História a súčasnosť e-mailu / Pohľad za chrbát

email3.jpg Mail je naj­ob­ľú­be­nej­šia ap­li­ká­cia inter­ne­tu, kto­rú pou­ží­va viac ako mi­liar­da ľu­dí po ce­lom sve­te. Je to je­den zo zá­klad­ných ka­me­ňov naj­väč­šej ce­los­ve­to­vej sie­te, kto­rý sa nás „dot­kne" prie­mer­ne 93× den­ne. E-mail ako „prog­ram" na vý­me­nu in­for­má­cií bol skôr im­ple­men­to­va­ný do pou­ží­va­teľ­nej po­do­by.

Poh­ľad do blíz­kej mi­nu­los­ti

V ro­ku 1964 fir­ma IBM do­kon­či­la svoj pr­vý main­fra­me pod ozna­če­ním Sys­tem 360. O rok nes­kôr vzni­kol CTSS (Com­pa­tib­le Ti­me Sha­ring Sys­tem) na uni­ver­zi­te MIT v Spo­je­ných štá­toch. A tu sa za­čí­na pí­sať pr­vá his­tó­ria e-mai­lo­vej ko­mu­ni­ká­cie. Na MIT sa za­čal vy­uží­vať po­čí­tač so zdie­ľa­ním ča­su a tu sa pr­výk­rát ob­ja­vil po­jem mail­box, aká­si schrán­ka (ad­re­sár), do kto­rej pou­ží­va­te­lia uk­la­da­li sprá­vy, kto­ré si nes­kôr vy­zdvih­li v po­do­be texto­vých sú­bo­rov.

E-mail bol te­da pô­vod­ne ur­če­ný na od­kla­da­nie správ či vý­me­nu správ me­dzi po­čí­tač­mi. V ro­ku 1969 za­zna­me­na­li v AR­PA­NET-e (pred­chod­ca inter­ne­tu) pr­vé po­ku­sy o pre­nos e-mai­lov - ako sa nes­kôr uká­za­lo, 75 % vy­uži­tia tej­to sie­te tvo­ri­li e-mai­ly. V ro­ku 1972 sa pr­výk­rát za­čal pou­ží­vať znak @ (za­vi­náč), kto­rý slú­žil na od­de­le­nie me­na od náz­vu za­ria­de­nia, na kto­ré sa ma­la sprá­va do­ru­čiť. Vte­dy sa pre­no­so­vým sys­té­mom UUCP (Unix-to-Unix-Co­py) po­sie­la­li e-mai­ly eš­te cez ma­nuál­ne za­dá­va­nie server­ov ako sko­kov (hops).

O auto­ma­tic­kom sme­ro­va­ní e-mai­lov vte­dy nik­to eš­te ani nes­ní­val. Eš­te v 80. ro­koch sa bež­ne pou­ží­va­lo ma­nuál­ne za­dá­va­nie aj de­sia­tich sko­kov. Stra­ta e-mai­lu „po ces­te" bo­la vte­dy úpl­ne bež­ná. Rov­na­ko sa v tom­to ro­ku ob­ja­vi­la pr­vá zmien­ka o SENDMSG a READ­MAIL, čo bo­li prog­ra­my na uk­la­da­nie správ a ich vy­zdvih­nu­tie. Prí­kaz MAIL sa ob­ja­vu­je v pro­to­ko­le FTP. Už v ro­ku 1971 sa ob­ja­vil pr­vý spam, keď sa v sys­té­me CTSS me­dzi de­siat­ka­mi pou­ží­va­te­ľov roz­ší­ril text „The­re is no way to pea­ce. Pea­ce is the way.", kto­rý za­ne­chal v sys­té­me je­den z auto­ri­zo­va­ných pou­ží­va­te­ľov. O tak­mer 15 ro­kov nes­kôr, v ro­ku 1986, sa ob­ja­vu­jú pr­vé ko­mer­čné prog­ra­my na vy­uži­tie e-mai­lo­vej ko­mu­ni­ká­cie - Eudo­ra, Pe­ga­sus a pod.

ARPANET.jpg  

A tak­to jed­no­du­cho sa to za­ča­lo v ro­ku 1969 - pr­vý náčrt AR­PA­NET-u sto­jí za dneš­nou moc­nou elek­tro­nic­kou poš­tou (fo­to z Com­pu­ter Mu­seum Si­li­con Valley)

SMTP - naj­dô­le­ži­tej­ší pro­to­kol, kto­rý sa nez­me­nil 20 ro­kov

Štan­dar­dov RFC tý­ka­jú­cich sa e-mai­lov náj­de­te de­siat­ky. Hla­vič­ka a te­lo sprá­vy sú de­fi­no­va­né v RFC2822, for­mát sprá­vy v RFC5322. Je­den z naj­zau­jí­ma­vej­ších štan­dar­dov je však RFC2821, kto­rý opi­su­je pro­to­kol SMTP (Simp­le Mes­sa­ge Tran­sfer Pro­to­col). Ide o pro­to­kol, kto­rý sa sta­rá o od­osie­la­nie e-mai­lu do schrán­ky ad­re­sá­ta. Čís­lo 25? Áno, je­den z naj­zná­mej­ších por­tov, na kto­rom SMTP pra­cu­je.

Ok­rem SMTP tu sú dva naj­zná­mej­šie pro­to­ko­ly na vý­ber poš­ty, a to POP (Post Of­fi­ce Pro­to­col) a IMAP (Inter­net Mail Ac­cess Pro­to­col) - ten pr­vý pra­cu­je na por­te 110, dru­hý na 143. Po­tom sú tu ko­mer­čne pou­ží­va­né al­ter­na­tí­vy, ako Lo­tus No­tes či Mic­ro­soft Exchan­ge a iné. Ako vlas­tne od­osie­la­nie e-mai­lu fun­gu­je? Dnes sta­čí v e-mai­lo­vom prog­ra­me na­pí­sať text na ad­re­su me­no@ad­re­sa. MTA (Mail Tran­sfer Agent, napr. sen­dmail) pros­tred­níc­tvom pro­to­ko­lu SMTP od­oš­le sprá­vu na ad­re­su za za­vi­ná­čom, kde ju prij­me MDA (Mes­sa­ge De­li­ve­ry Agent).

MTA roz­poz­ná, kam e-mail do­ru­čiť - vy­hľa­dá „ces­tu" v DNS (Do­main Na­me Servic­e), pri­čom v zá­zna­me DNS hľa­dá kon­krét­ny zá­znam MX (Mail eXchan­ge), čo je ad­re­sa zod­po­ve­da­jú­ca mai­lo­vé­mu server­u na da­nej do­mé­ne. Od­osie­la­nie fun­gu­je pros­tred­níc­tvom pro­to­ko­lu SMTP. SMTP bol pô­vod­ne navr­hnu­tý na pre­nos 7-bi­to­vej in­for­má­cie AS­CII, jed­no­duch­šie po­ve­da­né, bol navr­hnu­tý na pre­nos čis­té­ho textu. Ne­bol ur­če­ný na pre­nos príl­oh (dnes naj­mä mul­ti­mé­diá), pre­to bol roz­ší­re­ný o ty­py MI­ME (Mul­ti­pur­po­se Inter­net Mail Exten­sions) - rie­ši ho cez pä­ti­cu štan­dar­dov.

Tech­nic­ky sí­ce neexis­tu­je ob­me­dzenie dĺžky sprá­vy či poč­tu príl­oh, ale pos­ky­to­va­te­lia e-mai­lo­vých slu­žieb ich sta­no­vu­jú na op­ti­ma­li­zá­ciu pre­vádz­ky. Kaž­dý e-mail má hla­vič­ku a te­lo, pri­čom hla­vič­ka sprá­vy ob­sa­hu­je mi­ni­mál­ne po­lož­ky naz­na­ču­jú­ce, od ko­ho a ko­mu e-mail sme­ru­je, pred­met, dá­tum a iné sto­py a ta­gy. Po­lož­ka CC (Car­bon Co­py - „ko­pi­rák") je po­le ozna­ču­jú­ce ad­re­sá­tov kó­pie sprá­vy, BCC je skrat­ka pre Blind Car­bon Co­py - ad­re­sát na kó­pii sprá­vu dos­ta­ne, ale nie je vi­di­teľ­ný me­dzi ad­re­sát­mi.

Keď­že pre­nos pro­to­ko­lom SMTP nie je šif­ro­va­ný a e-mai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia mô­že prejsť cez de­siat­ky server­ov, je e-mai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia po­mer­ne ne­za­bez­pe­če­ná. Bez­peč­nosť rie­ši klient VPN, šif­ro­va­nie správ PGP, di­gi­tál­ne pod­pi­sy či vy­uži­tie za­bez­pe­če­ných pre­no­sov cez TLS/SSL. Ak sa na­priek všet­ké­mu ne­po­da­rí sprá­vu do­ru­čiť, prí­de o tom od­osie­la­te­ľo­vi in­for­mač­ná sprá­va - tzv. Boun­ce Mes­sa­ge. V niek­to­rých e-mai­lo­vých sys­té­moch exis­tu­jú aj no­ti­fi­ká­cie o pre­čí­ta­ní a do­ru­čen­ky, tie sú však kvô­li spa­me­rom v mno­hých e-mai­lo­vých rie­še­niach za­ká­za­né.

Veď čo mô­že byť pre spa­me­ra lep­šie ako in­for­má­cia o tom, že ad­re­sát si je­ho sprá­vu pre­čí­tal... Z rov­na­ké­ho dô­vo­du je dnes re­žim prá­ce open re­lay SMTP server­u za­ká­za­ný. MTA v re­ži­me open re­lay slú­žil pô­vod­ne na od­os­la­nie aké­ho­koľ­vek e-mai­lu akým­koľ­vek pou­ží­va­te­ľom. Vzne­še­ná my­šlien­ka vte­daj­šej do­by, ale dnes prak­tic­ky ne­náj­de­te SMTP server s open re­lay.

Spop­lat­ne­nie e-mai­lu?

Pred pár rok­mi sa pri rie­še­ní otáz­ky, ako pre­dísť spa­mu, ob­ja­vil návrh na spop­lat­ne­nie e-mai­lo­vých slu­žieb. To opat­re­nie je však neus­ku­toč­ni­teľ­né, keď­že dnes exis­tu­jú dos­lo­va de­siat­ky al­ter­na­tív­nych ko­mu­ni­kač­ných rie­še­ní na če­le s IM klien­tmi. Pa­ra­doxné však je, že na­priek dy­na­mic­kej do­be IT, v akej ži­je­me, sa e-mail v pod­sta­te nez­me­nil 20 ro­kov. A pred­pok­la­dá­me, že v naj­bliž­šej de­ká­de sa ani nez­me­ní. Je ta­ký ma­so­vý, ta­ký za­uží­va­ný a ta­ký uži­toč­ný - vy­uží­va ho viac ako mi­liar­da ľu­dí po ce­lom sve­te.

Ve­de­li ste, že...

  • prie­mer­ný za­mes­tna­nec dnes dos­ta­ne vy­še 100 e-mai­lov?
  • pr­vot­né e-mai­lo­vé špe­ci­fi­ká­cie ho­vo­ri­li o 72 zna­koch pri čí­ta­ní e-mai­lu na kaž­dom riad­ku?
  • exis­tu­jú rôz­ne for­má­ty e-mai­lo­vých schrá­nok (po­dob­ne ako sú­bo­ro­vých sys­té­mov), napr. mail­dir, mbox?
  • jed­ným z pr­vých e-mai­lo­vých čer­vov bol Morris Worm?
  • spam dnes tvo­rí len 3 % na­šej pri­ja­tej poš­ty a zvy­šok mi­lió­nov ne­vy­žia­da­ných e-mai­lov je ús­peš­ne od­filtro­va­ný?

Zdroj: PCR 1/2012



Ohodnoťte článok:
   
 

24 hodín

týždeň

mesiac

Najnovšie články

Koľ­ko sku­toč­ne sto­jí la­se­ro­vá tlač? / Úpl­ne do de­tai­lov
Vo firmách pri kúpe tlačového zariadenia predstavujú dôležitý faktor nielen počiatočné náklady v podobe jeho ceny, ale aj doplnkové, na pohľad skryté náklady. čítať »
 
Čo to zna­me­ná, keď sa po­vie HOAX
Internet je dnes bežný nástroj a podobne ako mnoho iných technických vymožeností aj on sa postupne stal prirodzenou súčasťou nášho každodenného života. čítať »
 
TEST: Zá­klad­né dos­ky pre naj­nov­šie pro­ce­so­ry / Dos­ky pre In­tel San­dy Brid­ge-E aj AMD Bulldo­zer
Pokiaľ si v blízkej budúcnosti plánujete poskladať nové PC a chcete doň osadiť niektorú z najnovších platforiem, iste vám vŕta hlavou výber dosky. čítať »
 
Za 10 mi­nút aj o 10 % vy­šší vý­kon no­te­boo­ku / Sof­tvér v no­te­boo­ku
Aj vy sa čudujete, aké množstvo softvéru vám výrobca nainštaluje vopred na novo zakúpený notebook? čítať »
 
His­tó­ria a sú­čas­nosť e-mai­lu / Poh­ľad za chr­bát
Mail je najobľúbenejšia aplikácia internetu, ktorú používa viac ako miliarda ľudí po celom svete. Je to jeden zo základných kameňov najväčšej celosvetovej siete, ktorý sa nás „dotkne" priemerne 93× denne. čítať »
 
Práv­nik ra­dí: Fa­ce­book a osob­né úda­je
Sociálne siete sú v súčasnosti takpovediac v móde. Kto nie je na sociálnej sieti, akoby ani neexistoval. čítať »
 
Vi­rus Lab
V treťom štvrťroku 2011 dosiahol predaj smartfónov 115 miliónov kusov, čo je oproti tretiemu štvrťroku 2010 nárast o 42 %. čítať »
 
Gmail vs. Hot­mail
V súčasnosti je priemerný človek používajúci elektronickú poštu doslova zahltený chaosom vo svojej schránke. čítať »
 
 
 
  Zdieľaj cez Facebook Zdieľaj cez Google+ Zdieľaj cez Twitter Zdieľaj cez LinkedIn Správy z RSS Správy na smartfóne Správy cez newsletter