Čo to znamená, keď sa povie HOAX

Strana 1/2

titulka.jpg Inter­net je dnes bež­ný nás­troj a po­dob­ne ako mno­ho iných tech­nic­kých vy­mo­že­nos­tí aj on sa pos­tup­ne stal pri­ro­dze­nou sú­čas­ťou náš­ho kaž­do­den­né­ho ži­vo­ta. Zrej­me kaž­dý však vie, že pries­to­ry inter­ne­tu skrý­va­jú aj množ­stvo nás­trah, na kto­ré sa na­chy­ta­jú ti­sí­ce pou­ží­va­te­ľov.

Niek­to­ré sú váž­nej­šie, iné me­nej váž­ne, no v kaž­dom prí­pa­de ide tak­mer vždy o ur­či­tú for­mu zneu­ži­tia ale­bo pod­vo­du. Na je­den z tých­to prob­lé­mov sa po­zrie­me v na­šom člán­ku. Ho­ci ide na pr­vý poh­ľad o re­la­tív­ne neš­kod­nú zá­le­ži­tosť, pri bliž­šom pres­kú­ma­ní prí­de­me na to, že jej dôs­led­ky mô­žu byť pre člo­ve­ka nie­len veľ­mi nep­rí­jem­né a mä­tú­ce, ale hlav­ne de­ho­nes­tu­jú­ce. Spoz­naj­te inter­ne­to­vú plia­gu s náz­vom HOAX.

Po­kiaľ vám slo­víč­ko hoax z fi­lo­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka nič ne­ho­vo­rí, ne­mu­sí­te byť prek­va­pe­ní. Mi­mo po­čí­ta­čov ide v na­šich kon­či­nách o prak­tic­ky nez­ná­me an­glic­ké slo­vo. Pô­vod­ne však vy­chá­dza z fa­mi­liár­ne­ho a veľ­mi dob­re zná­me­ho slov­né­ho spo­je­nia hó­kus-pó­kus.

Čo je to hoax?

Ozna­če­nie hoax sa dá do slo­ven­či­ny pre­lo­žiť nap­rík­lad ako pop­laš­ná sprá­va, ale vo všeo­bec­nos­ti ide o akú­koľ­vek pod­vod­nú, fa­loš­nú či cel­kom vy­mys­le­nú sprá­vu s úče­lom ok­la­mať ale­bo mys­ti­fi­ko­vať jej či­ta­te­ľa. V pod­sta­te sú to zväč­ša la­ví­no­vo ší­re­né krát­ke tex­ty, kto­ré sa v sú­čas­nos­ti roz­po­sie­la­jú hlav­ne pros­tred­níc­tvom e-mai­lu, no ne­vy­hý­ba­jú sa ani ko­mu­ni­ká­to­rom na po­sie­la­nie okam­ži­tých správ (napr. ICQ), če­tom ale­bo Fa­ce­boo­ku.

Zá­važ­nosť jed­not­li­vých hoaxov je roz­diel­na, pri­čom sa mô­že po­hy­bo­vať od tých re­la­tív­ne jed­no­du­chých, kto­ré ma­jú za úlo­hu vy­stre­liť si z veľ­ké­ho poč­tu ľu­dí a pou­ká­zať na ľud­skú hlú­posť, až po tie zá­važ­nej­šie, kto­ré cie­le­ne do­nú­tia naiv­né­ho či­ta­te­ľa k vy­ko­na­niu či­nov, kto­ré mu uš­ko­dia. Jed­not­li­vé sprá­vy mô­žu mať mno­ho po­dôb, da­jú sa však roz­trie­diť do nie­koľ­kých zá­klad­ných ka­te­gó­rií. Zrej­me naj­čas­tej­šia je sprá­va va­ru­jú­ca pred ne­bez­peč­ným, ale v sku­toč­nos­ti neexis­tu­jú­cim po­čí­ta­čo­vým ví­ru­som.

Z jej textu sa či­ta­teľ doz­vie, že inter­ne­tom sa prá­ve ší­ri ne­bez­peč­ný ví­rus, kto­rý do­ká­že nap­rík­lad zma­zať všet­ky sú­bo­ry v je­ho po­čí­ta­či, pri­čom je pot­reb­né, aby neot­vá­ral e-mai­ly od ne­ja­ké­ho kon­krét­ne­ho pou­ží­va­te­ľa a po­dob­ne. Ne­zried­ka­vo pri­tom v hoaxe nej­de len o sna­hu člo­ve­ka vy­stra­šiť, ale mu aj cie­le­ne uš­ko­diť.

Text to­tiž mô­že ob­sa­ho­vať aj vy­mys­le­ný opis od­ha­le­nia ví­ru­su, kde hoax pou­ží­va­te­ľa inštruu­je, čo kon­krét­ne má na svo­jom dis­ku hľa­dať, aby zis­til, či už je in­fi­ko­va­ný. Ak da­ný sú­bor náj­de, mal by ho pod­ľa inštruk­cií da­nej sprá­vy neod­klad­ne zma­zať. Prav­da však je, že ide nap­rík­lad o re­gu­lár­ny, ale bež­né­mu pou­ží­va­te­ľo­vi nez­ná­my sys­té­mo­vý sú­bor, kto­rý po zma­za­ní za­brá­ni na­čí­ta­niu ope­rač­né­ho sys­té­mu pri nas­le­du­jú­com za­pnu­tí ale­bo ho inak zne­fun­kční.

Va­ro­va­nie pred fa­loš­ným ne­bez­pe­čen­stvom sa ne­mu­sí tý­kať len škod­li­vé­ho sof­tvé­ru. Čas­to ide aj o ple­já­du uda­los­tí zo všed­né­ho ži­vo­ta, kde ta­kis­to mož­no pou­žiť zbier­ku po­lop­rávd, kto­ré nein­for­mo­va­né­ho člo­ve­ka bez prob­lé­mov ok­la­mú. Mô­žu sa pri tom tý­kať ak­tuál­nych si­tuá­cií a oje­di­ne­lých úka­zov, kto­ré čas­to auto­ri hoaxov zneu­ží­va­jú a do­ťa­hu­jú do ab­sur­dných dôs­led­kov či kon­špi­rač­ných teó­rií.

V ko­neč­nom dôs­led­ku je jed­no, či ide o fa­loš­né hroz­by oh­ľa­dom hro­mad­ne kon­ta­mi­no­va­ných pot­ra­vín ale­bo o rá­dioak­tív­ny mrak z Fu­ku­ši­my, mie­ria­ci na na­še úze­mie. Veľ­mi ob­ľú­be­né sú aj tzv. ur­ban le­gends, te­da aké­si mes­tské le­gen­dy, kto­ré sú mo­der­nou po­do­bou de­din­ských po­ve­da­čiek a po­vier. V hoaxoch toh­to ty­pu sa mô­že­te do­čí­tať o neu­ve­ri­teľ­ných his­tor­kách o in­fi­ko­va­ných príp­rav­koch den­né­ho pou­ži­tia, af­ric­kých pa­vú­koch v or­chi­deách, vra­žed­ných mo­bi­loch, ne­bez­peč­nej kon­šte­lá­cii pla­nét a po­dob­ne.

Ob­ľú­be­né sú aj sa­moú­čel­né kla­sic­ké vý­strel­ky, kto­ré pria­mo vy­zý­va­jú ľu­dí k nez­mys­le­ným či­nom na zá­kla­de fa­loš­né­ho prís­ľu­bu. Zná­my je nap­rík­lad hoax o tom, že jed­nu kon­krét­nu noc bu­de mož­né na noč­nej ob­lo­he vi­dieť pla­né­tu Mars vo veľ­kos­ti me­sia­ca v spl­ne. Ho­ci by sa zda­lo, že tú­to nez­mys­le­nú ab­sur­di­tu mu­sí od­ha­liť kaž­dý, množ­stvo ľu­dí sa na­chy­ta­lo. Ok­la­mať ľu­dí je čas­to veľ­mi ľah­ké, naj­mä ak vy­uži­je­te me­dze­ry v ich zna­los­tiach.

Me­dzi ďal­šie dru­hy hoaxov pa­tria nap­rík­lad vy­mys­le­né rek­lam­né ak­cie, kto­ré sľu­bu­jú roz­dá­va­nie no­te­boo­kov či mo­bil­ných te­le­fó­nov, ďa­lej fik­tív­ne stra­še­nie chys­ta­jú­cim sa spop­lat­ne­ním do­te­raz bez­plat­ných slu­žieb (ty­pic­ky napr. Fa­co­boo­ku ale­bo ICQ) a v ne­pos­led­nom ra­de aj štan­dar­dné „an­je­li­ky šťas­tia" v po­do­be naiv­ných textov pre šťas­tie a ná­vo­dov na zís­ka­nie dl­ho hľa­da­nej lás­ky, kto­ré hra­jú na stru­nu nez­my­sel­nej ľud­skej po­ver­či­vos­ti. Kla­sic­ká po­do­ba mai­lu je nap­rík­lad ta­ká­to: „Poš­li ob­rá­zok toh­to an­je­li­ka de­sia­tim ľu­ďom a do troch dní stret­neš lás­ku svoj­ho ži­vo­ta."

Hoaxhunters.jpg

Naj­lep­šia ob­ra­na pro­ti tra­do­va­ným mý­tom a his­tor­kám ty­pu „jed­na pa­ni po­ve­da­la", kto­ré dos­lo­va vy­rá­ža­jú dych, je vždy zdra­vý ro­zum

Neod­de­li­teľ­nú časť kaž­dé­ho hoaxu pred­sta­vu­je vý­zva na roz­po­sie­la­nie. Je jed­no, či ide o upo­zor­ne­nie na fik­tív­ne ne­bez­pe­čen­stvo ale­bo pod­vod­ný prí­beh, tá­to esen­ciál­na sú­časť prak­tic­ky nik­dy ne­chý­ba. Sprá­va vy­zý­va k roz­po­sie­la­niu mi­ni­mál­ne de­sia­tim ľu­ďom ale­bo jed­no­du­cho kaž­dé­mu, ko­ho vô­bec poz­ná­te a má­te naň­ho mai­lo­vý kon­takt. Vďa­ka to­mu sprá­vy ži­jú na sie­ti mno­ho me­sia­cov až ro­kov, keď­že vždy sa náj­de niek­to, kto ju roz­poš­le ďal­šej sku­pi­ne ľu­dí.

Roz­ši­ro­va­nie pros­tred­níc­tvom pou­ží­va­teľ­skej re­ťa­zo­vej reak­cie do­sa­hu­je čas­to ma­mu­tie roz­me­ry. Niek­to­ré lži tak čas­to dos­lo­va zľu­do­ve­jú a vpi­su­jú sa do aké­ho­si štan­dar­dné­ho po­ve­do­mia ve­rej­nos­ti, aj keď ne­ma­jú žiad­ny reál­ny zá­klad. Ma­so­vé roz­ši­ro­va­nie pri­tom nie je žiad­ne ume­nie. Auto­ro­vi sta­čí vhod­ný hoax na­pí­sať a roz­pos­lať ho nie­koľ­kým dô­ver­či­vým ľu­ďom, kto­rých poz­ná. Účin­nosť re­ťa­zo­vej reak­cie si mô­že­me zná­zor­niť na prík­la­de, keď autor poš­le mail nap­rík­lad len je­di­né­mu dô­ver­či­vé­mu člo­ve­ku.

Ten je­ho ob­sa­hu uve­rí a nás­led­ne ho roz­poš­le de­sia­tim pria­te­ľom zo svoj­ho zoz­na­mu kon­tak­tov. Ke­by sme vza­li do úva­hy ideál­ny prí­pad, že kaž­dý e-mai­lu uve­rí a kaž­dý ho pre­poš­le ďal­ším de­sia­tim vzá­jom­ne sa ne­poz­na­jú­cim ľu­ďom, už pri nas­le­du­jú­com sko­ku sa hoax dos­ta­ne do schrá­nok stov­ky ľu­dí. V ďal­šom kro­ku sa mail re­ťa­zo­vo ší­ri na ti­síc­ku kó­pií a v nas­le­du­jú­com už na de­sať­ti­síc kó­pií.

V reali­te je, sa­moz­rej­me, ús­peš­nosť roz­po­sie­la­nia va­ria­bil­ná, ale pos­tu­pom ča­su ma­jú naj­ús­peš­nej­ší kan­di­dá­ti na kon­te po­koj­ne aj stov­ky mi­lió­nov kó­pií. To je nep­rí­jem­né nie­len z hľa­dis­ka ob­ťa­žo­va­nia tých pou­ží­va­te­ľov, kto­rí sprá­vu roz­poz­na­jú, zma­žú a na ďal­ší deň ju dos­ta­nú opäť od iné­ho pria­te­ľa, ale aj z hľa­dis­ka ší­re­nia štan­dar­dné­ho spa­mu.

Väč­ši­na pou­ží­va­te­ľov to­tiž bez roz­mys­lu pre­po­sie­la sprá­vu s tým, že v nej zob­ra­zu­je všet­kých prí­jem­cov, čo je sku­toč­ný raj dos­tup­ných adries pre auto­rov ďal­ších po­fi­dér­nych čin­nos­tí. Po­kiaľ hoaxy roz­poš­le­te svo­jim lep­šie in­for­mo­va­nej­ším zná­mym, nie­len­že ich bu­de­te da­ný­mi nez­mys­la­mi zby­toč­ne ot­ra­vo­vať, ale zá­ro­veň u nich mô­že­te veľ­mi ľah­ko stra­tiť zís­ka­ný reš­pekt či dô­ve­ru. Obzvlášť de­ho­nes­tu­jú­ce to mô­že byť pre vás v prí­pa­de, ak sprá­vu poš­le­te z fi­rem­né­ho e-mai­lu ne­ja­kej inej in­šti­tú­cii či spo­loč­nos­ti, s kto­rou spo­lup­ra­cu­je­te.

Mo­ti­vá­cia auto­ra

Ak sa pý­ta­te na mo­ti­vá­ciu, kto­rá ve­die k úvod­né­mu vy­tvo­re­niu fa­loš­nej sprá­vy toh­to ty­pu, od­po­veď je ne­jed­noz­nač­ná. Zvy­čaj­ne ide o aký­si vnú­tor­ný po­cit se­baus­po­ko­je­nia a se­ba­reali­zá­cie, keď si autor vy­chut­ná­va slasť z to­ho, že je­ho „di­elo" sa dos­tá­va k ti­síc­kam až k mi­lió­nom ľu­dí. Ďal­ším mo­tí­vom mô­že byť jed­noz­nač­ne ško­do­ra­dosť, a to hlav­ne pri hoaxoch o neexis­tu­jú­cich ví­ru­soch či iných hroz­bách, keď auto­ra mô­že „hriať" po­cit z to­ho, že si z ľu­dí po­riad­ne vy­stre­lil.

Obzvlášť je to pre auto­ra vtip­né prav­de­po­dob­ne v mo­men­te, ak do­ká­že ľu­dí pres­ved­čiť na či­ny, kto­ré sú za hra­ni­cou ro­zo­sie­la­nia e-mai­lu (keď nap­rík­lad ľu­dia pod doj­mom fa­loš­nej hroz­by sku­toč­ne do­ne­sú PC do servis­u na kon­tro­lu a po­dob­ne). Nie vždy však mu­sia byť pô­vod­né úmys­ly auto­ra iba ne­ga­tív­ne. V prí­pa­de „mo­der­ných po­ves­tí" mô­že byť ok­la­ma­ný aj sa­mot­ný mai­lo­vý stroj­ca hoaxu, pri­čom v pa­ni­ke z to­ho, že by sa ta­kú zá­važ­nú sku­toč­nosť je­ho zná­mi ne­doz­ve­de­li, za­čne okam­ži­te s ich mai­lo­vým upo­zor­ňo­va­ním, čím spus­tí re­ťa­zo­vú reak­ciu.

Prí­či­nou ta­kých­to hoaxov je te­da pres­ne to, čo je aj prí­či­nou ich ší­re­nia - ma­lá in­for­mo­va­nosť, nek­ri­tic­ké mys­le­nie a dô­ver­či­vosť. Az­da naj­smut­nej­ší druh mo­ti­vá­cie auto­rov hoaxov je pô­vod­ný dob­rý úmy­sel. Ten­to ra­rit­ný prí­pad sa mô­že vy­skyt­núť pri na­lie­ha­vých pros­bách o po­moc. Ide te­da nap­rík­lad o si­tuáciu, pri kto­rej hro­mad­né e-mai­ly roz­poš­le pria­teľ ale­bo prí­buz­ný ťaž­ko cho­ré­ho pa­cien­ta, pri­čom nap­rík­lad vy­zý­va na da­ro­va­nie kr­vi zried­ka­vej­šie­ho ty­pu.

Neu­ve­do­mu­je si však, že e-mail sa bu­de ší­riť re­ťa­zo­vo eš­te dl­ho po tom, ako vý­zva pres­ta­ne byť ak­tuál­na, pri­čom do­ba, po­čas kto­rej bu­de inter­ne­tom ko­lo­vať, sa mô­že ľah­ko vy­špl­hať až na nie­koľ­ko ro­kov. Z reál­nej vý­zvy sa tak rých­lo sta­ne klam­li­vá a za­vá­dza­jú­ca sprá­va, pre­to­že jej text oby­čaj­ne neob­sa­hu­je dá­tum, a pre­to sa bu­de v dob­rej vie­re nep­res­ta­ne ší­riť.

Na roz­diel od vy­tvá­ra­nia škod­li­vé­ho sof­tvé­ru, kde sa od auto­ra dá oča­ká­vať zna­losť prog­ra­mo­va­cie­ho ja­zy­ka a cie­ľo­vé­ho ope­rač­né­ho sys­té­mu, v prí­pa­de hoaxu sa mô­že „reali­zo­vať" sku­toč­ne kto­koľ­vek. Na je­ho tvor­bu to­tiž nie sú pot­reb­né špe­ciál­ne schop­nos­ti, sku­toč­ne sta­čí ve­dieť pí­sať a mať aj ten naj­jed­no­duch­ší ná­pad na ob­sah sprá­vy (i keď o schop­nos­ti „pí­sať" by sa v prí­pa­de niek­to­rých hoaxov da­lo z hľa­dis­ka ich gra­ma­ti­ky a vet­nej sklad­by po­le­mi­zo­vať).

Ako hoax roz­poz­nať a ne­dať sa na­pá­liť

Hoax je po­mer­ne dob­re roz­poz­na­teľ­ný e-mail so špe­ci­fic­kou sklad­bou textu a zá­klad­ný­mi vlas­tnos­ťa­mi. Je­ho roz­poz­na­nie zvy­čaj­ne nie je ne­ja­ký nad­ľud­ský úkon a pos­ta­čí sa ria­diť nie­koľ­ký­mi zá­klad­ný­mi pra­vid­la­mi. Pri opi­se ví­ru­su ale­bo va­ro­va­ní pred ne­bez­peč­ným hac­ke­rom ne­sie hoax vo väč­ši­ne prí­pa­dov nas­le­du­jú­ce zna­ky. Sprá­va sa za­čí­na vý­stra­ha­mi ako po­zor, va­ro­va­nie, ne­bez­pe­čen­stvo, pri­čom svo­ju dô­le­ži­tosť čas­to zvy­šu­je nad­mer­ným pou­ží­va­ním vý­krič­ní­kov a iných zna­kov pú­ta­jú­cich po­zor­nosť.

V úvo­de sa pri­tom čas­to ob­ja­vu­je od­kaz na auto­ri­tu, dô­ve­ry­hod­nú ale­bo skrát­ka len zná­mu or­ga­ni­zá­ciu, spo­loč­nosť či in­šti­tú­ciu. V za­hra­nič­ných hoaxoch ide nap­rík­lad o FBI, Mic­ro­soft, IBM, za­tiaľ čo v na­šich kon­či­nách nap­rík­lad o po­li­caj­né­ho ria­di­te­ľa XY, mi­nis­ter­stvo vnút­ra a zná­me ob­cho­dy s vý­poč­to­vou tech­ni­kou. Ne­zried­ka­vo sa ob­ja­vu­jú aj kom­bi­ná­cie via­ce­rých spo­loč­nos­tí a in­šti­tú­cií, aby sa zvý­ši­la prav­de­po­dob­nosť , že hoax ut­ra­fí tú, kto­rej či­ta­teľ viac dô­ve­ru­je. Kla­sic­ký úvod mô­že vy­ze­rať nap­rík­lad tak­to: „Po­zor! Ne­bez­pe­čen­stvo! Po­li­caj­ný ria­di­teľ Ján Ko­váč va­ru­je!"

Po­tom nas­le­du­je vy­mys­le­ný opis údaj­né­ho ne­bez­pe­čen­stva v po­do­be no­vé­ho dru­hu ví­ru­su ale­bo zá­ker­né­ho hac­ke­ra, kto­rý pre­ni­ká do po­čí­ta­čo­vých sys­té­mov. Ne­chý­ba­jú de­tai­ly o tom, ako sa pro­ti údaj­nej hroz­be brá­niť, a to nap­rík­lad neot­vá­ra­ním sprá­vy od ne­ja­ké­ho vy­mys­le­né­ho pou­ží­va­te­ľa ale­bo neot­vá­ra­ním príl­ohy s ur­či­tým náz­vom. Ne­mu­sí pri­tom vždy ísť len o „e-mai­lo­vú hroz­bu" ví­ru­su. Rov­na­ko dob­re sa va­ro­va­nia mô­žu tý­kať to­ho, aby ste si nep­ri­dá­va­li ur­či­té­ho člo­ve­ka do zoz­na­mu kon­tak­tov v ICQ, Sky­pe ale­bo zoz­na­mu pria­te­ľov na Fa­ce­boo­ku.

Pri akom­koľ­vek zís­ka­ní e-mai­lu v ta­kej­to sché­me vždy zvýš­te po­zor­nosť. Tak­mer s ur­či­tos­ťou ide o pod­vod. Tre­ba si uve­do­miť, že uvá­dza­né auto­ri­ty by nik­dy va­ro­va­nia ne­ší­ri­li re­ťa­zo­vý­mi e-mail­mi a na upo­zor­ne­nie by vždy vy­uži­li svo­je inter­ne­to­vé strán­ky a hlav­ne mas­mé­diá. Ke­by ste v niek­to­rom prí­pa­de dos­ta­li po­cit, že sprá­va by moh­la byť aj prav­di­vá, ne­vá­haj­te nav­ští­viť do­mov­skú strán­ku udá­va­nej auto­ri­ty (v prí­pa­de, že nao­zaj exis­tu­je) a pres­ved­čte sa sa­mi, že po va­ro­va­ní na da­nom umies­tne­ní nie je ani sto­py.

Vhod­ným rie­še­ním na zís­ka­nie dos­tup­ných in­for­má­cií však mô­že byť aj za­da­nie čas­ti sprá­vy do inter­ne­to­vé­ho vy­hľa­dá­va­ča, kde sprá­va veľ­mi rých­lo uká­že svo­ju tvár. Čas­to to­tiž pr­vé lin­ky ve­dú na server­y ako www.hoax.cz ale­bo www.vi­ry.cz, kde je zvy­čaj­ne prob­le­ma­ti­ka a nep­rav­di­vosť kon­krét­ne­ho hoaxu vy­svet­le­ná.

V dru­hej po­lo­vi­ci hoaxu náj­de­te zvy­čaj­ne opis to­ho, čo sa sta­ne, ak va­ro­va­nie ne­po­čúv­ne­te. Ide te­da o údaj­né ni­či­vé účin­ky ví­ru­su ale­bo zá­škod­níc­kej čin­nos­ti a prak­tic­ky tam mô­že byť čo­koľ­vek, čo si len autor do­ká­že vy­my­slieť.

Ne­raz ide nap­rík­lad o ne­bez­peč­ne pô­so­bia­ce va­ro­va­nie, že dôj­de k zma­za­niu všet­kých sú­bo­rov na va­šom pev­nom dis­ku, zne­fun­kčne­niu ope­rač­né­ho sys­té­mu či od­ov­zda­niu všet­kých e-mai­lov nez­ná­me­mu útoč­ní­ko­vi. Mail sa kon­čí vždy vý­zvou na ďal­šie roz­po­sie­la­nie, pod­ľa mož­nos­ti všet­kým va­šim pria­te­ľom. Prá­ve to je ďal­ší, tak­mer nek­lam­ný znak to­ho, že sprá­va je hoax.

V prí­pa­de vy­mys­le­ných rek­lam­ných ak­cií, neu­ve­ri­teľ­ných his­to­riek a mest­ských le­giend je štruk­tú­ra sprá­vy viac-me­nej po­dob­ná. Je však prav­da, že sa hod­no­tí ťaž­šie. Jad­rom sprá­vy je na pr­vý poh­ľad neu­ve­ri­teľ­ná, res­pek­tí­ve ne­ča­ka­ná sprá­va, kto­rá pô­so­bí sen­zač­ným doj­mom. Mô­že ísť prak­tic­ky o čo­koľ­vek, hlav­né je, aby dos­ta­toč­ne za­uja­la.

Ob­ra­nou v tom­to prí­pa­de je pre­dov­šet­kým zdra­vý ro­zum a kri­tic­ké mys­le­nie, kto­ré sa dá de­fi­no­vať ako schop­nosť ne­po­dlie­hať pr­vé­mu doj­mu, všeo­bec­nej mien­ke bez ra­cio­nál­nych zá­kla­dov a naiv­ne tra­do­va­ným ná­zo­rom. Je te­da dô­le­ži­té vy­tvá­rať si vlast­ný ná­zor na zá­kla­de svo­jich ve­do­mos­tí a ove­re­ných fak­tov.

Ak v ne­ja­kom od­bo­re ne­má­te dos­ta­toč­né zna­los­ti, je lep­šie ove­riť si in­for­má­ciu v dô­ve­ry­hod­ných zdro­joch ale­bo u osôb, kto­ré sa preu­ká­za­teľ­ne ús­peš­ne po­hy­bu­jú v da­nej prob­le­ma­ti­ke. Pri fan­tas­tic­ky zne­jú­cej sprá­ve, kto­rá ozna­mu­je šo­ku­jú­ci fakt nap­rík­lad o pou­ží­va­ní mo­bil­ných te­le­fó­nov či iných za­ra­de­ní den­né­ho pou­ži­tia, by ste ma­li na­mies­to okam­ži­té­ho uve­re­nia to­mu­to ob­sa­hu v du­chu od­po­ve­dať na zá­klad­né otáz­ky ty­pu: Je to vô­bec mož­né?

Nes­na­ží sa ma niek­to ok­la­mať? Čo by sa mu­se­lo stať, aby to bo­la prav­da? Keď­že aj v tom­to prí­pa­de sa sprá­va kon­čí ob­li­gát­nou žia­dos­ťou o ďal­šie roz­po­sie­la­nie, je lep­šie sa naj­prv za­my­slieť, sprá­vu si ove­riť (nap­rík­lad na strán­ke www.hoax.cz) a dov­te­dy, kým ne­zis­tí­te, či jej sku­toč­ne mô­že­te dô­ve­ro­vať, ne­po­sie­lať ju bez roz­mys­lu okam­ži­te ďal­ším pou­ží­va­te­ľom.

Terč.jpg

Ak pra­vi­del­ne na­le­tí­te na kaž­dý mail in­for­mu­jú­ci o (vy­mys­le­nom) ne­bez­pe­čen­stve, veľ­mi ľah­ko sa mô­že­te stať aj ter­čom pos­me­chu



« prvá strana « predchádzajúca strana ďalšia strana » posledná strana »  

 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Koľ­ko sku­toč­ne sto­jí la­se­ro­vá tlač? / Úpl­ne do de­tai­lov
Vo firmách pri kúpe tlačového zariadenia predstavujú dôležitý faktor nielen počiatočné náklady v podobe jeho ceny, ale aj doplnkové, na pohľad skryté náklady. čítať »
 
Čo to zna­me­ná, keď sa po­vie HOAX
Internet je dnes bežný nástroj a podobne ako mnoho iných technických vymožeností aj on sa postupne stal prirodzenou súčasťou nášho každodenného života. čítať »
 
TEST: Zá­klad­né dos­ky pre naj­nov­šie pro­ce­so­ry / Dos­ky pre In­tel San­dy Brid­ge-E aj AMD Bulldo­zer
Pokiaľ si v blízkej budúcnosti plánujete poskladať nové PC a chcete doň osadiť niektorú z najnovších platforiem, iste vám vŕta hlavou výber dosky. čítať »
 
Za 10 mi­nút aj o 10 % vy­šší vý­kon no­te­boo­ku / Sof­tvér v no­te­boo­ku
Aj vy sa čudujete, aké množstvo softvéru vám výrobca nainštaluje vopred na novo zakúpený notebook? čítať »
 
His­tó­ria a sú­čas­nosť e-mai­lu / Poh­ľad za chr­bát
Mail je najobľúbenejšia aplikácia internetu, ktorú používa viac ako miliarda ľudí po celom svete. Je to jeden zo základných kameňov najväčšej celosvetovej siete, ktorý sa nás „dotkne" priemerne 93× denne. čítať »
 
Práv­nik ra­dí: Fa­ce­book a osob­né úda­je
Sociálne siete sú v súčasnosti takpovediac v móde. Kto nie je na sociálnej sieti, akoby ani neexistoval. čítať »
 
Vi­rus Lab
V treťom štvrťroku 2011 dosiahol predaj smartfónov 115 miliónov kusov, čo je oproti tretiemu štvrťroku 2010 nárast o 42 %. čítať »
 
Gmail vs. Hot­mail
V súčasnosti je priemerný človek používajúci elektronickú poštu doslova zahltený chaosom vo svojej schránke. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter