IT pre IT

Strana 1/2

2008/informatizaciaverejnysektor.jpg „Pre­čo je to­to zra­zu prob­lém? Ako vzni­kol? Veď sa to tak zo za­čiat­ku vô­bec nez­da­lo. Ako zís­kať lep­ší preh­ľad o vý­kon­nos­ti jed­not­li­vých pra­cov­ní­kov a ce­lých tí­mov?" Ta­ké­to ale­bo po­dob­né ve­ty den­ne zne­jú asi v kaž­dej fir­me, IT fir­my ne­vy­ní­ma­júc.

Ako vie­me, IT biz­nis je špe­ci­fic­ký svo­jím spô­so­bom reali­zá­cie pro­jek­tov. Na jed­nej stra­ne sú prá­ce na im­ple­men­tač­ných pro­jek­toch ria­de­né pro­jek­to­vým ma­na­žé­rom a na dru­hej sú sa­mot­ní pra­cov­ní­ci za­ra­de­ní do tí­mov po­dlie­ha­jú­cich ria­de­niu ma­na­žé­ra tí­mu. Keď­že prá­ce na mno­hých pro­jek­toch pre­bie­ha­jú pa­ra­lel­ne, je ne­vyh­nut­né pri ich reali­zá­cii klásť dô­raz na efek­tív­ne vy­uži­tie ka­pa­ci­ty pra­cov­ní­kov. Ten­to špe­ci­fic­ký druh prá­ce si, sa­moz­rej­me, vy­ža­du­je aj iný prís­tup k ria­de­niu, plá­no­va­niu a vy­hod­no­co­va­niu. Struč­ne po­ve­da­né, ide o sle­do­va­nie tren­dov vý­vo­ja plá­nu a sku­toč­nos­ti vy­ťa­že­nia inter­ných zdro­jov. Spo­loč­nos­ti sa sna­žia tú­to po­žia­dav­ku ria­de­nia reali­zo­vať rôz­ny­mi spô­sob­mi. Ne­za- ned­ba­teľ­ná sku­toč­nosť je pot­re­ba spo­loč­nos­ti rie­šiť ten­to prob­lém. Ďal­ší as­pekt rie­še­nia je dos­tup­nosť tech­no­lo­gic­kých pros­tried­kov na zvlád­nu­tie tej­to po­žia­dav­ky. Tak do­dá­va­teľ IT rie­še­ní, ako aj ma­na­žé­ri IT od­de­le­ní spo­loč­nos­tí stá­le pot­re­bu­jú sle­do­vať vý­kon­nosť jed­not­li­vých tí­mov a ľu­dí pra­cu­jú­cich v nich tak, aby bo­li zdie­ľa­né zdro­je na pro­jek­toch efek­tív­ne vy­uži­té a spl­ni­li sa po­žia­dav­ky pro­jek­to­vé­ho ria­de­nia. Je dô­le­ži­té uve­do­miť si pot­re­bu rie­šiť dve nao­ko ne­zá­vis­lé ob­las­ti, a to plá­no­va­nie a sle­do­va­nie sku­toč­nos­ti.

Trend_line.jpg
Obr. 1 Sle­do­va­nie plá­nu a sku­toč­nos­ti pod­ľa jed­not­li­vých pro­jek­tov a tí­mov a ich prie­mer­ná hod­no­ta poč­tu člo­ve­kod­ní – roz­diel me­dzi plá­nom a sku­toč­nos­ťou bol vý­raz­ný pred za­ve­de­ním pra­vi­del­né­ho vy­hod­no­co­va­nia

Na plá­no­va­ní nie je nič zlo­ži­té

Plá­no­vať sa dá, sa­moz­rej­me, rôz­ny­mi spô­sob­mi - od ús­tne­ho, „di­rek­tív­ne­ho" plá­no­va­nia prá­ce pri­de­ľo­va­ním zdro­jov na pro­jek­ty cez jed­no­du­ché exce­lov­ské ta­buľ­ky až po kom­plexné so­fis­ti­ko­va­né rie­še­nia. Na pr­vý poh­ľad by sa moh­lo zdať, že so­fis­ti­ko­va­né rie­še­nie má navrch op­ro­ti os­tat­ným spo­me­nu­tým mož­nos­tiam. V sku­toč­nos­ti to však ne­mu­sí tak byť. V mno­hých prí­pa­doch nie je dô­le­ži­tá kom­plexnosť nás­tro­ja, ale rie­še­nie pou­ží­va­né na plá­no­va­nie. Dô­le­ži­tý uka­zo­va­teľ je efek­ti­vi­ta na­sa­de­nia ta­ké­ho­to rie­še­nia do pre­vádz­ky (pou­ží­va­nia). Prík­la­dom na jej vy­hod­no­te­nie mô­žu byť at­ri­bú­ty: in­ves­tí­cia do ob­sta­ra­nia, nák­la­dy na udr­ža­teľ­nosť rie­še­nia a ocho­ta kom­pe­ten­tných plá­no­vať v ta­kom­to rie­še­ní. Od vy­spe­los­ti da­nej spo­loč­nos­ti zá­vi­sí, akým sme­rom sa bu­de ďa­lej v ob­las­ti plá­no­va­nia vy­ví­jať a ako bu­de mo­di­fi­ko­vať za­beh­nu­té spô­so­by prá­ce.

Detail_plan_actual.jpg
Obr. 2 Za­dá­va­nie plá­nu pros­tred­níc­tvom ta­buľ­ky a sle­do­va­nie ak­tuál­nych hod­nôt k 31. 1. 2011

Fun­kčnosť na pr­vom mies­te

Mož­nos­ti, kto­ré nám pos­ky­tu­jú pok­ro­či­lé nás­tro­je pre ob­lasť plá­no­va­nia a rôz­ne me­tó­dy mo­de­lo­va­nia, mô­žu byť ohu­ru­jú­ce. Tre­ba si však uve­do­miť, že na pr­vom mies­te by ma­la byť ich jed­no­du­chosť a ocho­ta pou­ží­va­te­ľov vy­uží­vať ta­ké­to rie­še­nia. Krá­sa plá­no­va­nia je v je­ho jed­no­du­chos­ti. Čo to zna­me­ná v praxi? Ži­je­me v rých­lej do­be, kto­rá pri­ná­ša čo­raz viac úloh a po­vin­nos­tí. V mno­hých prí­pa­doch prá­ve množ­stvo čias­tko­vých úloh pohl­tí ove­ľa viac ča­su, ako sme pred­pok­la­da­li. Plá­no­va­nie pat­rí me­dzi čin­nos­ti vy­ža­du­jú­ce si pl­nú sús­tre­de­nosť a množ­stvo dát, kto­ré nám umož­nia v mno­hých prí­pa­doch zreali­zo­vať stra­te­gic­ké roz­hod­nu­tia. Vhod­ne zvo­le­né rie­še­nie s vy­uži­tím správ­nych fun­kcií do­ká­že ušet­riť v prie­me­re viac ako 50 % ča­su. V zá­sad­nej mie­re k to­mu pris­pie­va zní­že­nie množ­stva úko­nov a auto­ma­ti­zá­cia úloh. Po­tom pri plá­no­va­ní nie ste za­hl­te­ní ne­pod­stat­ný­mi in­for­má­cia­mi a k dis­po­zí­cii má­te ih­neď všet­ky re­le­van­tné úda­je.

Average_per_user.jpg
Obr. 3 Sle­do­va­nie plá­nu a sku­toč­nos­ti na jed­not­li­vé pro­jek­ty a tí­my a ich prie­mer­ná hod­no­ta poč­tu člo­ve­kod­ní

Personal_Utilization.jpg
Obr. 4 Sle­do­va­nie uti­li­zá­cie za­mes­tnan­ca

Poz­nám­ka: Autor sa špe­ciál­ne té­me di­zaj­nu dash­boar­dov ve­no­val v sa­mos­tat­nom člán­ku uve­rej­ne­nom v In­foware č. 12/2010 na stra­ne 32.


« prvá strana « predchádzajúca strana ďalšia strana » posledná strana »  

 
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Prog­ra­mu­je­me GPU / 10. časť
V tejto časti seriálu uvedieme základné informácie týkajúce sa tzv. blokov rozhraní, špecifikátorov umiestnenia a ďalších špecifických kvalifikátorov. čítať »
 
Na orien­tá­cii za­ria­de­nia zá­le­ží / 3. časť: Vý­voj ap­li­ká­cií pre iPad/iPod/iP­ho­ne
V predchádzajúcich častiach sme zakaždým skončili spustením aplikácie na simulátore. Ak zatiaľ nemáte aktívnu vývojársku licenciu a spárované vývojové prostredie a tablet či telefón, je zatiaľ vaša jediná možnosť na testovanie a ladenie aplikácií. čítať »
 
Open GL: Prog­ra­mu­je­me gra­fic­ký en­gi­ne XLII.
V tejto časti seriálu opíšeme postup spojenia prvkov, ktorým sme sa venovali v minulosti, so súčasným obsahom nášho enginu. čítať »
 
Ajax / 8. časť: Tvor­ba inter­ak­tív­ne­ho webu s jQuery
V tejto časti nášho seriálu sa zameriame na metódy na komunikáciu so serverom pomocou jQuery. čítať »
 
Spring Fra­mework / 4. časť: As­pect-Orien­ted Prog­ram­ming
Aspektovo orientované programovanie (AOP) predstavuje doplnok ku klasickému objektovo orientovanému programovaniu (OOP). čítať »
 
Li­nux prak­tic­ky ako server / Tes­to­va­nie pro­to­ko­lu NTP
V predchádzajúcej časti sme ukázali, ako zadať pravidlá firewallu pre činnosť protokolu NTP na chránenom počítači. čítať »
 
Vý­voj ap­li­ká­cií Met­ro sty­le pre Win­dows 8
Dlhé roky sa zdalo, že konzorcium W3C (World Wide Web Consortium) trochu zaspalo na vavrínoch, veď posledný masovo rozšírený štandard XHTML 1.1 bol publikovaný v roku 2001. čítať »
 
Kniž­né no­vin­ky
Autori sa zameriavajú na marketing pre internetovú generáciu, ľudí narodených v rokoch 1982 - 1993. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter