Ako na vyššiu kvalitu a prístupnosť webov štátnej správy?

O kva­li­te webo­vých strá­nok štát­nej či ve­rej­nej sprá­vy a sa­mos­práv sa v mé­diách spo­ra­dic­ky ve­dú búrli­vé dis­ku­sie. Tak­mer vždy to sú­vi­sí naj­mä s rôz­ny­mi kau­za­mi, kto­rý­mi je tvor­ba webov v ré­žii štá­tu či sa­mos­prá­vy čas­to poz­na­če­ná. O prís­tup­nos­ti rov­na­kých webo­vých strá­nok sa však už ve­dú dis­ku­sie iba mi­ni­mál­ne, ak vô­bec. Na pr­vý poh­ľad by sa tak moh­lo zdať, že za­tiaľ čo kva­li­tu či ce­nu strán­ky do­ká­že po­sú­diť tak­mer kaž­dý, prís­tup­nosť je už viac-me­nej do­mé­nou od­bor­ní­kov. No kým kva­li­ta strán­ky je maximál­ne re­la­tív­na a veľ­mi prob­le­ma­tic­ky me­ra­teľ­ná ve­li­či­na, prís­tup­nosť sa dá pres­ne zme­rať a ana­ly­zo­vať a nás­led­ne aj hod­no­tiť.

Štan­dar­dy a do­ku­men­ty prís­tup­nos­ti

Po­su­dzo­va­nie prís­tup­nos­ti webo­vých strá­nok štát­nej i ve­rej­nej sprá­vy a sa­mos­práv má na Slo­ven­sku vy­pra­co­va­nú pres­nú a kom­plexnú me­to­di­ku, kto­rá vy­chá­dza z me­dzi­ná­rod­ných štan­dar­dov a po­žia­da­viek. Od ro­ku 2006 je na Slo­ven­sku v plat­nos­ti zá­kon, kto­rý de­fi­nu­je, akým spô­so­bom ma­jú byť webo­vé strán­ky reali­zo­va­né, aby bo­li maximál­ne prís­tup­né. De­fi­nu­je sa pre­dov­šet­kým prís­tup­nosť pre zne­vý­hod­ne­né sku­pi­ny oby­va­teľ­stva, kde pa­tria:

  • Se­nio­ri (mo­to­ric­ké prob­lé­my, zra­ko­vé prob­lé­my)
  • Zra­ko­vo pos­tih­nu­tí oby­va­te­lia (ma­lé, ne­či­ta­teľ­né pís­mo, neš­truk­tú­ro­va­ný text, nep­reh­ľad­ná gra­fi­ka)
  • Slu­cho­vo pos­tih­nu­tí oby­va­te­lia (prob­lé­my s preh­rá­va­ním mé­dií)
  • Te­les­ne pos­tih­nu­tí oby­va­te­lia (ne­pou­ží­va­nie klá­ves­ni­ce a my­ši na ov­lá­da­nie PC)

Ok­rem zá­ko­na o prís­tup­nos­ti webo­vých strá­nok je dru­hým naj­dô­le­ži­tej­ším sme­ro­daj­ným nás­tro­jom pri tvor­be prís­tup­ných webov do­ku­men­tá­cia a nás­tro­je me­dzi­ná­rod­nej or­ga­ni­zá­cie W3C. Štan­dar­dy tej­to or­ga­ni­zá­cie tvo­ria od­bor­ní­ci, prog­ra­má­to­ri i ak­tív­ni pou­ží­va­te­lia a ria­dia sa ni­mi ok­rem iné­ho aj vý­vo­já­ri tak­mer všet­kých inter­ne­to­vých pre­hlia­da­čov či tvor­co­via no­vých webo­vých tech­no­lo­gic­kých štan­dar­dov, ako je CSS3 či HTML5.

Hod­no­te­nie prís­tup­nos­ti strá­nok

V ro­koch 2008 - 2011 sa opa­ko­va­ne vy­ko­na­la ana­lý­za prís­tup­nos­ti webo­vých strá­nok v ré­žii štá­tu s cie­ľom otes­to­vať prís­tup­nosť z tech­nic­ké­ho i ob­sa­ho­vé­ho hľa­dis­ka. Pr­vé ta­ké­to veľ­ké tes­to­va­nie v ro­ku 2008 uká­za­lo ob­rov­ské ne­dos­tat­ky a mies­ta­mi až nep­rís­tup­nosť webo­vých sí­diel. Množ­stvo strá­nok bo­lo tech­no­lo­gic­ky i ob­sa­ho­vo za­sta­ra­ných, pou­ží­va­li ne­vy­ho­vu­jú­ce for­my pre­zen­tá­cie ob­sa­hu (flash), ma­li chaotic­ky us­po­ria­da­ný ob­sah i gra­fi­ku, čas­to chý­ba­li hlav­né na­vi­gač­né pr­vky.

V nas­le­du­jú­cich ro­koch doš­lo v dr­vi­vej väč­ši­ne prí­pa­dov k men­šie­mu i väč­šie­mu zlep­še­niu, roz­ší­ri­lo sa aj pou­ží­va­nie re­dak­čných sys­té­mov na­mies­to kla­sic­ké­ho sta­tic­ké­ho HTML. Tvor­co­via i ad­mi­nis­trá­to­ri strá­nok ta­kis­to za­ča­li ove­ľa dôs­led­nej­šie dodr­žia­vať a im­ple­men­to­vať as­poň zá­klad­né štan­dar­dy a pra­vid­lá prís­tup­nos­ti, vďa­ka čo­mu dnes mô­že­me po­ve­dať, že v tej­to ob­las­ti nas­tal vý­raz­ný po­sun vpred. Pod­ľa pos­led­né­ho hod­no­te­nia z ro­ku 2011 na vzor­ke 170 webo­vých sí­diel bo­la cel­ko­vá prís­tup­nosť na úrov­ni 84 %, pri­čom štát­na sprá­va ma­la prie­mer 86 % a sa­mos­prá­vy tak­mer 85 %.

Kva­li­ta webo­vých strá­nok

Me­ra­nie kva­li­ty webo­vých strá­nok je pri­naj­lep­šom sub­jek­tív­ne, pri­naj­hor­šom ne­mož­né, a to nie­len v prí­pa­de ve­rej­nej sprá­vy a sa­mos­práv, ale všeo­bec­ne. Kva­li­tu strán­ky to­tiž ne­mož­no pos­ta­viť na od­bor­ných štan­dar­doch či všeo­bec­ne uz­ná­va­ných prin­cí­poch. Vý­sled­kom je to, že kým nie­ko­mu sa mô­že zdať strán­ka na vy­so­kej úrov­ni, iný v nej bu­de vi­dieť ama­ter­izmus tvor­cov a nes­chop­nosť správ­cov. Tre­ba si ta­kis­to uve­do­miť, že kva­lit­ný web vy­tvo­re­ný v ro­ku 2008 je len ťaž­ko po­rov­na­teľ­ný s kva­lit­ným webom z ro­ku 2012. Sú­vi­sí to s mno­hý­mi fak­tor­mi, naj­dô­le­ži­tej­ší z nich je nes­mier­ne dy­na­mic­ký vý­voj webu, inter­ne­to­vých tech­no­ló­gií, tren­dov v gra­fi­ke i vplyv von­kaj­ších as­pek­tov, ako je v sú­čas­nos­ti ma­sív­ne roz­ši­ro­va­nie tab­le­tov a smar­tfó­nov. S tým sú­vi­sí aj pris­pô­so­bo­va­nie strá­nok pre tie­to za­ria­de­nia, aby bo­li či­ta­teľ­né a preh­ľad­né, čo za­se sú­vi­sí s vý­vo­jom no­vých tech­no­ló­gií, webo­vých ap­li­ká­cií a pos­tu­pov. Ne­me­nej vý­znam­ná je fluk­tuácia edi­to­rov na stra­ne vlas­tní­ka strán­ky, pri­čom sa me­ní št­ýl for­má­to­va­nia či frek­ven­cia ak­tua­li­zo­va­nia ob­sa­hu, čo má ta­kis­to vplyv na kva­li­tu webu.

Naj­čas­tej­šie prob­lé­my webo­vých sí­diel

Webo­vé síd­la or­ga­ni­zá­cií a úra­dov ria­de­ných štá­tom i sa­mos­prá­vou ma­jú nie­koľ­ko špe­ci­fík, hlav­ne v ob­las­ti zve­rej­ňo­va­nia ob­sa­hu a tech­nic­ké­ho pre­po­je­nia s inter­ným sys­té­mom (sys­tém DMS na sprá­vu do­ku­men­tov, intra­ne­to­vý por­tál, pod­ni­ko­vý in­for­mač­ný sys­tém). S tým sú­vi­sí aj nie­koľ­ko „cho­rôb", kto­rý­mi ta­ké­to weby čas­to tr­pia. Pa­tria k nim:

  • Pou­ží­va­nie za­sta­ra­ných inter­ne­to­vých pre­hlia­da­čov (naj­mä IE 6, IE 7) a vy­ža­do­va­nie op­ti­ma­li­zá­cie strán­ky pre tie­to pre­hlia­da­če, čím sa vý­raz­ne ob­me­dzu­je fun­kčnosť i di­zajn strán­ky
  • Nez­na­losť re­dak­čné­ho sys­té­mu edi­tor­mi a nás­led­ná nes­chop­nosť pl­no­hod­not­ne spra­vo­vať a ak­tua­li­zo­vať webo­vý ob­sah
  • Zdĺha­vé a prob­le­ma­tic­ké schva­ľo­va­nie tech­nic­kých úp­rav a zlep­še­ní na strán­ke
  • Níz­ka ocho­ta pou­ží­vať strán­ku ako ko­mu­ni­kač­ný ka­nál s ob­čan­mi, mi­ni­mál­ne vy­uží­va­nie for­mu­lá­rov či sys­té­mov li­ve hel­pdesk
  • Prob­le­ma­tic­ké pri­jí­ma­nie prog­re­sív­nych my­šlie­nok a mo­der­ných tren­dov v gra­fi­ke a spô­so­be fun­go­va­nia webo­vých sí­diel

Čo by ne­ma­lo chý­bať kva­lit­né­mu webo­vé­mu síd­lu v ro­ku 2013?

Všeo­bec­né pra­vid­lá kva­lit­né­ho a mo­der­né­ho webu v ro­ku 2013 by sa da­li zhr­núť do nas­le­du­jú­cich bo­dov:

  • Pou­ži­tie re­dak­čných sys­té­mov (CMS) na efek­tív­nu sprá­vu ob­sa­hu strán­ky
  • Va­li­dá­cia zdro­jo­vé­ho kó­du strán­ky i ob­sa­hu pod­ľa spo­mí­na­ných štan­dar­dov W3C a MF SR
  • Adap­ta­bil­ný (res­pon­si­ve) di­zajn, auto­ma­tic­ky pris­pô­so­bi­teľ­ný mo­bil­ným za­ria­de­niam, ako sú tab­le­ty a smar­tfó­ny
  • Bo­ha­tý a štruk­tú­ro­va­ný ob­sah strán­ky
  • Pre­po­je­nie na so­ciál­ne sie­te a inter­ak­tív­na ko­mu­ni­ká­cia s náv­štev­ník­mi strán­ky
  • Mo­der­né a preh­ľad­né gra­fic­ké spra­co­va­nie, jas­ne de­fi­no­va­né na­vi­gač­né pr­vky, pou­ží­va­nie mo­der­ných webo­vých tech­no­ló­gií CSS3, HTML5...

Im­rich Ko­val, ria­di­teľ spo­loč­nos­ti ME­RI­NEO, s. r. o.

Zdroj: IW 1-2/2013


Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Kto­ré spo­loč­nos­ti by ma­li zvá­žiť pre­chod na cloud?
Z povahy cloudu je zrejmé, že zatiaľ čo pre niektoré spoločnosti sa môže tento model používania IT zdať vhodnejší, iné podniky nemusia byť schopné využiť celý jeho potenciál a prechod do cloudu možno neprinesie želané výsledky. čítať »
 
Ako na ria­de­nie a zni­žo­va­nie te­le­ko­mu­ni­kač­ných nák­la­dov
Podľa analytikov spoločnosti Gartner telekomunikačné náklady skonzumujú 2 až 4 % celkových výnosov firmy. čítať »
 
Osob­ný cloud nah­ra­dí osob­né po­čí­ta­če
Podľa analytikov agentúry Gartner nahradí v roku 2014 tzv. osobný cloud tradičné osobné počítače ako hlavné centrum digitálneho života používateľov. Koniec „vlády" osobných počítačov sa tak podľa Gartneru definitívne blíži. čítať »
 
Ako na vlas­tné ap­li­ká­cie Win­dows 8 v pod­ni­ku
Spôsob práce sa v priebehu posledných rokov výrazne zmenil. Na to musia reagovať aj nové aplikácie, určené pre nové typy klientskych zariadení, hlavne pre tablety. čítať »
 
Kon­zul­tač­né služ­by v IT
Firmy sa snažia neustále modernizovať a posilniť tak svoju pozíciu pri súťažení na globálnych trhoch. Investujú do nových sľubných informačných technológií, najmä cloudových, analytických, mobilných a sociálnych. čítať »
 
Ako na vy­ššiu kva­li­tu a prís­tup­nosť webov štát­nej sprá­vy?
O kvalite webových stránok štátnej či verejnej správy a samospráv sa v médiách sporadicky vedú búrlivé diskusie. Takmer vždy to súvisí najmä s rôznymi kauzami, ktorými je tvorba webov v réžii štátu či samosprávy často poznačená. čítať »
 
Mož­nos­ti la­de­nia
Ak máte k dispozícii zariadenie na platforme x86/x64, máte vo väčšine prípadov všetky predpoklady na vývoj aplikácií splnené v jednom zariadení. Ako príklad takéhoto zariadenia uvádzame tablet Microsoft Surface Pro na báze architektúry x86. čítať »
 
Prog­ra­mu­je­me GPU / 19. časť
V tejto časti seriálu sa bližšie pozrieme na posledný z „jednoduchých" shaderov, ktorý používa tzv. normálové mapy. Zameriame sa na detaily, a to najmä preto, aby sme si čo najviac priblížili funkcionalitu vzorovej aplikácie a neskôr sa mohli venovať „zložitejším" shaderom. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter