a ko­bal­tu, kto­rá sa sta­la prak­tic­ky štan­dar­dom.

Ide o zlú­če­ni­nu Li­CoO2, te­da ko­bal­ti­tan lit­ný, kto­rý vďa­ka vy­so­kej ener­ge­tic­kej hus­to­te nas­ta­vil lat­ku po­mer­ne vy­so­ko. Jed­na z pr­vých skú­ma­ných náh­rad bol LiMn2O4, kto­rý je me­nej nák­lad­ný na vý­ro­bu, ale ne­do­sa­hu­je ta­ké dob­ré vlas­tnos­ti. Ďal­ší kan­di­dát v po­do­be ma­te­riá­lu Li­NiO2 (lí­tium, ni­kel, kys­lík) vy­ka­zu­je sí­ce vy­ššiu ka­pa­ci­tu, ale niž­šie pre­vádz­ko­vé na­pä­tie. Ná­de­je sa vkla­da­li aj do vrstve­né­ho ma­te­riá­lu LiM­nO2 (zlú­če­ni­na lí­tia, man­gá­nu a kys­lí­ka). Uká­za­lo sa však, že je v dôs­led­ku pre­su­nu iónov man­gá­nu štruk­tu­rál­ne nes­ta­bil­ný. Ten­to ne­duh sa sí­ce dá od­strá­niť vý­me­nou iónov man­gá­nu za chróm, ale chróm je toxic­ký a je­ho prí­tom­nosť je v pou­ží­va­teľ­ských za­ria­de­niach ne­žia­du­ca. Po­mer­ne ús­peš­ným sa stal ma­te­riál Li­Fe­PO4 (zlú­če­ni­na lí­tia, že­le­za a fos­fá­tu) naj­mä vďa­ka zlo­že­niu z ne­toxic­kých a lac­ných ma­te­riá­lov a dob­rej od­ol­nos­ti pri vy­so­kých tep­lo­tách. Da­ňou za to je však niž­šia ka­pa­ci­ta než pri štan­dar­dnom Li­CoO2.

Úpra­vy pre­bie­ha­jú aj v prí­pa­de ma­te­riá­lov zá­por­nej elek­tró­dy. Pr­vé Li-Ion ba­té­rie, uve­de­né na trh v 90. ro­koch mi­nu­lé­ho sto­ro­čia, pou­ží­va­li anó­dy z pet­ro­le­jo­vé­ho kok­su. To­to rie­še­nie po­nú­ka­lo dob­rú ka­pa­ci­tu (180 mAh/g) a sta­bi­li­tu, ale pál­či­vým prob­lé­mom bo­lo, že nep­ra­vi­del­nos­ti v kok­so­vom ma­te­riá­li ča­som spô­so­bo­va­li je­ho od­lu­po­va­nie v prí­tom­nos­ti pro­py­lé­nu uh­li­či­ta­no­vé­ho (pou­ží­va sa na se­pa­rač­né zlož­ky). Na pre­lo­me ti­síc­ro­čí sa pri vý­ro­be zá­por­ných ka­tód za­ča­lo dá­vať pred­nosť tak­zva­né­mu MCMB uh­lí­ku (Me­so­car­bon Mic­ro­bead), kto­rý má ma­lú povr­cho­vú plo­chu a tým­to ne­du­hom netr­pí. Ok­rem to­ho má vy­ššiu ka­pa­ci­tu (300 mAh/g) a dob­ré vlas­tnos­ti z hľa­dis­ka bez­peč­nos­ti. V sú­čas­nos­ti sa pou­ží­va ši­ro­ká šká­la ďal­ších ty­pov uh­lí­ka, pri­čom ide naj­mä o prí­rod­ný gra­fit, kto­rý je at­rak­tív­ny z dô­vo­du níz­kej ce­ny, a aj o tzv. tvr­dé uh­lí­ky, kto­ré sú fi­nan­čne ná­roč­nej­šie, ale pri­ná­ša­jú vy­ššiu ka­pa­ci­tu.

Vzhľa­dom na to, že Li-Ion člán­ky pou­ží­va­jú elek­tró­dy z vy­so­ko reak­tív­nych ma­te­riá­lov, mi­mo­riad­ne dô­le­ži­tý je aj pou­ži­tý elek­tro­lyt. Vplý­va to­tiž nie­len na vý­kon ba­té­rie, ale aj na jej bez­peč­nosť. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov sa skla­dá zo so­li roz­pus­te­nej v dvoch ale­bo via­ce­rých roz­púš­ťad­lách. Viac dru­hov roz­púš­ťa­diel sa pou­ží­va z dô­vo­du, že na elek­tro­lyt sa kla­dú rôz­ne proti­chod­né po­žia­dav­ky (nap­rík­lad vy­so­ká te­ku­tosť a zá­ro­veň vy­so­ká di­elek­tric­ká kon­štan­ta). Oby­čaj­ne ide o veľ­mi ag­re­sív­ne zme­si, ako ety­lén­kar­bo­nát, di­me­tyl­kar­bo­nát či di­etyl­kar­bo­nát. V sú­čas­nos­ti sa naj­čas­tej­šie pou­ží­va elek­tro­lyt ty­pu LiPF6 (hexaf­luoro­fos­fát) vďa­ka veľ­mi vy­so­kej ióno­vej vo­di­vos­ti. Na dru­hej stra­ne je však veľ­mi cit­li­vý na oko­li­tú vl­hkosť a vy­so­ké tep­lo­ty, čo spô­so­bu­je prob­lé­my pri je­ho príp­ra­ve a pro­ce­se čis­te­nia. Po­kiaľ pri po­ru­che pre­ra­zí plášť aku­mu­lá­to­ro­vé­ho člán­ku, hro­zí nie­len­že veľ­ké poš­ko­de­nie za­ria­de­nia, ale aj úraz v po­do­be po­lep­ta­nie po­kož­ky.

Li-Pol

Naj­výz­nam­nej­šia vý­vo­jo­vá no­vin­ka Li-Ion ba­té­rií je ich pod­sku­pi­na Li-Pol, te­da lí­tio­vo-po­ly­mé­ro­vé. Hlav­ný roz­diel je v tom, že te­ku­tý elek­tro­lyt je nah­ra­de­ný po­ly­mé­rom v tu­hej ale­bo gé­lo­vej for­me. Elek­tro­lyt tak tvo­rí ne­ja­ký druh po­ly­mé­ro­vé­ho kom­po­zit­né­ho ma­te­riá­lu, ako je nap­rík­lad po­lyak­ry­lo­nit­ril, ob­sa­hu­jú­ci lí­tio­vé so­li. Vďa­ka špe­ci­fi­kám toh­to rie­še­nia úpl­ne od­pa­dá pou­ži­tie se­pa­rač­né­ho ma­te­riá­lu, te­da plas­to­vé­ho od­de­ľo­va­ča me­dzi anó­dou a ka­tó­dou. Pruž­nosť po­ly­mé­ru zá­ro­veň pri­ná­ša ďal­šiu žia­da­nú vlas­tnosť, a to dob­ré ab­sor­bo­va­nie tla­ku vzni­ka­jú­ce­ho vnút­ri člán­ku. Von­kaj­ší obal tak ne­mu­sí mať pev­nú ko­vo­vú konštruk­ciu a pos­ta­čí po­ko­vo­va­ná ale­bo hli­ní­kom pok­ry­tá ume­loh­mot­ná fó­lia. Ba­té­ria tak mô­že byť veľ­mi plo­chá (a čias­toč­ne aj ohyb­ná), z čo­ho veľ­mi ťa­žia no­vé ge­ne­rá­cie smar­tfó­nov. Li-Pol je v po­rov­na­ní s kla­sic­kou Li-Ion ba­té­riou prib­liž­ne o 15 % ľah­ší, ale ak vý­rob­co­via chcú za­cho­vať ob­dob­nú ka­pa­ci­tu ako pri Li-Ion (150 Wh/kg), mu­sí byť o 10 až 20 % ob­jem­nej­ší.

Tech­nic­kí návr­há­ri smar­tfó­nov to zvy­čaj­ne rie­šia za­cho­va­ním jej veľ­mi ma­lej hrúb­ky a na­tiah­nu­tím do dĺžky (poz­ri ba­té­rie iP­ho­nu na ob­ráz­ku). Pou­ži­tie Li-Pol ba­té­rií je sí­ce veľ­mi bez­peč­né, ale v špe­ci­fic­kých prí­pa­doch, ako nap­rík­lad pri skra­te spô­so­be­nom vý­rob­nou chy­bou či pri zly­ha­ní ochran­né­ho me­cha­niz­mu pro­ti pre­bi­tiu, mô­že dôjsť k ri­zi­ko­vé­mu pre­hria­tiu člán­ku. Ak je pre­hria­tie veľ­ké, uvoľ­ne­né ply­ny v jej út­ro­bách spô­so­bia nez­vrat­né poš­ko­de­nie. Ak je pre­hria­tie extrém­ne a tep­lo­ta prek­ro­čí 150 °C, dôj­de k naš­tar­to­va­niu exoter­mic­kej che­mic­kej reak­cie a hro­ma­de­niu tla­ku. Po­kiaľ je tlak pri­vy­so­ký, ochran­ný obal sa pre­lo­mí a ob­sah člán­ku (na vzdu­chu vznet­li­vý) vy­strek­ne von, čo sa ľah­ko mô­že stať prí­či­nou po­žia­ru. Ide však sku­toč­ne o veľ­mi ra­rit­ný prí­pad.

iphone4-lipol.jpg

Ten­ká ba­té­ria Li-Pol (lí­tio­vo-po­ly­mé­ro­vá) s ka­pa­ci­tou 1432 mAh, osa­dzo­va­ná do smar­tfó­nov App­le iP­ho­ne 4S

Ak­tuál­ny vý­voj bu­dú­cich tech­no­ló­gií

Vý­voj no­vých ge­ne­rá­cií ba­té­rií pre­bie­ha na mno­hých fron­toch. Kým niek­to­ré pa­tria k evo­luč­ným rie­še­niam, kto­ré sú veľ­mi blíz­ko ko­mer­čné­mu pou­ži­tiu, iné sú po­ves­tným be­hom na dl­hú trať. Skú­ma­jú po­ten­ciál­ne rie­še­nia pre ba­té­rie v blíz­kych ro­koch či de­sať­ro­čiach. V sú­čas­nos­ti zrej­me naj­re­le­van­tnej­šia té­ma sú uh­lí­ko­vé a kre­mí­ko­vé na­not­ru­bi­ce. Na­not­ru­bi­ce sú podl­ho­vas­té út­va­ry s prie­me­rom 1 až 100 na­no­met­rov, kto­ré vďa­ka extrém­ne ma­lým roz­me­rom umož­ňu­jú mi­mo­riad­ne voľ­ný po­hyb elek­tró­nov. S tak­mer nu­lo­vým elek­tric­kým od­po­rom sú vý­bor­ný­mi vo­dič­mi. Prá­ve na­not­ru­bi­ce sa mô­žu stať rie­še­ním od­ve­ké­ho sna vý­vo­já­rov ba­té­rií nah­ra­diť uh­lí­ko­vé anó­dy kre­mí­kom. Kre­mík má z toh­to oh­ľa­du ob­rov­ský po­ten­ciál a s je­ho po­mo­cou by bo­lo ča­som mož­né vy­ví­jať ba­té­rie s nie­koľ­ko­ná­sob­ne väč­šou ka­pa­ci­tou.

Hlav­ný pr­vok, kto­rý zlep­še­nie pos­ky­tu­je, je vlas­tnosť kre­mí­ka via­zať lí­tio­vé ió­ny 1:1. Kým gra­fit pot­re­bu­je na na­via­za­nie na lí­tio­vý ión šesť vlas­tných ató­mov, kre­mí­ku pos­ta­čí je­den. Všet­ky po­ku­sy s kre­mí­kom však bo­li eš­te pred pár rok­mi od­sú­de­né na nez­dar. Pro­to­ty­py ba­té­rií sa sí­ce po­da­ri­lo vy­ro­biť, prob­lé­mom však bo­lo, že po pár cyk­loch na­bi­tia a vy­bi­tia za­ča­li kre­mí­ko­vé anó­dy vždy pras­kať. To vie­dlo nás­led­ne k ich roz­pa­du, čo za­ne­cha­lo ba­té­riu cel­kom ne­fun­kčnou. Prie­lom sa pred­ne­dáv­nom po­da­ril v la­bo­ra­tó­riu Stan­dfor­do­vej uni­ver­zi­ty v Ka­li­for­nii (USA), kde pro­fe­sor Yi Cui a je­ho ve­dec­ký tím po pia­tich ro­koch vý­sku­mu vy­vi­nul dvo­ji­tú kre­mí­ko­vú na­noš­truk­tú­ru, po­tiah­nu­tú oxidom kre­mí­ka, schop­nú vy­dr­žať viac ako 6000 na­bí­ja­cích cyk­lov. V sú­čas­nos­ti pre­bie­ha pro­ces zjed­no­du­še­nia vý­rob­né­ho pro­ce­su a pr­vé pred­pro­duk­čné vzor­ky prav­de­po­dob­ne vzí­du z ich no­vo­za­lo­že­nej spo­loč­nos­ti Am­prius. V krát­kom ča­so­vom ho­ri­zon­te si tým dá­va za cieľ zvý­šiť ka­pa­ci­tu bež­ných ba­té­rií dvoj­ná­sob­ne a v dl­ho­do­bom ho­ri­zon­te až päť­ná­sob­ne. Ob­dob­ný, a te­da kon­ku­renč­ný pro­jekt pre­bie­ha aj spo­loč­nos­ti Na­no­sys a pr­vé ty­py ba­té­rií so zá­klad­ný­mi kre­mí­ko­vý­mi pr­vka­mi (schop­ný­mi zvý­šiť ka­pa­ci­tu o 30 % op­ro­ti sú­čas­ným rie­še­niam) vy­ví­ja aj Pa­na­so­nic.

Nanowires.jpg

Jed­na z naj­sľub­nej­ších tech­no­ló­gií pre ba­té­rie blíz­kej bu­dúc­nos­ti je pou­ži­tie kre­mí­ko­vých na­not­ru­bíc s hrúb­kou len nie­koľ­kých na­no­met­rov

 Ďal­ší ná­dej­ný vý­voj pri­ná­ša pok­ro­ky v no­vých dru­hoch elek­tro­ly­tov, pri­čom naj­zau­jí­ma­vej­šie vy­ze­rá pro­jekt vy­so­ko­čis­tej a ne­horľa­vej ióno­vej te­ku­ti­ny Ioly­te-B od spo­loč­nos­ti Boul­der Ionics. V pos­led­nom ča­se sa do po­zor­nos­ti čo­raz čas­tej­šie dos­tá­va aj pro­jekt Am­bri z Mas­sa­chu­set­tskej tech­nic­kej uni­ver­zi­ty, kto­rý sa sús­tre­ďu­je na vý­voj úpl­ne no­vé­ho kon­cep­tu ba­té­rií z te­ku­té­ho ko­vu. Konštruk­cia ba­té­rie po­zos­tá­va zo soľ­né­ho elek­tro­ly­tu, kto­rý plá­va me­dzi dvo­ma elek­tró­da­mi z te­ku­té­ho ko­vu. Hus­tej­šia klad­ná elek­tró­da le­ží na dne, za­tiaľ čo zá­por­ná elek­tró­da s niž­šiu hus­to­tou plá­va na povr­chu. Roz­die­ly me­dzi vlas­tnos­ťa­mi jed­not­li­vých ko­vov spô­so­bu­jú vznik elek­tric­ké­ho na­pä­tia. Vďa­ka svoj­mu kon­cep­tu je ba­té­ria šká­lo­va­teľ­ná do ob­rov­ské­ho množ­stva roz­me­rov, pri­čom vďa­ka pok­ro­ko­vým me­tó­dam up­lat­ne­ným pri jej vý­vo­ji spô­so­bu­je za­slú­že­ný roz­ruch. Je za­ují­ma­vé, že je­den z naj­väč­ších in­ves­to­rov pro­jek­tu je Bill Ga­tes. Ve­dec­ký tím pra­cu­jú­ci pod ve­de­ním pro­fe­so­ra Do­nal­da Sa­dowaya oča­ká­va, že pr­vý ko­merč­ný pro­to­typ ba­té­rie by mo­hol byť prip­ra­ve­ný v ro­ku 2014.

Hon­ba za vý­kon­nej­ší­mi ba­té­ria­mi nes­tá­le pok­ra­ču­je. Trh za­pla­vu­jú čo­raz vý­kon­nej­šie mo­bil­né za­ria­de­nia a hlad po no­vých tech­no­ló­giách zo stra­ny pou­ží­va­te­ľov vô­bec neu­tí­cha. Vý­vo­jo­vé cen­trá vý­znam­ných spo­loč­nos­tí a pres­tíž­nych uni­ver­zít sa pred­há­ňa­jú v pok­ro­či­lých a sľub­ných pro­jek­toch. Od tech­no­lo­gic­kých de­monštrá­to­rov či pro­to­ty­pov v la­bo­ra­tó­riách je, sa­moz­rej­me, ku ko­mer­čným ver­ziám vždy po­riad­ny kus ces­ty. Pot­re­by sú­čas­né­ho tr­hu sú kaž­do­pád­ne vy­so­ké a účin­né a pre­lo­mo­vé kon­cep­ty ne­raz ča­ká po­riad­ne tuč­ná pe­ňaž­ná od­me­na. Za mno­ho­ná­sob­ne lep­šie ba­té­rie by to­tiž ne­je­den pou­ží­va­teľ znie­sol aj mod­ré z ne­ba.

Zdroj: PCR 5/2013


« prvá strana « predchádzajúca strana ďalšia strana » posledná strana »  


Ohodnoťte článok:
 
 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Prís­lu­šen­stvo k ultra­boo­kom a no­te­boo­kom
Ultrabooky predstavujú zaujímavý segment prenosných počítačov. Disponujú ultratenkým telom, sú ľahké, a teda ide o vhodného spoločníka na cesty. čítať »
 
Mi­ni PC s An­droi­dom
Android sa majoritne udomácnil v smartfónoch a tabletoch, má však aj ďalšie využitie. Objavil sa napr. v minipočítačoch určených do funkcie multimediálneho centra. čítať »
 
Autor PMD-85: Vy­me­nil som pieš­ťan­skú ga­ráž za Si­li­con Valley
Viete o tom, že tento rok to je už viac ako 30 rokov, čo svetlo svetla uzreli počítače PMD-85? Starší členovia našej redakcie na nich vyrastali a dali im solídny hardvérový i softvérový základ. čítať »
 
Aty­pic­ký po­rov­ná­vač cien
Vo februárovom vydaní PC REVUE sme vám predstavili, ako fungujú porovnávače cien. Pricemania alebo Heureka sú obľúbené zdroje informácii, pokiaľ chcete niečo kúpiť. čítať »
 
Všet­ko v jed­nom
So seriálom Banka v mobile sme už navštívili niekoľko virtuálnych pobočiek našich bánk. Začali sme Tatra bankou, pokračovali sme Slovenskou sporiteľňou a v tejto časti sa z klasických značiek kamenných bánk presunieme do inovatívnej direct banky. čítať »
 
Naj­lep­šie tab­le­ty pre An­droid i Win­dows
Po pokojnejšom minulom mesiaci sa nám na testovacom stole objavilo opäť väčšie množstvo tabletov. Testované kúsky potešili rôznorodosťou a niektorými zaujímavými funkciami, pričom medzi recenzovanými zariadeniami nechýbali ani horúce novinky, ako je Samsung Galaxy Note 8.0 alebo ASUS Fonepad.  čítať »
 
Vie­te, ako spoz­ná­te bez­peč­ný web? Ze­le­ná sa...
Bežné certifikáty SSL sú drahé a môžu si ich dovoliť iba veľké firmy. A pritom je zabezpečenie dát a dôveryhodnosť prevádzkovateľa dnes na internete prioritou, ktorej sa dostáva čoraz viac pozornosti. čítať »
 
Goog­le: Vy­skú­šaj­te na­vi­gá­ciu za­dar­mo
Spoločnosť Google predstavila konečne aj na slovenskom trhu navigáciu určenú pre zariadenia s operačným systémom Google Android (2.2+) a Apple iOS (5.1+). Dá sa tak použiť na väčšine tabletov a smartfónov, a to zadarmo, pokiaľ neberieme do úvahy poplatky za internet. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter